Už od útleho veku sa učíme rozlišovať medzi ovocím a zeleninou. Ale robíme to správne? Pohľad na to, čo je ovocie a čo zelenina, sa môže líšiť v závislosti od uhla pohľadu.
Rozdiely medzi ovocím a zeleninou
Rozdiely medzi ovocím a zeleninou možno vnímať z dvoch hľadísk: kulinárskeho a botanického.
Kulinársky pohľad
Tradičný spôsob určovania, čo je ovocie a čo zelenina, vychádza z našej kuchyne. Ovocie sú tie plody, ktoré sú sladké alebo kyslé, ako napríklad jablko, banán alebo figy. Naopak, zelenina sú tie, ktoré nie sú sladké, napríklad uhorka, kaleráb alebo karfiol. Bežne sa ovocie spája so sladkou chuťou, a preto sa uhorka, paprika a paradajka označujú ako zelenina, pretože nie sú sladké. Ovocie sa zvyčajne nepodáva ako súčasť hlavného jedla, ale skôr ako malé občerstvenie alebo dezert.
Botanický pohľad
Z botanického hľadiska je ovocie plod kvitnúcich rastlín. Ovocie je definované ako jedlý plod alebo semeno viacročných semenných rastlín, najčastejšie drevín. Ovocie teda nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou, ktorá z nej rastie. Všetko, čo na rastline narastie a slúži na rozsievanie semien do okolia, je ovocie. Z tohto hľadiska sú ovocím aj orechy.
Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti, ako korene, stonky alebo listy. Termín ovocie sa používa pri sladkých a mäsitých botanických plodoch, zatiaľ čo termín zelenina sa používa na označenie širokej škály rastlinných častí.
Prečítajte si tiež: Chemické ošetrovanie banánov
Príklady zeleniny, ktorá je ovocím
Paradajky nie sú jediným príkladom bežnej zeleniny, ktorá je v skutočnosti ovocím. Kukurica, fazuľa, uhorka, tekvica, hrach a baklažán sú z botanického hľadiska ovocie.
- Tekvica, cuketa a baklažán: Každý, kto niekedy vyrezával tekvicu, vie, že sú plné semienok. Všetky druhy tekvice spoločne s cuketami a baklažánom sú ovocím. Tekvica je modernou prísadou aj pri pečení sladkých dezertov.
- Olivy: Obľúbený zelený plod jemnej chuti a maslovej konzistencie je ovocím, hoci by ste to nečakali, olivy sú skutočne ovocím.
- Strukoviny (cícer, fazuľa, hrach): Ďalšou bežnou strukovinou je cícer alebo fazuľa. Podobne ako hrach, aj tieto strukoviny sú tiež ovocím. Technicky hrášok tu nie je ovocím, ale hrachové struky sú.
- Avokádo: Avokádová nátierka svojou chuťou patrí medzi obľúbené slané pochúťky, hoci ako už asi tušíte, samotné avokádo zaraďujeme medzi ovocie. Je to bobuľa s jedným semenom.
Paradajky na hranici ovocia a zeleniny
Žiadna potravina však v skutočnosti nebalansuje na hranici ovocia a zeleniny tak ako paradajka. Neexistuje žiadne striktné pravidlo, ktoré by toto botanické ovocie označovalo za zeleninu, ale vzhľadom na to, že paradajky sa vo všeobecnosti nevyskytujú v dezertoch, ale skôr sa použitím v kuchyni približujú paprike či baklažánu, zaradíme ich do zeleniny. Avšak paradajky plnené mletým mäsom alebo paradajkový koláč s kozím syrom - to vôbec neznie ovocne.
Paradajka je ovocie z botanického hľadiska, pretože obsahuje semená a má bobuľovité plody. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie. Bežne sa používa ako súčasť šalátu alebo hlavného jedla, a nie ako dezert. Rajčiak má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík.
História sporu či je paradajka ovocie alebo zelenina
V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie. Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“
Toto zeleninovo-ovocné polemizovanie bolo približne o 100 rokov neskôr ukončené a vznikla múdra veta, ktorá sa pripisuje novinárovi Milesovi Kingtonovi: „Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.“
Prečítajte si tiež: Banánový a čučoriedkový koláč
Aké druhy zeleniny existujú?
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí.
Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Druhy zeleniny
- Hlúbová zelenina
- Listové šaláty
- Plodová zelenina
- Kvetová zelenina
- Hľuzová zelenina
- Cibuľová zelenina
- Zelenina so semenami
- Klíčková zelenina
Top 5 hľuzovej a cibuľovej zeleniny
| Top 5 hľuzovej zeleniny | Top 5 cibuľovej zeleniny |
|---|---|
| Mrkva | Cesnak |
| Paštrnák | Cibuľa |
| Zemiaky | Šalotka |
| Zeler buľvový | Jarná cibuľka |
| Reďkovka | Medvedí cesnak |
Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium.
Banán: Ovocie alebo zelenina?
Každý vie, že jablko alebo hruška patria medzi ovocie. Ale podľa čoho vieme určiť, či je to ovocie alebo zelenina? Je veľká pravdepodobnosť, že Váš postoj k rozpoznávaniu ovocia alebo zeleniny je výrazne ovplyvnený práve supermarketmi, ktoré majú veľmi často ovocie zamenené so zeleninou.
Botanický pohľad na banán
Z vedeckého hľadiska je prekvapujúce, že veľa potravín, ktoré sú pre nás známe ako zelenina, sú vlastne ovocie. Napríklad kukurica, fazuľa, uhorka, tekvica, hrach či paradajky sú z botanického hľadiska ovocie. Z tohto hľadiska je ovocie ovocím vtedy, keď sa jedná o plod kvitnúcich rastlín, a teda ovocie sú všetky plody rastlín, takže aj orechy sú z botanického hľadiska ovocie.
Prečítajte si tiež: Benefity banánovo-kelového smoothie
Botanicky povedané, zelenina sú všetky iné časti rastlín, ktoré konzumujeme. Listy ako špenát, koreň ako mrkvu, stonku ako zázvor, alebo kvetné lupene brokolica alebo karfiol.
Banány sú jedlé plody rastlín z rodu Musa, ktorých je viac ako 100 rôznych druhov. Hoci sa zdá, že ide o stromy - ich „kmene“ nie sú zdrevnatelé. Tiež patrí k vôbec prvým rastlinám, ktoré boli domestikované a cielene pestované človekom pre potravu a to už okolo roku 10 000 pred nl v džungliach Malajzie. Hoci je banánovník trvalá bylina, ktorá môže produkovať plody aj niekoľko desaťročí, banány sú ovocie. Banány skutočne obsahujú semená, a nie práve malá. Na celom svete existuje viac ako 1 000 známych poddruhov, kultivarov a odrôd banánov, z ktorých asi polovica nie je požívateľná.
Dezertné banány rastú na rastlinách druhu Musa acuminata a pestujú sa vo viac ako 140 krajinách. Sú mäkké, sladké a využívajú sa predovšetkým na surovú konzumáciu. Cavendish je celosvetovo najprodukovanejšia odroda žltého ovocného banánu . Menej zrelé banány majú chuť citrónového pudingu, zatiaľ čo tie prezreté chutia ako karamelový crème brulée. Často sa kombinujú s ananásom, citrónom, mangom, papájou, škoricou, vanilkou, čokoládou a karamelom.
Červené banány vznikli prirodzenou kultiváciou a biologickým výberom. Sú všeobecne menšie ako žlté Cavendisch , a tiež „bacuľatejšie“. Šupka týchto banánov môže mať oranžovú, červenú ale aj gaštanovú farbu. Dužina býva ružovkastá a veľmi mäkká. Chuť červených ovocných odrôd je extrémne sladká a pripomína maliny alebo mango. Hodí sa k zázvoru, karí, kardamómu, jahodám, čučoriedkam, egrešu, orechom a krevetám.
Banány zeleninové (takzvané plantains alebo plantájne) sú plody krížencov rastlín M. acuminata a M. balbisiana . Všeobecne sa hodí prevažne na varenie a pečenie, menej často sa konzumujú surové. Plantains sa pestujú po celej Ázii, kde ich existuje na niekoľko desiatok odrôd. Tieto banány sa tiež označujú ako „pravé banány“. Patrí medzi základné a nenahraditeľné potraviny tropických oblastí, zaobchádza sa s nimi podobne ako so zemiakmi. Bežne sa varí v kombinácii s karí, rybami, kokosovým mliekom, hydinovým mäsom, sójou a špenátom.
Kulinársky pohľad na banán
Veľkú rolu v tomto probléme hrá aj chuť a jednoducho sme si zvykli na to, že všetko, čo je sladké, považujeme za ovocie a to, čo je menej sladké, sa považuje za zeleninu. Taktiež ovocie sa zväčša nepodáva pri hlavnom jedle, ale môže sa servírovať napríklad ako dezert.
Tradičný spôsob určovania čo je ovocie a čo je zelenina vychádzajúci z našej kuchyne označuje za ovocie tie plody, ktoré sú sladké alebo kyslé (napr. jablko, banán, figy), a za zeleninu tie, ktoré nie sú sladké (uhorka, kaleráb, karfiol). Bežne je to ale zaužívané tak, že ovocie je sladké a teda napr. uhorka, paprika a paradajka sa označuje ako zelenina. Z botanického hľadiska ide o plody, ktoré nie sú plodmi rastlín (napr.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity banánov
Banány sú vynikajúcim zdrojom diétnych antioxidantov, minerálov a vitamínov, vrátane draslíka a vitamínu C a B6. Oproti iným druhom ovocia, poskytujú tiež značné množstvo kyseliny jablčnej, ktorá pomáha zmierňovať únavu a zrýchľuje metabolizmus.
Dokonalé jedlo pre športovcov - to sú banány! Podporujú regeneráciu pri aj po cvičení. Obsahujú nielen ľahko stráviteľné sacharidy, ale aj horčík a draslík - tzv. elektrolyty, ktoré sa z tela vytrácajú potom. Najnovšie štúdie tiež potvrdili účinky banánov na astmu u detských pacientov. Jeden stredne veľký banán (115 g) poskytuje až 100% odporúčanej dennej dávky draslíka.
Rezistentný škrob, obsiahnutý v banánoch, má veľmi pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru. Pôsobí ako prebiotiká, teda vyživuje prospešné baktérie čriev. Banány tiež obsahujú rozpustnú vlákninu - pektín. Niektoré štúdie naznačujú, že pôsobia ako prevencia proti rakovine hrubého čreva. Banánové proteíny (lektíny), majú zase antioxidačné účinky a zabraňujú rastu leukemických buniek.
Keďže banány obsahujú veľké množstvo draslíka, môžu byť škodlivé pre osoby, ktoré sa liečia s obličkami. Choré obličky nedokážu nadmerný obsah draslíka prefiltrovať a púšťa ho do krvi.
Jeden banán obsahuje okolo 110 kalórií, pričom je tvorený predovšetkým vodou, sacharidmi a vlákninou. Je nízkotučný, neobsahuje žiadny tuk. Sacharidy obsiahnuté v nezrelých banánoch sú zložené predovšetkým z rezistentného škrobu (nestráviteľnej vlákniny). Ten v kombinácii s rozpustnou vlákninou reguluje chuť do jedla a spomaľuje trávenie potravy v žalúdku.
Banány sú skvelé pre svoju variabilitu v príprave. Môžu byť súčasťou ovocných a zeleninových smoothie, palaciniek, raňajkových kaší alebo ako prísada do pečenia, kde môžu nahradiť cukor. Svojimi nutričnými vlastnosťami sú vynikajúcou desiatou pre deti.
Banány majú relatívne nízky glykemický index (GI), 42 až 58, v závislosti od ich zrelosti.
Banány sú zdrojom viacerých vitamínov a minerálov, napr. Draslík, vitamín B6, vitamín C, dopamín a katechín.
Banány obsahujú veľa draslíka, minerálu, ktorý podporuje činnosť srdca a normálny krvný tlak. Výskumy na Hypertenznom inštitúte v USA zistili, že draslík hrá hlavnú úlohu v udržiavaní zdravého krvného tlaku. Keďže banány sú bohatým zdrojom draslíka, pomáhajú znižovať krvný tlak. Draslík pomáha v uvoľňovaní napätia v tepnách a žilách, takže krv môže plynule prúdiť telom a okysličovať orgány, aby tak zvýšil ich funkciu. Môžeme tak eliminovať aterosklerózu a následné mŕtvice a infarkty, ktoré sú s ňou spájané.
Banány obsahujú významné množstvo potravinovej vlákniny a z toho dôvodu pomáhajú bezproblémovému vyprázdňovaniu čriev. Vláknina uľahčí vylučovací proces a zmierni zápchu. Fruktooligosacharid, prebiotikum, je významná baktéria v našom tráviacom trakte, ktorá podporuje príjem minerálov a živín. Banány zvyšujú absorpciu vápnika. Vápnik je najdôležitejší element produkcie a opätovného rastu kostnej hmoty v tele. Výskum z roku 2005 dokázal, že draslík a ostatné antioxidanty v banánoch pomáhajú znížiť namáhanie obličiek a podporujú močenie.
Riziká konzumácie banánov
- Vysoká hladina draslíka: Niektoré lieky, užívané na srdcové choroby a hypertenziu, majú schopnosť zvyšovať hladinu draslíka v tele. Medzi ne patria beta-blokátory a diuretiká.
- Gastrointestinálne ťažkosti: Kvôli veľkému množstvu vlákniny sa neodporúča zjesť príliš veľa banánov, pretože by mohli spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti.
Banán v kuchyni
V posledných rokoch značne stúpa obľuba zdravých raňajok. S tým samozrejme súvisia aj obmeny tradičných raňajkových pokrmov. Vôbec najobľúbenejším sa stal recept na banánové lievance bez múky , ktorý je populárny naprieč celou spoločnosťou, od fitness trénerov až po zdravo zmýšľajúcich rodičov a ich deti.
Ďalším, veľmi zaujímavým pokrmom je banánový chlebíček alias banana bread . Ten je sladkou verziou bežného pečiva a nemá konkurenciu! Nielenže je na prípravu jednoduchý, ale je aj neskutočne lahodný, pretože banány v ňom počas pečenia skaramelizujú.
Máte doma veľa prezretých banánov a neviete čo s nimi? Vyskúšajte recept na americké banánové muffiny . Chutný a zároveň zdravý dezert, ktorý „baví“ aj deti! Pokiaľ nemáte formu na muffiny, nezúfajte. Inšpirujte sa receptami na buchty z banánov a skúste napríklad banánovú bábovku, alebo rovno tortu - napríklad banánový vegánsky!
Vzhľadom k vyššie popísaným zdravotným účinkom banánovej šťavy, rozhodne nezabudnite ochutnať aj smoothie s banánom .
Banánové šupky sa bežne používajú (ako surové, tak varené) v mnohých receptoch a pokrmoch. Využitie banánových šupiek je skvelou možnosťou, ako neplytvať jedlom a fungovať maximálne bezodpadovo. Zatiaľ čo recepty na trhané mäso z banánových šupiek (napríklad do tortill) nie sú veľmi chutné, banánová slanina je naozaj úžasná!
Ako vyrobiť banánovú slaninu z banánových šupiek?
Najdôležitejšou surovinou sú samozrejme banánové šupky. Ako vyrobiť skutočne chutnú banánovú slaninu?
- Základným a najdôležitejším pravidlom je použitie skutočne zrelých, najlepšie prezretých banánov (čím viac hnedé, tým lepšie).
- Jednotlivé šupky rozdeľte na 3-4 prúžky a vyškrabte z nich vnútornú, bielu časť. Tak, aby zostala skutočne len šupka.
- Vo vhodnej (tvarovo skôr dlhšej) miske zmiešajte marinádu - sójová omáčka, javorový sirup, údená paprika, olej a prelisovaný cesnak).
- Banánové šupky naložte do marinády, nechajte marinovať aspoň 30 minút, najlepšie však niekoľko hodín (cez noc).
- Rozohrejte panvicu s olivovým olejom. Pridajte namarinované šupky a opekajte na strednom plameni z každej strany asi 5 minút. Šupky sú hotové, keď zozlatnú a podobne ako klasická slanina začnú tvoriť „bubliny“.
- Vyberte z panvice a nechajte vychladnúť a odkvapkať na papierovom obrúsku. Vychladnuté šupky sú chrumkavejšie, teda chutnejšie.
Ďalšie zaujímavosti o banánoch
- Banánovníky potrebujú na rast veľa vody, komerční pestovatelia ich tak musia zalievať aspoň trikrát denne.
- Síce znesú extrémne vysoké teploty, ale nie dlhodobo. Pre pestovanie banánov je ideálna teplota medzi 26-30 °C.
- Banánovník zvyčajne rastie 6 mesiacov, kým vytvorí trs banánov.
- Banány určené na vývoz do zahraničia sa zberajú ešte zelené. Teda nezrelé, aby vydržali prepravu.
- Čo je etylénový plyn? Ide o bezfarebný plyn, ktorý sa prirodzene vyskytuje v ovocí a zelenine. Pôsobí ako regulátor rastu, teda začína proces zrenia. V domácich podmienkach je možné napríklad do vrecka s nezrelým banánom vložiť zrelú hrušku. Tá bude uvoľňovať svoj etylénový plyn a banán vďaka nemu dozreje.
- Banány sú tropické ovocie, preto im nesvedčí chlad.
- Banánová šupka zmierňuje opuch, je vhodná ako rýchla pomoc po uhryznutí hmyzom (podobne ako napríklad cibuľa).
- Šupky z banánov vedia čistiť vodu kontaminovanú ťažkými kovmi, napríklad od jadrového priemyslu. Úspešné sú až v 70%.
- Vďaka banánovým enzýmom vystúpi na povrch aj trieska, ktorá je zarazená hlboko v koži. Stačí inkriminované miesto potrieť dužinou alebo šupkou banánu.
- Pokiaľ budeme chcieť nájsť naozaj prírodný zdroj energie, na prvom mieste bude banán. Banány obsahujú prírodné cukry - sacharózu, fruktózu a glukózu, ktoré v kombinácií s vlákninou poskytujú okamžitý príjem energie a tým patrí medzi najobľúbenejšie druhy ovocia.
- Banánovníky patria do čeľade Musaceae a obvykle sa vyskytujú po celej Indii.
- Podoba dnešných banánov sa datuje do roku 650 n.l.
- Vyše 100 krajín na celom svete pestuje banány, z ktorých sa dá vyrobiť vlákno, či banánové víno.
- Keď v roku 327 pred Kristom Alexander Veľký podnikol so svojom armádou výpravu do Indie, objavil tam banány. V súčasnosti poznáme okolo 1000 rôznych druhov banánov, ktoré sú pestované po celom svete.
Výživové hľadisko ovocia a zeleniny
Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.
Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
V súboji zelenina verzus ovocie nie sú víťazi. Jediným správnym spôsobom je kombinovať oba druhy potravinových produktov, aby ste dosiahli čo najlepšie nutričné účinky. Zistite, aké ovocie a zeleninu si vybrať, čo si z nich môžete pripraviť a aké sú zdravotné účinky ich zložiek.
Ak vzniká z kvetov a má semená, zaraďujeme ho medzi ovocie. Zelenina, na druhej strane, sú iné časti rastliny, ako je koreň, listy a stonky. Podľa tejto klasifikácie patrí uhorka do skupiny ovocia, aj keď nie je veľmi vhodná do dezertov. Z kulinárskeho hľadiska sa teda prijala iná klasifikácia. V ňom sa zelenina zvyčajne používa ako prídavok k jedlu alebo hlavnému jedlu.
Obe obsahujú veľa cenných vitamínov a iných živín. Vďaka tomu priaznivo ovplyvňujú fungovanie organizmu a procesy v ňom prebiehajúce. Dôležité sú aj ich takzvané antioxidačné vlastnosti.
Pri siahaní po ovocí sa treba zamerať na pestrosť ich farieb. Fialové a červené plody sú skvelým zdrojom vitamínu C, antokyánov a polyfenolov. Oranžová farba naznačuje vysoký obsah karotenoidov. Všetky druhy ovocia sú tiež cenným zdrojom antioxidantov.
Cukor v ovocí je kombináciou glukózy, fruktózy a sacharózy v rôznych pomeroch. Telo ho metabolizuje rovnako ako ostatné jednoduché cukry. Vďaka tomu, že sa vyskytuje v prítomnosti veľkého množstva vlákniny, sa však trávenie ovocia predlžuje. Ovocie má vysoký index sýtosti. Vieme z nich pripraviť chutné dezerty. Najjednoduchšie je poskladať si šalát z obľúbeného ovocia. Všetko, čo musíte urobiť, je nakrájať svoje obľúbené ovocie na kocky a zmiešať. Do šalátu môžeme pridať aj jogurt s vysokým obsahom bielkovín.
Je dôležité zabezpečiť kvalitu ovocia, ktoré jete. Sezónne ovocie je najlepšie kupovať z overených zdrojov. Dobrým riešením je nákup na trhoch a bazároch, kde často predávajú miestni farmári. Môžete si tam aj vyskúšať produkty a vybrať si ten s najlepšou chuťou. Ovocie si môžeme zamraziť alebo kúpiť hotové mrazené jedlo.
Aj keď nás ovocie láka svojou úžasne sladkou chuťou, netreba zabúdať na zeleninu.
#