Žraloky, fascinujúce a často nepochopené tvory, obývajú naše oceány už stovky miliónov rokov. Napriek ich povesti krvilačných beštií, realita ich života je oveľa komplexnejšia a prekvapivejšia. Mnoho ľudí si predstavuje žraloka ako neľútostného predátora, ktorý neustále loví a požiera všetko, čo mu príde do cesty. Avšak, existuje mnoho druhov žralokov, ktoré sa živia planktónom, malými rybami alebo inými morskými živočíchmi a dokonca aj žraloky, ktoré nežerú mäso. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty života žralokov, od ich správania a lovu až po ich ohrozenie a ochranu.
Mýty a fakty o žralokoch
Ľudstvo od roku 1950 vyhubilo 95 % žraločej populácie. Poľuje zo strachu, ale aj snobizmu - dnes je totiž veľmi trendy mať na stole žraločí steak a na stene jeho čeľuste. Žralokár Richard Jaroněk varuje, že ak ľudstvo radikálne nezmení postoj, v roku 2050 umrie posledná morská ryba. Potom postupne zanikne aj naša civilizácia.
Často sa stretávame s prehnanými predstavami o žralokoch, ktoré sú živené médiami a populárnou kultúrou. Filmy, kde predátori žerú celé lode, prispievajú k strachu a nepochopeniu týchto zvierat. V skutočnosti žraloky na nás kašlú. Preto dovolenkárom vždy odpovedám, že ak uvidia žraloka, môžu byť najšťastnejšími ľuďmi na svete. Bez cieleného lákania a vnadenia by to bola obrovská vzácnosť. Stretnúť v Chorvátsku žraloka máte šancu jedna k miliarde. Skôr naňho môžete natrafiť na Tahiti či Bahamách. A na dovolenkových fotografiách z Jadranu je na 90 % nejaký zatúlaný veľrybí žralok, ktorý sa živí planktónom.
Žralok ako lovec a jeho zmysly
Ešte pred desiatimi rokmi sa verilo, že žralok zle vidí a počuje. Dnes je to už vyvrátené a vieme, že má skvelý zrak, sluch aj čuch. Špecifickými žraločími receptormi sú lorenziniho ampuly umiestnené v okolí papule, pomocou ktorých vníma elektromagnetické impulzy. Sú to maličké čierne dierky, z ktorých vedú kanáliky priamo do miechového moku, a pripomínajú oholené strnisko chlapa. Keby sme žralokovi zaviazali oči, on o nás stále bude vedieť, pretože registruje naše vlny. Pomocou týchto receptorov vie predátor tiež zaznamenať obsah krvi vo vode a dokáže presne rozoznať, čo a kde krváca a či je to jeho potrava alebo nie.
Skúmaním žraločích ampúl sa vyvrátil aj mýtus, že sa hneď vrhajú za každým krvácajúcim tvorom. Žralokom sa za milióny rokov života na zemi vytvorila v hlave akási databanka všetkých krví zvierat, ktoré kedy zabili. Tieto dravce teda veľmi dobre rozoznajú, že päť kilometrov od nich krváca veľryba alebo tuniak, ktorý je ich potravou. Keď však zacítia neznámu ľudskú krv, jednoducho sa v nich ozve zvedavosť. Vďaka lorenziniho ampuliam vie žralok tiež určiť obsah tuku v tele živočícha, a preto, samozrejme, zaútočí na najtučnejšiu korisť, z ktorej bude mať viac úžitku a energie.
Prečítajte si tiež: Fakty o žraločom mäse
Správanie žralokov a interakcia s ľuďmi
Turisti ma často žiadajú, aby som ich vzal medzi žraloky, túžia po adrenalínových zážitkoch. Najprv im teda vysvetlím, ako má vyzerať výstroj, že ho musia zbaviť všetkého, čo by im mohlo zavadzať alebo zbytočne pútať pozornosť žraloka. Potápači by mali pôsobiť nenápadne, byť v tmavom alebo maskáčovom oblečení. Musia odstrániť lesklé a žlté časti. Žltá farba totiž nie je vo vode bežná, takže žraloka hneď upúta a irituje ho. Ďalším krokom je naučiť sa vo vode správať. Vždy potápačom zdôrazňujem, aby zabudli na strach. Musia si uvedomiť, že žralok je predátor a má geneticky zakódované, aby vnímal vibrácie tvorov v tiesni. Keď budú vedľa seba dvaja ľudia, jeden pokojný, ale z druhého pôjde strach - bude nervózny, spotený a srdce mu bude divoko biť - žralok si vyberie jeho.
Ak by ste čisto hypoteticky žraloka stretli, nikdy sa k nemu neotáčajte chrbtom a neplávajte preč. Vtedy sa v jeho očiach premeníte na nemohúceho umierajúceho tvora, ktorého musí doraziť. Žralok je totiž geneticky nastavený, aby zabíjal všetko zranené, choré, unavené, či na pokraji smrti. Tým čistí moria od slabých jedincov, prežiť má právo len silný. Ostaňte preto stáť a pozerajte sa priamo na neho, v 99,9 % stačí očný kontakt.
Ohrozenie žralokov a ich ochrana
Od roku 1950 ľudia vyhubili 95 % žralokov. Posledných 5 rokov sa tieto zvieratá likvidujú ešte masovejšie, ročne ich umrie 100 miliónov - znamená to, že každú sekundu zabijeme troch žralokov. A už vôbec nejde o tie obrie 5-metrové kusy. Donedávna boli žraloky odpadové ryby, keď ich rybári omylom vylovili, hádzali ich späť do vody. Dnes ich ľudia zabíjajú zo strachu, ale aj pre ich plutvy či mäso. Čeľusť z veľkého bieleho žraloka má na čiernom trhu hodnotu okolo 17-tisíc eur.
Veľký biely žralok čaká mladé 13 mesiacov a porodí len jedno mláďa, takže dnes vieme predpovedať, že do 10 až 15 rokov tento druh zanikne. Žraloky sú na planéte 400 miliónov rokov v nezmenenej podobe, prežili niekoľko dôb ľadových, pamätajú si tyranosaura rexa, ale neprežijú vyčíňanie ľudí za posledných 50 rokov. Je to veľká škoda, žralok je totiž unikát. Jeho vývoj sa ukončil pred 8 miliónmi rokov, odvtedy je v podstate dokonalý. Nikdy napríklad nedostane rakovinu, má bunky, ktoré nádor zlikvidujú. Žralok si tiež dokáže zregenerovať zuby, vylomené a poškodené mu znova dorastú. Veľkým druhom sa obnovia do 6 mesiacov, u menších to dokonca trvá len 12 dní. Za svoj život si takto vymenia 5 až 8-tisíc zubov. Situácia je však tragická čo sa týka všetkých druhov. Životnosť oceánov je zhruba 100 rokov, príčinou je znečisťovanie a masový výlov. V roku 2050 umrie posledná ryba.
Richard Jaroněk: Žralokár a fotograf
Pôvodne vyštudoval kožiarsku priemyslovku a k foteniu ho priviedlo potápanie. Dokumentuje podmorský svet - najmä veľké biele a tigrie žraloky a je jedným z 10 najlepších fotografov žralokov na svete. S dravcami dokáže nadviazať kontakt a ony mu dovoľujú dotýkať sa ich. Na konte má niekoľko kníh, filmov, výstav a množstvo ocenení. Prostredníctvom svojich skúseností a fotografií sa snaží poukázať na vymieranie niektorých živočíšnych druhov, šíri osvetu, robí prednášky a teší sa, ak zmení prístu…
Prečítajte si tiež: Recepty a výživové hodnoty: Žraloky a ryby
Richard Jaroněk so svojím českým tímom sa v Afrike venovali viacerým výskumným projektom. Ako prví na svete sme prišli na to, že žraloky veľké lovia vo svorkách. Pritom ešte pred 15 rokmi sa dogmaticky tvrdilo, že žraloky sú samotári a vyhýbajú sa jeden druhému, aby sa chránili. Dokázali sme tiež, že žralok dokáže cúvať. Dovtedy sa odborníci zhodovali, že technicky nie je možné, aby ryba plávala pospiatky. Asi rok sme monitorovali aj manty, veľrybie a tigrie žraloky, ktoré sa dajú rozoznať podľa ich jedinečnej pigmentovej mapky na prsnej plutve.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o žralokoch