Kel je obľúbená a výživná zelenina, ktorá má v slovenskej kuchyni dlhú tradíciu. Neskoré odrody kelu, ako napríklad Kel hlávkový - Vertus 2, sú ideálne na jesenný zber a dlhodobé uskladnenie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie, zber a uskladnenie neskorého kelu, aby ste si mohli vychutnať jeho čerstvú chuť aj počas zimných mesiacov.
Kel Hlávkový - Vertus 2: Charakteristika a Pestovanie
Kel hlávkový - Vertus 2 neskorý je ideálnou voľbou pre záhradkárov, ktorí chcú získať kvalitnú a výnimočne chutnú zeleninu s bohatou históriou pestovania. Tento neskorý druh kelu je známy svojou odolnosťou a robustnosťou, čo z neho robí skvelú voľbu pre pestovanie v rôznych klimatických podmienkach. Vertus 2 je charakteristický svojimi veľkými, kompaktnými hlávkami, ktoré poskytujú bohatú úrodu. Ich tmavozelené listy sú pevné a chrumkavé, ideálne na prípravu rôznych jedál - od klasických kapustových šalátov až po teplé dusené pokrmy.
Kel Vertus 2 je neskorý druh, ktorý dozrieva približne 120-130 dní po výseve, čo ho predurčuje na zber v jesenných mesiacoch. Vďaka svojej odolnosti voči mrazu môže byť zbieraný aj neskôr, čo umožňuje jeho využitie v období, keď je čerstvá zelenina menej dostupná. Pestovanie je nenáročné, čo ho robí vhodným pre začínajúcich aj skúsených záhradkárov. Pre optimálny rast sa odporúča slnečné stanovište a úrodná, dobre priepustná pôda. Hmotnosť balenia je 1 g. Má vysokú odolnosť voči mrazu.
Kučeravý kel pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vysievame koncom mája až do polovice júna do výsevných debničiek, tzv. jiffi zakoreňovačov alebo priamo do záhona do riadkov (hĺbka 1 - 2 cm). Výsevy môžeme preventívne ošetriť proti padaniu klíčnych rastlín, buď chemicky (napr. Previcur), alebo pomocou užitočných mykoorganizmov. Udržiavame ich vlhké. Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm. Keďže vydržia mrazy -10 °C až -15 °C, je táto plodina skvelá na jesenný a zimný zber. Vylamujeme iba listy, odspodu nahor, najlepšie tesne pred spotrebovaním. Listový kučeravý kel, ale aj jeho ozdobné kultivary môžeme pridávať do polievok, prívarkov, fašírok či do smoothie. Obsahuje vitamíny, najmä E, B, C, betakarotén, kyselinu listovú, vlákninu.
Hlúboviny, medzi ktoré patrí aj kel, majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby. na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).
Prečítajte si tiež: Čerstvé pirohy dlhšie
Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie. Kvet je bledo - žltý. Plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov. Pestuje sa pre zásobný orgán hlávku.
Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Na ľahších pôdach s dostatkom vlahy sa dobre daria skoré odrody. V osevnom postupe zaradujeme kapustu do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne.
Pozemok na jeseň zrýľujeme, pričom súčasne zarýľujeme maštaľný hnoj v primeranom množstve. Pozemok súčasne vápnime. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zeminu zarovnáme pomocou železných hrablí, aby sme šetrili zimnú vlahu. Potom rozhodíme priemyselné hnojivá s obsahom NPK. Hnojivá dôkladne zapracujeme do pôdy. Na jeseň zaorávame väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu rozhodíme Thomasovú múčku (Hnojivo ktoré do pôdy dodáva draslík a pomaly rozpustné fosfáty pričom zabezpečuje bohaté kvitnutie a dobrú násadu plodov - nepodporuje rast listovej plochy). Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar.
Na jar pozemok povrchovo obrobíme a rozhodíme základné dávky priemyselných hnojív. Pred sejbou vyskúšame klíčivosť semena a moríme ho bežným spôsobom: odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať. Jarovizácia je proces, ktorým môžeme urýchliť vývin niektorých druhov zeleniny. Semená vystavíme nízkym teplotám (0 až 2 °C) počas 7 až 14 dní. Keď na napučaných semenách praskne osemenie a na 5 až 10 % prerazia klíčky, osivo vysejeme. Skoré odrody môžeme sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 X 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), polo neskoré sadíme asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sadíme obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon používame štvorspon. Sadíme vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách môžeme použiť aj priamu sejbu. Asi za 10 dní po vysadení okopeme pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie okopávame dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojujeme na list.
Zber Neskorého Kelu
Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberáme postupne tak, že vyberáme len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberáme hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií. Neskorú kapustu zberáme čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá. Preto podľa polohy zberáme od polovice septembra do konca októbra. Neskorší zber býva už ohrozený silnejšími mrazmi, ktoré by úrodu mohli zničiť. Triedime podľa kvality dopestovaných hlávok.
Prečítajte si tiež: Čerstvý hlávkový šalát dlhšie
Príprava na Uskladnenie
Pred uskladnením je dôležité kel správne pripraviť. Tu sú kroky, ktoré treba dodržať:
- Výber hláv: Vyberte len zdravé, nepoškodené a dobre vyvinuté hlávky. Hlávky by mali byť pevné a bez známok hniloby alebo chorôb.
- Čistenie: Odstráňte vrchné poškodené alebo znečistené listy. Neodstraňujte príliš veľa listov, pretože tie chránia hlávku pred vysychaním.
- Sušenie: Nechajte hlávky krátko preschnúť na vzduchu, aby sa znížilo riziko vzniku plesní.
Možnosti Uskladnenia Neskorého Kelu
Existuje niekoľko spôsobov, ako uskladniť neskorý kel, pričom každý z nich má svoje výhody a nevýhody.
1. Uskladnenie v Pivnici
Pivnica je ideálne miesto na uskladnenie kelu, pretože poskytuje chladné a vlhké prostredie.
- Podmienky: Teplota by sa mala pohybovať okolo 0-1 °C a vlhkosť vzduchu by mala byť 90-95 %.
- Postup:
- Očistené hlávky ukladajte na police alebo do debničiek tak, aby sa navzájom nedotýkali.
- Medzi hlávky môžete vložiť suchý piesok alebo piliny, ktoré pomôžu absorbovať prebytočnú vlhkosť.
- Pravidelne kontrolujte hlávky a odstraňujte tie, ktoré vykazujú známky hniloby.
2. Uskladnenie v Parenisku
Parenisko je ďalšia vhodná možnosť na uskladnenie kelu, najmä ak nemáte k dispozícii pivnicu.
- Postup:
- Do vyhĺbených rýh v parenisku uložte hlávky aj s koreňmi.
- Korene zasypte pieskom.
- Parenisko nechajte otvorené až do príchodu mrazov a až potom ho zakryte oknami, doskami a vrstvou lístia alebo slamy.
3. Uskladnenie v Chladničke
Ak nemáte pivnicu ani parenisko, môžete kel uskladniť aj v chladničke.
Prečítajte si tiež: Zemiaky v pivnici: Ako na to?
- Podmienky: Teplota by mala byť čo najnižšia, ideálne okolo 0 °C.
- Postup:
- Hlávky zabaľte do vlhkej utierky alebo papierového vrecka.
- Uložte ich do najchladnejšej časti chladničky.
- Kel v chladničke vydrží niekoľko týždňov.
4. Mrazenie Kelu
Mrazenie je ďalšia možnosť, ako uchovať kel na dlhšiu dobu, ale je potrebné ho najprv spracovať.
- Postup:
- Kel umyte a nakrájajte na menšie kúsky.
- Blanšírujte ho vo vriacej vode po dobu 2-3 minút.
- Rýchlo ho ochlaďte v ľadovej vode.
- Nechajte ho odkvapkať a uložte do mraziacich vreciek alebo nádob.
- Zmrazený kel môžete skladovať v mrazničke až niekoľko mesiacov.
Dôležité Faktory Ovplyvňujúce Skladovateľnosť
- Zdravie rastlín: Zdravé rastliny, ktoré neboli napadnuté chorobami alebo škodcami, sa skladujú lepšie.
- Správne hnojenie: Vyvážené hnojenie, s dostatkom fosforu, horčíka a vápnika, prispieva k lepšej skladovateľnosti. Vyhnite sa prehnojeniu dusíkom, ktoré znižuje trvanlivosť.
- Termín zberu: Zberajte kel v správnom termíne, keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, ale nie prezreté.
- Šetrné zaobchádzanie: Pri zbere a manipulácii s kelom buďte opatrní, aby ste predišli poškodeniu hlávok.
- Hygiena: Udržiavajte skladovacie priestory čisté a dezinfikované, aby ste predišli šíreniu chorôb. Na dezinfekciu je možné použiť horúcu vodu, paru, vápenné mlieko s prídavkom modrej skalice, sódu alebo roztok hypermangánu.
Ďalšie Druhy Kelu a Ich Špecifiká
Okrem hlávkového kelu existujú aj ďalšie druhy, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a spôsobmi pestovania.
- Kel kučeravý: Má kučeravé listy a je veľmi odolný voči mrazu. Môže sa zbierať postupne počas celej zimy.
- Kel ružičkový: Tvorí malé ružičky, ktoré rastú na stonke. Je chutnejší po prvých mrazoch.
- Kaleráb: Tvorí zdužnatenú buľvu. Skoré odrody sa zberajú v lete, neskoré na jeseň.