Je možné pestovať ovocie biologicky, a to dokonca zdravé, chutné a krásne, bez použitia pesticídov? Odpoveď je áno, ale vyžaduje si to vnímanie sadu ako uceleného ekosystému, posilnenie jeho imunity a spoluprácu s prírodou. Tento článok vás prevedie postupmi, ako na to.
Prečo pestovať ekologicky?
Dôvodov je hneď niekoľko: pre svoje zdravie, pre zdravie svojich detí a pre budúcnosť našich ovocných sadov. Použitie pesticídov je síce jednoduché, ale odstránenie následkov tohto konania je oveľa ťažšie. Cieľom je vrátiť do sadu prirodzenú rovnováhu.
Zdravé ovocné stromy - ako na to?
Prestaňte používať pesticídy. Každý chemický postrek si vyžaduje ďalší a ďalší zásah, čím sa sad stáva závislým na vašej pomoci ako "doktora". Potrebné je vrátiť mu silu a imunitu.
Biologická ochrana v ovocinárstve a opeľovače
Prilákajte do svojho sadu včely, motýle a čmeliaky. Vysádzajte pomedzi stromy kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie. Nestriekajte ovocný sad počas slnečného dňa, iba v predvečerných hodinách alebo skoro ráno, podľa druhu postreku. Využite včelstvá alebo čmeliaky na opeľovanie.
Kompostovanie: Základ zdravej pôdy
Pôda je základ všetkého. V zdravej pôde rastú zdravé rastliny. Kompost je najlacnejší a najudržateľnejší spôsob, ako zvýšiť výšku ornice a vrátiť pôde živiny v prirodzenej forme. Tiež neutralizuje pH pôdy, zvyšuje množstvo pôdnych mikroorganizmov a vracia pôde späť, čo ste jej odobrali.
Prečítajte si tiež: Slovenské poľnohospodárstvo a klimatické výzvy
Kompostujte listy, konáriky, byliny, zvyšky nenapadnutých plodov a všetko, čo patrí späť do pôdy. Ak nemáte dostatok kompostu, použite vermikompost (produkt kalifornských dážďoviek) alebo jeho výluh.
Biologická ochrana v ovocinárstve - vráťte do pôdy baktérie
V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií. Tieto mikroorganizmy okysličujú pôdu, čím umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém. Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a tým rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín. Použitím prípravkov s prospešnými pôdnymi baktériami môžete ušetriť peniaze za hnojivo.
Dodajte pôde potrebné minerály: Remineralizácia vyčerpaného sadu
Rokmi pestovania sme minerály z pôdy jednoducho vyčerpali. Výživová hodnota ovocia sa každým rokom znižuje, preto je potrebná remineralizácia vyčerpaného sadu. Najjednoduchší spôsob je zapracovať do pôdy rozdrvenú kamennú múčku alebo prach z kameňolomu. Ak k nim nemáte prístup, použite rohovinové hnojivá. Mineralizované stromy sú väčšie, silnejšie a zdravšie. Skladovateľnosť ovocia je niekoľkonásobne dlhšia a výživová hodnota omnoho vyššia.
Použite pôdnu mykorízu: Podpora vitality a výživy stromov
Tak ako v lese má každý strom svoju vlastnú hubu, tak aj ovocné stromy potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú prijímať živiny z pôdy a udržujú rastlinu v lepšej kondícii aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá.
Mykorízne produkty obsahujú huby, ktoré sú schopné rozložiť skleróciá, mikroskleróciá, gemmy a chlamydospóry patogénnych húb. Niektoré huby potláčajú plesne na plodoch viniča hroznorodého a jahôd, proti Plesni sivej - Botritýde (Botrytis cinerea) a ochraňujú trávniky proti rôznym formám Plesne snežnej a iným mykóznym ochoreniam tráv. Vplyvom mykoríznych húb dochádza k rozvoju koreňov, a tak je umožnená väčšia asimilácia živín z pôdy.
Prečítajte si tiež: Aké tropické ovocie zvládne našu klímu?
Použité listové hnojivá chrániace pred chorobami a škodcami
Listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu, ktorý chráni rastlinu pred škodcami. Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do pletiva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami, alebo škodcami. Zlepšujú jej imunitný systém, chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spálením slnkom. Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy a to s okamžitým nástupom. Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.
Použite biologické postreky proti škodcom
V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologický postrek podľa druhu škodcu. Na báze bacillus thuringiensis sa používa Lepinox plus proti húseniciam obalovačov. Proti žravým a savým škodcom, ako molice, strapky, vošky, sa používajú postreky NEEMAZAL, QUASSIA AMARA, COCANA, SPINTOR. Na mravce, ktoré roznášajú vošky po stromoch, sa používajú prípravky Loxiran.
Dôležite je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť.
Použite dravé roztoče a mikroorganizmy na ochranu pred škodcami
Na stálu ochranu pre roztočmi použite dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorý pri správnej biologickej ochrane a nepoužívaní pesticídov, bude žiť na strome po celú jeho životnosť.
Používajte lepové doštičky na identifikáciu a odchyt škodcov
Lepové doštičky zachytia podstatnú časť škodcov pri čiastočnom napadnutí stromov, ľahko identifikujú škodcu a stanovia množstvo zamorenia. Sú natreté farbou, ktorá priťahuje daného škodcu. Obmedzte pohyb mravcov na stromy, z dôvodu roznášania vošiek a to použitím lepových pásov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním šalátu
Použite biologické postreky proti chorobám
Proti už existujúcim hubovým a bakteriálnym chorobám použite meďnaté a sírnaté postreky ako KOCIDE 2000, VITAL K 25 , THIOVIT JET. Včasným preventívnym používaním listových hnojív predchádzajte vzniku týchto chorôb a udržujte stromy v dobrej kondícii. Použite predjarný postrek Kocide 2000 a Prev-B2, alebo CuproTonic. Tiež môžete použiť BorOil a FerrumOil.
Používajte štepárske vosky
Pre ucelenie rán po reze používajte štepárske vosky. Zamedzíte tým vstupu patogénov do otvorených rán a zamedzíte tým zbytočnému otvoreniu rastliny pred infekciou a vstupu škodcov do pletiva rastlín. Pri reze sa snažte rezať tak, aby rana nebola zbytočne vystavená dažďu a priamemu slnečnému žiareniu. Rez veďte tak, aby ste spôsobili stromu čo najmenšie poranenie. Používajte prírodne vosky a balzamy slovenskej výroby DENDROSAN.
Používajte postreky správne
Pre lepšiu účinnosť postrekov používajte správne pomery a dodržujte miešateľnosť prípravkov. Použite motorové alebo kvalitné ručné postrekovače a rastlinu dobre zmáčajte z vrchnej aj spodnej časti listovej plochy. Ak je to potrebné, zmáčajte aj kmeň a konáre stromu. Pre lepšiu priľnavosť postrekov bez pridania olejov použite zmáčadlo WETCIT, alebo postreky s olejmi, ako BOROIL, FERRUM OIL, PREV-B2, alebo HF MYCOL.
Nikdy nestriekajte počas slnečného dňa a tiež nepoužívajte postreky pred dažďom. Dodržujte bezpečnostné pokyny a pracujte s ochrannými pomôckami. Postreky proti škodcom a chorobám používajte, len ak je to nevyhnutné. Stále si pozorne preštudujte návod.
Ekologické poľnohospodárstvo a BIO kvalita
Pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve nás zaväzuje pestovať bez chémie a umelých hnojív. Uplatňovaním princípov ekologického poľnohospodárstva tak dokážeme vypestovať ovocie v BIO kvalite v súlade s prírodou. Počas procesu ich výroby sú dodržiavané prísne hygienické normy. Záleží nám, aby spracovanie ovocia bolo bez umelých prídavných látok.
Dôležité je vedieť, že po vstupe do ekologického poľnohospodárstva nezískate ihneď štatút BIO. Od registrácie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe musí uplynúť obdobie troch rokov. Počas tohto obdobia sa správame ekologicky, nepoužívame chémiu ani umelé hnojivá. Existujú však výnimky, tzv. žiadosti o skrátenie doby konverzie, kde musí žiadateľ preukázať ekologický spôsob pestovania pred vstupom do systému ekologického poľnohospodárstva.
Ďalšie tipy pre pestovanie bio ovocia
- Výsadba: Slivky patria k tradičným sprievodcom jesene a je to ideálny čas na ich výsadbu.
- Rakytník: Tento ovocný ker s vysokým obsahom antioxidantov a vitamínov je priam výživovou bombou.
- Jahody: Nestihli ste na jar vysadiť jahody? Prišiel čas vysádzať nové sadenice.
- Brusnice: Lahodné a zdraviu prospešné ovocie, ktoré môžete pestovať na záhrade a rovnako tak aj v klasickom kvetináči.
- Citrusy: Citrusy sú teplomilné subtropické až tropické rastliny, s vysokými nárokmi na dostatok svetla.
- Čerešne: Úrodu však neohrozujú len škorce, ale aj hubové choroby a škodcovia v priebehu celého roka.
- Nektarinky: Šťavnaté ovocie, ktoré môžete pestovať aj na balkóne či terase, kde bude pôsobiť dekoratívne.
- Drobné ovocie: Jahody, maliny, černice, egreše, ríbezle, kanadské a kamčatské čučoriedky, brusnice, rakytník a ďalšie, menej známe drobné ovocie, môžete na záhrade pestovať bez použitia chemických prostriedkov.
- Liči: Je exotické, šťavnaté, so špecifickou chuťou a pochádza z Číny.
- Papája: Pestovanie najrôznejších exotických kúskov v bytovom prostredí je v poslednej dobe veľmi obľúbené.
Biozáhrada: Záhrada v súlade s prírodou
Biozáhrada je záhrada, v ktorej sú všetky rastliny vypestované v súlade s prírodnými zákonmi. Pre vznik biozáhrady je dôležitá zdravá a úrodná pôda. Tú dosiahneme pomocou pôdnych mikroorganizmov, ktoré rozložia živočíšne a rastlinné zostatky a ich spracovaním vytvárajú kvalitný humus.
Bio ovocie a bio zeleninu treba pestovať bez použitia chemických prostriedkov. Biozáhradkár musí mať dôkladné znalosti o biológii rastlín, zákonitostiach rastu a vplyve rôznych faktorov pôsobiacich na rastliny. Dôležité je, aby ich aj rozumne využíval. Jeho osevný postup a technológie pestovania bio zeleniny a bio ovocia musia zabrániť erózii pôdy.
V biozáhrade pestujeme druhovo pestré plodiny. Prospešné je vytváranie zmiešaných záhonov. Jednotlivé plodiny treba striedať a rastliny vzájomne kombinovať. Snažíme sa tak vytvoriť podmienky pre prežívanie organizmov (predátorov hmyzu). Docielime tým aj to, že biozáhrada bude viac odolná voči škodcom. Rozmiestenie plodín by sme si mali dopredu pripraviť. Štruktúra plodín v osevnom postupe musí umožniť striedanie plodín s malou odolnosťou proti burinám s plodinami s vyššou odolnosťou.
Pri pestovaní bio zeleniny a bio ovocia nie je povolené pestovanie geneticky manipulovaných organizmov (GMO). Pokrytie pôdy vegetáciou musí byť čo najdlhšie. Ak je to možné dokonca aj cez zimu. Významne totižto prispieva k zadržaniu vlahy zo snehových zrážok. Na pokrytie sa využívajú strniskové medziplodiny, zelené hnojenie, podsevy a mulčovanie.
Buriny sa regulujú agrotechnickými metódami. Nesnažíme sa ich však vyhubiť. Na ochranu rastlín proti škodcom a chorobám používame biologické a biotechnické prostriedky. Silný dážď je príkladom biologického zneškodnenia niektorých škodcov. Dažďovú vodu zachytávame a využívame na zalievanie záhrady. Preto je biozáhrada často aj ekologickou záhradou. Proti škodcom je prínosná i mechanická ochrana.
Na pestovanie rastlín v biozáhrade používame iba kompost alebo organické hnojivá. Toto pravidlo platí aj pri údržbe trávnika a úprave okolia biozáhradky. Ak si chceme vypestovať organickú zeleninu músime sa správať “bio“ v celej záhradke. Chemickým pohnojením trávnika môžete svojej biozáhrade uškodiť. Kompost je najcennejším prirodzeným hnojivom.
Lokálne pestovanie a jeho výhody
Lokálne pestovanie a stravovanie sa sezónne znižuje uhlíkovú stopu a ochraňuje klímu. Pestovanie v spolupráci s prírodou, kombinovanie rastlín tak, aby sa navzájom ochraňovali. Dôležité je nesnažiť sa neustále bojovať proti konkrétnym organizmom, ktoré sú označované za škodcov. Používajú sa len liečivé rastlinné výluhy, kombinujú sa rastliny tak, aby sa navzájom ochraňovali, medzi zeleninou sú bylinky, ktoré taktiež pomáhajú v ochrane a spolupracuje sa s ostatnými živočíchmi.
Cesta ovocia do supermarketu býva často dlhá. Balenie a transport zanechávajú za sebou veľkú uhlíkovú stopu. Je živá. Nie každá bio zelenina je naozaj bio. Preto je dôležité poznať svojho pestovateľa a záhradu, odkiaľ odoberáme plodiny. Pestovanie je lokálne - v Nitre pre ľudí v Nitre, takýmto spôsobom ľudia nemajú problém k nám prísť a vidieť, ako záhrada funguje. Žiadne medzireťazce, obaly, transport, umelé navyšovanie cien. Bio by málo stáť toľko, koľko konvenčne dopestovaná zelenina, lebo nepoužívame chémiu, ťažké stroje a podobne, za čo si človek musí v konečnom dôsledku priplácať a nutričná hodnota je veľmi nízka. Bio zeleninu by mal pestovať človek, ktorý rozumie kolobehu prírody. Je jej súčasťou.
Mulčovaním slamou, zadržujeme vlhkosť v záhonoch a dodávame pôde späť živiny. Mulč nám pomáha zodpovedne hospodáriť s vodou a my nemusíme toľko polievať, a tak vlastne šetríme vodou.
Hnojenie pôdy: Základ bohatej úrody
Hnojenie pôdy je potrebné na to, aby sa stále rodil dostatok úrody. Veľa druhov ovocia a zeleniny totiž vyčerpáva pôdne živiny, ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať.
Druhy hnojív:
- Anorganické: Priemyselné alebo minerálne s vysokým obsahom živín.
- Organické: Kompost a hnoj, ktoré nielenže dodávajú živiny, ale zlepšujú aj štruktúru pôdy.
Príklady hnojív:
- NPK hnojivo: Ideálne na jeseň. Obsahuje dusík, fosfor a draslík a pôde dodá živiny na niekoľko rokov dopredu. Odporúča sa používať na ovocné stromy, jahodiská a iné viacročné kultúry.
- Draselné soli: Draslík pomáha najmä rastu koreňov drevín a trávnika. Taktiež je ideálne použiť ho na jesenné hnojenie.
- Liadok a močovina: Tieto dusíkaté hnojivá sa používajú počas vegetácia rastlín. Močovina a liadok sú častou prímesou v hnojivách. Ako čisté sa využívajú len málokedy, napr. po silnom krupobití.
- Vápnenie: Vápnik je pre rastliny nevyhnutný kvôli tvorbe pletív a svojmu vplyvu na pH pôdy. Používajte ho na jeseň a v zime.
- Hnoj domácich zvierat: Zvierací trus je najlepšie pridať do pôdy ešte pred výsadzbou. Dajte si však pozor na to, že čerstvý hnoj môže rastliny zničiť. Je potrebné, aby sa v pôde uležal na 2-6 mesiacov.
- Zelené hnojivo: Ak potrebujete zlepšiť kvalitu pôdy, určite zvoľte zelené hnojivo. Niektoré rastliny potrebujú viac času na rast, iné menej.
Kompostovanie: Vytvorte si vlastné organické hnojivo
Kompostovanie je proces, ktorého výsledok je kompost = organické hnojivo. Toto hnojivo vytvára človek z biologického odpadu vďaka vplyvu mikroorganizmov a čerstvého vzduchu. Každý návod na kompostovanie sa odvíja od odpadu, ktorý sa chystáte použiť na výrobu hnojiva.
Materiály na kompostovanie:
- Uhlíkaté: Ťažšie rozložiteľné materiály, kusy by nemali byť väčšie ako palec (drevo - piliny a hobliny, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie, papier).
- Dusíkaté: Mäkké šťavnaté materiály, nemusíte zmenšovať (hnoj, trus, pokosená tráva, biologický odpad z kuchyne, zvyšky zo záhrady).
Materiály upravte pučením, sekaním, lámaním, strihaním. Čím menšie budú jednotlivé časti, tým rýchlejšie vytvoríte hnojivo.
Vyvážené kompostovanie:
Pri založení kompostu je najdôležitejší správny pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov. Mäkká teda dusíkaté materiály sa miešajú s uhlíkatými v pomere 1:1. Dôležitejšie ako vrstvenie je práve správne namiešanie pomeru materiálov.
Dostatok vzduchu:
Kompostovanie si vyžaduje dostatok kyslíka. Čím menšie kusy materiálov ste použili, tým menej priestoru na udržiavanie vzduchu kompost má. Nezabudnite teda na správnu štruktúru zmesi z menších a väčších častí. Každý kompostér musí mať dostatok vetracích otvorov. Prúdeniu vzduchu pomôžete aj pravidelným prekopávaním, a to najmä ak:
- kompost zapácha,
- výrazne poklesne teplota kompostu
- teplota prudko narastie nad 70 °C
Čím viac vzduchu bude v kompostéri, tým menej budete musieť prekopávať. Okrem iného mechanické prekopávanie urýchľuje aj rozklad materiálu.
Správna vlhkosť:
Ak v kompostéri nie je dostatočne vlhko, celkový proces sa spomaľuje. Naopak pri nadmernej vlhkosti začne materiál hniť a niekedy môže aj skysnúť. Množstvo vody je potrebné to stále kontrolovať a:
- dopĺňať vlhkosť poliatím
- alebo znižovať vlhkosť savým materiálom
Ideálna vlhkosť v kompostéri: Vezmite hrsť materiálu do ruky a stlačte. Medzi prstami by ste mali mať 3 či 4 kvapky tekutiny.
Umiestnenie kompostérov:
Vďaka kompostovaniu v domácnosti sa ekologicky zbavíte odpadu a ešte k tomu získate kvalitné hnojivo do záhrady. Ide o prirodzený proces, ktorý môžete ľudskou rukou dostatočne podporiť.
Kompostovanie v záhrade:
- Pomôcky: miesto pre kompostér, kompostér, uhlíkatý materiál, prekopávač
- Výber kompostéra: Rozhodujete sa najmä o veľkosti a materiály produktu. Väčšinou máte na výber drevené a plastové kompostéry. Čo sa týka veľkosti na 1m2 záhrady potrebujete 1 liter objemu kompostéra.
- Umiestnenie: Ku kompostéru by ste mali pohodlný prístup s fúrikom alebo nádobou, do ktorej v kuchyni zbierate biologický odpad. Zvoľte skôr polotieň a striešku, aby naň nepršalo.
- Dobrý základ: Na dno kompostéra vložte aspoň 10 centimetrovú vrstvu materiálu s obsahom uhlíka: posekané konáre, nahnitné lístie, slamu
Pravidlá kompostovania:
- dostatok materiálu
- pomer dusíkatých a uhlíkatých materiály
- dostatok vzduchu
- správna vlhkosť
Domáci kompostér a dážďovky: Vermikompost
Na výrobu domáceho kompostu môžete použiť dážďovky, ktoré z kuchynského odpadu vytvárajú hnojivo. Tým vytvoríte tzv. vermikompost. Okrem toho, že domáci kompost podporuje klíčenie a rast rastlín, dokáže zredukovať odpad až o 30%.
Čo potrebujete na výrobu vermikompostu:
- vhodnú nádobu
- pár stoviek dážďoviek
- čas na kŕmenie
- priestor odoberanie kompostu
Výhodu vermikompostu je, že nezapácha a ani o ňom nebudete vedieť.
Rozdiel medzi kompostom a vermikompostom:
Kompost je minerálne hnojivo, ktoré vzniká za účasti mikroorganizmov. Pri vermikompostovaní túto činnosť vykonávajú dážďovky a je vhodné aj do bytov. Okrem toho dážďovky prevzdušňujú pôdu, čím vám uľahčujú zavlažovanie kompostu.
Dážďovky na domáci vermikompost:
Na vermikopostovanie sa využívajú špeciálne pažravé a rýchlo sa množiace dážďovky hnojové a dážďovky kalifornské. Ich počet závisí na množstve odpadu, ktorý doma produkujete, na 250 g odpadu potrebujete 500 g dážďoviek. Za dobrých podmienok sa vám dážďovky množia.
Vyrobte si domáci vermikompostér:
Vermikompostovanie je nenáročné na priestor.
- Ak máte záhradu po tepelnej fáze pustite dážďovky na kompostovisko
- Do menších priestorov, bytov, balkónov zvoľte nádobu na vermikompost, ktorú si môžete sami vyrobiť z tmavej, svetlo nepriepustnej plastovej bedničky s poklopom
Veľkosť zvoľte podľa množstva odpadu = 20 cm2 na kilo odpadu. V stenách bedničky musia byť diery na prúdenie vzduchu a na dnes zasa otvory, cez ktoré odtečie prebytočná voda. Nezabudnite na hlbokú misu pod vermikompostér.
Najprv vytvorte drenážnu vrstvu z textílie, na ktorú dáte kamienky. Ďalej patrí na dno kompostéra tenká vrstva podstielky:
- pôdy
- kompostu
- rašeliny
- lístia, slamy, trávy
- hoblín, pilín
- kúsky navlhčeného kartónu z vajec
Aby sa dážďovkám ľahšie pohybovalo, materiál navlhčite. Umiestnite ich na dno a prikryte ich jemnou vrstvou podstielky tak, aby sa aklimazovali. Dážďovky kŕmte len zdravým odpadom bez hniloby, plesne a semien.
Kam umiestniť vermikompostér:
Umiestnite mimo priameho slnka. Nesmie sa prehrievať ani vysušovať, či byť na mraze. Ideálne miesto je pivnica, garáž, chodba alebo balkón.
Ako hnojivo odoberať:
Kompost spoznáte podľa čiernej farby a vôni, ktorá sa podobá lesnej pôde. Týždeň pred tým, než odoberiete kompost, dážďovky nekŕmte, aby zaliezli nižšie. Vrstvu naberte hrabličkami a doplňte podstielkou.
Problémy s vermikompostovaním:
- Pleseň na bioodpade: Plesnivé časti stačí odstrániť a kompost poriadne prehrabať.
- Nepríjemný zápach: Vysoká vlhkosť alebo veľa bioodpadu. Do kompostéra primiešajte suchý materiál, v druhom kŕmte menšími dávkami.
- Dážďovky hynú: Kvôli zlej teplote, vlhkosti, pH, malému priestoru, nevhodnej strave..
- Dážďovky lezú na povrch: Dážďovky nemajú rady svetlo. Svieťte na nich,až kým nezalezú.
- Vínne mušky: Skontrolujte, či je kompostér naozaj dobre zatvorený.
Problémy pri kompostovaní:
- Málo kompostu:
- Kompost sa netvorí
- suchý materiál - pridajte dusíkatú časť kompostu
- malý prístup vzduchu - pridajte uhlíkatú časť kompostu
- Kompost smrdí:
- málo uhlíkatého materiálu
- pravidelné prevzdušnenie
- Škodci - potkany:
- pravidelná starostlivosť
- malé otvory - max. 1 cm
Vonkajšie osvetlenie pre biozáhradu
Vonkajšie osvetlenie je nevyhnutné z mnohých dôvodov. Pomáha orientácii, zvyšuje zabezpečenie objektu a súčasne umožňuje bezpečný príjazd aj príchod do objektu v noci. Pri výbere vonkajšieho osvetlenia budeme vychádzať z ich zamýšľaného umiestnenia, požadovanej intenzity osvetlenia aj možností napájania. Exteriérové osvetlenie môžete použiť na stene domu, prístupovej ceste, záhrade či na osvetlenie bazéna.
Na čo si dať pri nákupe pozor?
Kam svetlo potrebujete?