Materské mlieko je považované za zlatý štandard výživy dojčiat. Poskytuje optimálnu kombináciu živín a protilátok, ktoré podporujú rast, vývoj a imunitný systém dieťaťa. Avšak, v situáciách, keď dojčenie nie je možné alebo dostatočné, sa ako alternatíva často používa kravské mlieko, prípadne umelé mlieko vyrobené z kravského mlieka. Dôležité je však uvedomiť si zásadné rozdiely v zložení medzi týmito dvoma typmi mlieka a ich potenciálny vplyv na zdravie dojčiat.
Prečo nie je kravské mlieko vhodné pre dojčatá?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča zaradiť mlieko hospodárskych zvierat do výživy dieťaťa najskôr od 9. - 10. mesiaca veku. Dôvodom sú odlišnosti v zložení materského a kravského mlieka, najmä čo sa týka obsahu bielkovín, mliečneho cukru a minerálnych látok. Ak žena prestane dojčiť a dieťa ešte nedosiahlo potrebný vek na konzumáciu kravského mlieka, odporúča sa zaradiť do výživy výrobky zo skupiny „dojčenské a detské výživy“, najmä upravené, adaptované sušené mlieka, prípadne kaše, ktoré je potrebné pripravovať v prísne sterilnom prostredí. Dojčenie sa odporúča počas celého prvého roku veku dieťaťa, ak je množstvo materského mlieka dostatočné (viac ako približne 0,5 litra denne).
Rozdiely v zložení: Detailné porovnanie
1. Bielkoviny
Bielkoviny sú základnou stavebnou zložkou oboch typov mlieka, avšak ich typ a stráviteľnosť sa výrazne líšia. Materské mlieko obsahuje ľahko stráviteľný laktalbumín, ktorý v brušku dieťaťa vytvára jemné vločky, ktoré dieťa ľahko a rýchlo strávi. Preto sú dojčené deti častejšie hladné, pretože mliečko im „neleží v brušku“. Umelé mlieko, naopak, obsahuje bielkovinu kazeín, ktorá vytvára ťažko stráviteľné veľké vločky, ktoré majú tendenciu sa zrážať a spôsobovať tráviace problémy ako hnačky alebo zápchu.
2. Tuky
Materské mlieko obsahuje zväčša nenasýtené mastné kyseliny, ktorých je približne 4x viac ako v umelom mlieku. Obsahuje tiež 2-3x viac „dobrého“ cholesterolu oproti umelému mlieku. Nenasýtené mastné kyseliny sú dôležité najmä pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy (CNS), mozgu, imunity a sietnice novorodenca. Stráviteľnosť tukov v materskom mlieku je oveľa ľahšia vďaka enzýmu lipáza, ktorý v umelom mlieku chýba. V umelom mlieku je hodnota tukov konštantná.
3. Sacharidy
Hlavným cukrom v materskom mlieku je mliečny cukor laktóza. Poskytuje dieťatku rýchlo využiteľnú energiu, pomáha lepšiemu vstrebávaniu železa a vápnika a osídľovaniu čreva laktobacilmi.
Prečítajte si tiež: Nebezpečenstvo otravy bedľou
4. Vitamíny a minerály
Materské mlieko obsahuje dostatočné množstvo vitamínov a minerálov s vysokou biologickou dostupnosťou (zhruba 80 % z materského mlieka ku 20 % z umelého). Vitamínu C je v materskom mlieku 6x viac ako v umelom. Obsah železa je v materskom mlieku nižší ako v umelom, ale je podstatne lepšie využiteľné (v materskom mlieku je 50-70 % využiteľnosť, v kravskom 10 % a v umelých mliekach len 4 %). Biologickú hodnotu železa v materskom mlieku zvyšuje aj prítomnosť bielkoviny laktoferínu. Pomer solí vápnika a fosforu je v materskom mlieku optimálny (cca 1,5:1), čo umožňuje lepšie vstrebávanie vápnika.
5. Imunitné faktory
Novorodenec nemá vybudovanú imunitu a preto je pre neho dôležité skoré osídlenie pokožky aj tráviacich orgánov „správnymi baktériami“. Pitím mledziva sa osídľuje jeho črevo správnymi baktériami a prijíma veľké množstvo obranných látok. V prvých hodinách a dňoch je ich v materskom mlieku najviac, neskôr ich hladina klesá, ale dojča je nimi vždy dostatočne zabezpečené. Aj neskôr, keď sú dieťa alebo matka napadnutí vírusmi či baktériami, hladina obranných látok v materskom mlieku prudko stúpa. Pitím materského mlieka má dojča v tráviacom trakte špecifickú zostavu baktérií, ktorá je ideálna pre jeho dozrievajúce vnútorné orgány.
6. Ďalšie zložky
Minimálne 2 % zloženia materského mlieka ešte stále nie je známe, ide zväčša o neurohormóny (podieľajú sa na dozrievaní mozgu, vyššie IQ), enzýmy a rastové faktory (napr. rast a dozrievanie tráviaceho traktu).
Alergia na bielkovinu kravského mlieka a laktózová intolerancia
Mlieko je vhodná potravina pre všetky vekové kategórie detí a mládeže, s výnimkou detí trpiacich laktózovou intoleranciou a detí, ktoré majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka.
- Laktózová intolerancia: Deti, ktoré trápi laktózová intolerancia, majú nedostatok enzýmu laktázy a nie sú schopné spracovať a vstrebať mliečny cukor - laktózu. Činnosťou črevných baktérií nestrávená laktóza kvasí a dochádza k nadmernej produkcii plynov. Dôsledkom sú bolesti brucha, nafukovanie a hnačky. V populácii je asi 8 % takýchto detských pacientov. Riešením je konzumácia zakysaných mliečnych výrobkov (zákvasy, jogurty, kefíry a pod.), syry a „delaktózované“ výrobky.
- Alergia na bielkovinu kravského mlieka: U detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka ide o neprimeranú reakciu imunitného systému. Porucha sa najčastejšie objavuje u dojčiat - v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, väčšinou dokonca počas prvých 4 mesiacov. Postihnutých je asi 2 - 5 % dojčiat. U 9 z 10 pacientov sa táto alergia stratí do troch rokov. Medzi prejavy patria najmä tráviace ťažkosti (hnačky, koliky, vracanie), kožné ťažkosti (atopický ekzém, žihľavka) a respiračné problémy (alergická nádcha, astma). V niektorých prípadoch možno pozorovať aj neprospievanie a chudokrvnosť. Vtedy sa pristupuje k striktnej diéte s vylúčením kravského mlieka a výrobkov z neho. V populácii je takto postihnutých približne 1,5 - 2 % osôb.
Náhrada mliečnych výrobkov u alergikov
Riešenie vždy neprináša ani požívanie kozieho a už vôbec nie ovčieho mlieka, pretože existuje podobná antigenicita a alergenicita ako u mlieka kravského. Väčšina alergikov neznáša bielkovinovú frakciu αS1 kazeín, ktorá je významne zastúpená práve v kravskom mlieku, ale naopak v kozom mlieku je jej obsah minimálny. Preto môže kozie mlieko v niektorých prípadoch týmto osobám vyhovovať. Alergia na ďalšiu bielkovinovú frakciu αS2 kazeín, či na frakciu βS býva zvyčajne menej častá. V prípade ovčieho mlieka je situácia iná. Ide práve o mlieko kazeínové a celkový obsah bielkovín je ešte vyšší ako u mlieka kravského, teda toto mlieko je pre alergikov v podstate nevhodné. Mlieko predstavuje komplexnú potravinu plnú nevyhnutných živín od bielkovín, od vitamínov až po stopové prvky. Je teda potrebné sa zamerať na jeho náhrady. U malých detí sú to špeciálne upravené mlieka s hydrolyzovanou bielkovinou kravského mlieka. Ďalej by ľudia s alergiou na mliečnu bielkovinu nemali zabúdať na doplňovanie bielkovín z mäsa, vajec, rýb a rastlinných zdrojov bielkovín (obilniny, strukoviny, semená) a v indikovaných prípadoch dodávať vápnik aj v tabletách.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom steaku: Rib Eye alebo Striploin?
Vplyv na vývoj dieťaťa: Dojčené vs. Nedojčené deti
Zo štúdií porovnávajúcich dojčené a nedojčené deti vyplýva, že dojčené deti sú stavbou tela subtílnejšie (majú nižšiu hmotnosť a ľahšie kosti), sú živšie, menej spia, častejšie sa dožadujú kŕmenia, vyžadujú si viac spoločnosť a komunikáciu, odmietajú osamote nečinne ležať v postieľke. Naopak, nedojčené deti sú robustnejšie a ťažšie, sú pomalšie, spia dlhšie, jedia v dlhých intervaloch, sú menej komunikatívne a uspokoja sa aj s pasívnym ležaním či sedením. Fyzicky aj intelektuálne napredujú pomalšie ako dojčené deti.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhozrnnej a guľatej ryži