Každý, kto má záhradu, pozná ten pocit: celé týždne sa staráte o svoje kvety, zeleninu alebo upravený trávnik, a potom sa objaví ona - nepozvaná burina. Tá má neobyčajný talent rásť práve tam, kde ju rozhodne nechcete - medzi kvetmi, na chodníkoch, v štrbine dlažby a dokonca uprostred krásneho trávnika. Ale nezúfajte, nemusíte hneď siahať po agresívnych chemických postrekoch. Existujú šikovné, prírodné a finančne nenáročné riešenia, ktoré váš problém s burinou vyriešia raz a navždy. Poďme si ich podrobne predstaviť.
Prečo je burina taký problém?
Burina nerastie len na miestach, kde kazí estetický dojem. Okrem toho odčerpáva z pôdy dôležité živiny a vodu, ktoré by mohli slúžiť vašim pestovaným rastlinám. Niektoré druhy buriny navyše rastú extrémne rýchlo, čo môže úplne zatieniť a oslabiť vaše obľúbené kvety či zeleninu. Našťastie existujú efektívne metódy, ktoré sú nielen účinné, ale aj úplne bezpečné pre vás, vašu rodinu a životné prostredie.
Prírodné metódy boja proti burine
Tieto metódy sú dôkazom, že účinný boj proti burine nevyžaduje chémiu. Vaša záhrada tak zostane krásna, zdravá a šetrná k životnému prostrediu. Navyše tým chránite zdravie svoje aj vašich blízkych.
1. Horúca voda - jednoduchá a efektívna metóda
Prvá metóda je úplne jednoduchá, nepotrebujete k nej žiadne špeciálne prípravky. Jednoducho nechajte zovrieť vodu v kanvici a ihneď ju opatrne vylejte priamo na nežiaduce rastliny. Tento trik najlepšie funguje medzi chodníkovými dlaždicami alebo betónovými plochami, kde burina rastie najčastejšie. Horúca voda zničí štruktúru buriny, tá postupne zvädne a úplne vyschne. Buďte však opatrní - vysoká teplota môže poškodiť aj okolité rastliny, ktoré chcete zachovať.
2. Ocot - prírodná kyselina proti burine
Bežný kuchynský ocot má výrazne kyslé pH, vďaka čomu dokáže spoľahlivo spáliť listy a oslabiť rastlinu. Stačí zmiešať jeden diel octu s tromi dielmi vody, pridať trocha bežného prostriedku na riad, ktorý pomôže tekutine lepšie priľnúť na listy, a zmes nalejte do rozprašovača. Ideálne je použiť tento postrek počas suchého, slnečného počasia. Po niekoľkých dňoch uvidíte, ako burina postupne žltne a stráca svoju vitalitu. Majte však na pamäti, že ocot môže mierne zmeniť kvalitu pôdy, preto ho aplikujte cielené priamo na burinu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre zaváranie mäsa
3. Kuchynská soľ - ideálna tam, kde nechcete rastliny vôbec
Ďalším efektívnym pomocníkom je kuchynská soľ. Tá je výborným riešením pre plochy, kde nepotrebujete, aby čokoľvek rástlo - typicky chodníkové škáry, okraje dlažby či príjazdové cesty. Soľ môžete aplikovať priamo na rastliny alebo pripraviť roztok v pomere 1 diel soli a 2 diely vody. Rastliny prestanú prijímať vodu a postupne uschnú. Použitie soli priamo na záhonoch sa však neodporúča, pretože by mohla poškodiť užitočné rastliny a negatívne ovplyvniť pôdu na dlhšie obdobie.
4. Jedlá sóda - jemné riešenie na menšie plochy
Ak potrebujete jemnejšie riešenie, vyskúšajte jedlú sódu. Tá upravuje pH pôdy a robí ju pre burinu nehostinnou. Nasypte ju priamo na rastliny alebo ju rozmiešajte s vodou (asi 2 až 3 lyžice na liter) a aplikujte rozprašovačom priamo na listy. Jedlá sóda je šetrnejšia ako ocot alebo soľ, takže je vhodnejšia pre záhony alebo okolie užitočných rastlín.
5. Mulčovanie - prevencia, ktorá sa vyplatí
Jednou z najlepších preventívnych metód proti burine je mulčovanie. Vrstva mulču zabráni svetlu preniknúť k burine, čím znemožní jej rast. Mulč zároveň udržuje v pôde optimálnu vlhkosť, chráni korene rastlín pred extrémnymi teplotami a pôdu pred vysychaním. Na mulčovanie môžete použiť slamu, pokosenú trávu, drevenú štiepku alebo kôru stromov. Ide o dlhodobé a ekologické riešenie.
6. Ručné vytrhávanie - stará dobrá klasika, ktorá funguje najlepšie
Aj keď táto metóda vyžaduje viac času a trpezlivosti, ručné pletie ostáva jednou z najspoľahlivejších metód, ako sa zbaviť buriny natrvalo. Ideálne je burinu vytrhávať vtedy, keď je pôda mierne vlhká - napríklad krátko po daždi. Takto vytrhnete celé rastliny vrátane koreňov, čo výrazne zníži riziko ich opätovného vyrastenia. Pri práci môžete použiť záhradné nástroje ako motyku, vypichovač buriny či špeciálne záhradné vidličky, ktoré vám pomôžu dostať von aj tie najodolnejšie druhy buriny s hlbokými koreňmi.
Domáca lekáreň z jedlej záhrady
Ak máte k dispozícii záhradku a viete si do nej nasiať potrebné rastliny a koreniny, alebo máte možnosť zohnať si ich čerstvé na trhu, môžete si zriadiť doma po ruke babičkinu lekáreň. Je v každom prípade osvedčená, lebo v minulosti si lekára a lieky nemohol dovoliť každý.
Prečítajte si tiež: Chutné domáce pamlsky pre psov
Recepty pre zdravie
Vlastnoručne pripravené prípravky sú osvedčené recepty našich predkov, ktoré sú jednoduché na prípravu a účinné pri rôznych zdravotných problémoch.
1. Cibuľový sirup
1 veľkú cibuľu roztlačte v 0,25 l vody a vytlačenú šťavu nechajte prevrieť so 150 g kryštálového cukru. Zvarí sa vám na sirup. Postupovať môžete aj tak, že cukor necháte odstáť s nasekanou cibuľou a potom ho pretlačte cez gázu. Cibuľa si tak uchová viac vitamínu C. Užite každú hodinu za čajovú lyžičku sirupu, kým ťažkosti nepominú.
2. Čaj z materinej dúšky a šalvie proti dráždivému kašľu
Zmiešajte po 2 diely materinej dúšky a eukalyptových listov a po 1 diele šalvie a bazových kvetov. 1 polievkovú lyžicu zmesi zalejte šálkou vriacej vody, lúhujte 10 minút a sceďte. Pite 6xdenne jednu šálku.
3. Fenikel a kôpor
Zmiešame 20 g sušenej vňate fenikla a 80 g sušeného kôpru. 1 lyžicu zmesi rozložte na plech a zohrejte v rúre (asi na 250 °C) Keď byliny začnú černieť, otvorte rúru a opatrne vdychujte paru.
4. Cibuľový obklad
Cibuľu rozkrájajte na plátky a vložte do vrecúška z gázy. Vrecko potom zohrejte nad vodným kúpeľom, neponorte ho pritom do vody. Horúce vrecko potom priložte na postihnuté miesto (čelové či nosové dutiny alebo oblasť pľúc) a prikryte vlnenou látkou. Previažte obväzom, aby sa z miesta nezošmyklo.
Prečítajte si tiež: Podrobný návod na výrobu papierového kornútka
5. Jačmenná voda s medom
50 g jačmeňa uvarte vo 2 l vody, až kým sa obsah neodparí na polovicu. Potom pridajte 2 PL medu alebo hroznového cukru. Zmes nechajte vychladnúť na príjemnú izbovú teplotu a potom pridajte šťavu z jedného citróna. Pite po dúškoch celý deň.
6. Octové podkolienky
1 diel octu zmiešajte s 5 dielmi vody pri izbovej teplote. Do tekutiny potom namočte bavlnené podkolienky a vyžmýkajte. Pacient si ich navlečie na nohy a potom mu ich zabaľte ešte bavlnenými šatkami. Aby ste nezamočili posteľ, podložte pacientovi pod nohy plastikovú fóliu a prekryte dekou.
Konzervovanie a zaváranie
Zaváranie je jednou z najdôležitejších zastávok slnečného obdobia, vďaka ktorej si môžeme na police našej komory vyčarovať skutočné pklady a v pochmúrnych zimných dňoch si nimi môžeme za okamih pripomenúť všetky chute a vône leta. Vďaka nemu sa môžeme po celý rok tešiť z voňavých, vlastnoručne vyrobených pochúťok.
Za konzerváciu pokladáme taký úmyselný zákrok, ktorý premení surovinu na formu skladovateľnú dlhšie ako dovoľuje jej trvanlivosť. Zámerom publikácie je poukázať na dôležitosť konzervácie, jej význam sociálny a hygienický.
Spôsoby konzervovania ovocia a zeleniny uprednostňujú záhradkári, ale často ovocie a zeleninu aj kupujeme a zavárame doma. Snažíme sa tak v zimných mesiacoch využiť plody leta a spestriť náš jedálny lístok.
Aj tí z vás, ktorí už majú s konzervovaním potravín skúsenosti, zaiste nájdu v tejto knižke mnoho nových a zaujímavých receptov a rád. Menej skúseným či úplným nováčikom… Zaváranie, nakladanie, marinovanie …staré kulinárske umenie, ktorému sa dá ľahko naučiť.
V tejto knihe vám predstavujeme širokú paletu klasických receptov, ktoré sa v mnohých rodinách tešia veľkej obľube. Všetko o konzervovaní ovocia a zeleniny. Ako najlepšie využiť ovocie a zeleninu po celý rok. Správne postupy, ako uchovať vitamíny a minerálne látky…
Príručka s predpismi na konzervovanie rozličných druhov ovocia, zeleniny a mäsa. Domáce sušenie potravín je jednoduchý spôsob, ako si pripraviť zdravé a chutné jedlá a ako ich zachovať v čo najlepšom stave.
Inšpirácia pre vašu záhradu
Takto označila sympatická majiteľka vlastnú záhradu. A sedí to ako uliate. Takmer každý víkend sa stretáva pani domáca s dvoma dnes už dospelými dcérami v ich zelenej oáze. Rozdelia si úlohy, na slniečku si vypijú kávičku a pustia sa do práce. Aby zeleň a kvety boli stále v čo najlepšej forme, treba ich pravidelne udržiavať. Do väčších zásahov a zmien sa púšťajú zvyčajne každú jar a jeseň.
Tri dámy začali pretvárať záhradu pred dvanástimi rokmi. Vtedy sa rozhodli upustiť od pestovania zeleniny. Každý rok ukrajovali z úžitkovej plochy v prospech kvetov, okrasných drevín a trávnika. „Záhrada vzniká od začiatku bez prizvania záhradného architekta,“ hovorí majiteľka. „Dávame sa inšpirovať predovšetkým fotkami v časopisoch, knihách a záhradami, ktoré navštevujeme na svojich cestách po svete. Keď sa nám niečo zapáči, snažíme sa podobný kútik vytvoriť i u nás. Pravda tiež je, že pracujeme bez striktne danej koncepcie a niekedy na to ideme aj trochu živelne. Často sa nám stáva, že nakúpime alebo dostaneme rastliny, a až potom pre ne hľadáme miesto, podľa toho, či potrebujú tieň, alebo slniečko. Všetko tu vzniká postupne, ako stačia čas, sily a peniaze.“ Nikam sa neponáhľajú, spoločná práca ich baví a zároveň utužuje vzťahy. „Okolo záhrady je veľa povinností,“ pokračuje pani domáca. „Keby to mal človek robiť iba nasilu a nie ako svoju záľubu, nemalo by to zmysel.“
Mysleli však i na oddych. Pripravili si niekoľko sedení tak, aby dokázali využiť slnko i tieň podľa potreby, a to v ktorúkoľvek dennú hodinu. Keď je poriadne horúco, najpríjemnejšie je pri jazierku, v tieni pod vŕbou. Často tu na grilovanie využívajú i otvorené ohnisko. Rannú kávu si doprajú na druhej strane záhrady, kde hrejú prvé slnečné lúče. A keď je veľa hostí, sedí sa pri dome pod pergolou. „V lete sme stále vonku, čo najviac sa dá. Do domu chodíme vlastne iba spať. A stále premýšľame, ako by sa dalo počas leta v záhrade i nocovať,“ prekvapuje pani domáca.
Premenený bazén
Keď boli dievčatá malé, otec im postavil pomerne veľkorysý bazén s rozmermi 4 x 8 metrov a hĺbkou okolo dvoch metrov. Počas ich štúdií mimo rodičovského hniezda však strácal význam. A tak ho trojica dám prerobila na jazierko. Je síce pravouhlé a chýbajú mu i pobrežné zóny, ale lekná, ostrovček, rybičky a korytnačky jasne určujú prírodný ráz. Vodu pomáha čistiť fitračný systém. Spomínaný ostrovček pribudol túto jar, keď mladšia dcéra priniesla domov vodné korytnačky. „Trochu som sa toho obávala,“ priznáva majiteľka. „Nebudú utekať? Zvládnem sa o ne starať? Moje obavy sa nenaplnili, držia sa stále pri jazierku a aj kŕmenie raz za dva dni nie je problém. Dokonca aj náš jazvečík s kocúrom ich prijali bez problémov. Dcérin ostrovček je ich najobľúbenejšie miesto, často sa na ňom vyhrievajú. Teraz máme pred sebou prvú spoločnú zimu, a tak dúfam, že sa mi ich podarí úspešne uložiť na zimný spánok a prezimovať.“
Kamene z celého sveta
Čo sa týka použitých materiálov, domáci sa snažili využiť vždy to, čo mali poruke. „Napríklad na zapustené obruby záhonov,“ vymenúva majiteľka, „sme použili zámkovú dlažbu zo starej terasy. Časom sa nám tak znepáčila, že sme ju rozobrali. A hneď sme mali materiál na okraje. Aj štrk na záhony či drevené podvaly, z ktorých sme postavili zástenu a bylinkový záhon, sa nám podarilo získať šťastnou náhodou a celkom výhodne.“ Jedna z najdrahších investícií je obklad na bazéne z exotického bankirai. Rozhodli sa preň pre jeho deklarovanú dlhú životnosť. „Viem tiež, že záhradní architekti by vôbec neboli spokojní s našou skalkou, lebo je to taká kamenná všehochuť. Pre nás však má silu spomienok. Už roky zbierame kamene a nerobí nám problém naložiť aj 30-kilový a priviezť ho domov, hoci aj cez pol Európy.“ A tak tu dnes susedia skaly z rôznych kútov sveta. Zastúpené sú okrem iného Taliansko, Grécko, Francúzsko, Nemecko či Island, ale nechýba ani Slovensko a Česko.
Kvetinový záhon vo forme špirály
Kvetmi v záhrade už dlho nikoho neprekvapíte, takže skutočných fanúšikov záhradníctva neunúva vymýšľať nové a nové formy výsadby. Tu je jedna zo zaujímavých možností. Kvetinový záhon vo forme špirály umožňuje kombinovať niekoľko druhov rastlín v jednej kompozícii. Na vrch sú umiestnené kvety, ktoré vyžadujú minimálnu vlhkosť. Čím nižšia je úroveň, tým vyššia je úroveň pôdnej vlhkosti. Preto sa sem umiestňujú rastliny, ktoré majú rady výdatnú zálievku. Vplyvom gravitácie voda steká zhora nadol, čo vedie k nerovnomernej vlhkosti celého záhona.
Kvetinová špirála vyzerá naozaj luxusne. Vytvorte vonkajší prstenec záhona. Na vytvorenie kruhu je vhodné striedať tehly a dlažobné kocky. S tehlami, ktoré sú určené pre oblé tvary, sa ľahšie pracuje. Aby bola štruktúra pevnejšia, nasypte zvonku trochu zeme. Potom kvetinový záhon naplňte zeminou, aby bolo dostatok miesta pre pôdu. Po utlačení pôdy začnite vytvárať špirálu. Značky vo forme jasných vlajok vám umožnia neodchýliť sa od zamýšľaného tvaru. Utláčajte pôdu a udržiavajte jasné hranice špirály. Označte špirálu tehlami alebo dlažobnými kockami. Môžete začať sadiť kvety. Finálnymi úpravami sú mulč a kamienky.
Ďalšie produkty pre vašu záhradu
Zásypový materiál pre toaletu Biolan Simplett PLUS Kompostér do záhrady max. České organické univerzálne hnojivo Prírodné probiotiká Weiki podporia rast aj vôňu byliniek a zlepšia ich celkovú kondíciu Redukcia umožňuje pevné spojenie dvoch hadíc rôzneho priemeru Organické dusíkaté hnojivo z prírodnej drvenej rohoviny Aromatická roketa s netradične vykrajovanými, krehkými a veľmi chutnými listy.
Pečenie chleba v kamennej peci - návrat k tradíciám
Jeseň, najfarebnejšie ročné obdobie, prináša bohatú úrodu, ktorá priam láka na varenie a pečenie. Mnohé gazdinky sa s radosťou púšťajú do pečenia domáceho chleba, čo by si kedysi ani len nevedeli predstaviť. Hoci upiecť chlieb v kamennej peci má možnosť len málokto, existujú spôsoby, ako sa k nemu priblížiť aj v domácej rúre.
Pečenie chleba v kamennej peci je jednou z najstarších tradícií. Na Slovensku sa takto piekol chlieb zhruba do obdobia druhej svetovej vojny, niekde až do 50. rokov 20. storočia. Ráno gazdiná vložila všetky suroviny do dreveného koryta a ručne ich miesila. Cesto sa po častiach vyberalo z koryta, vyváľalo sa do tvaru chleba a vložilo do ošatiek z ovsenej slamy. V nich potom kyslo prikryté utierkou, obrusom, v zime dokonca aj perinou. Dôležité bolo ustriehnuť presný čas, aby nebolo prekysnuté a chlebík neostal padnutý.
Ako na to v domácej rúre?
Hoci nemáte k dispozícii kamennú pec, môžete si ju čiastočne nahradiť v domácej rúre. Existuje niekoľko spôsobov, ako dosiahnuť podobný výsledok:
Šamotová doska: Zaobstarajte si šamotovú dosku na pečenie chleba, ktorú vložíte do rúry. Chlebík, pizza či koláč tak získajú nový chuťový rozmer. K šamotovej doske na pečenie chleba či pizze dostanete aj drevený lopár.
Kameň na pečenie: Možností, na čom piecť doma v rúre chlieb, je viacero. Jednou z možností je kúpiť si kameň na pečenie. Najlepší kameň na pečenie je ten s najmenšou nasiakavosťou a aby bol dostatočne tvrdý. Je to najmä žula (pozor nie mramor). Veľa ľudí si zamieňa mramor so žulou.
Otvorený systém: Do rúry si pripravte plech alebo prírodný kameň a na dno rúry položte starú hlbšiu nádobu, ktorá vám poslúži na vyrobenie pary. Keď teplomer ukazuje správnu teplotu, nechajte plech alebo prírodný kameň poriadne rozohriať. Plechu stačí aj 15 minút, ale kameň potrebuje minimálne 30 minút, dĺžka nahrievania závisí hlavne od jeho hrúbky.
Zatvorený systém: Dobrých materiálov je veľa napr. technické sklo - jenská misa, smalt, liatina, keramika, … Používam jenské misy a smaltovaný pekáč alebo hrniec. Dôležité je, aby mala nádoba aj vrchnák, ktorý pasuje a možno ho použiť v rúre. Do rúry vložíme celú nádobu aj s vrchnákom a necháme vyhriať na 230 - 250 stupňov, jenská misa je z hrubého skla, preto ak rúra dosiahne požadovanú teplotu, nechajte sklo nahrievať ešte dobrých 10 - 15 minút.
Studený štart: Cesto vkladáme do studenej nádoby a do nevyhriatej rúry.
Recept na chlieb pečený v rúre so šamotovým kameňom
Ingrediencie:
- 500 g hladkej múky
- 300 ml vlažnej vody
- 1 čajová lyžička soli
- 1 čajová lyžička cukru
- 7 g sušeného droždia (1 balenie)
- 2 polievkové lyžice olivového oleja (voliteľné)
Vo vlažnom mlieku, cukre, troche múky a droždia si pripravíme kvások.
Do misky preosejeme múku. Je dôležité múku preosiať, aby bolo cesto nadýchanejšie. Do múky pridáme soľ, rascu a prášok do pečiva a celú túto zmes poriadne premiešame.
Do pripravenej zmesi vlejeme kvások, vlažnú vodu a ocot (ja zvyknem ocot zamiešať do vody).
Vypracujeme cesto. Pri hnetení sa snažíme do cesta vháňať vzduch, preto ho podoberáme zospodu. Cesto je vypracované vtedy, keď sa prestane lepiť na prsty a je príjemne vláčne (trvá to približne 10 min.). Cesto by malo mať hustú konzistenciu a moja skúsenosť je taká, že ak dodržíme množstvá tekutiny z receptu, hustota je optimálna.
Vypracované cesto necháme kysnúť hodinu na teplom mieste. (ja si vyhrejem rúru na 50 stupňov a potom ju vypnem).
Po hodine vyberieme cesto z misy, v ktorej kyslo na pripravenú múkou posypanú podložku a poriadne ho prehnetieme. Potom si ho roztiahneme do obdĺžnikového tvaru. Bočné okraje preložíme k sebe a cesto zvinieme do tvaru bochníka.
Vytvarovaný bochník preložíme na plech na pečenie, ktorý nie je potrebné ničím mazať. Necháme ho podkysnúť tak, aby zdvojnásobilo svoj objem. To trvá približne 25 min.
Medzitým necháme rozohriať rúru na 250 stupňov.
Podkysnutý bochník potrieme vlažnou vodou a hneď ho vložíme do vyhriatej rúry.
Prvých 15 min. ho pečieme pri 250 stupňoch. Potom teplotu znížime na 180 stupňov a chlieb pečieme ešte 45 min.
Po upečení ho zabalíme do pripravenej čistej utierky a necháme chvíľu postáť, kým kôrka nezmäkne. Chlebík tak bude mäkký a zároveň chrumkavý.
Tvarovanie bochníka:
Cesto po poriadnom prehnetení roztiahneme do tvaru obdĺžnika. Boky preložíme k sebe, najlepšie ak vznikne kónický tvar. Zvinieme ako roládu natesno. Snažíme sa vytlačiť vzduch von. Výsledný tvar. Takto vytvarovaný bochník preložíme na plech, kde ho ešte necháme podkysnúť tak, aby zdvojnásobil svoj objem. po 25 min. bochník drží tvar a nerozlieva sa do strán. Tak už len potrieť vodou a šups s ním do rúry.