Svet rastlín je plný prekvapení a rekordov. V tomto článku sa pozrieme na tie najväčšie zeleniny, ktoré boli kedy vypestované, a tiež na niektoré menej známe, ale zaujímavé druhy zeleniny z celého sveta. Od obrovských tekvíc až po exotické ovocie, poďme sa ponoriť do fascinujúceho sveta rekordov v ríši zeleniny.
Chlebovník rôznolistý (Jackfruit): Gigant medzi plodmi
Chlebovník rôznolistý (Artocarpus heterophyllus), známy aj ako jackfruit, pochádza z Indie. Patrí k základným potravinám miestnych obyvateľov. V súčasnosti sa pestuje vo všetkých tropických a subtropických oblastiach Ázie a na ostrovoch Polynézie. K najväčším producentom patrí Thajsko, Vietnam, Indonézia, India a Srí Lanka.
Plody majú len niektoré druhy chlebovníku. Chlebovník rôznoslitý je večne zelený strom, ktorého plody môžu dosiahnuť dĺžku až 1 m a priemer 50 cm. Plody sú oválne s drsným zelenožltým povrchom a dosahujú hmotnosť od 8 do 40 kilogramov. Rastú na krátkych stopkách priamo na kmeni stromu alebo hlavných vetviach. Plody chlebovníka rôznolistého patria medzi najväčšie, ktoré rastú na stromoch.
Plody chlebovníka obsahujú veľa vody a minerálov. Majú vysoký obsah vlákniny a dobre chutia. Jackfruit nie je len zaujímavou exotickou lahôdkou, ale dokáže aj pozitívne ovplyvňovať naše zdravie. Dužina nezrelých plodov sa varí, dusí, peče a smaží. Pripravuje sa ako zemiaky, nakladá sa s korením a mäsom či rozličnou zeleninou. Plody chlebovníka sú jednou zo základných potravín v tropických a subtropických oblastiach. Bežným jedlom v obliastiach výskytu chlebovníka je zmes kvasenej chlebovníkovej kaše a kokosového mlieka, ktorá sa zapeká v listoch banánovníka. Celé plody sa tiež opekajú na otvorenom ohni, potom sa vydlabú a naplnia sa inými potravinami - napríklad kokosovým mliekom, cukrom a maslom, pečeným mäsom alebo rôznymi druhmi ovocia. Naplnený plod sa potom môže ešte znovu tepelne upraviť a chuť náplne prenikne do celej dužiny. Dužina zrelých plodov sa najčastejšie konzumuje čerstvá alebo sušená. Pridáva sa do šalátov. Varí sa tiež s ryžou alebo kokosovým mliekom. Využíva sa aj na prípravu džemov, likérov a kompótov.
Naše plody sa pestujú na Srí Lanke, zberajú a spracovávajú sa bez chemických prísad a konzervačných látok. Sušia sa šetrne pri teplotách pod 40 °C, vďaka čomu si zachovajú tú najlepšiu arómu a najvyššiu kvalitu.
Prečítajte si tiež: Tekvica váži viac ako tonu!
Cuketa: Univerzálna a obrovská
Cuketa, často označovaná aj ako zelená tekvica, je neoddeliteľnou súčasťou mnohých kuchýň po celom svete. Pochádza zo Strednej Ameriky, kde ju pestovali už starovekí Aztékovia a Mayovia. Do Európy sa dostala v 16. storočí vďaka španielskym prieskumníkom, ktorí priniesli túto rastlinu spolu s inými plodinami.
Či už ju pečiete, grilujete alebo používate ako náhradu cestovín, cuketa je vždy skvelou voľbou pre zdravé a chutné jedlá. Cuketa je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá. Je to nízkokalorická potravina, ktorá obsahuje len málo kalórií - na 100 gramov má iba 17 kalórií. To z nej robí ideálnu prísadu do diétneho jedálnička. Vláknina v cukete podporuje zdravé trávenie a môže pomôcť pri regulácii hmotnosti. Cuketa je tiež dobrým zdrojom vitamínu C, vitamínu A, mangánu a draslíka, čo podporuje imunitu, zdravie kože a srdcovo-cievny systém.
Cuketa je mimoriadne univerzálna zelenina, ktorú môžete pripraviť na mnoho spôsobov. Používa sa napríklad na prípravu polievok - krémových alebo čírych. Môžete ju upiecť a podávať ako prílohu k mäsu a rybe, prípadne ju spracovať ako súčasť dezertov - používa sa aj na cuketový koláč či bublaninu. Dá sa dokonca použiť ako náhrada cestovín - šikovní kuchári bez problémov zvládnu cuketové špagety, alebo tzv. „zoodles“, ktoré sú zdravou alternatívou k tradičným cestovinám. V neposlednom rade - a aktuálnom letnom období - je cuketa skvelým doplnkom k letným BBQ a grilovačkám. Môže dorásť do obrovských rozmerov, niektoré plody až do veľkosti malého dieťaťa. Najväčšia zaznamenaná cuketa vážila vyše 65 kilogramov.
Divoký chmeľ: Burina s chuťou delikatesy
Divoký chmeľ, na slovensku považovaný za obyčajnú burinu, skrýva v sebe ale mnoho tajomstiev. Jeho výhonky sa nazývajú „divoká špargľa“, v zahraničí sa predávajú na trhoch za veľmi zaujímavú čiastku. Preto by nebolo odveci, keby ste sa naučili túto rastlinu rozoznať a kde ju hľadať. U nás, je skôr považovaná za burinu, ktorá napáda kvetinové záhony a robí starosti nejednému záhradkárovi. Za to napríklad Francúzi, Nemci či Holanďania, považujú výhonky divokého chmeľu za delikatesu. Jeden kilogram môžete predať aj za 1000€ na trhoch.
Na Slovensku sa vyskytuje na mnohých miestach, problém ale je, vedieť, čo hľadáme. Existujú dva druhy, zelený a biely. Výhonky bieleho sú bohaté na chuť, práve preto sú vyhľadávané znalcami dobrého jedla. Ich zber je marec až apríl a háčik je v tom, že sú ukryté pod zemou. Práve to je dôvod, prečo je jeho cena tak astronomická, keďže jeho hľadanie vyžaduje nemalé úsilie. Zelené sa dajú nájsť jednoduchšie, no ich chuť už zďaleka nie je tak výrazná. I napriek tomu, je využiteľný v kuchyni. Objavujú sa veľmi skoro na jar, aj na konci zimy. Veľmi dôležitou informáciou je, že konzumovať by sa mali výlučne mladé, ešte zelené stonky, keď stvrdnú, už stratia svoju výnimočnú chuť.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Dôvod, prečo sa volá aj „divoká špargľa“ je, že sa chuť mladých výhonkov práve podobá na chuť špargle. Ich špecifická chuť je jemná, orechová, obohatená o arómu kapusty a mungo klíčkov. Najlepšie chutia v deň trhania a ich úprava je pomerne jednoduchá, stačí ich spariť vriacou vodou a jeme ich v podstate surové. Ďalší spôsob je ich jemne opražiť na masle, alebo ich pridajte do polievky.
Sú bohaté na flavonoidy, ktoré sú známe svojimi protizápalovými, antivírusovými a protiplesňovými vlastnosťami. Pre ich vlastnosť pomáhať s poruchami trávenia, sú cenným doplnkom stravy.
Exotické ovocie na Vianoce: Jackfruit, Karambola, Kumkvát, Passion fruit
Vianoce Slovákov sa čoraz častejšie spájajú aj s exotickými druhmi ovocia. Treba rátať s tým, že pri dovážaných plodoch nikdy nedosiahneme chuť, ako keby sme ich jedli priamo v krajine, kde rastú. Prečo však neochutnať, ak sa človeku takáto možnosť ponúka?
Jackfruit (Chlebovník rôznolistý)
Ďalšie názvy: akie (z fr.)
- Charakteristika: obrí plod (min. 25 cm v priemere a váži niekoľko kg) je pokrytý hrubou drsnou kôrou olivovo zelenožltej až hnedej farby s hranatými výstupkami. Podiel jedlej časti je však pomerne malý. Konzumuje sa dužina, ktorá je rozdelená do svetložltých segmentov, ktoré ukrývajú vždy jedno veľké semeno. Jej konzistencia je ľahko gumovitá a pri vysokej zrelosti až sliznatá. Tvar segmentov je mierne trojuholníkovitý a na povrchu vráskavý. Trvanlivosť vylúpaného jackfruitu je veľmi obmedzená, takže je dobré skladovať ho v chlade. V Indii sa používa do slaných jedál a často nahrádza mäso, čo možno s úspechom aplikovať vo vegetariánskej gastronómii. Jackfruit je možné konzumovať aj nezrelý, surový či tepelne upravený. Po uvarení v slanej vode sa konzumuje ako zelenina. Asi najväčší doposiaľ nájdený plod vážil takmer 80 kg. Jackfruit obsahuje vysoký podiel vlákniny a okrem množstva vitamínov aj významné množstvo vápnika a fosforu. Jeho plody sú najväčším ovocím na svete, aké vôbec rastie na strome. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Ázie, odkiaľ sa rozšírilo do Afriky.
Karambola (Hviezdicové ovocie)
- Charakteristika: 8-15 cm dlhé bobule, na priečnom reze hviezdicovitého tvaru, s voskovitou, lesklou a polopriesvitnou šupkou. Farba sa pohybuje od svetlozelenej cez svetložltú až po sýto zlatožltú. Dužina vonia po jazmíne, je chrumkavá, krehká a šťavnatá, chutí mierne kyslo až sladko - podľa druhu a zrelosti. Jej chuť je špecifická, jablčno-citrusová. Uprostred sú malé semienka, ktoré sa môžu jesť spoločne s dužinou. Zrelá karambola je skôr žltá, s jemným nádychom svetlozelenej farby, prezreté plody majú na povrchu hnedé fliačiky. Plod sa konzumuje nakrájaný na plátky aj so šupkou. Konzumuje sa najčastejšie čerstvá v exotických ovocných šalátoch alebo ako ozdoba pohárov a nápojov. Je možné pridať ju aj do teplých pokrmov. Obsahuje antioxidanty, vitamín C, vápnik, horčík, fosfor, železo a má nízky obsah cukru.
Kumkvát
- Charakteristika: je to citrusové ovocie, ktoré pripomína miniatúrne pomaranče. Má oranžovú farbu šupky rovnako ako dužinu. Šupa je jedlá a navyše dodá trochu sladkej chuti inak horkej dužine. Celková chuť kumkvátu sa pohybuje od sladkej cez kyselkavú až po horkú. Plody sú veľké 2-4 cm a rastú na stálezelenom kríku či menšom stromčeku. Sú dostupné celoročne, ale vrchol sezóny vo východnej Ázii či na juhu Číny je od novembra do júna. V chlade ich možno skladovať až tri týždne, pri izbovej teplote 3-4 dni. Plody sa jedia väčšinou čerstvé vrátane sladkej šupky, dajú sa použiť pri pečení mäsa alebo na ozdobu koktejlov. Na území Európy sa toto ovocie pestuje na ostrove Korfu, kde sa z neho vyrába likér.
Passion fruit (Marakuja)
- Charakteristika: Plody majú modrú alebo purpurovú farbu, sú guľaté či oválne, až 7 cm veľké. Obaľuje ich cca 3 mm hrubá, pevná kožovitá šupka. Vnútri sú v mäkkej výstelke početné semienka obklopené rôsolovitou oranžovo-zelenkavou dužinou. Chuť sa jemne podobá čiernym ríbezliam, je veľmi výrazná, exoticky aromatická, niekedy pripomína marhule či mango. Pevná kožovitá šupa je pred dozretím hladká a lesklá, v dobe zrelosti zvrásnená a hrboľatá, ako keby zvraštená. Passion fruit je možné využiť ako čerstvé ovocie, ktoré možno po rozkrojení vyjedať lyžičkou. V kuchyni sa najčastejšie uplatňuje pri ochucovaní nápojov alebo pohárov. Exotická chuť vynikne v ovocných šalátoch, dezertoch, koktajloch, marmeládach, v zmrzlinách.
Durian: Ovocie s kontroverznou vôňou
Durian je ovocie, ktoré budí vášne. Vyznačuje nepríjemnou vôňou a zároveň prekvapivo úžasnou chuťou. V súčasnej dobe sa pestuje hlavne v Juhovýchodnej Ázii pre ovocie, v menšej miere sa používa ako zelenina. Na mnohých miestach je však zakázané konzumovať ho, prevážať, alebo vlastniť. Vôňa pripomína zmes cibule a syra, niektorí dokonca prirovnávajú jej vôňu k rybe či cesnaku. Práve pre štipľavý zápach je zakázané nosiť toto ovocie v MHD a vnútri hotelov. Chuť ovocia pripomína oriešky a syr s jemným nádychom banánov, manga, ananásu a jahôd. Ide vlastne o podobný klenot akým sú u nás známe Olomoucké syrečky.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Salak (Hadia figa)
Salaky rastú na palmách a sú pokryté kožou, ktorá na prvý pohľad veľmi pripomína hadiu. Preto je ovocie často prezývané „hadia figa“ alebo „hadie vajce“. Salaka je tropické ovocie, plod salaky jedlej - palmy pochádzajúcej pôvodne z juhozápadnej Jávy a južnej Sumatry. Vplyvom pestovania je rozšírená aj v iných častiach juhovýchodnej Ázie. Ovocie príjemne vonia a jeho chuť je špecifická - pripomína ananás a banán s jemným nádychom orieškov.
Buddha's Hand (Budhova ruka)
Plody tohto ovocia majú korene v Číne. Sú sladké, šťavnaté a veľmi voňavé s výraznou pižmovou príchuťou. Rastú v zhlukoch a merajú asi 3 cm. Ide o citrus s obzvlášť voňavou šupkou, ktorý má často tvar ľudskej ruky. Kôra ovocia má zvláštnu vôňu pripomínajúcu fialky. Ovocie neobsahuje takmer žiadnu dužinu, takže je takmer nemožné zjesť ho. Centrálna chuť pripomína citrón. Žlté „prsty“ plodov sa často používajú pri varení, v dezertoch, alkoholických drinkoch alebo ako prísada do šalátov. Mnohí ľudia ho nazývajú aj citrón s prstami. V buddhistických chrámoch toto ovocie môžete nájsť ako obeť úcty, preto nesie tento názov.
Pitaya (Dračie ovocie)
Pitaya je sladké jedlé kaktusové ovocie, ktoré sa niekedy nazýva „dračie ovocie“, pretože jeho vzhľad pripomína ohnivé šupiny. Dužina je šťavnatá a sladká, s textúrou pripomínajúcou granátové jablko. Pochádza z teplých oblastí strednej a južnej časti Ameriky. Plody majú zväčša okolo pol kila, rozpätie sa však môže pohybovať od 200 do 700 gramov. Chuťou je pitaya podobná kiwi. Obsahuje vitamíny B2, B3 a C, minerály, vápnik, fosfor, sodík a železo. Obsahuje vitamín B2, ktorý pomáha získať potrebnú energiu a udržať zdravie slizníc dýchacích, tráviacich a močových orgánov. Jazvy a rany sa vám budú hojiť oveľa rýchlejšie a predídete aj tvorbe zápalov.
Rekordné rozmery zeleniny
Prakticky každý pestovateľ vie, že niekedy dokáže zelenina svojimi proporciami poriadne prekvapiť. Tekvice, cukiny alebo uhorky dokážu aj podmienkach bežných záhrad dosiahnuť také rozmery, že to prekvapí nielen celú rodinu ale aj blízke susedstvo.
Tekvica
Rekordy v kategórii „Najväčšej a najťažšej tekvice“ sa prepisujú veľmi často. V USA sa dokonca každoročne usporadúva viacero súťaží, v ktorých si pestovatelia tekvíc merajú ramená. Jedným z rekordérov je aj Joel Holland, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú tekvicu s hmotnosťou až 1 071 kg.
Kapusta
Kapusta, ktorú sa podarilo v roku 2012 dopestovať na Aljaške vás uchváti nielen svojím vzhľadom a obrovskými listami, ale aj svojou hmotnosťou.
Sladké zemiaky
Sladké zemiaky u nás síce nepatria k najčastejšie používaným plodinám, no rekord Libanonského farmára určite stojí za pozornosť.
Mrkva
Aktuálne najdlhšia mrkva na svete meria na dĺžku 6,24 metrov, no napriek tomu nie je najťažšou mrkvou na svete. Tou je kúsok z Minessoty, ktorý rástol podstatne viac do šírky.
Kukurica
Dosahovanie rekordov neobchádza ani farmárov a ich plodiny. Zamerali sme sa na vybrané poľnohospodárske plodiny, ktorým prischol prívlastok najväčšie resp. najvyššie na svete. Jason Karl už roky púta pozornosť najvyššou kukuricou na svete. Kým bežná kukurica dosahuje približne 3 metre, tá jeho najväčšia sa už aktuálne vyťahuje nad 13,5 metrov v špeciálne vybudovanom fóliovníku na Kostarike. Jason sa rôznym alternatívnym možnostiam pestovania kukurice venoval od svojich mládežníckych čias. Už v roku 2011 sa mu na farme jeho rodičov podarilo vypestovať kukuricu s výškou 10,6 metra. Svoje neskoršie pokusy musel premiestniť na Kostariku, kde má na umiestnený skleník tie najlepšie podmienky a priaznivé prevádzkové náklady. Spomínaná 13,5 metrová kukurica má vyše 80 uzlov a jej pestovateľ verí, že maximum ešte nedosiahol.
Zemiaky
Zemiaky si v ríši zeleniny už vyslúžili viacero rekordov a rôznych viac či menej kurióznych prívlastkov. Je to dokonca historicky prvá zelenina, ktorú sa podarilo vypestovať vo vesmíre. Najväčší zemiak zapísaný v Guinessovej knihe rekordov sa podarilo dopestovať farmárovi z Británie.
Fazuľa
Spomínate si ešte na rozprávku Janko a fazuľa? V nej narástla fazuľa skoro až do neba. Rekordne najvyššia fazuľa síce nie je ako tá z rozprávky, ale tiež dokáže svojou výškou presahujúcou 14 metrov poriadne ohúriť.