Čokoláda, sladká pochúťka, ktorá si získala srdcia ľudí po celom svete, má aj na Slovensku bohatú históriu. Hoci sa článok zameriava na širšiu históriu čokolády na Slovensku, dotýka sa aj Banskej Bystrice v kontexte celoslovenského pivovarníctva, ktoré s mestom súvisí.
Začiatky čokolády v Európe a Československu
História čokolády siaha až do starovekých civilizácií v Strednej Amerike, kde sa kakaové bôby pestovali už pred 3000 rokmi. Označenie kakao bolo odvodené zo slova kakawa z reči mexického národa Olmékov, ktorí ním označovali kakaovník a jeho plody. Aztékovia zase používali slovo xocoatl (kyslá voda) na pomenovanie čokolády.
Moderná európska história čokolády sa začala písať až v roku 1517 pričinením španielskeho objaviteľa Hernána Cortésa pri jeho stretnutiach s aztéckou kultúrou. Po jeho návrate sa Španielsko stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu čokoládovne, v ktorých sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda s pridaním cukru. K rozšíreniu čokolády v Európe paradoxne prispela aj prvá svetová vojna, kedy sa čokoláda dodávala vojakom. To sa zopakovalo aj počas druhej svetovej vojny.
Približne v 19. storočí sa začala budovať aj dlhá a bohatá tradícia čokoládového a cukrovinkárskeho priemyslu v rakúsko-uhorskej monarchii. „Po vzniku Československa síce čokoládové fabriky stratili veľké množstvo odbytísk i dôležitej konkurencie, no po roku 1920 nastal veľký rozmach v zakladaní nových tovární na výrobu čokolády a cukroviniek," skonštatoval Opáth.
Figaro: Značka s históriou
So značkou Figaro sa spája viacero momentov. Podarené reklamy, ktoré netrvali dlhšie ako samotná rozprávka, či poctivé delenie jednej čokolády medzi všetkých členov rodiny. Dnes je značkou, ktorá zažila nielen dobré, ale aj zlé časy. V roku 1896 vznikla v Bratislave čokoládovňa, ktorá sa ešte vtedy nevolala Figaro. Vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Čokoláda vtedy predstavovala poriadny luxus, a tak väčšina o nej mohla len snívať. Podnik mal výbornú strategickú polohu, dostal vtedy aj finančnú injekciu vo výške vtedy neuveriteľných 300 000 mariek. Podpora však nevznikla len tak, bratislavská továreň bola pobočkou firmy Stollwerck, ktorá chcela rozšíriť svoju produkciu. Firma vyrábala sladkosti rôzneho druhu. Nielen kvalitnú a luxusnú čokoládu určenú pre samotný cisársky dvor, ale aj obľúbené karamelové „štolverky“, ktoré predstavujú nočnú moru pre nejedného rodiča. Možno aj tebe tento cukrík niekedy uviazol v krku a vieš, že to nie je žiadna sranda. Koncom 19. storočia sa v podniku začali vyrábať rôzne marcipánové dobroty, čokolády, pralinky aj lacnejšie sladkosti určené pre bežný ľud. Všetko to vyzeralo rozprávkovo. V 30-tych rokoch 20. storočia svetom otriasla silná hospodárska kríza. Tá sa dotkla takmer všetkých podnikov a predchodca Figaro nebol výnimkou. O prácu prišlo množstvo ľudí, no firme sa v roku 1937 podarilo postaviť na nohy. V decembri 1944 sa karta zas obrátila. Továreň bola zbombardovaná Červenou armádou a utrpela obrovské finančné straty. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, avšak ani to ju úplne nezruinovalo. Podnik opätovne zažíval vzlety a pády. Na firmu sa však opäť usmialo šťastie. V roku 1958 vzniká celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave. Vznikol zlúčením dvoch závodov v Trnave a Piešťanoch. A keďže sme žili v Československu, podnik sa stal súčasťou Československej čokoládovne, ktorá združovala všetky továrne na cukrovinky. Ďalším míľnikom sa stal rok 1992, kedy v rámci privatizácie vznikla spoločnosť Figaro tak, ako ju poznáme dnes. Až 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe. V roku 2012 sa koncern Kraft General Food rozdelil na dve spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Recenzie horúcej čokolády na Dolnej ulici
História čokolády Figaro a "štolverky"
Dnes je to Figaro, ale pred 60 rokmi to boli štolverky. Firmu založila rodina Štolverk, ktorá mala fabriky v Poľsku, Maďarsku a v Rusku, dnes ich vlastní spoločnosť Mondelez. Koniec 19. storočia - V bratislavskej továrni vyrábajú mliečne karamelky, tzv. štolverky. Okrem toho sa vyrába aj marcipán a pepermintové cukrovinky.1913 - Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni je 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty.1918 - 1938 - V období 1. republiky sa vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tu mám rád“. Kilogram tohto dezertu stojí pre veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala na 85 korún.1930 - 1945 - Vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov je prevádzka redukovaná. V roku 1937 však firma opäť hospodári so ziskom. svetovej vojny sa závod orientuje na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. Je tu vybudovaná i moderná konzerváreň, spracovávajúca 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek je obmedzená.1945 - V decembri 1944 je továreň poškodená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády, ktorej trojmesačný pobyt spolu s prechodom fronty znamená pre závod väčšie škody ako samotné bombardovanie. Našťastie už v júli 1945 odovzdáva Červená armáda továreň štátu.1948 - Bratislavský závod sa stáva súčásťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Konzerváreň je presunutá do Rimavskej Soboty a závod zostáva čisto cukrovinkovým.1958 - Bratislavský závod je premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa FIGARO stáva súčásťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združuje všetky československé cukrovinkárske továrne.1960 - Figaro spracováva kakaové boby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patria ako čokoládové, tak nečokoládové cukrovinky, prestávajú sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky a oplátky.1960 - 1970 - Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou. Objavujú sa motívy hradov, rozprávky, kreslené postavičky, autá, ale aj nezabudnuteľné postavičky Lena, Dana a Jana, ktoré sa dajú z obalov vystrihnúť a prezliekať do papierového oblečenia.1985 - Ročná produkcia prekračuje 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36% podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20% podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou ide o takmer osemnásobný rast.1992 - 1993 - Založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraft General Foods Europe.1992 - Rozdelením spoločnosti Kraft Foods na dve spoločnosti vzniká v roku 2012 spoločnosť Mondelez Slovakia.
Deva: Čokoláda s dievčaťom v červenej šatke
Čokoládové tyčinky s dievčaťom s červenou bodkovanou šatkou na hlave pripomínajú starším generáciám nostalgiu ich detstva. Čokoláda z čias socializmu oslávila vlani 70 rokov svojej existencie a patrí medzi najznámejšie slovenské značky.
Vyrába sa v čokoládovni spoločnosti ChocoSuc Partner na okraji Trebišova pri priemyselnom parku. Jej majiteľmi sú bratia Juraj a Jaroslav Kaiferovci z Košíc. Fabriku odkúpili v roku 2013 a značku Deva oživili.
V súčasnosti Kaiferovci finalizujú novú investíciu do automatizovanej výrobnej linky. Na druhej strane, čokoládovňa čelí aj výrazným nárastom cien energií, surovín a mzdových nákladov.
Úspešnú Devu zrazila privatizácia
Za predchodcu trebišovskej čokoládovne sa považuje továreň Lipka, ktorá vyrábala prášok do pečiva a pudingy. Výrobu spustila prvého mája 1951. To, že sa výroba čokolády za bývalého režimu, dostala do Trebišova, malo logické dôvody - boli tam aj cukrovar a mliekareň.
Prečítajte si tiež: Recenzia: Sushi podniky v Banskej Bystrici
Najprv sa v Deve vyrábali len nečokoládové cukríky a salónky, neskôr pribudla výroba čokoládových cukríkov a tabuľkových čokolád. Od roku 1955 už vyrábala sto druhov výrobkov, ku ktorým neskôr pribudli želé tyčinky, želé jahôdky, lízanky či dezerty.
Výroba čokolády
Tekutá 100-percentná čokoláda sa zmiešava s kryštáľovým cukrom, mliekom, tukmi a arómami. Po prevalcovaní sa zjemní. Potom to ide do veľkej konše (obsahuje asi 6 ton čokolády), kde sa mieša 6 až 8 hodín. Pri miešaní dochádza k uvoľneniu energie arómy, znižuje sa množstvo vody a čokoláda dostáva svoju chuť a stáva sa tekutou. Potom sa odčerpá do zásobníkov a ide do linky, kde ju nalejú do formy.
Kakaový likér
Kakaový likér je 100 - percentná tekutá čokoláda. Má horkú chuť a trochu zapácha. V ďalšom procese sa zmieša s čokoládou v rôznom pomere. Závisí od toho, či je to mliečna alebo tmavá čokoláda.
Druhy čokolád
Robia všetky bežné druhy - biela, mliečna, horká. Často sa stretávame s názorom, že biela čokoláda nie je čokoláda. Ale je to omyl, je to jedna z najdrahších čokolád. Čokoláda je to, kde dáte kakaový plod. Do bielej čokolády musíte dať kakaový tuk, pretože je priesvitný, takže čokoláda sa nezafarbí na hnedú. Tuk je však dvakrát tak drahý ako prášok. Takže ak kakakový likér stojí 4000, potom maslo stojí 8000.
Platí, že čím je čokoláda tmavšia, tým je kvalitnejšia, lebo je tam viac toho likéru. Čokoláda je ako víno. Môžete mať rôznych gurmánov, ktorí majú radi tmavú čokoládu. Sú však aj takí, ktorí nemajú radi tmavú čokoládu s pepermintom. Napríklad Hercule Poirot si zásadne vyberal ručne vyrobený bonbón…
Prečítajte si tiež: Tipy na raňajky Banská Bystrica
Typickým tvarom je tabuľka čokolády, čo je tvar, v ktorom sa robí asi 90 percent čokolády. Zvyšné tvary sú tyčinky či pralinky. Bratislavský závod sa má v budúcnosti už viac špecializovať len na výrobu praliniek, teda malým kúskom špeciálnej čokolády náročným na výrobu.
Svetový deň čokolády
Ako inak, aj čokoláda, obľúbená sladkosť mnohých z nás, má svoj deň v kalendári. Práve na 7. júla pripadol Svetový deň čokolády, ktorý by sme mali patrične osláviť. Patríte k ľuďom, ktorí si hľadajú zámienky, aby si bez výčitiek mohli dopriať čokoládu? Na tento prístup zabudnite. Žiadne jedlo samo o sebe nie je zlé, ani čokoláda. Niektoré potraviny sú pre nás nutričnejšie, iné nám zas dodajú radosť a robia nás šťastnými. Načo to podstupovať, keď si kúsok tejto maškrty môžete dopriať kedykoľvek?
Deň čokolády si pripomíname dvakrát ročne. Dňa 7. júla 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh a stala sa tak dostupnejšou aj pre tunajšie obyvateľstvo. Niektorí však čokoládu oslavujú aj 13. septembra, čo je deň narodenín Roalda Dahla, autora populárnej knižky Charlie a továreň na čokoládu.
Zaujímavosti o čokoláde
Na čokoláde, respektíve na plodoch kakaovníka, si ľudia pochutnávajú tisíce rokov. Tomuto nápoju hovorili chocolātl a používali ho ako náboženský dar aj obchodný artikel. Vtedy bola čokoláda drahá vzácnosť a dnes, v čase klimatických zmien, sa opäť dostáva na zoznam počasím ohrozených položiek. Do Európy sa čokoláda dostala až v 16. storočí, na trh bola uvedená práve 7. júla 1550. Zo svojich objavných ciest ju priniesli Španieli vo forme nápoja horkej chuti. Až v 19. storočí bola svetu predstavená klasická tabuľková čokoláda, ktorá bola výrazne horká a neopracovaná. Mliečna čokoláda vznikla v roku 1875. Proces jej výroby zdokonalil Rodolphe Lindt, ktorý zjemnil jej chuť a spravil z nej nevídanú pochúťku. Jeho značka dodnes patrí k svetovo uznávaným a vyhľadávaným výrobcom čokolády.
Strom kakaovníka je pôvodom z Ameriky, dnes sa bežne vyskytuje na 5 kontinentoch. Na to, aby rástol, potrebuje vlhké rovníkové prostredie. Kým sa však z kakaovníka, respektíve zo stromu Theobroma cacao stane tabuľková čokoláda, musí prejsť proces zberu, fermentácie, sušenia, triedenia, praženia, drvenia, previevania, mletia, rafinovania, konšovania, tuhnutia, temperovania a formovania. Až potom, ako suroviny prejdú celým spracovateľským procesom, pristane čokoláda na pultoch obchodov a následne v našich žalúdkoch.
Niektorí túto pochúťku povýšili dokonca na umenie. Robia tak najmä čokolatieri, teda ľudia, ktorí sa profesionálne venujú práci s čokoládou. Vytvárajú z nej hotové umelecké diela, ktoré sú akousi alternatívou k sladkým tortám.
Aj výroby čokolády sa dotýkajú nekalé praktiky, za ktorými sa skrýva najmä veľmi zle platená práca či nehumánne pracovné podmienky. Čo by ste však povedali na fairtrade čokoládu so zeleným certifikátom? Ide o výrobok, ktorý sa vyrába s dôrazom na spravodlivý obchod a dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že farmári a pracovníci v oblasti pestovania kakaa sú spravodlivo platení za svoju prácu a majú primerané pracovné podmienky. Taktiež sa pri tomto procese dbá na udržateľné pestovanie kakaa, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na životné prostredie. Pri nákupe si všímajte obal daných výrobkov. Hľadajte označenie fairtrade a dajte prednosť takémuto druhu čokolády. Nielen, že vám bude chutiť o čosi viac, ale tiež podporíte spravodlivý obchod a udržateľné hospodárstvo. Na druhej strane chápeme, že takéto výrobky môžu byť o čosi drahšie a nie každý si ich môže dovoliť.
Druhy čokolády
- Horká čokoláda - v jej zložení nájdete iba kakaové bôby, kakaové maslo a cukor.
- Mliečna čokoláda - obsahuje aj mlieko a viac cukru.
- Biela čokoláda - keďže neobsahuje kakaové bôby, je celkom diskutabilné, či vôbec ide o čokoládu.
- Ruby čokoláda - je prirodzene ružová, keďže pri výrobe sa vynecháva proces fermentácie a praženia kakaových bôbov.
V roku 2010 vytvorili v Taliansku najväčšiu tabuľku, v tomto prípade tabuľu, čokolády na svete. Najväčší konzumenti čokolády sú Švajčiari. Najväčší dôvod, prečo nám tabuľková čokoláda tak chutí, je jej roztápajúca sa textúra.
Príbehy slovenských produktov
Mnohí z nás majú na obľúbenom jedálnom lístku slovenské produkty, o ktorých bohatej histórii nič netušíme. Príbehy slovenských produktov pritom nie sú o nič menej zaujímavé ako história niektorých veľkých potravinových značiek. Aj za chutnými pochutinami, ktoré si akosi automaticky hádžeme do košíka dodnes, stoja húževnatí a nadšení ľudia, ktorí chceli niečo dokázať. A skutočne to dokázali - ich slovenské produkty prežili často vojnu, socializmus aj turbulentné zmeny v moderných stravovacích návykoch.
BB puding
Azda najsilnejší príbeh stojí za ikonickým čokoládovým BB pudingom z Piešťan. Je úzko spätý s vojenskou históriou a keď si prečítate jeho príbeh, bude vám celý koncept práškovej lahôdky ešte viac sympatický. Jeho vynálezca Ľudovít Winter pracoval pôvodne v piešťanských kúpeľoch, ktorým pomohol v rozkvete. V roku 1947 však priniesol na trh aj sušený puding s usmiatym chlapcom na obale, ktorý nájdete (v upravenej verzii) vo všetkých obchodoch dodnes. On sám bol počas druhej svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Terezín. Po návrate z Terezína podľa vlastných slov vyzeral ako „kostra“, mal problémy s konzumáciou tuhej stravy a zároveň vnímal, že na trhu je akútny nedostatok dostupných a kvalitných výživných potravín. Chodil s otvorenými očami a všimol si, že nedostatkom výživy po vojne trpia najmä malé deti. Práve pre ne začal v roku 1945 vyvíjať nový produkt, BB puding. Bol špecifický najmä vysokým obsahom ľahko stráviteľnej keksovej múčky a určený na posilnenie organizmu pre slabé, chudokrvné a rachitické deti, ženy v tehotenstve, dojčiace matky a všeobecne aj pre posilnenie organizmu dospelých. Predával sa najprv v lekárňach a drogériách, až sa postupne stal obľúbeným pokrmom v bežných domácnostiach a prepracoval sa na predné pulty potravín.
Roxové lízanky
Kto si pamätá sladké tvrdé lízanky v celofánovom obale s obrázkom uprostred? Milovali sme ich a prosili mamy, aby ich hodili do košíka vždy, keď sme detskými očami blúdili po sladkostiach pri pokladni. S ružovým, zeleným či žltým okrajom - všetky chutili rovnako a po nejakom čase lízania sa v nich urobili dierky, ktoré náš škriabali na jazyku. Roxové lízanky začala vyrábať spoločnosť Figaro niekedy v 60. rokoch minulého storočia. Boli masovo spájané s akýmikoľvek oslavami a ich špeciálne edície sa vydávali dokonca pri športových príležitostiach. Takto ich bolo vyrobených napríklad 160 tisíc kusov pre Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970. Ich história však siaha oveľa ďalej. V medzivojnovom období ich začal vyrábať cukrár Štefan Paserin. Po znárodnení malej fabriky na výrobku lízaniek v roku 1948 preniesol receptúru do trnavského Figara, kde pracovníčky vyprodukovali až 900 ton tejto sladkosti ročne. Väčšina išla na export do ZSSR, Rakúska, Kanady, západného Nemecka či Francúzska napriek tomu, že boli roxové lízanky predovšetkým slovenské produkty.
Treska v majonéze
Vedeli ste, že pôvodne sa treska nevolala treska v majonéze, ale v remuláde? Za jej vznikom stojí kuchár Július Boško, ktorý je autorom pôvodného konceptu. V povojnovom období, keď ľudia tvrdo fyzicky pracovali a potrebovali dostatok výživných látok, sa do popredia dostala aj potreba konzumovať ryby a s ňou aj starší recept na prípravu tresky. Záhadná a neznáma remuláda bola nahradená známejšou majonézou a tradičná treska bola na svete. Stalo sa tak konkrétne v roku 1954. „Kúpiť sa dala v mliečnych baroch a lahôdkach, často vybavených stolom a táckami. Ľudia sem chodili na šaláty a treska jednoznačne bodovala. Treska sa predávala odjakživa na váhu. Vážená sa balila do voskového papiera, do voskových pohárov s nezameniteľným povrchom, ale taktiež len tak do novín. Dnes niečo nepredstaviteľné, ak ste si doma rozbalili rozmočený papier a v ňom tresku s arómou tlače (nehovoriac o tlačiarenskom olove),“ písal o legendárnej treske pri príležitosti jej výročia portál Zaujímavé novinky.
Horalka
Ročne v Seredi vyrobia približne 160 miliónov kusov keksíkov Horalka. Niet sa čomu čudovať, ide o skutočne kultovú záležitosť a Horalky patria medzi rýdze slovenské produkty. Ľudia ju so sebou nosia po celom svete a fotografujú ju ako symbol Slovenska - tak sa Horalka dostala už do takmer všetkých krajín sveta a potešila napríklad aj malé africké deti, ktorým ju priniesli dobrovoľníci. Horalka sa začala vyrábať už v roku 1959. Jej tradičná receptúra však vznikla až v roku 1965. Traduje sa, že za všetko môže náhoda. Pôvodne boli lieskovcové, tých však bol nedostatok, preto skúsili do receptúry primiešať arašidy. Z náhody sa tak stala výborná chuť, ktorá na slovenskom trhu ešte nebola. Spojenie arašidovej náplne, chrumkavých oblátok a nezvyčajne námačaných hrán Horalky bolo jedinečné a Slováci si ho okamžite obľúbili. Odvtedy prešli zmenami obalu, výrobcovia experimentovali s chuťami a pridaním anglických variantov do názvu. Najobľúbenejšie však stále zostávajú pôvodne klasické Horalky s kvietkom na obale a chrumkavým čokoládovým okrajom, na ktorých chuť sa môžete už dlhé desaťročia spoľahnúť.
DRU tyčinky
Najlepšie slané tyčinky na svete? Existuje len málo z nás, komu by v tom momente nenapadla ikonická, sladko-slaná chuť zvolenských DRU tyčiniek. Tradícia ich výroby siaha už viac ako 50 rokov dozadu. Prvým výrobkom boli práve DRU tyčinky v malom obale s hmotnosťou 45 gramov, ktoré si môžeme ako slanú pochutinu bežne kúpiť aj dnes. Viete si pri ich ľahkosti predstaviť ten objem, keď sa ich dodnes ročne vyrobia stovky ton? Podstatné je aj to, že na ich kvalite sa nič nezmenilo a každá jedna tyčinka prechádza prísnou kontrolou kvality. V máji 1996 bola ochranná známka DRU zaregistrovaná na úrade priemyselného vlastníctva a používa sa na všetkých výrobkoch DRU a.s. Firma sa dnes vo svojej činnosti zameriava predovšetkým na výrobu slaných tyčiniek, sladkých trubičiek a rezov a neustále pracuje na rozširovaní svojich výrobkov o nové príchute.
Kofola
Tušili ste, že naša vynikajúca, lahodná Kofola s unikátnou receptúrou sa môže chváliť podobne dlhou históriou ako jej slávnejšia sestra CocaCola? Lekárnik Gustav Hell založil už na konci 19. storočia firmu G. Hell a Comp. V roku 1952, v náročnom povojnovom období, bol založený podnik na výrobu liečiv, tinktúr a pestovanie rastlinných kultúr. O päť rokov bola práve týmto smerom nasmerovaná požiadavka štátu - vytvoriť rýdzo česko-slovenský nápoj, ktorý bude krajinu reprezentovať. Tím doktora Zdeňka Blažka následne 2 roky kreoval sirup KOFO, ktorý je dodnes základom legendárnej Kofoly. Prvýkrát ju vyrobili v roku 1960 a tešila sa obrovskému úspechu. Tak veľkému, že byliny na jej výrobu sa museli začať dovážať zo zahraničia. Osviežujúca Kofola sa stala bežnou súčasťou života v socializme - v krčmách, obchodoch aj samoobsluhách či domácnostiach, stretli ste sa s ňou všade.
Arašidové chrumky
Kukuričné chrumky arašidové, pochúťka k nápojom. Všimli ste si niekedy, že takto znie plný názov známych arašidových chrumiek, ktorým občas ľudovo hovoríme komunistické? Spolu s vyššie menovanými produktmi patria k absolútnym ikonám socializmu, ktoré prežili dodnes a patria ku každému rodinnému posedeniu. Arašidové chrumky začali vyrábať Nitrianske mlyny a cestovinárne v roku 1974. Dnes sa chrumky vyrábajú rovnakou receptúrou a predávajú v nezmenenom červeno-modro-bielom obale. Majiteľ výrobne Dušan Kuča s médiami a vlastne aj s verejnosťou komunikuje minimálne. Príbeh chrumiek nikde nenájdete, predávajú sa vraj preto, že ľudia si ich kvalitu chvália ústnym podaním. Zdá sa, že má pravdu. Chrumky v pôvodnom obale sa stále tešia obrovskému úspechu doma aj v zahraničí a dočkali aj svojho merchu, napríklad chrumkových ponožiek.
Slovenský pivný priemysel a Banská Bystrica
Okrem čokolády a cukroviniek má Slovensko aj bohatú tradíciu v pivovarníctve. Významnejšie rozšírenie varenia piva na území dnešného Slovenska sa spája so 14. - 15. storočím, keď medzi najväčšie centrá patrili Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Bardejov, Prešov, Košice, Trenčín či Bratislava.
Po zavedení pivnej dane v roku 1850, došlo k hromadnému zániku mnohých slovenských pivovarov. Po II. svetovej vojne došlo k znárodneniu 12 pivovarov a začali vznikať nové, napríklad v Topoľčanoch (1964).