Paradajky patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu, ktorú si radi doprajeme v čerstvom stave, v šalátoch alebo pri príprave rôznych pokrmov. Vypestovať si vlastné, sladké paradajky, je nielen uspokojivé, ale aj zdravé. Či už máte záhradu, balkón alebo len malý priestor na terase, s našimi radami a tipmi sa môžete tešiť z bohatej úrody chutných paradajok.
Úvod
Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti záhradkárov na Slovensku, pričom fóra, všeobecný záujem aj rozhovory naznačujú, že práve pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Či už ste úplný začiatočník alebo skúsený farmár, paradajky vám dokážu priniesť nielen chutnú úrodu, ale aj radosť z vlastnoručne vypestovanej zeleniny. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní paradajok, od výberu odrody až po zber úrody.
Výber odrody paradajok
Spektrum paradajok je široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, preto si záhradkári radi vyberajú túto plodinu. Pri výbere odrôd paradajok do vašej záhrady by ste mali zvážiť niekoľko faktorov, ako je napríklad chuť a náročnosť pestovania. Niektoré odrody sú vhodné na pestovanie v záhrade, iné sa lepšie hodia do kvetináčov na balkóne.
Odrody vhodné na balkón
Na balkón sa hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Pokiaľ by si niekto chcel vypestovať v byte domáce rajčiny, tak odporúčam siahnuť po balkónových odrodách, ktoré vytvárajú nízke rastliny. Sú to kríčkové odrody vhodné do kvetináčov.
Obľúbené odrody paradajok
- Big Mama F1: Má množstvo šťavy a pripravujú sa z nej kečupy a paradajkové omáčky. Je však výborná aj na priamy konzum.
- Crimson Crush F1: Guľovité, šťavnaté a chutné plody akurátnej veľkosti (150 g) sú odolné proti plesni.
- Sweet Aperitif: Tieto cherry paradajky majú bohato rozkonárené trsy, mäkkú šťavnatú dužinu a krásnu červenú farbu. Jednou z najsladších paradajok je odroda Sweet Aperitif.
- Sungold F1: Má veľmi dobrú chuť a celosvetovo sa považuje za jednu z najlepších.
- Orange Wellington F1: Je to veľmi chutná, šťavnatá a krehká paradajka takmer bez semienok.
- Vilma: Má chutné, guľaté pôdy a je ako stvorená na pestovanie v kvetináčoch. Ak nemáte záhradu, ale predsa by ste chceli pestovať paradajky, odporúčame odrodu Vilma, ktorá je vysoká len 35 centimetrov.
Sladké odrody paradajok
Ak máte radi intenzívne sladkú chuť paradajok, k dispozícii sú odrody s rôznymi úrovňami cukornatosti - podobne ako pri ovocí. Obsah cukru sa meria v Brixoch (Bx) a tieto hodnoty zároveň vyjadrujú percentuálny obsah cukru v šťave. Klasické rajčiny, riadne dozreté, majú okolo 7 °Bx, zatiaľ čo tie najvýraznejšie sladké odrody dosahujú až 10 - 12 °Bx.
Prečítajte si tiež: Tipy na varenie strukovín
- Sun Gold: Takmer totožná so ‘Sun Gold’, oranžové a podobne veľké plody.
- Sun Lemon F1: Kanárikovo žlté plody, niekedy so sklonom k oválnemu tvaru, tiež veľmi sladké.
- Sun Green F1: Plody sú aj v zrelosti zelenej farby.
- Sun Peach F1: Ružové, mierne oválne plody.
- Golden Gem F1: Veľmi kvalitná odroda sa niekedy označuje ako „čínsky Sungold“, pretože jej sladkosť aj farby plodov túto predlohu veľmi pripomínajú.
- Ambrosia Orange UBX a Ambrosia Rose UBX: Dosahuje podľa podmienok až 11,5 °Bx.
- Josefina: Kolíková odroda s drobnými, červenými plodmi so zvláštne matnou šupkou.
- Bosque Gold: Žltoplodá verzia, ktorá vznikla spontánnou mutáciou v mojej záhrade.
- Green Doctors: V zrelosti zelenoplodá cherry rajčinka s veľmi sladkou, korenistou chuťou.
- Super Snow White: Odroda nie je úplne biela, ale je odlišná a svetlejšia ako žltých rajčín, podobná farbe starého vosku.
- Sweet Aperitif: Má úroveň opäť až 11 - 12 °Bx.
- Orangeto: So solídnou úrovňou sladkosti až 11,5 °Bx. Je semi-determinantná, teda niečo medzi kolíkovou a kríčkovou.
- Dancing Green Fingers: Plody majú jemnú štruktúru, málo semien a lahodnú, sladkú chuť.
Predpestovanie priesad
Optimálne obdobie na výsev paradajok je marec. Najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka. Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla.
Ako vysievať paradajky
Najskôr si vyberieme našu obľúbenú odrodu. Semienka, ak je to možné, použijeme čerstvé (z čerstvého nákupu) alebo aspoň v záruke, napríklad z minuloročného nákupu. Samotný výsev potom robíme do výsevného substrátu. Nepoužívame domáce namiešané zeminy, pretože by sme si mohli do výsevov zaniesť rôzne pôdne patogény, ktoré by nám potom mohli spôsobovať problémy pri klíčení semienok. Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú pestovatelia môžu urobiť, je použitie klasického záhradného substrátu, ktorý ostal z pestovania minuloročných plodín.
Výsevný substrát neobsahuje toľko výživných prvkov a mikroprvkov, pretože tieto mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Semienka primárne potrebujú dobrú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený. Čo sa týka klíčenia, tak rajčiny nám vyklíčia za 7 až 10 dní. To znamená, že po tejto dobe by sme mali vidieť prvé rastlinky, ktoré potom pomerne rýchlo vytvoria pevné klíčne lístky - to sú tie dva lístočky, ktoré vyrastú z klíčka.
Používame výsevné misky, ktoré sú hlboké maximálne 5 cm, čo nám na výsev stačí. Často bývajú vybavené už aj priesvitným plastovým krytom, ktorý nám zaistí to, že v substráte zostane vlaha a nebude dochádzať k jeho vysychaniu. Kryt pomôže aj pri udržiavaní stálej teploty. Pre samotné klíčenie je ďalej dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 stupňov. Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia výsevy priamo na okno, ale práve chlad od okien na parapete môže spôsobiť, že teplota je nedostatočná. Vtedy môže byť klíčenie problematickejšie, takže vhodnejšie je spraviť si poličku, ktorú umiestnime nad radiátor.
Pikírovanie paradajok
Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom si rastlinky rozsadíme - do sadbovačov alebo priamo do nejakých malých téglikov a kvetináčov. Tým, že rastlinku vytiahneme, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, a tým sa podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie. Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky. Ak ich aj omylom stlačíme, tak to nevadí, tie poškodiť môžeme. Problémom by bolo nadmerné stláčanie tenkej stonky. Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky. Určite len jednu, nevypláca sa vysádzať po viac, pretože si potom konkurujú.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo domácich hranoliek
Otužovanie paradajok
Akonáhle rastlinky vyklíčia, tak po pikírovaní a zakorenení môžeme teplotu znížiť na 20 stupňov. Ak berieme do úvahy, že vysievame niekedy v polovici marca a otužujeme približne 14 dní pred výsadbou, ktorá je v polovici mája, tak toto obdobie je približne jeden mesiac, kedy máme rastlinky v teple. Potom ich už musíme pripravovať na to, že budú vo vonkajšom prostredí. Tam je dôležité, obzvlášť na Slovensku, keďže máte pomerne členitú krajinu, vybrať si termín výsadby tak, aby nedošlo k poškodeniu rastlín chladom. Paradajky sú teplomilná plodina a na rast potrebujú teplotu minimálne 15 stupňov.
Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Doma alebo v domácom parenisku majú rastlinky dosť teplo, v jarnom období majú ešte nedostatok svetla. Preto sa snažíme dávať rastliny na čo najsvetlejšie miesta. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá. Robíme to z dvoch dôvodov. Prvým je prispôsobenie vonkajším teplotám - to znamená, že ich postupne privykáme na nižšie teploty. Buď im vetráme v parenisku, alebo ich počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov, vyložíme von. Druhým dôležitým faktorom otužovania je prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, pretože doma za sklo alebo do pareniska neprechádza UV žiarenie, tým pádom tieto rastlinky nie sú zvyknuté na UV žiarenie.
Ak rastlinku v apríli otužujeme, ale zabudneme ju v noci premiestniť dovnútra, pričom sa v noci ochladí, ak úplne nezamrzne, tak sa nič závažné zrejme nestane. Rastlinka ešte nemá vytvorené kvety, takže nedôjde k poškodeniu kvetu a plodnosti. Dôležité je, aby teplota neklesla pod bod mrazu. Horší je prípad, keď nám tie rastlinky zmrznú. Paradajka je však pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky. Už sme sa s tým stretli aj pri vonkajších výsadbách, keď v máji prišli neskoré mrazy a rastlinky pomrzli.
Pestovanie paradajok na balkóne
Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade.
Výber nádoby a pôdy
Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast.
Prečítajte si tiež: Dokonalé bryndzové halušky
Výsadba sadeníc
Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam.
Starostlivosť o paradajky v kvetináči
Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.
Vrúbľované paradajky
Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.
Starostlivosť o paradajky počas rastu
Paradajkám sa darí na slnečnom stanovišti v neutrálnej až mierne kyslej pôde bohatej na potrebné živiny ako je práve vápnik, draslík a fosfor. Priesady sadíme do približne 20 cm hlbokej jamy vo vzdialenosti 40 cm od seba a doprajeme im výdatnú zálievku, ktorú následne pred ďalším poliatím necháme vyschnúť. Tým sa vzduch dostane ku koreňom a podporí ich stabilitu.
Zalievanie
Správne zavlažovanie je tajomstvom úspechu. Rajčiny potrebujú dostatok vlahy, najmä v horúcich letných dňoch. Dôležité však je vyhnúť sa premočeniu pôdy. Ak sú rajčiny vystavené príliš veľkej vlhkosti, veľmi ľahko sa objavia plesne, ktoré dokážu zničiť celú úrodu. Optimálne je preto zalievať rajčiny pravidelne, ale s mierou - pôda by mala byť vlhká, no nie premočená. Najlepším časom na zalievanie sú skoré ranné alebo neskoršie večerné hodiny, aby voda nespôsobovala popáleniny listov vplyvom silného slnka.
Pri paradajkách sa vyhýbame zalievaniu na list, zalievame ich preto ku koreňom. Najlepším spôsobom závlahy sa v posledných rokoch ukazuje kvapková závlaha alebo zavlažovanie pomocou priesakových hadíc.
Vyštipovanie a zaštipovanie
Pravidelné vyštipovanie zabezpečí bohatú úrodu. Zaštipovanie výhonkov je osvedčená metóda, ako zlepšiť kvalitu a množstvo úrody rajčín. Pravidelne odstraňujte tzv. „zálistky“ - bočné výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách listov. Dôležité je robiť to ručne, teda priamo prstami, nie nožom či nožnicami. Nožom by ste totiž mohli rastlinu ľahko poškodiť a naviac na nej rozšíriť prípadné ochorenia z jednej rastliny na druhú. Pravidelným zaštipovaním sa rastlina bude môcť lepšie sústrediť na výživu plodov, ktoré budú oveľa sladšie a väčšie.
U kolíkových odrôd je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody. V prípade, že by sme zálistky nevylamovali, rastlina by bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, rastlina by mala menší počet kvetov a ani dozrievanie by nebolo tak rýchle, ako by sme očakávali. Negatívne by to ovplyvnilo aj veľkosť plodov. U kolíkových rajčín je teda vylamovanie zálistkov štandardom, rastlinu vedieme na jeden výhon a bočné zálistky vylamujeme čo najskôr. Kým sú zálistky mladé, nepotrebujeme na to žiadne nožnice, stačí vylomiť. Rastlina po takomto ošetrení vloží všetku energiu do hlavného výhonu, strapcov s plodmi, kvetov a do ďalšieho rastu. Spravidla nám na paradajkách počas sezóny dozreje tak sedem-osem strapcov s plodmi, v skleníku možno deväť-desať. Výnosy závisia aj od odrody.
Hnojenie
Naše prastaré mamy nepoužívali žiadne drahé umelé hnojivá. Namiesto toho nedali dopustiť na obyčajný drevený popol, ktorý zostal po kúrení v kachliach alebo v peciach. Popol je bohatý na draslík, fosfor aj vápnik, čo sú minerály dôležité pre zdravie a sladkú chuť rajčín. Jednoducho rozsypte tenkú vrstvu dreveného popola okolo rastlín a jemne premiešajte so zemou. Rajčiny túto prírodnú výživu ocenia a odvďačia sa vám sladkou a chutnou úrodou.
Paradajka je nenáročná plodina a potrebuje len svoju dávku bežných mikroprvkov - dusík, fosfor, draslík, ktoré môžeme dopĺňať napríklad prírodným granulátom. Použiť môžeme granulovaný kravský a slepačí hnoj alebo klasické priemyselné hnojivá. V každom prípade takým „vodítkom“ pre nás je rast a farba listov. Ak sú vitálne a zelené, tak je výživa v poriadku a rastlina nasadzuje plnohodnotné plody.
Opora pre rastliny
Ak necháte rastliny bez podpory, budú sa plaziť po zemi, čím sa zníži ich produkcia a navyše sa veľmi ľahko nakazia plesňou či inými chorobami. Stačí pritom jednoduchý drevený kolík alebo kovová opora. Rajčiny majú prirodzenú tendenciu „šplhať“ smerom hore za slnkom, takže sa samy budú pnúť a rásť do výšky.
Vhodné susedstvo
Pri pestovaní paradajok je vhodné myslieť aj na ich vhodné susedstvo a vysádzať ich do blízkosti napríklad mrkvy, bazalky, paštrnáka alebo kôpru, čím sa ich rast podporí. Paradajky nie je prospešné vysádzať do blízkosti zemiakov alebo uhoriek. Paradajky a zemiaky lákajú rovnakých škodcov, čím sa ich nevhodné pôsobenie na tieto rastliny násobí.
Ochrana pred škodcami a chorobami
U rajčín si musíme dať často pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy.
Často skloňovanou chorobou je aj pleseň zemiaková. V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných odrôd alebo odrôd tolerantných voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Rezistencia nie teda je úplne spoľahlivá. Dnes sa dá povedať, že rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany. Vieme to dosiahnuť dodržaním niekoľkých zásadných faktorov, a to je správna hustota výsadby - neprehusťujeme výsadby, rastliny vysadíme na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.
Trik pre sladšie paradajky
Moja kamarátka mi poradila, aby som ku koreňom paradajok nasypala obyčajný cukor. Zo začiatku som si myslela, že si zo mňa robí žarty, ale keď som to skúsila, výsledok ma doslova ohromil. Moje paradajky zrazu dostali úžasnú sladkú chuť a šťavnatosť, akú som dovtedy nepoznala. Cukor nemá priamy vplyv na chuť paradajok v tom zmysle, že by sa sladkosť preniesla priamo do plodov. V skutočnosti podporuje mikroorganizmy v pôde. Tie sa postarajú o to, aby rastliny lepšie vstrebávali živiny, čo vedie k zdravším rastlinám a chutnejším plodom. Môžete si vybrať z dvoch spôsobov:
- Nasypať cukor priamo ku koreňom - hrsť cukru rozsypete okolo každej rastliny.
- Použiť cukrovú zálievku - rozpustite jednu lyžicu cukru v litri vody a týmto roztokom polejte paradajky.
Takéto prihnojovanie môžete opakovať každé dva týždne počas obdobia zrenia plodov.
Zber úrody
Záleží to od toho, ako sa nám podarí zvládnuť celý proces pestovania od výsevu a vplyv na termín zberu má aj výber odrody. Dnes máme už aj veľmi skoré odrody, ale existujú aj poloskoré a neskoré. Tiež záleží na podmienkach, v ktorých rastliny pestujeme, pretože skorší prvý zber docielime spravidla v skleníku. Tam to už môže nastať na začiatku júla.
Cherry paradajky na stonke dozrievajú postupne, čiže kým vrchné paradajky sú dozreté, tie na konci vetvičky sú ešte oranžové. Ak necháte dozrieť všetky paradajky, s veľkou pravdepodobnosťou tie vrchné popraskajú. Preto odporúčam tie vrchné obrať skôr a spodné nechať dozrieť. Paradajky zbierame, až keď sú dozreté a ideálne neukladáme veľmi na seba, nech sa nepopučia.