Riasy sú neoddeliteľnou súčasťou akváriového ekosystému. Hoci sa snažíme ich výskytu v akváriu zabrániť, ide o nerovný a zbytočný boj. Tento článok sa zameriava na rôzne metódy, ako účinne kontrolovať a eliminovať riasy, s dôrazom na mechanické, biologické a chemické prístupy, ako aj na prevenciu ich vzniku.
Riasy ako Súčasť Akvária
Riasy sú rastliny, no na rozdiel od vyšších rastlín (Magnoliophyta) patria medzi nižšie rastliny (Algae). Ich výskyt v akváriu úzko súvisí s množstvom svetla a dostupnosťou živín. Dosiahnuť optimálne svetelné podmienky pre akvárium je náročné, preto je dôležité zamerať sa na podporu rastu vyšších rastlín, ktoré dokážu konkurovať riasam.
Prevencia Vzniku Rias
Optimálne Podmienky pre Vyššie Rastliny
Za najdôležitejšie sa považuje dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Ak máte rastlinné akvárium, odporúčam pokryť voľné dno rastlinami na viac ako 75 %. V takom prípade dokážu vodné rastliny účinne spracovať aj väčšie množstvo svetla a živín.
Svetlo a Živiny
Pri nadbytku svetla a živín vznikajú zelené a červené riasy. Hnedé riasy sa vyskytujú v akváriách výnimočne pri nedostatku svetla.
Metódy Likvidácie Rias
Mechanické Odstraňovanie
Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať.
Prečítajte si tiež: Tipy na strúhanie zemiakov
Biologické Prostriedky
Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská - Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce - cyklopy, vírniky, dafnie. Spoliehať sa na biologické prostriedky v prípade vyššieho výskytu rias je naivné.
Ultrafialové Žiarenie
Riasy možno účinne odstrániť pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, prípadne si ju viete vyrobiť. Funguje na princípe pôsobenie UV žiarenia na vodu, ktorá prechádza trubkou, v ktorej je voda poháňaná filtrom, teoreticky nejakým čerpadlom. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, samozrejme aj choroboplodných zárodky. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias.
Chemické Prostriedky
Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou, prostriedkami, ktoré zakúpite v akvaristických obchodoch, prípadne na akvaristických burzách. Niektoré sú založené na medi ktorá nie je práve vhodná pre niektoré druhy, napr. sumčeky. Odporúčam použiť produkty od EasyLife, prípadne Seachem. Napr. AlgExit.
Savo
Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo samozrejme ničí všetky riasy. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne poriadne prepláchnuť vo vode. Samozrejme aplikujte tento postup mimo akvária, napr. v kýbli.
Vplyv Prúdenia Vody
Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase, ktorá patrí medzi červené rias, sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste.
Prečítajte si tiež: Chutné kuracie recepty
Typy Rias
Najznámejšie sú zelené riasy - Chlorophyta a červené riasy - Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasy - Phaephyceae, rozsievky - Bacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella - jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. V akvaristike sa preto používa termín zelený zákal, všeobecne sa používa termín vodný kvet. Medzi červené riasy patrí napr. Audouinella. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V prípade zeleného zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena.
Bioaktívne Terária a Pôdne Organizmy
Žijeme v dobe, kedy sa sterilita nášho životného prostredia stala vítanou samozrejmosťou. Čisté anglické trávniky, kde je nežiadaný jediný lúčny kvet, lesné porasty, kde je smreková monokultúra odrazom ideálu až po vybetónované riečne korytá akoby ukážkou čistej a upratane vyzerajúcej „prírody“. I navzdory základným princípom ekológie a výsledkov tisícov vedeckých publikácií popredných biológov sa miestami až prehnaná starosť o čistotu prejavila aj v chovateľstve. Samozrejme, hygiena v chove je prvoradá a to najmä v prípade chovu živočíchov v neprírodne zariadených ubikáciách. Problém však nastáva, ak v teráriu zvýšime vlhkosť substrátu a vložíme dostatok rozkladania sa schopného materiálu. Myslím tým lesnú opadanku a iné podobné substráty, kusy tlejúceho dreva, živé rastliny a živočícha, po ktorom zbytky potravy a fekálie nie je možné poľahky komplexne odstrániť. Na živiny chudobný lignocel a vrchovisková rašelina sa v tomto prípade stanú živnou pôdou pre rôzne kultúry mikroorganizmov a húb (plesní). veselo v teráriu panovať. Predstavme si, že do bežne zariadeného vlhkého terária vložíme mŕtveho cvrčka. Chovatelia vedia, že jeho rozklad často započne napadnutím nepríjemnými muchami hrbáčkami, prípadne ho napadnú o nič menej príjemné roztoče. Zbytky jeho teľa neskôr rozložia rôzne mikróby a plesne. Analógiu k tejto schéme môžeme hľadať v prírode, kde na obilnom poli je tiež potrebné vykonať postrek voči špecializovaným škodcom, nakoľko ich potravní konkurentí a predátori v tomto jednoduchom ekosystéme nedokážu uspieť. V smrekovej monokultúre bude napokon dominantným škodcom lykožrút smrekový, ktorý by inak v zmiešanom poraste drevín nemal veľa príležitostí sa tak efektívne množiť. Vo všetkých prípadoch - od pola, cez intenzívny hospodársky les až po terárium, ide o určitý typ ekosystému závislom na starostlivosti človekom. Muchy hrbáčky (Megaselia scalaris) často nemajú v chove pri rozkladaní zbytkov konkurenciu. a úrovni dekompozičného potravového reťazca detritofágy postupne mechanicky rozmieľajú odpad na čoraz menšie častice, ktoré sú tak následne so zvyšovaním svojho povrchu vhodnejšie pre vývoj mikrobiálnej aktivity. Neustále prebieha aj k zjednodušovaniu chemickej štruktúry detritu až po vznik zmesi humusu a pôdy, čím sa zaisťuje uvoľňovanie minerálnych látok k opätovnej recyklácií. Cieľom tejto teoretickej vsuvky je prispieť k pochopeniu dôležitosti rozkladných potravových reťazcov, ktoré sú dominantnou súčasťou biologických procesov v prírode, na čo by sme mali prihliadať aj v prírodne zariadených teráriách. Poškodené vajíčko gekona Lepidodactylus lugubris bolo v paludáriu ihneď zneškodnené mnohonôžkami druhu Poratia digitata, žižiavkami Armadilidium nasatum a inými organizmami. Nechcené muchy a roztoče v potravovej konkurencií nedostali šancu. Hoci aktívne využitie pôdnych organizmov v teráriách nie je veľmi rozšírené, mnoho chovateľov tieto spôsoby začína postupne čoraz viac propagovať. Samozrejme, tieto metódy nie sú vhodné pre každého a všetci chovatelia, ktorí nad touto možnosťou uvažujú, musia dobre ovládať zákonitosti a možnosti v chove ich konkrétneho chovanca. Všeobecne sa dá povedať, že pridávanie rôznych „čističov terária“ sa presadzuje v chove vlhkomilných pavúkovcov, plazov a obojživelníkov. Naopak zvážiť ich použitie by mali chovatelia mnohonôžok, švábov a chrobákov. V tomto prípade síce komunálny chov nezvykne byť prekážkou, no dochádza tak k zvyšovaniu potravovej konkurencie práve voči živočíchom, ktoré v ubikácií považujeme za prioritné - napr. žižiavky budú odoberať vhodnú potravu mnohonôžkam a podobne. Pri ich chove, tak ako aj pri chove chrobákov, môže taktiež dojsť k zničeniu vajíčok a larválnych štádií. Existuje aj množstvo atraktívne vyzerajúcich pôdnych organizmov. Tie sa však pre svoje väčšie nároky na chov zvyknú chovať samostatne a v bioaktívnych teráriách sa nevyužívajú. Na fotografií Porcellio silvestri, Porcellio bolivari a Porcellio expansus.Najčastejšie sa v chovaných kultúrach za týmto účelom vyskytujú rôzne druhy chvostoskokov, žižiaviek a mnohonôžok. Niektoré sa dajú využiť aj ako krmivo. Používajú sa druhy, ktoré sú tolerantné k širokej škále podmienok (euryvalentné) a ktoré sa rýchlo rozmnožujú. Samozrejme, nie je možné do každých podmienok použiť všetky dostupné druhy a preto ich využitie je sprevádzané aj istými skúsenosťami chovateľa. O hnijúce jablko sa postarali mláďatá mnohonôžok a tropické žižiavky druhu Trichorhina tomentosa. Aby sme udržali kultúru pôdnych organizmov v teráriu v optimálnej forme, nemôžeme sa spoliehať na to, že prežijú iba zo vzniknutého odpadu terária. Odporúča sa aktívne prikrmovať tieto organizmy, aby nedošlo k redukcií ich počtu hladom. Dá sa povedať, že čím väčšia kultúra v teráriu žije, tým je jej účinnosť väčšia. Z hľadiska chovu teráriového živočícha to však nemusí byť veľmi optimálne a preto kultúry udržujeme v početnosti, ktorá sa skúsenosťami chovateľa ukáže byť najvhodnejšia. Pôdne organizmy sú najaktívnejšie v noci a preto ich činnosť pozorujeme najmä za pomoci baterky. Je potrebné, aby mali dostatok úkrytov vo forme kúskov dreva, kôry, listov či skalných štrbín. Terárium nesmie preschnúť! V premočených substrátoch sa taktiež nezvykne pôdnym živočíchom dariť. V optimálnom prípade je ich využitie v dobre vetranom teráriu, kde substrát obsahuje aj vlhké aj suchšie časti. Niektoré druhy ako napr. tropické žižiavky Trichorhina tomentosa úkryty nevyžadujú, nakoľko žijú zahrabané v pôde. Prikrmujeme rastlinnou stravou. Azda najobľúbenejšou sa zdá byť šalátová uhorka, neskôr mrkva, zemiaky a nahnité listy hlávkového šalátu. Vynikajúcou voľbou je klasické vločkové krmivo pre rybičky. V oddelenom chove sa taktiež odporúča použiť aj kúsky sépiovej kosti do namiešaného substrátu. Pripájam sem krátke opisy niektorých druhov, ktoré stabilne držím v kultúre.
Druhy Pôdnych Organizmov
- Trichorhina tomentosa - tropická stínka, tropická žižiavka: Je bielej farby a dosahuje veľkosť približne do 3-4 mm. Je ideálnym čistiacim organizmom pre terária a boxy, ktoré neobsahujú dekorácie. Žije zahrabane v substráte a vychádza na povrch iba za účelom konzumácie potravy. Preferuje rastlinné zbytky, no v prípade hladu nepohrdne ani živočíšnym odpadom. Má enormnú reprodukčnú schopnosť. Nie je vhodná na použitie do terárií a boxov, kde sa živočíchy živia rastlinnou potravou (mnohonôžky, šváby, chrobáky) nakoľko jej konkurencieschopnosť je vysoká a môže dané živočíchy obmedziť. Je vhodným krmivom pre menšie žaby.
- „Dwarf micropods“ - bližšie nedeterminovaný druh žižiavky: Dosahuje podobnú veľkosť ako Trichorhina tomentosa a teda maximálne 3-4 mm. Jej pohyb je však obmedzený len na chodenie po povrchu a teda nemá tendenciu sa zahrabávať. Taktiež nie je schopná dosahovať tak vysokú reprodukčnú schopnosť. Žije v menších skupinách a je špecifická rýchlym pohybom. Okrem samostatnej kultúry som dlhodobo udržiaval kultúru v suchších častiach paludária, kde po nociach v malých skupinách požierali rastlinné zvyšky potravy a zvyšky repashy pre gekony.
- Žižiavky Armadilidium nasatum: Väčší druh, ktorý dosahuje veľkosť približne 1 cm. Získal som ho z kultúry z tropického skleníka, kde obľubuje pomerne vlhké podmienky. Je vhodným obyvateľom vlhkých tropických terárií s dostatkom úkrytov. Aktívne žerie rastlinné aj živočíšne zbytky. Jeho reprodukčná schopnosť je výrazne obmedzená teplotou a dobre prosperuje iba v teplejších vlhkých teráriách s aspoň 24°C.
- Žižiavky Porcellionides pruinosus: Je ekvivalentom k Armadilidium nasatum s tým rozdielom, že jeho reprodukčná schopnosť je vyššia. Aj preto našiel uplatnenie ako doplnkové krmivo pre mnohé organizmy. Mláďatá majú približne 2 mm a do 2 mesiacov v optimálnych podmienkach dosahujú dospelosť. Sú špecifické rýchlym pohybom a schopnosťou prijímať rôznorodú potravu, najradšej rastlinné zbytky. Vo väčšom množstve však konzumujú prakticky všetko. Pre rýchlejší reprodukčný cyklus je vhodné ich udržovať v teplejších podmienkach. Aj preto je na našom území nachádzaný najmä na pareniskách a kompostoviskách. Sú farebne variabilné a v chove existujú už aj pomerne stabilné oranžovo sfarbené kultúry.
- Mnohonôžky Glomeris sp.: Žižiavkám podobné mnohonôžky, často krát označované aj ako „pill bugs“. Ich praktické využitie v bioaktívnych teráriách je diskutabilné, no zvyknú byť príjemným spestrením najmä vďaka svojmu často atraktívnemu vzhľadu. Rôzne druhy sa od seba líšia variabilným sfarbením. Dosahujú približne 1 cm a živia sa prevažne rozkladajúcim sa rastlinným materiálom, prípadne tlejúcim drevom. Ich rast je oproti predchádzajúcim druhom relatívne pomalý a behom roka zvyknú v chove vytvoriť len 1 až 2 generácie. Nie sú významným potravovým konkurentom pre iné druhy „teráriových čističov“ a preto sú vhodné na využitie do komunálnych terárií s viacerými druhmi pôdnych organizmov. Glomeris pustulata a Glomeris hexasticha.
- Collembola sp. - chvostoskoky: Majú širokospektrálne využitie. Sú najvhodnejším pomocníkom pre čistenie väčšiny druhov chovných ubikácií. Dajú sa využiť v malých plastových krabičkách, ale aj vo veľkých teráriách. V chove sa vyskytujú rôzne druhy v kultúre, najčastejšie však Folsomia candida, ktorá sa využíva aj v laboratóriách ako testovací organizmus. Najčastejšie ich chovajú chovatelia tropických žiab. Dá sa pomerne jednoducho chovať v rôznych typoch vlhkších terárií, kde ich počet je veľmi dobre regulovaný množstvom dostupnej potravy. Ide o absolútne neškodný druh organizmu a preto ich môžeme využiť aj na hygienu citlivejších chovných zariadeniach. Dobre prijímajú aj živočíšne zbytky, no ich početnosť udržujeme dodatočným pridávaním rastlinných zbytkov potravy - uhorka, šalát, mrkva, zemiak, jablko, prípadne vločkové krmivo pre rybičky. Analogicky podobne je možné chovať aj iné druhy chvostoskokov. Tetrodontophora bielanensis - náš najväčší druh chvostoskoka.
- Iné mnohonôžky: V prírodne zariadených teráriách je zaujímavé aj využitie rôznych druhov mnohonôžok. Ich praktický prínos sa dá očakávať iba v zriedkavých prípadoch, no môžu byť príjemným spestrením terária. Aby neposlúžili ako krmivo, je možné využiť množstvo menších druhov vyskytujúcich sa v našej faune ako napr. Unciger foetidus, Leptoiulus proximus a podobne. Niekedy si môžeme zavliecť do terária spoločne s rastlinami aj malý druh Poratia digitata, prípadne môžeme vyskúšať chov zástupcov rodu Polyzonium. Mnohonôžka druhu Centrobolus sp. Jeden z najmenších švábov v chove - Blaberidae sp. Coromus vittatus vittatus.
Starostlivosť o Pôdne Organizmy
Aby sme udržali kultúru pôdnych organizmov v teráriu v optimálnej forme, nemôžeme sa spoliehať na to, že prežijú iba zo vzniknutého odpadu terária. Odporúča sa aktívne prikrmovať tieto organizmy, aby nedošlo k redukcií ich počtu hladom. Dá sa povedať, že čím väčšia kultúra v teráriu žije, tým je jej účinnosť väčšia. Z hľadiska chovu teráriového živočícha to však nemusí byť veľmi optimálne a preto kultúry udržujeme v početnosti, ktorá sa skúsenosťami chovateľa ukáže byť najvhodnejšia. Pôdne organizmy sú najaktívnejšie v noci a preto ich činnosť pozorujeme najmä za pomoci baterky. Je potrebné, aby mali dostatok úkrytov vo forme kúskov dreva, kôry, listov či skalných štrbín. Terárium nesmie preschnúť! V premočených substrátoch sa taktiež nezvykne pôdnym živočíchom dariť. V optimálnom prípade je ich využitie v dobre vetranom teráriu, kde substrát obsahuje aj vlhké aj suchšie časti. Niektoré druhy ako napr. tropické žižiavky Trichorhina tomentosa úkryty nevyžadujú, nakoľko žijú zahrabané v pôde. Prikrmujeme rastlinnou stravou. Azda najobľúbenejšou sa zdá byť šalátová uhorka, neskôr mrkva, zemiaky a nahnité listy hlávkového šalátu. Vynikajúcou voľbou je klasické vločkové krmivo pre rybičky. V oddelenom chove sa taktiež odporúča použiť aj kúsky sépiovej kosti do namiešaného substrátu.
Prečítajte si tiež: Recept na tvarohovú štrúdľu