Kvasená a dusená zelenina predstavujú dva odlišné, no rovnako hodnotné spôsoby spracovania zeleniny, ktoré obohacujú náš jedálniček o dôležité živiny a zaujímavé chute. Kým kvasenie je starodávna metóda konzervovania, ktorá zvyšuje výživovú hodnotu zeleniny, dusenie je moderný spôsob tepelnej úpravy, ktorý umožňuje zachovať väčšinu vitamínov a minerálov.
Kvasená Zelenina: Renesancia Tradičnej Metódy
Kvasenie alebo fermentácia je jednoduchý a zdravý spôsob, ako si urobiť zásoby zeleniny na zimu. Ak sa vám zásoby minú, môžete ich hocikedy doplniť, a to aj mimo sezóny. Fermentovaná zelenina zažíva v súčasnosti renesanciu, a nie je to náhoda. Premieňa bežnú zeleninu na výživovú bombu plnú probiotík, enzýmov a vitamínov. Pravidelná konzumácia fermentovaných potravín môže významne prispieť k lepšiemu tráveniu, silnejšej imunite a celkovej pohode organizmu.
Prečo je kvasená zelenina taká zdravá?
Fermentácia je starý a zdravý spôsob uchovávania potravín bez sterilizácie či prídavných látok. V procese kvasenia mikroorganizmy premieňajú sacharidy na kyselinu mliečnu, vitamíny a oxid uhličitý. Výsledkom je chutná, jemne kyslá zelenina, bohatá na prirodzené probiotiká, prebiotiká a kyselinu mliečnu.
Kvasená zelenina je zdravá, pretože:
- Je zdrojom vitamínu C, A, vitamínov skupiny B, vitamínu K, U, kyseliny mliečnej.
- Obsahuje probiotiká, prebiotiká, kyselinu mliečnu a množstvo minerálov.
- Je ľahšie stráviteľná ako surová zelenina.
- Pôsobí detoxikačne.
- Odstraňuje zápchu, čistí hrubé črevo.
- Znižuje krvný cukor.
- Blahodarne pôsobí pri žalúdočných vredoch.
- Prispieva k liečbe anémie.
- Je prevenciou osteoporózy.
Nutričná expertka Zuzana Pavelková Šafářová si pochvaľuje: „Osobne považujem kvasenú zeleninu a vôbec fermentované potraviny za jedny z najprínosnejších pre naše zdravie. Fermentovaná zelenina, alebo aj pickles, by mala byť bežnou súčasťou nášho jedálnička predovšetkým v zime, poskytuje totiž väčšinovo nedostatkový vitamín C. Navyše sa hodí ako príloha či doplnok prakticky k akémukoľvek jedlu. Obsiahnuté živé kultúry napomáhajú tráveniu a vstrebávaniu cenných látok a odstraňujú toxické látky z tela.“
Prečítajte si tiež: Všetko o teplote úpravy mletého mäsa
Aké druhy zeleniny sú vhodné na kvasenie?
Najznámejšou kvasenou zeleninou sú kvasené uhorky a kyslá kapusta. Na kvasenie je však vhodných oveľa viac druhov zeleniny. Môžete fermentovať:
- Kapustu (aj pekinskú)
- Mrkvu
- Cibuľu
- Karfiol
- Uhorky
- Reďkovky
- Fazuľu
- Špargľu
- Paradajky
- Papriku
- Kaleráb
- Cviklu
- Kel
Podľa chuti kombinujte rôzne druhy zeleniny.
Ako si pripraviť kvasenú zeleninu doma?
Na výrobu kvasenej zeleniny nepotrebujete nič špeciálne. Potrebovať budete:
- Zeleninu
- Nádobu na kvasenie - keramický hrniec, zatvárateľný pohár
- Soľ
- Podľa chuti korenie, bylinky
Postup:
- Zeleninu, napríklad kapustu a mrkvu, nahrubo nastrúhajte alebo nakrájajte. Dôležitý je pomer soli: Na cca 2 kg zeleniny ide zhruba 45 g soli. Soľ zabraňuje množeniu „zlých“ baktérií. Príliš veľa soli by však spôsobilo, že by sa vám nevytvorili ani tie zdravie priaznivé baktérie.
- Okrem soli je možné pridať aj rascu, ale aj ďalšie koreniny a bylinky podľa fantázie.
- Všetko zmiešajte vo veľkej mise dohromady, dajte do keramického hrnca alebo pohára, poriadne zatlačte päsťou, aby sa uvoľnila šťava. Je dôležité, aby bola zelenina stále v tekutine, bez prístupu vzduchu.
- Denne ju v pohári alebo hrnci stláčajte, zelenina sa bude zmenšovať. Ak sa vytvorí biela pena, odstráňte ju lyžicou.
- Zelenina je vykvasená približne za týždeň, záleží od teploty, pri ktorej kvasila.
- Hotovú dajte do čistých, vysterilizovaných pohárov a uchovávajte v chladničke. V chlade sa proces kvasenia zastaví. Pickles, teda prirodzene konzervovaná kvasená zelenina, vám v chladničke vydrží aj niekoľko mesiacov.
Zeleninu v keramickom hrnci prekryte vrch zeleniny kapustným listom alebo plátnom a zaťažte, aby ste zabezpečili, že bude ponorená v šťave. Pri kvasení v uzatvárateľnom pohári zeleninu zaťažovať netreba, ale je dôležité, aby ste zeleninu do pohára poriadne natlačili čo najvyššie, asi centimeter od vrchu pohára. Prekryť ju môžete tiež plátenkom alebo kapustným listom, prípadne použiť špeciálne drevené lopatky. Vzduch medzi zeleninou a viečkom sa spotrebuje na začiatku fermentácie. Pohár neuzatvárajte úplne napevno, aby ho vznikajúci oxid uhličitý nepraskol. Ku koncu kvasenia môžete pohár zatvoriť napevno. Ak kvasíte zeleninu v súdku so žliabkom, pravidelne dolievajte do žliabka vodu, aby nezostal suchý.
Prečítajte si tiež: Tipy na záchranu zmrznutých zemiakov
Nálev na kvasenú zeleninu
V pohároch vyzerá pekne nakladaný karfiol, brokolica, mrkva, kaleráb, feferónky, uhorky, ale aj ďalšia zelenina, ktorú nakrájate na väčšie kúsky a zalejete nálevom. Ten pripravíte rozpustením 50 g soli v 1 litri vody, ktorým zeleninu zalejete a zaťažíte či zatvoríte.
Fermentácia je prirodzený biochemický proces, pri ktorom baktérie mliečneho kvasenia premieňajú cukry a škroby v zelenine na kyselinu mliečnu. Fermentovaná zelenina nie je len módny trend, ale overený spôsob, ako podporiť svoje zdravie prirodzenou cestou.
Dusená Zelenina: Šetrná Tepelná Úprava pre Zachovanie Živín
Zeleninové prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou každého jedla, ktoré dopĺňajú hlavné pokrmy a poskytujú výživné a chutné možnosti. Ponúkajú rôzne prípravy a kombinácie, ktoré obohatia váš jedálniček. Dusená zelenina je obľúbená pre svoju jemnú chuť a relatívne jednoduchú prípravu.
Ako dusiť zeleninu správne?
Dôležité je dusiť zeleninu na miernom ohni, s malým množstvom vody alebo vývaru, a pod pokrievkou. Tým sa zabráni strate vitamínov rozpustných vo vode. Doba dusenia by mala byť čo najkratšia, aby zelenina zostala chrumkavá a nestratila farbu.
Recepty na dusenú zeleninu
V našej sekcii receptov na zeleninové prílohy nájdete množstvo inšpirácií - od grilovanej zeleniny a dusenej zeleniny, cez pečené zeleninové zmesi a zeleninové gratíny, až po kreatívne varianty ako zeleninové placky či zeleninové rizotá. Zelenina je univerzálna a ľahko sa kombinuje s rôznymi koreninami a prísadami, čo umožňuje vytvoriť prílohy podľa vášho vkusu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalú masť z jaternice
Príklad receptu: Vegetariánska zelenina inšpirovaná indickou kuchyňou
Tento chutný pokrm môžeme konzumovať s ryžou, alebo ako samostatný pokrm, zvlášť pri držaní odľahčujúcej diéty.
Ingrediencie:
- 250 g paradajok
- 50 g póru
- 50 g cibule
- 250 g mrkvy
- 400 g zemiakov
- 400 g cukety
- 100 ml kokosového mlieka
- 50 ml vody
- 1 ČL himalájskej ružovej soli
- Cesnak, korenie podľa chuti
Postup:
- Paradajky zalejeme horúcou vodou, necháme chvíľu postáť, vodu zlejeme, paradajky ošúpeme a pokrájame.
- Očistíme pór a cibuľu a pokrájame.
- Mrkvu očistíme, umyjeme a pokrájame na hranolčeky.
- Zemiaky ošúpeme a pokrájame ako mrkvu.
- Na panvici orestujeme cibuľu a pór.
- Pridáme mrkvu a zemiaky, podlejeme vodou a 10 minút zakryté dusíme.
- Pridáme paradajky, podlejeme trochou vody, premiešame a 5 minút pod pokrievkou ďalej dusíme.
- Cuketu umyjeme, pokrájame na dlhšie úzke kúsky a pridáme k zelenine. Prilejeme kokosové mlieko, premiešame a 5-8 minút všetko spolu podusíme.
Tepelná Úprava Zeleniny a Strata Živín
Pečená, dusená či varená zelenina je pre mnohých lákavejšia ako surová, no pri jej tepelnom spracovaní bohužiaľ dochádza k strate dôležitých živín. Sú niektoré metódy spracovania lepšie ako iné? Dochádza ku strate všetkých vitamínov rovnako? Môže mať tepelná úprava aj pozitívny vplyv na obsah živín v zelenine?
Vitamíny sú látky nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského tela. Nedokážeme si ich však syntetizovať sami, a preto ich musíme získavať z potravy. Vitamíny sú však na rozdiel od minerálnych látok menej odolné na vplyvy vonkajšieho prostredia, akými je napríklad teplo či svetlo. K strate vitamínov často dochádza ešte pred samotnou tepelnou úpravou. Zeleninu pred varením ošúpeme či orežeme, no väčšina vitamínov sa nachádza práve v blízkosti šupky. Nadmerné orezávanie môže teda znamenať veľké (a zbytočné) zníženie nutričnej hodnoty zeleniny. Množstvo vitamínov v zelenine sa znižuje aj jej dlhým skladovaním, preto je vhodné spotrebovať zeleninu čo najrýchlejšie.
Najväčším rizikom pri varení je práve strata vitamínov rozpustných vo vode, teda skupiny vitamínov B a vitamín C. Väčšina týchto vitamínov sa vylúhuje do vody, v ktorej sa zelenina varí. Množstvo vylúhovaných vitamínov zvyšuje teplota, množstvo vody, veľkosť povrchu zeleniny a dĺžka styku zeleniny s vodou. Vitamíny z vody je však stále možné využiť - z vývaru môžeme pripraviť napríklad zeleninovú polievku alebo rizoto.
Varenie zeleniny má však aj svoje benefity a netreba ho vnímať len negatívne. Varená zelenina je často chutnejšia a varenie môže uľahčiť vstrebávanie niektorých živín pre telo. Napríklad varené paradajky poskytujú nášmu telu vyššie hladiny lykopénu, ktorý môže mať kardiovaskulárne výhody.
Rôzne spôsoby tepelnej úpravy a ich vplyv na živiny
- Blanšírovanie: Metóda, pri ktorej zeleninu uvaríme a následne zmrazíme alebo vložíme do studenej vody alebo ľadu, aby sme rýchlo znížili jej teplotu.
- Varenie na pare: Jedným z najšetrnejších spôsobov varenia väčšiny zeleniny. Pri tomto type varenia zelenina neprichádza priamo do styku s vriacou vodou, takže nedochádza k lúhovaniu vitamínov do vody. Varenie na pare je zároveň veľmi rýchle, takže zelenina ja vystavená zdroju tepla len relatívne krátko.
- Vyprážanie: Proces, ktorý prebieha pri veľmi vysokých teplotách. Pri vysmážaní síce zelenina neprichádza do styku s vodou, no dlhší styk s vysokými teplotami je pre vitamíny ničivý.
- Stir-fry: Kulinárska technika, pri ktorej sú ingrediencie smažené v malom množstve horúceho oleja vo woku za stáleho miešania. Zelenina sa síce zahreje na vysokú teplotu, no len na niekoľko sekúnd.
- Pečená zelenina: Pri pečení si zelenina zachováva viac živín ako pri varení, keďže zelenina neprichádza do styku s vodou.
- Mikrovlnná rúra: V skutočnosti mikrovlnná rúra naozaj nezabíja živiny v jedle. V skutočnosti ešte môže predbehnúť aj varenie v pare, pokiaľ ide o zachovanie antioxidantov. Mikrovlnné rúry využívajú menej tepla ako mnohé iné spôsoby varenia a vyžadujú kratší čas varenia.
Tipy pre zachovanie živín pri varení zeleniny
- Znížte množstvo vody pri varení a vodu nevylievajte.
- Uprednostňujte varenie na pare, dusenie alebo pečenie.
- Používajte mikrovlnnú rúru na krátku dobu.
- Spotrebujte zeleninu čo najrýchlejšie po nákupe.
- Neoškrabujte zeleninu príliš hrubo.
Japonské Uhorky a Ich Spracovanie
Japonské uhorky, často označované aj ako ázijské uhorky, sú známe svojou jemnou chuťou, tenkou šupkou a malými semienkami. Vďaka týmto vlastnostiam sú ideálne na priamu konzumáciu, ale aj na rôzne spôsoby spracovania.
Pestovanie a odrody
Ak máte po konzumácii uhoriek tráviace a žalúdočné ťažkosti, napríklad grganie či pálenie záhy, skúste pestovať uhorky zo skupiny tzv. Táto skupina uhoriek nadväzuje nielen na prastarý druh pôvodom z Indie, ale aj na čínske a japonské odrody. Jemne vráskavé, štíhle a lahodné plody sa zberajú mladé. Konzumujú sa celé bez lúpania. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálov a „plnšiu“ uhorkovú chuť. Novinkou je geneticky nehorký hybrid ‘ANDROMEDA F1’, čo je pri týchto typoch uhoriek vo svetovom sortimente výnimočné. Hodí sa na pestovanie v skleníkoch aj vo fóliovníkoch, do ktorých je umožnený prístup hmyzu, keďže na dobré nasadzovanie štíhlych plodov potrebuje opeľovače. Poskytuje vysoký výnos po celé obdobie vegetácie.
Recepty s japonskými uhorkami
- Kimči uhorky: Kimči je tradičné kórejské jedlo, ktoré sa pripravuje z fermentovanej zeleniny. Japonské uhorky sú výbornou surovinou na prípravu kimči, pretože majú jemnú chuť a chrumkavú textúru.
- Uhorkový šalát s wakame: Wakame je druh morskej riasy, ktorá sa často používa v japonskej kuchyni. V kombinácii s uhorkami a sójovou omáčkou vytvára osviežujúci a zdravý šalát.
- Nakladané uhorky: Japonské uhorky sú ideálne na nakladanie, pretože si zachovávajú svoju chrumkavosť a jemnú chuť. Môžete ich nakladať v sladkokyslom náleve s pridaním korenia a byliniek.
- Svieža uhorková polievka: Japonské uhorky sú skvelé aj do studených polievok. Stačí ich rozmixovať s jogurtom, cesnakom a bylinkami a máte rýchlu a zdravú polievku.
- Uhorkové rolky so syrom: Japonské uhorky môžete nakrájať na tenké plátky a použiť ich ako obal na syrovú plnku. Vytvoríte tak chutné a zdravé rolky, ktoré sú ideálne ako predjedlo.
Japonské Sushi a Sashimi
Japonské sushi a sashimi sú synonymom pre čerstvosť, jednoduchosť a vynikajúcu chuť. Tieto tradičné jedlá sú obľúbené nielen v Japonsku, ale aj po celom svete, najmä počas významných udalostí, ako sú Olympijské hry. Príprava sushi a sashimi doma môže byť nielen zábavná, ale aj obohacujúca kulinárska skúsenosť. Tieto japonské špeciality sú skvelým spôsobom, ako osláviť Olympijské hry a priviesť chuť Japonska priamo k vám domov.
Tu je jednoduchý recept na prípravu sushi:
- Ryžu a vodu vložte do hrnca, zakryte a priveďte k varu.
- Teplú ryžu preložte do veľkej misy a jemne premiešajte s octovou zmesou.
- Čerstvé ryby nakrájajte na tenké plátky.
Struková Zelenina
Struková zelenina predstavuje pestrú skupinu rastlín, ktoré sú cenené pre svoje chutné a výživné struky. Tieto struky sú nielen kulinársky všestranné, ale aj bohaté na dôležité živiny. Mnohí záhradkári si obľúbili pestovanie strukovej zeleniny pre jej relatívnu nenáročnosť a bohatú úrodu, ktorú poskytuje počas celej sezóny.
Fazuľa: Kráľovná strukovej zeleniny
Fazuľa je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších strukových zelenín. Existuje množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou strukov. Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa.
- Zelená fazuľka: Klasická zelená fazuľka je známa svojimi štíhlymi strukmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 30 centimetrov. Existujú odrody s jemnými strukmi bez nepríjemných vlákien, ako napríklad francúzske fazuľky. Zaujímavosťou je, že zelená fazuľka nemusí byť vždy zelená, existujú aj žlté, fialové, vínové a pruhované druhy.
- Kolíková fazuľa: Tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad a dajú sa pestovať aj na balkóne. Potrebujú oporu, po ktorej sa budú ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.
- Kríčková fazuľa: Pri pestovaní nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz.
- Trpasličia fazuľa: Odroda kríčkovej fazule s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
- „Metrová fazuľa“ (Vigna sinensis): Táto fazuľa, známa aj ako vigna čínska, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a vyžaduje oporu. Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Je to druh s botanickým menom vigna čínska (Vigna sinensis), je teda odlišný od našej fazule. Ako názov napovedá, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a na pestovanie si vyžaduje oporu, na ktorej jej bohatá úroda vynikne. Plody prináša dlhšie obdobie.
- Fazuľa pestovaná pre kvety: Niektoré druhy fazule sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom.
Pestovanie fazule
Fazuľa obľubuje teplo a slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6 až 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Pred vysadením sadeníc je vhodné pridať do zeme mulč, ktorý pomôže udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách.
Fazuľu sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú. Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.
Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla. Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.
Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku, najmä počas vytvárania strukov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať.
Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu, vrátane japonských chrobákov. Najčastejším nepriateľom sú však vošky a slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.
Využitie v kuchyni
Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu.
Menej Bežná Zelenina
Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny. S niektorými ste sa už určite stretli, ale možno vás prekvapí, že sa dajú pestovať aj u nás.
- Stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla): Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek - na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Rozlišujeme dva typy mangoldu - listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele. Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku. Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát. Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu.
- Artičoka kardová (Cynara cardunculus): Artičoku ako zeleninu, ktorá sa bežne konzumuje v Stredomorí, zrejme mnohí poznáte. V našich končinách máva niekedy problém s prezimovaním, preto sú staršie rastliny, ktoré by poskytovali zaujímavú úrodu, vzácne. Existuje však rastlina, ktorá je jej blízka príbuzná, no bohatú úrodu poskytuje už v omnoho mladšom štádiu. Karda, alebo inak aj artičoka kardová (Cynara cardunculus), sa pestuje pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ. Z každého vyvinutého listu získame viac hmoty ako z jedného kvetu bežnej artičoky. Kvalita a chuť, rovnako aj použitie, je podobné ako pri klasickej artičoke.
- Ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus): Z teplých oblastí Balkánu a Stredomoria pochádza aj ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus), známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami, ktoré sa pridávajú do jedál v juhoeurópskych krajinách. Okra je veľmi pekná a jej kvety môžu smelo súperiť s okrasnými rastlinami. Plody obsahujú látky s priaznivými účinkami na organizmus.
- Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): Ako poslednú exotickejšiu zeleninu spomenieme tzv. tomatillo, teda machovku lepkavú (Physalis philadelphica), ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike, ale aj v krajinách južnej Európy. Je príbuzná machovke peruánskej, ktorá je u nás obľúbená skôr ako ovocie. Tomatillo však tvorí súčasť mnohých jedál ako zelenina. Plodmi sú bobule ukryté v srdiečkovitých lapmášikoch, ktoré sú omnoho väčšie ako pri ovocnom druhu a neraz svojou rozmernosťou roztrhnú jemný obal oplodia. Môžeme sa stretnúť s odrodami, ktoré majú zelené, ale aj fialové plody.
- Špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina): Medzi zeleninu, ktorá nie je celkom obvyklá a pripomína špargľu, patrí aj špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina). Jeho anglický názov je „celtuce“. Je to vlastne listový šalát, ktorý môžeme postupne oberať po listoch. Od klasického šalátu sa líši tým, že má vežovitú, pomerne dužinatú hlavnú stonku, z ktorej listy vyrastajú. Stonka je pomerne dlhá a vzdialene pripomína špargľu. Dá sa konzumovať surová alebo tepelne upravená.
V našom regióne už tiež poznáme donedávna neznáme druhy, ako sú cucamelon (mexická kyslá uhorka), ačokča (nazývaná aj paprikouhorka), lagenária (indická uhorka) či viac okrasný ako chutný jahodový špenát. Všetky tieto druhy sú vítaným spestrením a osviežením našich záhrad. Niektoré sa osvedčia viac ako iné, ďalšie nezaujmú a mnohé ostávajú v našom výsevnom repertoári dlhšie.
Nakupovanie a Skladovanie Strukovín
Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť.
Formy predaja
Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite.
Voľba medzi čerstvými, sušenými alebo konzervovanými strukovinami závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú vhodné pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.
Skladovanie
Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Rozdeľte strukoviny na menšie porcie a napíšte na mraziace nádoby alebo vrecká dátum zamrazenia. Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace.
Nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť. Niektoré druhy ako cícer alebo šošovica si pri mrazení zachovávajú konzistenciu a kvalitu lepšie, zatiaľ čo druhy ako fazuľa alebo hrach môžu mať po rozmrazení pomerne mäkkú textúru.