V kontexte slovenského podnikateľského prostredia, správne účtovanie pracovných obedov v peňažnom denníku predstavuje dôležitú súčasť finančného riadenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na danú problematiku, s cieľom objasniť právne aspekty, možnosti daňovej optimalizácie a praktické postupy účtovania.
Pracovná cesta a stravovanie: Základné pojmy a legislatíva
Pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti, podnikatelia a ich zamestnanci často vykonávajú prácu mimo sídla firmy alebo prevádzky. To zahŕňa tuzemské i zahraničné pracovné cesty, pri ktorých vznikajú rôzne výdavky. Základnou právnou normou pre uplatnenie výdavkov spojených s pracovnou cestou je zákon o dani z príjmov.
Definícia pracovnej cesty
Pojem pracovná cesta nie je v žiadnom zákone špecifikovaný. Vo všeobecnosti, pracovná cesta podnikateľa znamená cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho miesto pravidelného vykonávania činnosti. Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto podnikania uvedené v živnostenskom liste, prevádzkareň, kancelária, predajňa a pod. Ak nie je možné vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, považuje sa zaň miesto podnikania stanovené miestom trvalého pobytu.
Z časového hľadiska sa pracovná cesta začína nástupom na cestu v mieste pravidelného vykonávania činnosti, pokračuje výkonom činnosti v inom mieste a končí návratom do miesta pravidelného vykonávania činnosti. Podnikateľ sám rozhoduje o svojej pracovnej ceste a znáša dôkazné bremeno, že cesta súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou. Písomné stanovenie podmienok pracovnej cesty sa naňho nevzťahuje.
Cestovné náhrady a zákon o cestovných náhradách
Zákon o dani z príjmov uznáva ako daňový výdavok výdavky na cestovné náhrady pri pracovných cestách, na ktoré vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty, ktoré vznikli osobám špecifikovaným v zákone o cestovných náhradách a boli poskytnuté v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o cestovných náhradách, sú daňovo uznateľné.
Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty reštaurácií
Pracovná cesta zamestnanca je čas od nástupu na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom je miesto písomne dohodnuté so zamestnávateľom alebo miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca len so súhlasom zamestnanca. Súhlas zamestnanca nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je Zákonníkom práce obmedzené. Zamestnanec môže vykonať pracovnú cestu len vtedy, ak ho zamestnávateľ vyšle. Obvykle sa to robí vystavením cestovného príkazu pred nástupom na pracovnú cestu. Cestovný príkaz by mal obsahovať všetky náležitosti účtovného dokladu a údaje vyplývajúce zo zákona o cestovných náhradách. Záväzný formulár cestovného príkazu právnym predpisom stanovený nie je.
Daňovú uznateľnosť takto poskytnutých náhrad je potrebné posudzovať podľa všeobecnej definície daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ preukázateľne vynaloží tieto výdavky v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou vykonávanou prostredníctvom svojich zamestnancov a poskytovanie týchto náhrad je dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, možno tieto výdavky považovať za daňové výdavky. V opačnom prípade tieto výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky. Za daňové výdavky nemožno považovať ani poskytnutie vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.
Stravné: Tuzemské a zahraničné pracovné cesty
Výšku stravného ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.
Tuzemské stravné
Podnikateľ bol na pracovnej ceste, ktorá trvala od 5,30 hod. do 18,45 hod.
Zahraničné stravné
Pri zahraničných pracovných cestách si podnikatelia aj zamestnanci môžu uplatniť výdavky na stravovanie za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Výška stravného v eurách alebo v cudzej mene je stanovená v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanovuje Ministerstvo financií SR vždy za kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: Účtovanie pracovného obeda: Ako na to?
Zamestnanec bol na trojdňovej zahraničnej pracovnej ceste v Českej republike. Prvý deň prekročil hranicu o 14,00 hod. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného. Druhý deň bol celý deň v ČR. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť vo výške stravného. Tretí deň prekročil hranicu o 5,00 hod. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť vo výške 25 % zo základnej sadzby.
Ak má fyzická osoba na tuzemskej alebo zahraničnej pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, nárok na uplatnenie výdavkov na stravovanie nemá.
Podnikateľ sa zúčastnil predstavenia nových výrobkov svojho dodávateľa. Pracovná cesta sa začala o 7,00 hod. a skončila na druhý deň o 15,00 hod. Dodávateľ mu poskytol bezplatné stravovanie, t. j. obed, večeru a raňajky. Ak má fyzická osoba na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, výdavky na stravovanie sa krátia. Za bezplatne zabezpečené jedlo považujeme hlavné jedlo, na ktoré fyzická osoba nemusí doplácať.
Podnikateľ sa zúčastnil na tuzemskom pracovnom rokovaní s obchodným partnerom v sídle obchodného partnera. Pracovná cesta sa začala o 17,00 hod. Večeru a raňajky si podnikateľ zabezpečil sám. Obed mu bezplatne poskytol obchodný partner. Pracovná cesta sa skončila na druhý deň o 17,00 hod. Podnikateľ si môže uplatniť výdavky na stravovanie za prvý deň vo výške stravného. Za druhý deň si môže uplatniť výdavky na stravovanie vo výške stravného pre časové pásmo 12 až 18 hodín, ale krátené o 40 % z dôvodu zabezpečenia bezplatného obeda.
Zamestnanec sa zúčastnil na školení. V účastníckom poplatku bolo zahrnuté aj občerstvenie. Stravovanie zabezpečené nebolo. Tuzemská pracovná cesta trvala od 6,00 hod. do 19,00 hod. Zamestnanec si môže uplatniť výdavky na stravovanie vo výške stravného pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín v plnej výške.
Prečítajte si tiež: Povinnosť denných uzávierok
Podnikateľ bol na zahraničnej pracovnej ceste v Rakúsku. Pracovná cesta na území Rakúska trvala od 8,00 hod. do 17,00 hod. Obed mu bezplatne poskytol rakúsky obchodný partner. Podnikateľ si môže uplatniť výdavky na stravovanie vo výške stravného v časovom pásme nad 6 hodín až 12 hodín vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného kráteného o 40 % za bezplatne poskytnutý obed.
Pri zahraničnej pracovnej ceste za čas strávený na území Slovenskej republiky patria výdavky na stravovanie ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Na uplatnenie výdavkov na stravovanie v cudzej mene je rozhodujúci čas prechodu štátnej hranice. Pri prechode cez viaceré krajiny v rámci jedného kalendárneho dňa vzniká nárok na výdavky na stravovanie v mene a výške ustanovenej pre krajinu, v ktorej podnikateľ strávi v jednom kalendárnom dni najviac hodín.
Podnikateľ bol na zahraničnej pracovnej ceste v Nemecku. Išiel cez Českú republiku. V prvý deň prekročil hranicu do Českej republiky o 6,00 hod. a hranicu do Nemecka o 19,00 hod. Pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvala 18 hodín, na území Česka 8 hodín a na území Nemecka 5 hodín. Podnikateľ si môže do daňových výdavkov uplatniť výdavky na stravovanie vo výške stravného pre ČR. Na druhý deň pri ceste späť prekročil hranicu z Nemecka do Česka o 17,00 hod. V tento kalendárny deň trvala pracovná cesta na území Nemecka 17 hodín a na území Česka 7 hodín, preto má podnikateľ nárok na stravné pre Nemecko. Hranicu do SR prekročil na tretí deň o 5,00 hod.
Výdavky na stravovanie podnikateľov sú obmedzené rozsahom a výškou podľa zákona o cestovných náhradách a nie je možné ich stotožňovať so stravným, ktoré si do daňových výdavkov môžu uplatniť fyzické osoby, ktoré majú príjem podľa zákona o dani z príjmov, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách za predpokladu, že im nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo si neuplatňujú výdavky na stravovanie.
Výdavky na stravovanie zamestnancov v rámci cestovných náhrad sú obmedzené rozsahom a výškou podľa zákona o cestovných náhradách a nie je možné ich stotožňovať s príspevkami zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov poskytovanými podľa Zákonníka práce, ktoré si do daňových výdavkov môže uplatniť zamestnávateľ.
Ďalšie výdavky spojené s pracovnou cestou
Podnikatelia a zamestnanci si v súvislosti s tuzemskou i zahraničnou pracovnou cestou môžu uplatniť výdavky na ubytovanie vo výške náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie. Výdavky je potrebné preukázať dokladom o zaplatení z ubytovacieho zariadenia - hotela, ubytovne, penziónu a pod. Doklad musí byť vystavený oficiálnym ubytovacím zariadením, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie ubytovacích služieb.
Podnikateľ sa na pracovnej ceste ubytoval u svojich známych. Pretože nemá oficiálny doklad o ubytovaní z ubytovacieho zariadenia, nemôže si uplatniť nárok na výdavky za ubytovanie.
Podnikatelia a zamestnanci si môžu uplatniť výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami (vlak, autobus, MHD, taxi, lietadlo, loď) vo výške náhrady preukázaných cestovných výdavkov.
Za nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, resp. ako je pravidelné pracovisko zamestnanca, považujeme výdavky, ktoré majú charakter potrebných vedľajších výdavkov. Nevyhnutnými výdavkami sú napr. výdavky na úschovu batožiny, letiskový poplatok, diaľničný poplatok, poplatky za parkovanie a pod. Za nevyhnutné výdavky nemožno považovať výdavky osobného charakteru, výdavky na občerstvenie, výdavky na opravu a údržbu vozidla, úhradu pokút za dopravné priestupky a pod.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Vreckové nie je zákonným nárokom zamestnanca. Ak mu ho zamestnávateľ poskytne v súlade s kolektívnou zmluvou alebo svojím interným predpisom, pôjde o daňový výdavok.
Podnikateľ môže v súvislosti s používaním vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku na pracovné cesty do daňových výdavkov uplatniť základnú náhradu a náhradu za spotrebované pohonné látky.
Zamestnanec na pracovnú cestu môže použiť vozidlo zamestnávateľa, pri ktorom neúčtuje náhradu za pohonné látky, ale aj vozidlo iné ako vozidlo zamestnávateľa. Môže ísť o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca, jeho manžela/manželky, prípadne vozidlo požičané, ktoré je vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby. Pri dohode zamestnávateľa a zamestnanca o použití cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách stanovuje písomnú formu dohody. V dohode môže zamestnávateľ stanoviť zákonom stanovené podmienky pracovnej cesty aj osobitné podmienky. Zákon nestanovuje obsah ani formu dohody. Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytnutie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Táto náhrada je pre zamestnanca nárokovou náhradou, pričom sa mu neposkytne základná náhrada ani náhrada za pohonné látky. V dohode sa musí stanoviť konkrétny dopravný prostriedok pravidelnej verejnej prepravy.
Základná náhrada za každý kilometer jazdy je určená pevnou sumou pre jednostopové vozidlá, trojkolky a pre osobné motorové vozidlá bez ohľadu na zdvihový objem motora. Základná náhrada zohľadňuje amortizáciu vozidla, drobné opravy a údržbu, poplatky za umývanie, povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, teda všetky výdavky spojené s prevádzkou vozidla okrem pohonných látok. V sume základnej náhrady nie sú zahrnuté napr. diaľničné poplatky, poplatok za parkovanie. Výšku základnej náhrady určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením uverejneným v Zbierke zákonov. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %. Základná náhrada sa vypočíta podľa vzorca: ubehnuté kilometre x suma základnej náhrady.
Náhrada za spotrebované pohonné látky sa vypočíta podľa vzorca: spotreba : 100 x počet ubehnutých kilometrov x cena za liter pohonnej látky. Pri výpočte sa zohľadní celkový počet najazdených kilometrov. Spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky zohľadňuje konkrétny režim jazdy, preto najazdené kilometre musia byť rozčlenené na jednotlivé režimy, a to podľa konkrétnej normy spotreby v technickom preukaze vozidla.
Podnikateľ používa svoje súkromné motorové vozidlo (nezaradené v obchodnom majetku) na súkromné aj podnikateľské účely. V technickom preukaze má uvedenú jednu spotrebu bez členenia na cykly. Za účelom preukázania používania vozidla na podnikateľské účely a uplatnenia výdavkov za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady vyhotovuje evidenciu prevádzky motorového vozidla. Vyúčtovanie vykonáva raz mesačne. V apríli najazdil na súkromné účely kilometre a na podnikateľské účely kilometre, z toho v meste kilometre. Cenu pohonných látok preukázal dokladmi o nákupe. V meste pri spotrebe zvýšenej o 20 %.
Podnikateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, na ktorej použije vlastné motorové vozidlo s prívesom. V písomnej dohode o použití cestného motorového vozidla na tuzemskej pracovnej ceste zamestnávateľ určil podmienky pracovnej cesty a zároveň sa dohodli, že zamestnanec si za použitie motorového vozidla uplatní sumu základnej náhrady a náhradu za spotrebované pohonné látky. V technickom preukaze má vozidlo…
Stravovanie zamestnancov: Povinnosti zamestnávateľa a možnosti účtovania
Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o účtovníctve, odbor daňovej metodiky vydáva usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v účtovných jednotkách účtujúcich podľa, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
Rozsah a podmienky stravovania zamestnancov ustanovuje Zákonník práce. Bližšie informácie k tomuto ustanoveniu sú uvedené v internom riadiacom akte č. 33/2021 Metodický pokyn k zdaniteľnosti príspevku na stravovanie zamestnanca, k zahrnutiu príspevku na stravovanie zamestnanca do daňových výdavkov zamestnávateľa a k zahrnutiu výdavkov (nákladov) na vlastné stravovanie daňovníka s príjmami podľa § 6 ods.
Podľa Zákonníka práce zamestnávateľovi vyplýva povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov minimálne 55 % ceny jedla a najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Táto suma je určená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného na sumu pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Tzn. maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55 % z tejto sumy.
Podľa Zákonníka práce, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín. Tzn. zamestnanec má nárok na stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovaciu poukážku minimálne 55% z jej hodnoty.
Podľa Zákonníka práce, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, finančným príspevkom je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tzn.
Okrem vyššie uvedenej sumy môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov.
Formy stravovacích poukážok a ich účtovanie
Stravovacie poukážky môžu mať dve formy, a to papierová a elektronická.
Stravovacie poukážky v papierovej forme, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov predstavujú z účtovného hľadiska ceniny. V súlade so zákonom o účtovníctve sa ceniny oceňujú v účtovníctve ich menovitou hodnotou. Podľa zákona o účtovníctve sa menovitou hodnotou rozumie cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch, alebo ceninách.
V sústave jednoduchého účtovníctva je potrebné všetky účtovné prípady posúdiť aj z daňového hľadiska v zmysle zákona o dani z príjmov. Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom.
Účtovanie stravovacích poukážok je upravené s účinnosťou od 01.01.2021 v postupoch účtovania v JÚ. Podľa § 21a ods. poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení na služby, v sume sprostredkovania služieb bez DPH hodnota stravovacích poukážok v členení na príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce v sume 55 % z hodnoty stravovacej poukážky ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky príspevok na stravovanie zo SF fondu ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov príspevok zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.
Podľa postupov účtovania v JÚ sa v knihe cenín v rozsahu poskytnutých stravovacích poukážok v príslušnom mesiaci účtuje ich výdaj. V účtovnej jednotke, ktorá je zamestnávateľom, sa pri príspevku na stravovanie poskytnutom zo SF, okrem jeho účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie SF v knihe SF. V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie. Pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov pri zrážke zo mzdy ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi a výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení mzdy.
Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo SF, tak čerpanie SF na tento účel sa účtuje ako výdavok, ktorý podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňuje základ dane z príjmov. Tvorba a čerpanie SF je upravené v postupov účtovania v JÚ. Ak prostriedky SF nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba SF sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení tvorba SF. Ak prostriedky SF sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba SF sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení tvorba SF.
Príklad: Spoločnosť s.r.o. dodáva stravovacie poukážky v počte 1 000 ks mesačne vopred. Nominálna hodnota 1 stravovacej poukážky je 4,50 eur. Príspevok zamestnávateľa zamestnancom je stanovený v súlade so Zákonníkom práce 55 % z hodnoty stravovacej poukážky, zamestnávateľ zo SF prispieva 0,60 eur, zvyšok z ich hodnoty zráža zamestnancom zo mzdy. Spoločnosť s.r.o. si bude účtovať odmenu za dodávku a balné stravovacích poukážok vo výške 2 % z celkovej ceny za odobraté poukážky. Celková fakturovaná čiastka zahŕňa sumu za odobraté poukážky a sumu odplaty dodávateľovi za odobraté poukážky.
Stravovacie poukážky v elektronickej forme na báze elektronickej karty, ktorú poskytujú zamestnávatelia je karta, ku ktorej je zo strany zamestnávateľa asociovaná určitá hodnota, pričom výška „nabitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronickej karty. Účtovanie elektronických kariet v sústave jednoduchého účtovníctva upravuje § 21a ods.
V súvislosti s príspevkami na stravovanie zamestnancov sa v zmysle § 21a ods. vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.
Okrem týchto skutočností sa v peňažnom denníku účtuje aj úhrada záväzku z titulu nadobudnutia elektronických kariet, a to podľa § 21a ods. 4 postupov účtovania v JÚ ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení na služby.
Príklad: Spoločnosť s.r.o. (poskytovateľ kariet) dodala elektronické karty v počte 50 ks. Poskytovateľ kariet si bude účtovať odmenu 108 eur, z toho DPH 18 eur za dodanie elektronických kariet. Nominálna hodnota nabitia elektronickej karty na jeden deň na zamestnanca je 4,50 eur. Príspevok zamestnávateľa zamestnancom je stanovený v súlade so Zákonníkom práce 55 % z hodnoty 4,50 eur, pričom zamestnávateľ prispieva aj zo SF 0,60 eur na zamestnanca a zvyšok zráža zamestnancom zo mzdy. Zamestnávateľ nabil elektronické karty na začiatku mesiaca na 20 pracovných dní v sume 4 500 eur. Zamestnanci odpracovali 20 pracovných dní a minuli celú nabitú sumu na elektronickej karte.
Finančný príspevok na stravovanie
Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.
Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce. Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods.
Účtovanie finančného príspevku na stravovanie postupy účtovania v JÚ špecificky neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky. Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo SF, účtuje o tomto príspevku tak ako je uvedené v bode 1 aj 1.2, tzn.