Asi žiaden záhradkár sa nepoteší, keď vo svojom kráľovstve zbadá burinu. Tak, ako vám rastú kvety v skalke či zelenina v záhonoch, rovnako porastie i burina. A niekedy i viac a rýchlejšie. Je odolná a stačí jej trocha pôdy a vetra a vyseje sa hocikde. Keď máte malú záhradku, viete si s ňou šikovne poradiť a ručne ju pravidelne pretrhať. No čo v prípade, že je vaša záhrada rozľahlejšia a trhanie buriny by trvalo i celé leto? Pri striekaní buriny je potrebné rozlišovať, čo ideme striekať a v akom období. Všeobecne platí, že postrek aplikujeme počas suchých dní bez dažďa, ktorý by mohol postrek zmyť. Rovnako je dôležité, aby bolo bezvetrie. Na väčšie plochy, ktoré chcete zbaviť buriny je vhodné vybrať totálny herbicíd. Ten zničí všetko, na čo spadne. Striekajte na listy, cez ktoré sa dostane až ku koreňom. Jednoročné buriny takto odumrú do niekoľkých dní, tie trvalé po pár týždňoch.
Použitie herbicídov a alternatívne metódy
Totálny herbicíd je vhodným postrekom i pri zakladaní trávnika. Ešte pred výsevom trávy ho aplikujte na pripravenú zeminu a nechajte niekoľko dní pôsobiť. Vytvorí akýsi herbicídny film, ktorý nepustí burinu von. Trávnik vysejte na takto ošetrenú zem a bude sa krásne jednoliato zelenať. Hlavnou zásadou pri striekaní trávnika i zeleninových záhonov je vedieť s akými burinami bojujete. V zeleninovej záhrade je potrebné použiť selektívny herbicídny prípravok. Naopak na plochách zarastených burinou môžete pokojne aplikovať i totálne herbicídy. Aplikujte vždy počas suchého počasia a bezvetria. Pri striekaní buriny chráňte nielen okolitú vegetáciu, ale i seba.
Hoci sú herbicídy účinným prípravkom v boji s neželanou burinou, sú situácie, kedy sa im človek radšej vyhýba. Pri starostlivosti o bio zeleninu sa väčšina z nás radšej skloní nad zem a burinu ručne vytrhá, než by mala použiť chémiu. Pokiaľ máte na záhrade psa, mačku, alebo i hospodárske zvieratá, či hydinu, použitie chémie je tiež na zváženie. Úplné „nie“ jej dajte ak sú v domácnosti malé deti, ktoré nemáte nonstop pod dozorom.
Kedysi si ľudia poradili i bez použitia špeciálnym prípravkov. Využite domáce babské recepty a vyskúšajte ich účinky u vás na záhrade. Jedným z najviac používaných prípravkov je ocot. V kombinácii so saponátom a soľou tvorí silnú trojicu, ktorá pomôže burinu vykynožiť. Ďalšou overenou metódou je použitie alkoholu. Ten rastliny dehydruje a oni postupne odumrú. Niektorí záhradkári nedajú dopustiť na kukuričnú múku, ktorá burine bráni v raste. Rovnaký efekt má i netkaná textília alebo vrstva mulču, ktorá navyše na záhrade uprostred zelene vyzerá veľmi efektne. Nedostatok vzduchu a svetla a prílišná vlhkosť bránia rastu a udržujú záhradu v požadovanej forme. Možno i vy máte vlastné recepty, pomocou ktorých s burinou v záhrade zatočíte i bez chémie. Sú netoxické, šetrné k prírode a preto určite stoja za vyskúšanie.
Ako prenikajú postreky do rastlín
Postreky prenikajú do pletív rastlín, či cez cievne zväzky do systému rastliny. Účinok postreku závisí od doby, ktorá je uvedená v návode na každom obale prípravku. Dážď po aplikácii môže znížiť účinok, ak nezaschol postrek. Doba, počas ktorej by nemalo pršať, aby postrek účinkoval, je zvyčajne 4-6 hodín. Účinok postreku závisí aj od jemnosti zomletia častíc a prídavných látok v prípravku.
Prečítajte si tiež: Kváskový chlieb a zdravie
Ako rozpoznať ovocie a zeleninu s nízkym obsahom chémie
Dnes je moderné hľadať vo všetkom chémiu, a vyhýbať sa jej. A zároveň nakupovať potraviny podľa vzhľadu, a očakávať, že sú kvalitné, či bez chémie. Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie. Na 100% vám to vedia potvrdiť iba chemické testy, ale predpokladám, že nemáte len tak prebytočných zopár stoviek eur, aby ste si dali kompletne otestovať jedno jablko. Preto si pozrieme dostatočne dobré metódy, ako to spoľahlivo rozpoznať aj bez toho.
Metóda č. 1: Červivosť
Prvou metódou je zobrať si viac kusov toho ovocia/zeleniny, a pozrieť sa, či sú aspoň niektoré kusy červivé alebo nie. Červy sa totižto už od staroveku používali na testovanie, či je niečo jedovaté, alebo nie. Dokonca aj v medicíne. A presne toto isté môžete využiť aj dnes. Ovocie a zelenina sa totižto vo väčšine prípadov ošetrujú jedovatými postrekmi, vrátane domáceho pestovania na záhradke. Tieto postreky sa nutne nemusia dostať dovnútra plodu, ak sú aplikované s rozumom, podľa návodu, a v nevyhnutnom množstve. A najmä to posledné sa takmer nikdy nedodržiava. A tak sa preventívne strieka hlava nehlava, častokrát aj na záhradkách.
Bio norma totižto predpisuje iba zakázané typy postrekov, resp. zákazom látok v predávanom tovare. Zakázané sú napr. pesticídy, ale testuje sa to nie kontrolami u výrobcu (ktorý môže byť kľudne aj v amazonskej džungli), ale rozborom potraviny. Ak neobsahuje pesticídy či iné zakázané látky, tak je to bio potravina. Kľudne ju môžete striekať pesticídami v malom množstve, a keď sa nedostanú do potraviny, resp. Boli by ste prekvapení, koľko postrekov nepatrí medzi pesticídy, ale môžu sa neobmedzene používať na postrekovanie. Napr. na hrozno sa bežne používa jedovatá modrá skalica. Ale podľa bio normy je povolená, takže pestovateľ tým môže postrekovať od rána do večera koľko len chce, a stále to bude bio.
Ak si kúpite kilo či dve jabĺk, tak by ste mali nájsť aspoň jeden kus, v ktorom bude červík. Tak ako keď si napr. v lese odtrhnete malinu či divoké jablko. Inak do seba zaručene ládujete nejakú zmesku chémie. Čo nemusí byť nutne zlé, keď to človeku dlhodobo neškodí. Bavíme sa tu však o tom, ako rozpoznať veci bez chémie.
Metóda č. 2: Sledovanie trvanlivosti
Druhá metóda už nie je až tak spoľahlivá ako prvá, a tiež vyžaduje trocha času. A najmä je spoľahlivejšia v prípade, že kupujete dané plodiny stále od toho istého výrobcu. Negarantuje však, že tie plodiny sú úplne bez chémie. Celá finta spočíva v tom, že si nechajte 1-2 kusy napr. papriky len tak voľne ležať na stole niekoľko dní. Väčšina zeleniny po pár dňoch začne vädnúť. Niekedy už aj hneď na druhý deň. Ak bude paprika po pár dňoch mäkšia a zvädnutejšia, prípadne sa na nej začnú tvoriť vrásky, tak patrí medzi tie „prírodnejšie“ papriky. Ak sa však ani po týždni nezmení a zostane rovnaká, tak garantovane do seba dávate nejakú chemickú obludu. Pretože prirodzené, čisté ovocie a zelenina len tak na stole nevydrží bez zmeny viac ako pár dní.
Prečítajte si tiež: Objavte kôstkové ovocie
Výnimkou z toho sú možno tak tvrdé druhy, ako jablká a orechy, ktoré vydržia aj niekoľko týždňov absolútne bez zmeny. Ale aj po tých pár týždňoch vám začne jablko mierne mäknúť. Ako príklad si zoberte zeleninu v našich hypermarketoch. Keď som si v Tescu či Bille kúpil papriku z Afriky (Maroko či Egypt), tak tá paprika vydržala na stole 3 týždne bez zmeny. Keď som ju potom zjedol, tak mi ju trávilo 12 hodín, čo ani zďaleka nebolo normálne. Keď som však v tých istých obchodoch počas sezóny kúpil papriku zo Slovenska - a teraz bolo úplne jedno či bio alebo nebio - tak v priebehu 2-3 dní začala vädnúť. Keď som ju zjedol, tak mi ju strávilo v rámci očakávaných 2 hodín a menej.
Ovocie a zelenina dovážaná zo štátov mimo EÚ je podľa našich oficiálnych testov najčastejšie nacpatá rôznym koktejlom chémie, veľakrát aj nad limit. Buď preto, aby to vydržalo niekoľko týždňovú cestu z Afriky do vášho obchodu, alebo aj preto, lebo sú tam použité najlacnejšie postreky. Ktoré sú síce v EÚ zakázané, ale hotové ovocie/zeleninu už s nimi môžete dovážať.
Preto je samo osebe lepšie kupovať „naše“ výrobky. Pretože máme oveľa prísnejšie normy, ako napr. v tej Afrike. A v prípade porušenia normy vedia naše úrady priamo potrestať vinníka, zjednať nápravu, a odstrašiť ho, aby to už neskúšal ani robiť.
Bežné problémy a ochrana zeleniny
Mínerka
Prvým signálom, že sa u vás v záhrade pokúša udomácniť mínerka, sú drobné svetlé bodky na listoch cibule či cesnaku. Vznikajú vpichom tohto otravného škodcu. Predtým, ako na listy nakladie vajíčka, z nich totiž vycicia šťavu. Zbaviť sa mínerky nie je jednoduché, preto sa oplatí zakročiť preventívne. Hoci sa často zamieňajú, ide o dvoch rôznych škodcov. Mínerka cibuľová napáda iba cibuľu a jej škody v záhrade nie sú také markantné ako v prípade jej príbuznej. Mínerka pórová sa rada udomácni nielen na póre, ale aj na cibuli, cesnaku a okrasných cibuľovinách. Mínerka cibuľová je menšia. Prezimuje zakuklená v pôde a liahne sa v máji a júni.
Na jej včasnú detekciu môžete použiť žlté lepové dosky, ktoré umiestnite k cibuľových hriadkam. Ak na nich zbadáte sivo-žltú 4 mm muchu, máte mínerku pórovú. Cibuľová je o čosi menšia a farebnejšia. Ak sa mínerky vo vašej záhrade obávate a chcete sa vyhnúť postrekom, môžete si úrodu ochrániť mechanicky. A to tak, že ju v čase rojenia prekryjete bielou netkanou textíliou. Na juhozápade Slovenska môžete s prikrytím cibule, póru a cesnaku začať skôr, v prvej polovici apríla. Odkrývať môžete začiatkom mája. Druhé rojenie môže trvať dlhšie. Biela textília musí cibuľu, cesnak aj pór úplne uzavrieť, aby sa dovnútra mucha nedostala. Dbajte na to, aby bočné okraje textílie nenadvyhoval vietor. Môžete ich zasypať zemou, pridržať kameňmi alebo upevňovacími kolíkmi či klincami. Najpraktickejšiím riešením je vyrobiť či zaobstarať si tunel, ktorý použijete každoročne.
Prečítajte si tiež: Hoki: Ako pripraviť túto cenovo dostupnú rybu?
Ak sa vám mínerka nasťahuje do záhrady, zbaviť sa jej nebude ľahké. Je to boj na dlhé trate. Môže sa vám to podariť, ak budete výskyt mínerky dôkladne kontrolovať a svoju úrodu preventívne mechanicky chrániť.
Skočky
To, že sa im zapáčili rastliny na vašich zeleninových hriadkach si všimnete hneď, ako sa priblížite k porastu reďkoviek, reďkví či kvaky. Drobné čierne chrobáky sa razom ako divé rozskáču do všetkých strán. Po skočkách (Phyllotreta) často na hriadkach zostane len spúšť v podobe chradnúcich rastlín. Vzhľadom na ich rýchly pohyb je akýkoľvek boj s nimi veľmi náročný.
V prípade, že máte len niekoľko menších hriadok, pre tohto škodcu obľúbených zelenín, veľmi dobrú službu v preventívnej ochrane urobia aj žlté lepové dosky (doštičky). Dajú sa zastrčiť do pôdy, no väčšinou sa v prípade voľných hriadok odporúča zavesiť ich asi 10 cm nad porast (napríklad pomocou drevených kolíkov alebo špagátu) v množstve jedna doštička na dva štvorcové metre plochy. Hovorí sa, že pokiaľ ide o vzájomnú ochranu rastlín proti škodcom, skočky by mala odpudiť mäta, šalvia, rajčiak, kôpor aj dúška materina.
Choroby koreňovej zeleniny
V časti „Choroby a ochrana koreňovej zeleniny“ je stručný popis rozšírených chorôb koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler, paštrnák, červená repa šalátová, reďkovka, reďkev, čierny koreň) spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim. Ako ochrana sú použité predovšetkým naše, resp.
Fyziologické poruchy - najčastejšie je to nedostatok bóru. Pri jeho nedostatku listy mrkvy od okrajov žltnú, neskôr sa sfarbujú do ružova až červena. Vírusová kučeravosť mrkvy (Carot virus Y) sa prejavuje na mladých rastlinách, ktorým sa stáčajú listy a redukuje sa ich dĺžka. Neskôr rastliny zakrpatejú. Mozaika zeleru (Celery mosaic virus) - napadnuté rastliny zaostávajú v raste, listové stopky sa v strede skracujú. Na listoch dochádza k presvitaniu žilnatiny a listy začínajú žltnúť. Listy sa deformujú a objavujú sa na nich biele škvrny. Mokrá hniloba mrkvy (Erwinia carotovora) patrí medzi bakteriózy. V porastoch mrkvy sa vyskytuje zriedkavo, veľký význam má ako skladová hniloba. Na napadnutých miestach patogén spôsobuje rýchlo sa rozširujúcu mokrú hnilobu. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Výskyt ochorenia podporuje trvalé zamokrenie a napadnutie škodcami. Pri zbere by sa nemali poškodzovať korene, v prípade zberu za vlhkého počasia je potrebné ich pred uskladnením osušiť. Pleseň mrkvovitých (Plasmopara crustosa) napáda listy, na ktorých sa objavujú žlté, olejovité škvrny, ktoré postupne hnednú a zasychajú. Chemická ochrana sa robí iba v semenných porastoch kontaktnými meďnatými prípravkami (napr. Biela hniloba mrkvy (Sclerotinia sclerotiorum) patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Napáda prakticky všetky koreňové zeleniny. Na napadnutých koreňoch pozorujeme biely práškovitý povlak. V jeho strede sa tvoria tmavosivé až čierne hrudky dlhé 2 až 5 mm. Pletivá pod povlakom sú vodnaté a hnijú, pričom zapácha. Čierna hniloba mrkvy (Stemphylium radicinum) patrí taktiež k najdôležitejším skladovým chorobám koreňovej zeleniny. Napáda mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák.Na mladých klíčiacich rastlinkách dochádza k černeniu korienkov, hypokotylu, nakoniec k padaniu rastlín.Na starších listoch sa vyskytujú malé, hnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr černejú. Škvrny sa rozširujú aj na ďalšie časti listov a napadnutá vňať postupne odumiera.Hniloba prechádza aj na koreňový kŕčok, ktorý hnedne a hnije a hlavne preniká hlboko do koreňa. Na vyvinutom koreni mrkvy sa po napadnutí najprv objavia tmavé, neskôr čierne nepravidelné, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čiernozeleným povlakom.Infekcia sa prenáša osivom, infikovanými skladovanými koreňmi, kontaminovanými skladovými priestormi a rastlinnými zvyškami v pôde, na ktorých huba prežije až sedem rokov. Huba sa dobre šíri za daždivého počasia, vysokej vzdušnej vlhkosti a vyššej teplote. V semenných porastoch môžeme použiť kontaktné meďnaté prípravky (napr. Múčnatka mrkvová (Erysiphe heraclei) napáda všetkých predstaviteľov čeľade Apiaceae. Počas horúceho a suchého leta sa objavuje na hornej a spodnej strane listov biely múčnatý povlak. Huba prezimováva na hostiteľských rastlinách, môže sa prenášať aj osivom. Pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana syn. Botrytis cinerea) okrem mrkvovitých napáda väčšinu kultúrnych rastlín. Huba vytvára jemné biele povlaky, neskôr sivé. Hniloba väčšinou začína na vrchole, alebo na špičke hlavného koreňa. Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy (Alternaria dauci) je huba, ktorá napáda hlavne nadzemné časti mrkvy, petržlenu a feniklu.Prvé príznaky sa objavujú na najstarších listoch ako drobné žlté škvrny, veľkosti 1 až 2 mm. Postupne listy hnednú až sčernejú. Listy vyzerajú ako spálené a odumierajú.Podobné škvrny sa objavujú aj na stonkách rastlín, na kvetoch a na okolíkoch.Alternária môže napadnúť aj podzemné časti rastlín. Tvoria sa na nich vpadnuté škvrny modrosivej alebo čiernej farby.Huba prežíva v pôde, na pozberových zvyškoch a na semenách. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Cerkosporióza mrkvy (Cercospora carotea) napáda kultúrnu i divo rastúcu mrkvu.Na okrajoch mladých listov, listových stopkách a stonkách sa objavujú malé okrúhle chlorotické škvrny o priemere 1 až 2 mm. Škvrny môžu byť žltohnedé, hnedé až čierne. Škvrny sa zväčšujú a postupne môže dôjsť až k odumretiu listov.Huba prezimováva v pôde na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín a na osive. Počas vegetácie sa huba rozširuje vetrom na nové porasty. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Septorióza petržlenu (Septoria petroselini) je huba, ktorá napáda klíčiace rastliny, následne dochádza k ich odumieraniu. Napáda aj semenárske porasty, čo znižuje biologickú hodnotu osiva.Symptómy napadnutia pozorujeme na listoch, ale aj na stonkách a semenách petržlenu. Napadnutie sa prejavuje zožltnutím listov. Na okrajoch listov sa vytvárajú škvrny, ktoré sa neskôr zväčšujú.Huba prezimováva na napadnutých zvyškoch rastlín v pôde. Ošetrenie robíme kontaktnými meďnatými prípravkami (napr. Septorióza zeleru (Septoria apii - graveolentis Dovogin) sa prejavuje tvorbou malých chlorotických škvŕn o veľkosti do 3 mm na obidvoch stranách listov. Pletivo v strede škvŕn odumiera a zafarbuje sa do sivohneda. Pri silnom napadnutí dochádza k hnednutiu a odumieraniu celých listov, čo má za následok slabý vývoj buliev. Patrí medzi najvýznamnejšie choroby zeleru. Chemickú ochranu robíme kontaktnými meďnatými prípravkami (napr. Fómová škvrnitosť zeleru (Phoma apiicola Kleb) vytvára na povrchu koreňov malé hnedé škvrny, nad ktorými je pokožka hladká a nepoškodená. Po čase sa pletivá sfarbujú do hneda až červeno-hneda.Spolu so septoriózou je najvážnejšou chorobou zeleru.
Reďkovka a jej ochrana
Reďkovka (Raphanus sativus) ako kultúrna rastlina sa objavila už u Rimanov, Grékov a v Egypte ho tiež poznali. Obsahuje veľké množstvo tzv. Reďkovka toleruje chlad môžeme ich vysádzať i do nevykurovaných skleníkov fóliovníkov. Síce má krátku vegetačnú dobu predsa má veľa nepriateľov a preto nesmieme zanedbať ochranou. Prvým krokom v ochrane je príprava pôdy. Pred sejbou aplikujme do pôdy Fielder (10g/ 10l). Obsahuje hubu Trichoderma asperellum, ktorý žije v symbióze s našou rastlinou, pomáha ju udržať čo najlepšom stave.
Základné problémy sú s polievaním, keď máme prasknuté nebodaj zmäknuté reďkovky a keď sú drevnaté už sú nekonzumné. Dá sa to vyriešiť pravidelnou vyrovnanou závlahou. Oveľa vážnejšou chorobou je peronospóra, ktorá napadá listy aj hľuzy. Na listoch sa objavia žlto-zelené fľaky, a na spodnej strane listu sa objavuje biela pleseň. Na hľúzok sa najčastejšie objavia tmavosivé fľaky a postupne sa rozširuje na celú časť hľuzu. Ochranu začíname už vo fáze prvých listov, postrek Imunofol (0,4 dl/10l) alebo Chitopron (4g/10l) vždy miešané s CuproTonic 0,2 dl/10l). Na reďkovkách sa môže objaviť aj rizománia. Začiatku choroby na listoch objavujú žlto-zelené škvrny a vyvinú sa biele sporangiá veľkosti 1-2 mm. Ochranou začíname čo najskôr po objavení prvých listov postrek zopakujeme na začiatku rastu hľúz. Jeden z najvýznamnejších škodcov je mucha Phorbia radicum. Za jeden rok má dve generácie. Škodca prezimuje v pôde vo forme kukly. Rojenie prvej generácie sa začína už v prevej dekáde marca. Ich vajíčka kladú do blízkosti rastlín do trhlín pôdy. Poškodená reďkovka je nechutná a nekonzumná. Larvy sú 8-10 mm veľké, majú bielkastú farbu. Mlynárik kapustový spôsobuje podobné škody ako Phorbia radicum. Ak je to možné dodržte striedanie plodín. Na dezinfekciu pôdy proti škodcom aplikujeme do pôdy NovaStart Bacic (0,05g/m2) mikrogranulát. Kapustovité blchy, skočky (Phyllotreta cruciferae, Phyllotreta nigripes, Phyllotreta nemorum) majú rôzne farby: čierna, modrá, zelená metalíza, žlté čiarkovité. Majú jednu generáciu. Chrobáky prezimujú na rastlinných zvyškoch. Poškodzujú mladé listy vyhryzením v tvare kruhu. Kvôli poškodeniu rastliny vyparujú viac vody, a zo studenej pôdy ju nevie prijať. Vývoj rastlín sa zhorší, alebo úplne vyschne. Dospelé kladú vajíčka vedľa koreňového kŕčka alebo do trhlín pôdy. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy, po vyliahnutí preniknú do listu, robia míny a v mínach sa vyvíjajú. Dospelé v letnom období škodia najviac.
Hlávkový šalát a jeho ochrana
Ďalšou skoro pestovanou zeleninou je hlávkový šalát je jednoročná pôvodom európska zelenina. V našich zemepisných šírkach sa v zime pestuje v skleníkoch a v teplejšie časti roka na poliach. Z vitamínov obsahuje B1, B2, B6, C, E plus karotény, niacín, kyselinu listovú, pantotenovú a biotín. Šalát tiež má krátku vegetačnú dobu, rozmnožujeme ich zo sadeníc. Hlavný dôraz v ochrane je proti chorobám. Výskyt škodcov závisí od pestovateľskej technológie. Pri dodržaní hygieny v skleníkoch pri rýchlení šalátu sa nevyskytujú škodcovia. Pri pestovanie šalátu sa môžu objaviť lietajúce vošky. Ochranu začíname pri prvom výskyte škodcov s BorOil (0,5dl /10l)alebo FerrumOil(0,5dl /10l). Pri letnej výsadbe hlávkového šalátu sa objavujú škodcovia ako koreňové háďatká (Meloidogyne spp.), siatica oziminová (Agrotis segetum), vošky. Proti koreňovým háďatkám dezinfikujeme pôdu. Pri dažďovom počasí sa vyskytujú bezulitné slimáky. Proti slizniakom aplikujeme prípravok Nemaslug. Ešte zopár zácných ochranných opatrení: dôležité je plytké sadenie. Proti botritýde a sklerotínii základným krokom je aplikácia Fielder do pôdy pred vysádzaním.
Riziká pesticídov a prevencia
Pesticídy sú pre ľudské telo veľmi nebezpečné. Nedokážeme ich stráviť a výskumy naznačujú, že majú čo-to dočinenia aj so vznikom rakoviny či poškodením genetického materiálu a hormonálneho systému. Mnoho ľudí nevie, čo si má pod pesticídmi vlastne predstaviť. Ide teda o akúkoľvek látku alebo zmes látok, ktoré sa používajú na postrek, prevenciu alebo ničenie škodcov. Patria sem insekticídy, herbicídy, fungicídy, moridlá, rodenticídy a iné látky. Malo by byť samozrejmosťou, že ešte predtým, než zjeme jablko, paradajku či iný druh ovocia a zeleniny, tak si ich poriadne umyjeme pod tečúcou vodou. Bez umytia, by nám na povrchu mohli ostať pesticídy, ale aj iné nebezpečné látky, ktoré sa používajú na postrek plodín. Netreba zabúdať, že tie musia vydržať niekedy až tisíce kilometrov dlhý transport.
Nezisková organizácia zameraná na životné prostredie a ľudské zdravie, nazývana The Environmental Working Group, každoročne vydáva správu, v ktorej uvádza, ktoré druhy ovocia a zeleniny obsahujú najviac pesticídov. Organizácia zároveň vydáva aj rebríček plodín, ktoré sú na tom najlepšie a ktoré obsahujú len minimum pesticídov, prípadne žiadne. Organizácia, ktorá tieto rebríčky vydáva, dúfa, že zákazníci budú tieto fakty brať do úvahy a obmedzia kúpu plodín, ktoré sú kontaminované. Varujú najmä pred kúpou jahôd, ktoré nielen každoročne vedú, čo sa týka obsahu pesticídov, ale v jednej vzorke jahôd dokonca našli až dvadsať druhov škodlivých látok.
Bohužiaľ, pesticídy sú celosvetový problém, ktorý sa občas týka aj ovocia a zeleniny označených značkou bio. Pri testovaní sa zistilo, že až štvrtina takýchto plodín obsahuje zvyšky pesticídov. Preto je namieste otázka, či sa do takéhoto ovocia a zeleniny oplatí investovať. Odpoveď je však aj napriek tomuto výsledku áno. Organizácia Environmental Working Group, ale aj iné organizácie zamerané na ľudské zdravie a životosprávu sa zhodujú v tom, že ovocie a zeleninu treba kupovať aj naďalej. Sú najdôležitejšou súčasťou jedálnička, pretože obsahujú mnoho vitamínov, minerálov, ale aj antioxidantov, ktoré spomaľujú starnutie.
Čo robiť, ak ste zjedli postriekané ovocie alebo zeleninu?
Ak ste zjedli postriekané ovocie alebo zeleninu a máte obavy, je dôležité sledovať svoje telo a príznaky. Medzi možné reakcie patrí sucho v ústach, alergické reakcie (napr. opuch pier) alebo tráviace ťažkosti. V takom prípade je vhodné zistiť, akým postrekom boli plodiny ošetrené a kontaktovať toxikologické centrum pre radu.