Škótsko, krajina s malebnou prírodou a bohatou históriou, sa stala pre mnohých druhým domovom. Pre milovníkov rybolovu je Škótsko synonymom pre lov lososa atlantického, ryby, ktorá si vyžaduje rešpekt a odhodlanie. Tento článok ponúka pohľad na prípravy, prekážky a úspechy spojené s rybolovom lososa v tejto krajine.
Láska na prvý pohľad: Prečo práve Škótsko?
Okrem stretnutí s priateľmi je hlavným dôvodom pravidelných výprav do Škótska lov lososa atlantického. Táto ryba si podmanila srdce mnohých rybárov a venujú jej značnú časť sezóny. Niektorí dokonca spolupracujú na odchyte a výskume s rôznymi inštitúciami. Príprava na sezónu a samotný lov sú náročné, vyžadujú si kvalitné vybavenie.
Prípravy s prekážkami
Príprava na rybársku sezónu v Škótsku môže byť plná nepredvídateľných situácií. Navijaky poslané na servis uviazli na colnici, čo si vyžiadalo improvizáciu. Týždeň pred cestou auto po kontrole v servise bolo poškodené pri nehode. Našťastie, všetko sa vyriešilo a cesta mohla začať.
Cesta na sever
Cesta do Škótska prebehla bez problémov. Po príchode sa rybári pokúsili chytať makrely z móla, ale bez úspechu. V okolí sa pohyboval tuleň, čo znižovalo šance na úlovok.
Potočáky a prípravy na lososa
V pondelok bol v pláne lov menších potočákov v škótskych riečkach a potokoch. Zároveň bolo potrebné doladiť prípravy a nákupy na lov lososov. Správca rieky povolil prespanie v stane na brehu. Kvôli suchu a nedostatku vody bol lov potočákov slabší ako v predchádzajúcich rokoch, čo vyvolávalo obavy o ťah lososov.
Prečítajte si tiež: Prostredie Raja Ryby Morskej Čiernej
Deň D: Začína sa lov lososov
Budíček o 2:30 ráno je bežnou súčasťou rybárskych výprav. Po raňajkách v podobe kávy nasledovala cesta k rieke. Ranné škótske diaľnice boli prázdne a cesta ubehla rýchlo. Na mieste sa ukázalo niekoľko rýb, čo signalizovalo, že sú na správnom mieste v správnom čase.
Rokmi overená rybárska výbava
Dôležitou súčasťou úspešného lovu je kvalitná výbava. Rybári si zvyčajne berú aspoň dva prúty s dĺžkou 240 cm. Z nástrah sa najviac osvedčili voblery s dĺžkou 7 až 12 cm. Používajú sa navijaky veľkosti 3000 a viac s rýchlym prevodom a brzdou s minimálnou silou 9 kg. Na navijakoch sú namotané pletenky s hrúbkou 0,15 - 0,17 mm, ukončené fc nadväzcom 0,35 až 0,45 mm.
Prvé úlovky a neopakovateľná atmosféra
Prvých 15 minút rybolovu bolo bez záberu. Po zmene farby nástrahy prišiel záber okamžite. Po 20 minútach bol zdolaný prvý losos výpravy, 4 kg ikernačka, ktorá bola po odfotení vrátená späť do vody. Nasledoval ďalší záber a zdolanie menšieho mliečňaka. Atmosféra bola fantastická a ryby boli v dobrej kondícii.
Poludňajšia prestávka a večerné pokračovanie
Po úspešnom rannom love nasledovala prestávka na obed. Rybári sa stretli s kolegami, ktorí nemali žiadny kontakt s rybou. Po obede nasledovala príprava na večerný lov. Večer sa lov začal okolo siedmej hodiny, ale prvé dva hodiny boli bez záberu. Pred deviatou hodinou prišiel prvý záber a ryba vyskočila do metrovej výšky. Po 5 minútach sa rybe podarilo uniknúť. Neskôr bola zdolaná 3,5 kg ikernačka. Po občerstvení prišiel ďalší záber a zdolaný bol 4,5 kg mliečňak. Pri zdolávaní ďalšieho lososa sa zlomil prút.
Rybárska bilancia pred búrkou
Napriek strate prúta sa rybárom podarilo uloviť 11 lososov za prvý deň. Blížila sa búrka, a tak sa rybári presunuli k stanu a zrubu. Po večeri nasledoval odpočinok. Správca upozornil na možnosť záplav.
Prečítajte si tiež: Kde má raja ústa?
Druhý deň ráno: Výzva v podobe rozvodnenej rieky
Ráno stále pršalo a rieka bola rozvodnená. Podmienky na rybolov boli veľmi zlé. Napriek počiatočnej skepse sa rybári rozhodli pokúsiť šťastie.
Chytať sa stále dá
Rybári sa rozhodli loviť na mieste pri zrube. Prišiel ich skontrolovať správca, ktorý ich povzbudil, aby sa nevzdávali. Po jeho odchode sa rybári pustili do boja.
„Lietajúci losos“
Po zmene nástrahy prišiel záber a krásny losos vyskočil nad hladinu. Rybári zmenili miesto a pokračovali v love.
Hľadám to správne miesto
Rybári sa presunuli na nové miesto pri diaľničnom moste. Miesto bolo zarastené a ťažko prístupné. Po krátkom prieskume sa rybárom podarilo nájsť vhodné miesto na lov.
Vopred som to tušil!
Prišiel záber a bolo jasné, že ide o väčšiu rybu.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o Raji Rybe
Sewelia mini raja
Sewelia mini raja je drobný druh prísavníka, dorastajúci do veľkosti 4-6 cm. Má široké, sploštené telo, ktoré jej umožňuje efektívne sa prichytiť na povrchy. Pre Seweliu mini raja je ideálne vytvoriť prostredie podobné jej prirodzeným biotopom s čistou, rýchlo prúdiacou vodou. Akvárium by malo mať objem aspoň 80 litrov, pričom dlhšia nádrž je lepšia, aby sa prúd vody mohol lepšie rozložiť. Silný prúd a kvalitná filtrácia sú pre tento druh kľúčové, pretože napodobňujú podmienky horských potokov, v ktorých prirodzene žije. Vhodné je pridať do nádrže pumpy na vytvorenie prúdu alebo filter s vysokým výkonom. Akvárium by malo obsahovať hladké kamene, skaly a piesočnaté dno, kde sa Sewelia mini raja môže bezpečne prichytiť a pohybovať. Sewelia mini raja je mierumilovná a spoločenská ryba, ktorá sa výborne hodí do akvárií s inými druhmi prísavníkov a mierumilovných rybiek, ktoré preferujú prúdiacu vodu. Je dôležité zabezpečiť stabilné podmienky s minimálnymi výkyvmi v kvalite vody. Sewelia mini raja je všežravec, ktorý sa v prirodzenom prostredí živí riasami, drobnými organizmami a biofilmom, ktoré nachádza na kamenistom dne. V akváriu je možné ju kŕmiť rôznymi druhmi potravy: riasové tablety, zeleninové tablety a špeciálne krmivo pre prísavníky sú ideálne pre zabezpečenie základnej potravy. Dôležité je dbať na vyváženú stravu, aby ryba dostala všetky potrebné živiny.
Kultivácia a stráženie: Posolstvo Svätého písma
Svätý Otec, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slová Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Vydali sme sa na cestu, aby sme si krok za krokom na základe posolstva Svätého písma obnovovali a prehlbovali poznanie našej ľudskej totožnosti. Nosným citátom našej dnešnej úvahy a modlitby sú slová, ktoré sa vzťahujú na človeka, „aby obrábal a strážil raj“ (Gn 2,15). Obráťme pozornosť k posvätnému textu, ktorý tvoria verše 8-20 z 2.
Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze. Meno druhej rieky je Gihon. Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat). A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Náš dnešný posvätný text z knihy Genezis rozvíja posolstvo o základných danostiach stvorenia. Človek je jedinečný, stvorený na Boží obraz, a preto aj povolaný panovať nad zemou (Gn 1,28), ale zároveň obdivujeme skutočnosť, že nie Adam, ale Pán, Boh, vysadil záhradu a dal v nej vyrásť každému druhu pekných a dobrých stromov, medzi ktorými bol aj strom života a strom poznania dobra a zla. Prostredníctvom tohto literárneho údivu sa zvýrazňuje myšlienka daru, prítomná už pri prvotnom úkone stvorenia človeka a teraz zvýraznená poskytnutím pokladov zeme. Dochádza k zmene obrazného vyjadrenia, a tak Pán, Boh, ako „hrnčiar“ pri stvorení Adama sa stáva „roľníkom“ a v pozícii „vlastníka“ záhrady veľkoryso poskytuje svojmu stvoreniu všetky potrebné dobrá, užitočné pre život: od ovocných stromov, ktoré dávajú obživu, až po rastliny, ktoré obdivujeme pre ich krásu (v. 9); rieky potom zabezpečujú plodnosť zeme (v. 10-14), ktorá v sebe ukrýva vzácne minerály (v. Božie dielo na počiatku má ako svoj prvotný cieľ poskytnúť živým tvorom obživu, potrebnú na prežitie a na rast: plody stromov sú „chutné na jedenie“ (v. 9) a človek ich môže využívať všetky (v. 16) - teda aj „strom života“ - s jedinou výnimkou stromu poznania dobra a zla (v. V nasledujúcich veršoch sme počuli o štyroch riekach. „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (v. Keď sa teda vo verši 15 stáva protagonistom už stvorenie, posvätný text ešte predtým bližšie charakterizuje Božie konanie cez slovesá „vziať“ a „umiestniť“. Sloveso „vziať“ na viacerých miestach Svätého písma vyjadruje Božie vyvolenie ako základ zmluvného vzťahu; tento význam môžeme teda vnímať aj vo verši 15 nášho textu. Pôvodná zmluva medzi Stvoriteľom a jeho stvorením má totiž svoj základ v Božom vyvolení; a z neho ako pri každej ďalšej zmluve vyplýva povinnosť adekvátnej odpovede zo strany človeka. V nasledujúcom texte nášho úryvku sme pozvaní si všimnúť vyjadrenie: „Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno.“ (v. Pán Boh, Stvoriteľ, obdarúva človeka zverou a vtáctvom a človek je povolaný človek, aby dal meno jednotlivým živým tvorom a aby posúdil ich vhodnosť pre svoj život. V tomto posolstve si predovšetkým všimnime, že Pán Boh rozvíja zásadným spôsobom pozemský rozmer ľudského jestvovania. „Pomoc“, ktorú stvorený človek potrebuje a musí mať, nájde medzi „pozemskými“. Na prvom mieste sa konštatuje: „Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému.“ (v. Na druhom mieste sa konštatuje, že iné stvorenia sa pre človeka nehodia. „A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel.“ (v. Žiadne z už existujúcich stvorení sa neukáže ako vhodné. Musí sa uviesť nové stvorenie. Našu ľudskú totožnosť charakterizuje poslanie, ktoré je vyjadrené slovami: „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.“ (v. Je veľmi rozšírenou myšlienka, že práca je určitým druhom odsúdenia, z ktorého sa treba snažiť vymaniť; sú dokonca takí, čo ju považujú za dôsledok hriechu z dôvodu, že sama osebe nesie so sebou istý rozmer námahy a otročenia, čo sa takto javí hlavne pri manuálnej práci, a ešte sa to zvýrazňuje, keď nastanú nespravodlivé pracovné podmienky (príkladom môže byť Izrael v Egypte). Vo Sv. Samozrejme, kým konanie Boha nepodlieha námahe, stvorenie čelí lopote a únave; a kým Stvoriteľ bezprostredne dosahuje cieľ svojho zámeru, človek musí prijať časové oddialenie, aby videl ovocie svojho úsilia. Napriek týmto dôležitým rozdielom treba uznať, že ľudský potomok dostal "moc" pôsobiť vo svete a vytvárať "dobro", takže samotné stvorenie je takpovediac privedené k dokonalosti poslušným prispením Božieho syna. Napodobňovanie Božieho konania by však nemalo byť obmedzené iba na samotný aspekt konania, ale má v sebe obsahovať aj prvky múdrosti a lásky, ktoré príkladným spôsobom ilustruje akt stvorenia. Je nepochybné, že ľudská práca pripodobnená Božiemu konaniu nesie v sebe charakter pretvárajúcej činnosti (hoci samozrejme nie stvoriteľskej); do dejín totiž neustále vnáša čosi nové, niekedy radikálne mení už jestvujúce spoločenské štruktúry a v dôsledku toho zavádza nový životný štýl. Tento energický a strhujúci potenciál ľudskej „práce“ potom v texte 15. verša 2. kapitoly knihy Genezis dostáva istú brzdu či presnejšie vymedzenie prostredníctvom cieľa, ktorý uložil Stvoriteľ človekovi , teda aby „strážil“ zem, čiže aby „strážil“ stvorenie. Ľudské konanie nesmie rozvrátiť a už vôbec nie zničiť Božie dielo. Tento poriadok môže nadobudnúť rozmer viery, keď človek uznáva, že to, čo vlastní, je posvätným darom pochádzajúcim od Boha. Bude mať potom hodnotu etického rozhodnutia - mimo akýchkoľvek náboženských záväzkov - vždy keď sa konanie prejaví ako ochrana a nie ako nezodpovedné plytvanie a drancovanie obdivuhodného spoločného pokladu. Úzky vzťah medzi Stvoriteľom a zemou, ktorú On vytvoril ako užitočný dar pre ľudí, pomáha okrem iného pochopiť, že každý úkon ničiaci stvorenie je urážkou Pána. Na druhej strane - je to možno menej zrejmé, hoci je to v Biblii často potvrdené - keď sa hreší proti Bohu (prestúpením jeho prikázaní a odmietnutím jeho dobrotivej vlády nad svetom), jeho zem trpí, čelí procesu vysychania, neplodnosti, skazy. Z Božieho rozhodnutia svet, keď prekvitá a chradne, sa v istom zmysle stáva znakom toho, nakoľko je správny alebo mylný vzťah človeka s Pánom sveta. „Keď hovoríme o životnom prostredí, o stvorení, moje myšlienky smerujú k prvým stránkam Biblie, ku knihe Genezis, kde sa píše, že Boh postavil muža a ženu na zem, aby ju obrábali a strážili (porov. 2,15). A vynárajú sa otázky: Čo to znamená obrábať a strážiť zem? Skutočne kultivujeme a strážime stvorenie? Alebo ho využívame a zanedbávame? Sloveso „obrábať“ nám pripomína starostlivosť, ktorú má roľník o svoju pôdu, aby prinášala ovocie a aby sa s ňou podelil: koľko starostlivosti, vášne a oddanosti! Benedikt XVI. nám opakovane pripomenul, že táto úloha, ktorú nám zveril Boh Stvoriteľ, si vyžaduje, aby sme pochopili rytmus a logiku stvorenia. Namiesto toho nás často vedie pýcha ovládania, vlastnenia, manipulácie, využívania; „nestrážime“ ho, nerešpektujeme ho, nevnímame ho ako slobodný dar, o ktorý sa treba starať. Strácame postoj úžasu, kontemplácie, načúvania stvoreniu, a tak v ňom už nedokážeme čítať to, čo Benedikt XVI. Prečo sa to deje? Ale „výchova a starostlivosť“ nezahŕňa len vzťah medzi nami a životným prostredím, medzi človekom a stvorením, týka sa aj medziľudských vzťahov. Pápeži hovorili o ľudskej ekológii, ktorá úzko súvisí s ekológiou životného prostredia. Prežívame moment krízy; vidíme ju v životnom prostredí, ale predovšetkým ju vidíme v človeku. Ľudská osoba je v nebezpečenstve: to je isté, ľudská osoba je dnes v nebezpečenstve, to je naliehavosť ľudskej ekológie! A toto nebezpečenstvo je vážne, pretože príčina problému nie je povrchná, ale hlboká: nie je to len otázka ekonomiky, ale aj etiky a antropológie. Cirkev to mnohokrát zdôrazňovala; a mnohí hovoria: áno, je to správne, je to pravda… ale systém pokračuje ako predtým, pretože to, čo dominuje, je dynamika ekonomiky a financií, ktorým chýba etika. To, čo dnes vládne, nie je človek, sú to peniaze, peniaze vládnu. A Boh, náš Otec, dal úlohu strážiť zem nie peniazom, ale nám: mužom a ženám. túto úlohu máme my! Namiesto toho sú muži a ženy obetovaní modlám zisku a spotreby: je to „kultúra plytvania“. (Pápež František, generálna audiencia, 5. „Chválime ťa, Otče, so všetkými tvojimi stvoreniami, ktoré vyšli z tvojej mocnej ruky. Sú tvoje a plné tvojej prítomnosti a nežnosti. Syn Boží, Ježiš, skrze teba boli stvorené všetky veci.Vzal si na seba podobu v materskom lone Márie, stal si sa súčasťou tejto zeme a díval si sa na tento svet ľudskými očami. Dnes si živý v každom stvorení slávou svojho vzkriesenia. Duch Svätý, svojím svetlom usmerňuješ tento svet k láske Otca a sprevádzaš vzdych stvorenia; žiješ aj v našich srdciach a podnecuješ nás k dobru. Pane Bože trojjediný, úžasné spoločenstvo nekonečnej lásky, nauč nás kontemplovať ťa v kráse vesmíru, kde všetko hovorí o tebe. Prebuď našu chválu a vďačnosť za každú bytosť, ktorú si stvoril. Bože lásky, ukáž nám naše miesto na tomto svete ako nástrojom tvojej lásky voči všetkým bytostiam tejto zeme, lebo ty ani na jednu z nich nezabúdaš. Osvieť držiteľov moci a peňazí, aby neupadali do hriechu ľahostajnosti, milovali spoločné dobro, podporovali slabých a starali sa o tento svet, na ktorom bývame. Pane, ujmi sa nás svojou mocou a svojím svetlom, aby sme chránili každý život a pripravovali lepšiu budúcnosť, aby prišlo tvoje kráľovstvo spravodlivosti, pokoja, lásky a krásy. Buď pochválený! Pán na nás pamätá a žehná nás. […] Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, malých i veľkých. Lež my, živí, velebíme Pána odteraz až naveky.
Rôznorodosť rýb: Pohľad do zbierok Katedry zoológie
Katedra zoológie disponuje rozsiahlymi zbierkami preparátov rýb, ktoré získal prof. Peter Fedor, DrSc. Tieto zbierky ponúkajú fascinujúci pohľad na rozmanitosť rýb z rôznych kútov sveta.
Aligátoria ryba (Atractosteus spatula)
Aligátoria ryba je severoamerický druh sladkovodnej ryby z radu Lepisosteiformes, rozšírený od povodia rieky Mississippi po Mexický záliv. Dospelce obývajú pomalé nádrže a stojaté vody veľkých riek, močiarov, zálivov a jazier. Má ganoidné šupiny, jej telo je pokryté pancierom ako stredoveké brnenie. Domorodci používali jej ostré a tvrdé šupiny ako hroty šípov. Kvôli jej podobnosti s aligátorom sa po anglicky volá „Alligator gar“. Potravu tvoria kraby, korytnačky, vodné vtáctvo alebo iné vtáky a malé cicavce. Aligátoria ryba patrí medzi dlhoveké ryby a môže žiť aj viac ako 50 rokov. Ikry sú jedovaté ako pre kôrovce, tak aj pre stavovce, iné ryby aj človeka.
Potamotrygon henlei
Potamotrygon henlei je druh sladkovodnej raje, ktorý patrí do čeľade Potamotrygonidae. Tento druh je endemitom riečnych systémov v oblasti povodia Paraná-Paraguaj, kde žije v hlbokých a pomaly tečúcich vodách. Charakteristickým znakom druhu je jeho široký, zaoblený disk, ktorý dosahuje šírku až 50 cm u dospelých jedincov, pričom jeho telo je pokryté jemným hnedým alebo sivohnedým zafarbením s výraznými škvrnami alebo vzorovaním na chrbtovej strane, ktoré pomáha kamufláži v prirodzenom prostredí. Dospelé jedince môžu dosiahnuť hmotnosť až 10 kg. Aj keď je táto raja považovaná za menej agresívnu v porovnaní s niektorými inými druhmi sladkovodných rají, je ohrozená niekoľkými faktormi, najmä degradáciou biotopov a nadmerným rybolovom, ktorý zasahuje do jej prirodzeného prostredia.
Rod piraňa (Piaractus sp.)
Rod piraňa zahŕňa pomerne veľké sladkovodné ryby z čeľade Serrasalmidae, blízko príbuzné dravým piraňám, no odlišné v správaní aj potrave. Pochádzajú z tropických oblastí Južnej Ameriky, najmä z povodia Amazonky a Orinoka. Hoci sa často zamieňajú s dravými zástupcami (najmä v akvaristike), druhy rodu Piaractus nie sú dravé, naopak, sú prevažne bylinožravé až všežravé. Najznámejšími zástupcami rodu sú druhy ako Piaractus brachypomus a Piaractus mesopotamicus. Dorastajú do veľkých rozmerov, až 80 cm a viac ako 20 kg, vďaka čomu sú významné aj pre komerčný chov v Južnej Amerike.
Štukozubce (Merluccius sp.)
Do rodu štukozubcov patria treskovité ryby, žijúce v Atlantickom a Tichom oceáne, vrátane Tasmánie a Nového Zélandu. Väčšina druhov má veľké koncové ústa, dlhé, špicaté zuby. Na hornej strane hlavy sa objavuje veľký hrebeň v tvare písmena „V“. Druhy rodu Merluccius sú nenásytné predátory obývajúce kontinentálny šelf a horný svah. Dospelé jedince žijú počas dňa blízko dna, ale v noci sa pohybujú mimo dna. Dospelé sa živia hlavne rybami a kalmarmi. Mláďatá sa živia kôrovcami.
Ihla krokodília (Tylosurus crocodilus)
Ihlu krokodíliu zaraďujeme medzi štíhle dlhé ryby, s telom kruhového prierezu a veľmi úzkymi čeľusťami. Vyskytuje sa v oceánoch po celom svete, v západnom Atlantiku od USA až po Brazíliu, ale tiež sa nachádza aj v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. Žije na útesoch a dokonca aj v lagúnach. Má extrémne dlhé čeľuste vyzbrojené veľmi ostrými zubami. Chvostová plutva je hlboko vyklenutá, dolný lalok oveľa dlhší ako horný a chvostová stopka s výrazným, čiernym bočným kýlom. Žije samostatne alebo v malých skupinách. Rybári sa ich obávajú, pretože pri vyskakovaní z vody môžu spôsobiť bodné poranenia ostrými rostrami. Ich hlavným predátorom sú tuniaky a iné veľké ryby. Živia sa malými rybami aj malými lietajúcimi rybami, ktoré sa im zmestia do úst.
Chiméry (Chimaera sp.)
Chiméry, patriace spolu so žralokmi k drsnokožcom, žijú v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne v miernych až tropických vodách, väčšinou v hĺbke do 200 m. Sú nápadné veľkou hlavou, ktorá je z bokov stlačená s krátkym rostrom a malými ústami. Na tele je nápadná difycerkná chvostová plutva. Majú dve chrbtové plutvy, ich análna plutva splýva s chvostovou, majú nápadne predĺžený bičíkovitý chvost a mimoriadne veľké prsné plutvy. Chiméry sú hlbinné živočíchy (100 - 2 500 m), známych je cca 33 druhov. Vodu na dýchanie prijímajú hlavne cez nosné dierky. Živia sa malými rybami a bezstavovcami pri dne. Majú chrbtový tŕň s pridruženou jedovatou žľazou, ktorej jed bolestivo vníma aj človek.
Beringraja binoculata
Beringraja binoculata je najväčšia raja v Severnej Amerike, ktorá má latinské rodové meno podľa Beringovho mora. Vyskytuje sa vo vodách Tichého oceánu od Aljašky až po Mexiko. Živí sa kôrovcami a menšími rybami. Je vajcorodá - vajíčka sú podlhovasté tobolky (23 - 30 cm dlhé a 11 - 19 cm široké) s tuhými špicatými rohmi, ktoré obsahujú viacero zárodkov, pričom sú uložené v piesčitých alebo bahnitých plochách. Prejavuje výrazné párovanie s objatím.
Tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus)
Tuniak modroplutvý je rozšírený v Atlantickom oceáne, pričom patrí medzi najrozšírenejšie a zároveň najznámejšie druhy tuniakov. Dorastá do maximálnej veľkosti 458 cm, maximálna publikovaná hmotnosť je 684 kg a dožíva sa aj viac ako 32 rokov. Tuniaky sú vizuálne dravce, lovia malé húfové ryby, napr. sardely, okrem toho kalmare a červené kraby. U tuniaka modroplutvého sa pozoruje správanie naznačujúce orientáciu na rodné miesto (tzv. navádzanie alebo „natal homing“), kedy jedince označené v západnom Atlantiku sa pravidelne vracajú na rovnaké neresiská buď v Mexickom zálive (západná populácia), alebo v Stredozemnom mori (východná populácia). Ikry a larvy sú pelagické. Rast mláďat je rýchly (asi 30 cm/rok). Rast dospelých jedincov je podstatne pomalší, na dosiahnutie dvoch tretín maximálnej dĺžky je potrebných asi 10 rokov.
Hlavačkapotočná (Cottus gobio)
Drobná ryba dorastajúca do dĺžky 10 cm, výnimočne 18 cm. Maximálny zistený vek bol 10 rokov. Je náročná na obsah kyslíka vo vode. Chrbtová plutva je zdvojená. Telo má vretenovité, holé, bez šupín, s veľkou sploštenou hlavou. Brušné plutvy sú na úrovni prsných plutiev a nedosahujú k análnemu otvoru, sú belavé, často so sivými škvrnami. Na žiabrovom viečku sú dva tŕne. Nemá plynový mechúr, preto nie je dobrý plavec. Prúdomilný druh, obýva plytšie úseky konca horskej a podhorskej zóny tokov s členitým kamenistým dnom a chladnou vodou. Je obyvateľom úkrytov pod kameňmi v dobre prekysličených tokoch, ale i jazerách. Vyskytuje sa aj na pobreží s brakickou vodou. Rozmnožuje sa v druhom, ale čiastočne už v prvom roku života. Neresí sa podľa teploty vody v marci až máji. Požiera malé bezstavovce dna, predovšetkým hmyz a kôrovce. Najnovšie analýzy nepotvrdili údaje o požieraní ikier pstruha uvádzané v staršej literatúre. Je citlivý na znečistenie.