To, čo jeme každý deň, má veľký vplyv na naše zdravie. Niektoré potraviny nám dodávajú energiu a posilňujú telo, iné však môžu pri dlhodobom a nadmernom jedení škodiť. Problémom býva aj nadbytok cukru a nezdravých tukov, ktoré oslabujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Zdravé stravovanie nie je o zákaze, ale o múdrom výbere. Ak sa vyhýbame nadmernému príjmu škodlivých potravín a dávame prednosť čerstvým a prirodzeným jedlám, znižujeme riziko mnohých ochorení a podporujeme dlhší a kvalitnejší život. Okolo konzumácie ovocia a zeleniny panuje celý rad nezmyselných a často úplne protichodných mýtov, ako napríklad: „Jedzte ovocie len doobeda" alebo „Ovocie je zdravé, jedzte si ho, koľko chcete" či „BIO je vždy lepšie". Môže „zdravá“ potravina za určitých okolností škodiť? Zďaleka nie vždy platí, že „čo je prírodné, to je zdravé".
Mýty o ovocí a zelenine
Ovocie je zdravé, takže ho môžem jesť, koľko chcem
Ovocie je nepochybne zdrojom mnohých zdraviu prospešných látok: vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov. Avšak, majte na pamäti, že ovocie je zdrojom sacharidov, konkrétne cukru. Hoci nejde o pridaný cukor, stále je to cukor, ktorý vo výsledku príliš nezasýti. Ak si len tak mimochodom na chuť počas dňa dáme 5 kusov ovocia, razom prijmeme aj viac ako 500 kcal, ktoré logicky musíme ubrať inde. Pokiaľ na desiatu padnú dva banány, do vášho denného príjmu razom pristane 40 g cukru. Medzi sladšie druhy ovocia patria napríklad hrozno, hrušky alebo mango. Menej cukru majú typicky rôzne „berries“ (maliny, jahody, čučoriedky) či melón (ktorý je však radený aj medzi zeleninu). Rozumným množstvom bude 1 - 2 ks ovocia alebo 150 - 200 g za deň. Obzvlášť v snahe o chudnutie by ste nemali zamieňať zdravé potraviny za diétne.
Ovocie môžem jesť len doobeda, poobede sa po ňom priberá
Obľúbený mýtus výživových šarlatánov a večných dietárov. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by vaše telo malo vnútorné hodiny, ktoré rozhodujú o tom, že po tej nektárinke o 15:00 zaručene priberiete. Ovocie v rozumnom množstve môže byť fajn napríklad ako súčasť popoludňajšej desiatej. Čo by ste povedali na grécky jogurt s čučoriedkami, dve lyžice sypaného müsli a lyžičku orieškového masla? To určite nehrozí, priberá sa z kalorického nadbytku, a nie po ovocí poobede. A že z toho priberiete?
Všetok cukor z ovocia sa uloží ako tuk
Ani v tomto prípade sa vaše telo potmehúdsky nesmeje a nešúcha si ruky, kedykoľvek si pochutnávate na ovocí. Kľúčové pre pochopenie mechanizmu priberania na váhe je fakt, že na to, aby ste pribrali, potrebujete prijímať nadbytok energie. Priberáte vtedy, keď dlhodobo jete viac energie, než ste schopní vydať. O fruktóze v ovocí sa niekedy hovorí, že sa ľahšie mení na tuk a dochádza k stukovateniu pečene. Pri konzumácii rozumného množstva ovocia je ale táto obava nepodložená. Stukovatenie pečene hrozí až pri nadbytku fruktózy, a to hlavne zo sladených nápojov, nie niekoľkých kusov ovocia za deň. Aby ste pribrali 1 kg čistého tuku, potrebujete prebytok energie 7700 kcal. Keby ste toto mali zjesť v ovocí, poriadne sa nadriete. Predstavuje to približne 80 stredných jabĺk. Sčítané a podčiarknuté, z tej broskyne, ktorú ste mali ráno v ovsenej kaši, naozaj tuk nepriberiete.
Ovocie a zelenina obsahujú len zdraviu prospešné látky
Aby sme ovocie či zeleninu nevynášali len do nebies, okrem radu látok s pozitívnymi účinkami na naše zdravie (vyššie spomínané vitamíny, minerálne látky či karotenoidy) obsahujú tieto potraviny aj niektoré látky, ktoré majú negatívny účinok. Medzi takéto látky patria napríklad stereoidné glykoalkaloidy (solanín v zemiakoch) alebo zlúčeniny, ktoré na seba viažu minerálne látky (kyselina šťaveľová v špenáte). Obsiahlou problematikou sú aj plesne: napr. mykotoxíny v obilí alebo aflatoxíny v niektorých druhoch orechov. Negatívne účinky sa ale u zdravého človeka prejavia až pri extrémne vysokom zastúpení takých potravín v jedálničku. Pri bežnej frekvencii konzumácie teda určite prevažujú pozitíva nad negatívami.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Aby som bol zdravý, musím jesť veľa ovocia a zeleniny
„Byť zdravý“ nie je len o tom jesť veľa ovocia a zeleniny. Zaujímať by nás malo predovšetkým to, či dlhodobo jeme adekvátne množstvo energie vzhľadom na svoj cieľ alebo či máme dostatok všetkých makro a mikroživín. Je teda nutné mať pestrý jedálniček a zaraďovať aj skupiny potravín, ako sú celozrnné obilniny, mäso, vajcia, mliečne výrobky a pod. Spojenie „byť zdravý“ vnímam ešte komplexnejšie. Načo vám je do detailu vyladený jedálniček, keď sa večne stresujete, zle spíte alebo si cez úzkostné sledovanie kalorických tabuliek neužívate život?
Celé ovocie, alebo šťavy a smoothies?
Farebné fresh džúsy alebo všemožné smoothies sa tešia veľkej popularite. Vyzerajú tak lákavo a zdravo. Naozaj? Je dobré si uvedomiť, koľko kusov ovocia na výrobu takého džúsu alebo smoothiečka padne. Také smoothie z UGO Fresh baru vo variante passion fruit, mango, banán, pomaranč, jablko má v 100 ml 76 kcal a celých 15 g cukru. To je slušná nálož kalórií a cukru, ak si doprajete pollitrový pohár. Coca cola s 11 g cukru a 45 kcal/100 ml sa hanbí v kúte. Myslite tiež na to, že odšťavením a rozmixovaním ovocia vlákninu znehodnotíte tak, že jej obsah bude takmer nulový. Takýto nápoj tiež neobsahuje žiadne bielkoviny. Vo výsledku teda nezasýti a váš žalúdok veľmi skoro po vypití začne vyhrávať hotovú symfóniu. S nápojmi tohto typu teda nakladajte opatrne. Pohár kvalitného džúsu (ideálne zriedený vodou) ako doplnok pomalých víkendových raňajok je fajn, ale nepreháňajte to s množstvom.
Džúsové očisty a detoxy
Pravidelne každú jar na vás začnú číhať reklamy, ktoré sa vás snažia presvedčiť, že zaručene potrebujete riadnu očistu a detox. Ak ste si na raňajky nedali pohár aviváže a ako dezert po obede hnojivo na orchidey, verte, že nič také nepotrebujete. „Detox“ v našom tele prebieha 24/7. Starajú sa oň hlavne pečeň a obličky. Preto sa k svojmu telu správajte ohľaduplne a ušetrené peniaze radšej investujte do kvalitných potravín, z ktorých si zostavíte vyvážený jedálniček. Obličkám urobíte radosť dostatočným pitným režimom a pečeni zase tým, že alkohol budete konzumovať s mierou alebo vôbec a celkovo budete mať dobrú životosprávu.
Potraviny, ktoré môžu škodiť
Čo keby ste zistili, že potraviny, ktoré ste doteraz považovali za zdravé, také vôbec nie sú? Medzi tie, ktoré môžu škodiť, patria:
- Fazuľka
- Maniok
- Muškátový oriešok
- Červená fazuľka
- Kakaové bôby
- Paradajky
- Čerešne, marhule, broskyne a slivky
- Rebarbora
- Zemiaky
- Jablká
Autor tohto priekopníckeho zistenia, o ktorom píše v knihe Skryté nebezpečenstvo zdravých potravín, je americký lekár Steven R. Gundry. Gundry vytvoril výživový program s názvom Plant Paradox (rastlinný paradox) a na svojich pacientoch si overil napríklad aj to, že čím viac morských plodov a žĺtkov jedli, tým mali nižší cholesterol. Čím viac ovocia a zeleniny so semienkami, ako uhorky a cukina, vylúčil z jedálneho lístka, tým boli zdravší a lepšie zhadzovali kilá. Kardiochirurg to vysvetľuje tým, že medzi živočíchmi a rastlinami zúri vojna. Rastliny sa bránia pred tým, aby sme ich jedli. Niektoré druhy ovocia a zeleniny, ktoré sú pre nás zdrojom výživy alebo ich konzumujeme v nevhodnom čase, zároveň obsahujú látky, ktoré môžu byť škodlivé.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Lektíny a ich vplyv na črevá
Lektíny narúšajú črevnú stenu a škodlivé mikróby sa môžu dostať ďalej do tela, kde spôsobia chaos. „Imunitný systém to vníma ako útok a prikáže telu, aby si ukladalo tuk a vytvorilo zásoby na zlé časy. Plán Plant Paradox je zostavený z mnohých druhov zeleniny, obmedzuje množstvá vysokokvalitných zdrojov bielkovín a niektoré ovocie, orechy rastúce na stromoch a niektoré mliečne výrobky a oleje. Z jedálneho lístka vypúšťa aj obilniny, strukoviny a niektorú zeleninu, ako rajčiny a papriku, a tiež rafinované oleje.
Nadmerný príjem zeleniny a jeho riziká
Pokiaľ sa snažíte obmedziť kaloricky príjem, zelenina je ideálnou voľbou pre vás. Zelenina neodmysliteľne patrí k zdravému životnému štýlu. Obsahuje veľa vlákniny, vitamíny, minerály a stopové prvky, ktoré nám dopomáhajú upevňovať zdravie a udržať nás aktívnymi. Vláknina je významná zložka potravy, ktorá je sama ťažko stráviteľná. Existujú dva druhy vlákniny: rozpustná a nerozpustná. Rozpustná vláknina má schopnosť absorbovať vodu, napučiavať a v tráviacom trakte fermentuje, preto môže byť zdrojom energie. Reguluje trávenie tukov a sacharidov, viaže na seba vodu a tým zväčšuje svoj objem. To vedie k pocitu nasýtenia. Z väčšej časti je živinou pre mikrobiálnu flóru v tráviacom trakte, pôsobí teda ako tzv. Prebiotikum. Nerozpustná vláknina v tráviacom trakte nefermentuje, nie je zdrojom energie. Zväčšuje objem obsahu v črevách a skracuje dobu, ktorú tam zostáva potrava. Najmä priaznivo sa uplatní v hrubom čreve, kde sa vďaka zväčšenému objemu stolice riedia odpadové látky, ktoré vznikli pri trávení.
Riziká nadmerného príjmu vlákniny
Príjem vlákniny pre nás nevyhnutný, spája v sebe mnoho pozitív. Kŕče v črevách nastávajú, pokiaľ telo nedokáže stráviť nadmerný príjem zeleniny a snaží sa rozpustiť nestráviteľnú zložku potravy. Ak je teda príliš veľa vlákniny skonzumovanej naraz, trávenie sa môže na istý čas výrazne spomaliť alebo dokonca zastaviť. Ak náhle zvýšite svoj príjem vlákniny v dobrom zmysle zdravého stravovania, potom vaše telo nebude mať dostatok času na prispôsobenie sa tomu príjmu. Vláknina má aj tú schopnosť, že zvyšuje rýchlosť presunu natrávenej potravy v črevách. Vláknina v zelenine má tendenciu sa spájať s inými potravinami, môže tak viazať na seba živiny a odstraňovať tieto minerály a vitamíny z tela, keďže telo má jedinú možnosť vlákniny sa zbaviť pri trávení. Ak budete prijímať príliš veľa zeleniny bez dostatočného príjmu vody, môžete si tým vyvolať zápchu. Voda je totiž potrebná pre pohyb natrávenej potravy v črevách, hlavne ak jej obsah je tvorený vo zvýšenej miere vlákninou. Ak prijmete vlákninu do seba v krátkom časovom úseku, môže dôjsť k nadúvaniu, zvýšenej tvorbe črevného plynu. Zablokovanie čriev je jedno z najhorších nežiadúcich účinkov, vyvolaných zvýšeným príjmom vlákniny. Dochádza k tomu hlavne vtedy, ak jedinec zje príliš veľa vlákniny naraz a nedoplní to dostatočným množstvom vody. Vláknina tak môže spôsobiť upchatie v črevách, zabráni posunu akejkoľvek ďalšej trávenej potrave.
Prekyslenie organizmu
Odborníci a lekári z celého sveta varujú - prekyslenie organizmu je v súčasnosti jedným z najnebezpečnejších degeneratívnych zdravotných problémov na Zemi. Stav prebytku kyselín totiž priamo spôsobuje či zhoršuje drvivú väčšinu nemocí, ktoré poznáme. Pokiaľ vieme nastoliť správny pomer kyselín a zásad v našom tele, je vždy a v každom veku možnosť nápravy zdravotného stavu či dokonca úplné vyliečenie. Za prekyslením organizmu môže stáť:
- Nesprávna výživa a nevhodné stravovacie návyky
- Narušenie črevnej flóry
- Nedostatok vody
- Duchovná a duševná stránka nás samých
Zlosť, nenávisť, agresia, stres a nahromadená duševná záťaž prekysľujú náš organizmus vo vysokej miere. Len nedávno vyšla štúdia o priamej úmere stresu a vzniku rakoviny. Naše telo obsahuje neuveriteľných 96 000 (!) metrov cievnych sietí, ktoré neustále narušujeme našim nevhodným správaním. Pochopili sme teda, že správny pomer kyselín a zásad je v tele žiadúci a nutný. Náš organizmus to aj bez nášho pričinenia vie úplne presne a preto s geniálnou presnosťou udržuje v správnom pH substanciu, ktorú považuje za najdôležitejšiu pre náš život - krv! Krv má pH 7,35 až 7,4 s veľmi nepatrnými odchýlkami. Ak by sa táto hranica výraznejšie znížila pod 7,35 človek umrie. Je koniec. A to len z toho dôvodu, že sme nášmu prekysleniu nevenovali pozornosť a nestíhalo to urobiť naše telo. V záujme udržania zásaditého prostredia krvi si tak telo požičiava zásadotvorné látky zo zásob. Cena za zásadité pH je ešte vyššia: napríklad minerálne látky, akými sú vápnik, draslík, horčík odoberá zo životne dôležitých orgánov a kostí, aby neutralizovalo kyseliny a rýchlejšie ich vylúčilo z tela. Jedným zo spôsobov (zákerných, ale účinných) boja organizmu proti kyslým bunkám je ich ukladanie do tuku. Kyslá bunka, obalená v tuku je bezmocná. Za cenu vášho priberania. Jedným z najdôležitejších prvkov pre naše telo je vápnik, čiže ako my na Slovensku hovoríme - kalcium. Nedostatok vápnika je príčinou vzniku viac, ako 150 chorôb. A to všetko z dôvodu, že vápnik patrí medzi najlepších bojovníkov pri neutralizácií kyslosti v tele.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Ako sa odkysliť?
Skladbu stravy a spôsob konzumácie sme schopní ovplyvňovať, horšie to bude s postupmi a surovinami. Skúste si kúpiť jednu rajčinu v hypermarkete a jednu odtrhnite vo vlastnej záhradke (alebo kúpte na tržnici od babky, v krajnom prípade ukradnite zo susedovej záhrady) a zahryznite. Najprv z domácej a potom z „hypermarketovej“. Cítite ten rozdiel? Rajčiny (a nielen ony), ktoré sú ku nám dovážané (a to vám garantujem, že v mnohých prípadoch sú) sa oberajú ešte zelené a dozrievajú pod umelými lampami cestou na pulty našich predajní. „Slnečná“ zložka, a tajomná zložka, ktorú východné náuky nazývajú energiou chi, alebo pránou v nich chýba. K tomuto faktu musíme však prirátať ešte jeden. Vlastne dva. Vlastne viac: Na Slovensku je živočíšna aj poľnohospodárska výroba v troskách. Mechanizmy našej „veľkovýroby“ nezaručujú obsah životu potrebných zásaditých látok. Skôr sa dá povedať o ich nedostatku. Preťažená pôda už minerálne látky takmer neobsahuje. Musíme byť teda naozajstnými kúzelníkmi, aby sme si v tele mohli vytvoriť zásobárne s minerálmi. Nezostáva nám však nič iné, ako zamyslieť sa nad našim jedálničkom. Ak konzumujeme prevažne potraviny zvyšujúce kyslosť vnútorného prostredia, organizmus sa bráni zvýšeným vylučovaním vápnika z kostí i zubov. Preťažené sú najmä orgány vylučovacie: obličky - vylučujúce splodiny metabolizmu močom, pľúca - neustále vydychujúce oxid uhličitý, vznikajúci pri metabolických premenách v organizme, pokožka - najväčší orgán na vylučovanie kyselín formou potenia, hrubé črevo - zbavujúce telo kyselín stolicou. Z toho vyplýva, že ak si chceme zachovať vnútorné prostredie organizmu v rovnováhe, príjem kyslých a zásaditých potravín by mal byť v pomere 1:4, resp. 70% zásaditej a neutrálnej stravy k 30% kyslej. Jediné, čo musíme naozaj obmedziť je príjem cukrov v potrave. Umelé sladidlá nás nespasia. Skúste med, stéviu a podobne. Naopak - neobmedzujte sa v pití obyčajnej pitnej vody bez prímesí a bubliniek - tá cukry rozpúšťa a pôsobí, ako antioxidant. Samozrejme nesmieme zabúdať na ťažké mastné jedlá a prehnanú konzumáciu múčnych výrobkov. Je pravda, že sóda bikarbóna je čistá zásada, ale - všetkého s mierou. Výskumy dokazujú, že sóda naozaj dokáže odkysliť náš organizmus viac, ako všetko iné. Predstavte si však nasledujúci proces - sóda vám „zozásadí“ váš žalúdok. Tým vyhubí kyselinotvorné prostredie, potrebné pre trávenie. Jedlo tak uviazne v žalúdku na dlhý čas a spôsobí, že priberiete. A nielen to. Z nestráveného jedla sa uvoľňujú toxíny, ktoré sú pre telo jedovaté.
Dedičná intolerancia fruktózy
O tejto intolerancii vie len málokto a hoci je zriedkavá, je veľmi vážna. Telo človeka, ktorý ňou trpí, nedokáže spracovať cukor z ovocia. Uškodiť môže už maličký kúsok potravín, o ktorých celý život počúvame, že sú zdravé. Dedičná intolerancia fruktózy je zriedkavé genetické ochorenie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým telo spracováva cukor fruktózu. Hoci fruktózu si spájame najmä s ovocím, nachádza sa aj v iných potravinách - v mede, niektorých druhoch zeleniny a aj v niektorých spracovaných potravinách. Problém môžu spôsobiť aj bežný cukor - sacharóza, alebo náhrada cukru sorbitol. „Ľudia s dedičnou intoleranciou fruktózy nemajú enzým aldolázu B, ktorý je potrebný na rozklad fruktózy. Fruktóza sa tak hromadí v pečeni, obličkách a črevách, čo môže spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti - napríklad záchvaty, kómu, a v niektorých prípadoch aj smrť v dôsledku zlyhania pečene alebo obličiek,“ vysvetľujú odborníčky. Dodávajú, že dedičná intolerancia fruktózy sa dedí, keď obaja rodičia nesú chybný gén. „Zvyčajne sa prejaví, keď bábätko začne jesť tuhé jedlá - napríklad ovocie, zeleninu alebo sladené detské výživy obsahujúce fruktózu. U dospelých môže byť stav prehliadnutý alebo nesprávne diagnostikovaný ako iné ochorenia, napríklad porucha ukladania glykogénu, porucha príjmu potravy alebo opakovaná hepatitída. Dedičná intolerancia fruktózy sa zásadne líši od potravinovej alergie. Pri alergii reaguje imunitný systém na určité potraviny - napríklad na bielkoviny kravského mlieka - ako keby boli pre telo škodlivé. Líši sa aj od potravinovej precitlivenosti, ako je laktózová intolerancia alebo neceliakálna citlivosť na lepok. „Dedičná intolerancia fruktózy je genetická porucha, ktorá spôsobuje potravinovú intoleranciu, no nie je spojená s imunitným systémom. Odlišná je aj od malabsorpcie fruktózy (predtým niekedy nesprávne nazývanej „dietárna intolerancia fruktózy“). U bábätiek a malých detí sa môžu objaviť príznaky ako zvracanie, neobvyklá ospalosť alebo podráždenosť, odmietanie jedla a nedostatočné priberanie. U dospelých sa môžu prejaviť chronické bolesti brucha, únava a nevysvetliteľne nízka hladina cukru v krvi. Na potvrdenie diagnózy je potrebné genetické testovanie alebo špeciálny test tolerancie cukru. Na dedičnú intoleranciu fruktózy neexistuje liek, no dá sa zvládnuť prísnym vyhýbaním sa fruktóze, sacharóze a sorbitolu.
Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať pri dedičnej intolerancii fruktózy
- Obilniny: cereálie s pridaným cukrom, medom, melasou, sušeným ovocím alebo sladkými príchuťami.
- Dezerty a mliečne výrobky: sladené dezerty, ochutené jogurty.
- Bielkoviny: nesladené a neochutené mäso, hydina, ryby, strukoviny, vajcia, tofu a tempeh sú bezpečné.
Skryté nebezpečenstvo zdravých potravín
Možno máte nadváhu alebo podlomené zdravie? Potom ste už isto počuli, že za to môže vaše stravovanie, životné prostredie alebo nedostatok pohybu. Nie že by to nebola pravda, ale čo ak sa necítite dobre vo svojej koži aj pre čosi iné? Držíte diéty a cvičíte, ale vydrží vám to len niekoľko týždňov alebo mesiacov a potom sa opäť všetko zvrtne a ste zasa na začiatku? Žiadne z týchto riešení neprináša trvalo udržateľné zmeny? Aj napriek tomu, že sa snažíte stravovať zdravo, ste unavení, bez energie, trpíte nadváhou alebo máte dokonca problémy so zdravím? V skratke by sa dalo povedať, že mnohé druhy zeleniny a ovocia, ktoré považujeme za zdravé, nám v skutočnosti škodia a sú príčinou chorôb a nadváhy. Obsahujú rastlinné bielkoviny nazývané lektíny, ktoré stoja za celým spektrom chorôb od áft a artritídy cez depresiu a migrénu až po vysoký krvný tlak alebo leukémiu. Autor tohto priekopníckeho zistenia, o ktorom píše v knihe Skryté nebezpečenstvo zdravých potravín, je americký lekár Steven R. Gundry. Šestnásť rokov pôsobil ako chirurg, venoval sa pediatrickej kardiochirurgii (špecializoval sa na transplantácie srdca dvojčiat) a hrudnej chirurgii. Vtedy si uvedomil, že vývoj ochorenia srdca možno zvrátiť aj inak než operáciou - úpravou jedálneho lístka. V Kalifornii založil Medzinárodný inštitút srdca a pľúc, ktorého súčasťou je aj Centrum restoratívnej medicíny. Liečil desiatky tisíc pacientov, ktorí trpeli nielen kardiovaskulárnymi ochoreniami, ale aj rakovinou, autoimunitnými ochoreniami, cukrovkou a obezitou. Gundry vytvoril výživový program s názvom Plant Paradox (rastlinný paradox) a na svojich pacientoch si overil napríklad aj to, že čím viac morských plodov a žĺtkov jedli, tým mali nižší cholesterol. Čím viac ovocia a zeleniny so semienkami, ako uhorky a cukina, vylúčil z jedálneho lístka, tým boli zdravší a lepšie zhadzovali kilá. Zeleninu môžete, ale nie tú, čo má semienka, tá sa považuje za ovocie. Mimochodom, vedeli ste, že zelenina so semienkami je z botanického hľadiska ovocie? Paradajky, uhorky, tekvice, dokonca aj fazuľové struky! Ak budete chcieť prejsť na skutočne zdravé stravovanie, „budete musieť zabudnúť na všetko, čo ste doteraz považovali za pravdu,“ píše v knihe.
Prečo nám môže „zdravé“ ovocie a zelenina škodiť?
Kardiochirurg to vysvetľuje tým, že medzi živočíchmi a rastlinami zúri vojna. Rastliny sa bránia pred tým, aby sme ich jedli. Niektoré druhy ovocia a zeleniny, ktoré sú pre nás zdrojom výživy alebo ich konzumujeme v nevhodnom čase, zároveň obsahujú látky, ktoré môžu byť škodlivé. „Rastliny sú skvelí chemici a alchymisti a dokážu znížiť vlastnú stráviteľnosť, aby si ochránili semená a zvýšili šance na zachovanie svojho druhu. Ani my nie sme voči ich dlhodobej konzumácii imúnni, hoci pozvoľné zmeny sú veľmi nenápadné. „Všetky ťažkosti, ktoré vás tak zásadne ovplyvnili, pramenia z maličkostí,“ píše vo svojom bestselleri doktor.
Ako sa lektíny dostanú do nášho tela?
Predstavte si, že to, čo považujete za svoje „JA“, sú aj bilióny mikróbov, ktoré vo vás žijú. „Až 90 % buniek, z ktorých sa skladá ľudské telo, nie je v skutočnosti ľudských. Myslíte si, že máte absolútnu kontrolu nad svojimi rozhodnutiami? Naše zdravie ovplyvňujú mikróby v našich črevách. Mikróby komunikujú s mozgom a ostatnými časťami tela, čím ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu, chuť do jedla alebo výber obľúbených jedál. To ony rozhodujú, či budeme tuční alebo chudí. Ak sú priateľské mikróby spokojné, vyrábajú hormóny šťastia. Ak sa do tela dostanú škodlivé mikróby, aj tie komunikujú s naším mozgom, ale je im úplne jedno, či z toho bude mať úžitok aj naše telo. Naše črevo poskytuje mikróbom „strechu nad hlavou“ a potravu a ony nám na revanš poskytujú svoje služby - strážia náš imunitný systém a štiepia a trávia steny rastlinných buniek, získavajú z nich energiu a vo forme tukov nám ju odovzdávajú. Od zvyšku tela ich oddeľuje len sliznica čreva. Lektíny narúšajú črevnú stenu a škodlivé mikróby sa môžu dostať ďalej do tela, kde spôsobia chaos. „Imunitný systém to vníma ako útok a prikáže telu, aby si ukladalo tuk a vytvorilo zásoby na zlé časy. Keď sa ovocie dováža, odtrhne sa ešte zelené a vystaví sa etylénoxidu, ktorý zmení jeho farbu. Dovážané ovocie alebo paradajky sa trhajú nezrelé a obsahujú veľa lektínov. Telo nedokáže rozoznať, z akého zdroja pochádza sladkosť. Keď do krvného obehu nedorazia kalórie z pravého cukru, cíti sa oklamané a vyvolá ešte väčšiu chuť na sladké. Ovocie? K ovociu sme sa kedysi dostali len v lete. Jeho sladká chuť telu signalizovala, že je čas ukladať tuk na zimu. Celoročná dostupnosť ovocia je jednou z najvýznamnejších príčin súčasnej krízy obezity. V súčasnosti sme takmer nepretržite vystavení modrému svetlu, ktoré potláča tvorbu melatonínu (spánkového hormónu) a zvyšuje produkciu grelínu (hormónu hladu) a kortizolu (hormónu bdenia).
#