Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny fond, jeho tvorbu, použitie a prepojenie s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnávateľa. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnávateľov, zamestnancov a mzdových účtovníkov. Právny stav je platný od 1. marca do 31. decembra.
Úvod do sociálneho fondu
Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tento fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.
V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z. a zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.
Tvorba sociálneho fondu
Povinný prídel
V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. neplatná. Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Príklad: Zamestnávateľ vznikol v marci 2017.
Príklad: Zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, preto je kolektívna zmluva v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm. neplatná. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.
Ďalší prídel
V zmysle § 3 ods. 1 písm. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm.
Príklad: Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr.
Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.
Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.
Ďalšie zdroje
V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 3 môžu byť dary, dotácie a príspevky.
Základ pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky
Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady a ďalšie plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov.
Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.
Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov.
Tvorba a prevod prostriedkov sociálneho fondu
V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Príklad: U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.
Zúčtovanie a použitie sociálneho fondu
Príklad: Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. 3 povinnosť zúčtovať prostriedky fondu za kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť na aktivity zamerané na sociálnu, kultúrnu a rekreačnú oblasť zamestnancov. Medzi najčastejšie použitia patria:
- Príspevky na stravovanie zamestnancov
- Príspevky na dopravu do zamestnania a späť
- Organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí
- Rekreácie a relaxačné pobyty
- Príspevky na sociálnu výpomoc
Zúčtovanie prostriedkov
Je dôležité, aby zamestnávateľ viedol presnú evidenciu o tvorbe a použití sociálneho fondu. Na konci kalendárneho roka je povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov a preukázať ich použitie v súlade so zákonom.
Osobitné situácie
- Prevod nevyčerpanej časti fondu: v prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až § 31 Zákonníka práce, t. j. prevodu nevyčerpanej časti fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa.
- Zrušenie zamestnávateľa: uspokojenia nárokov z fondu, ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, ako nárokov z pracovného pomeru, t. j.
Daňové hľadisko sociálneho fondu
Daňová uznateľnosť tvorby sociálneho fondu
- V zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. V zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uznané výdavky na reprezentáciu okrem reklamných a propagačných predmetov.
- V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.
- Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 uvádza, že daňovými výdavkami sú aj výdavky na sociálny fond.
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
- Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti.
- V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. ani pôžičky zo sociálneho fondu.
- V zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Príjmy zo závislej činnosti
- príjem, ktorý je od dane oslobodený - ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov,
- všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Vymeriavací základ pre poistné
Do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie sa nezahŕňa nepeňažný príjem poskytnutý bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení nie je predmetom dane. Do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné poistenie sa nezahŕňajú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa § 138 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení oslobodené od dane.
Príklad: Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie. Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
V prípade uplatnenia výpočtu zdaniteľnej mzdy podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov suma navýšenia nepeňažného plnenia o preddavok na daň a povinné poistné a príspevky z poskytnutého nepeňažného plnenia je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 zákona o dani z príjmov. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca.
Príklad: Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi zdaniteľný nepeňažný príjem 150 €. V danom mesiaci mal zamestnanec príjem zo zárobkovej činnosti 680 €.
Príklad: Zamestnanec mal z dôvodu práceneschopnosti mzdu za výkon práce len 100 €. V danom mesiaci bol zamestnávateľ povinný zúčtovať mu aj nepeňažný príjem vo výške 600 €. Nepeňažný príjem tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy zamestnanca, preto podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov zamestnávateľ zrazí preddavok na daň len zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti zúčtovaného alebo vyplateného v danom mesiaci.
Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. navýšením nepeňažného plnenia podľa prílohy č. 5. Ak zamestnávateľ uhradí faktúru napr. za rekreáciu zamestnanca zo sociálneho fondu, má nárok na odpočítanie DPH?
Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú ustanovené v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 49 ods. 2 môže platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ - s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby, pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky.
Príspevok na stravovanie a sociálny fond
Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde. Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde poskytuje príspevok na stravovanie zamestnancov.
Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce. V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnávateľom zamestnancovi do výšky 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Príklad: Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne príspevok vo výške stravy, t. j. zamestnanec si nedopláca, suma presahujúca maximálnu výšku príspevku nie je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.
Príklad: Zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň. V tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Príklad: Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
Príspevok na dopravu a sociálny fond
Zamestnávateľ môže poskytovať príspevky na dopravu zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v zákone o sociálnom fonde.
Povinný prídel na dopravu
- povinný prídel do sociálneho fondu tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, ktorého minimálna výška je 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a maximálna výška 1 % zo základu pri splnení ustanovených podmienok - z povinného prídelu zamestnávateľ poskytuje príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde,
Ďalší prídel na dopravu
- ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde, v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, t. j. Poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu d…
Ďalšie aspekty spojené so mzdami a odvodmi
Transparentnosť odmeňovania a rovnaká mzda
V súvislosti s odmeňovaním zamestnancov je dôležité spomenúť zásadu rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, ktorá je zakotvená v § 119a ods. 2 Zákonníka práce. Táto zásada by mala byť rešpektovaná pri nastavovaní systému odmeňovania. Zamestnávatelia by mali byť pripravení na nové pravidlá pre transparentnosť odmeňovania, ktoré vyplývajú zo smernice EÚ.
Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch
Na účely ročného zúčtovania dane je zamestnávateľ povinný vystaviť zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP)
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenčný list dôchodkového poistenia a zasielať ho Sociálnej poisťovni.
Zmeny v legislatíve
Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve, ktoré majú vplyv na výpočet miezd, odvodov a tvorbu sociálneho fondu. Tieto zmeny môžu ovplyvniť nastavenie miezd v agende Personalistika a Pracovné pomery.