Žraloky sú fascinujúce tvory, ktoré obývajú naše oceány už milióny rokov. Často sa o nich hovorí v súvislosti s nebezpečenstvom, no v skutočnosti sú to dôležití členovia morského ekosystému. Tento článok sa zameriava na žraloky, ich charakteristické znaky a na to, ako ich odlíšiť od cicavcov.
Starobylá skupina rýb
Žraloky tvoria starobylú skupinu rýb, ktorá sa na Zemi objavila pred viac ako 350 miliónmi rokov. Za ten čas sa ich vzhľad a spôsob života príliš nezmenili, čo svedčí o ich úspešnej adaptácii na život v oceáne. Patria do skupiny rýb - Druhoústovcov a kmeňa Drsnatokožce.
Charakteristické znaky žralokov
- Chrupkovitá kostra: Na rozdiel od väčšiny rýb, ktoré majú kostru z kostí, žraloky majú kostru chrupkovitú a kostenú. Chrupavka je ľahšia a pružnejšia ako kosť, čo im umožňuje rýchlejšie sa pohybovať vo vode.
- Drsná koža: Ich koža je hrubá a drsná, pokrytá drobnými zúbkami, tzv. plakoidnými šupinami. Tieto šupiny sú podobné zubom a chránia žraloka pred zranením a parazitmi. Ak by sme so zaviazanými očami pohladili žraloka, ťažko by sme rozoznali, či je to koža žraloka alebo šmirgľový papier. Mnohým druhom vyčnievajú z pokožky zvanej šargénová koža malé špicaté zúbky, charakteristický znak žralokov. Zloženie týchto zúbkov je takmer totožné so zubami ostatných stavovcov, ktoré ich však majú v ústach. Vrcholnú vrstvu tvorí sklovina, pod ňou je zubovina. Spodná časť šupín - zubov je plochá, kostená a vnorená do kože.
- Vretenovitý tvar tela: Väčšina žralokov má vretenovitý tvar tela, ktorý im umožňuje ľahko sa pohybovať vo vode. Na rozdiel od rají, ktoré majú ploské telo a žijú na dne, majú žraloky vretenovitý tvar tela.
- Žiabrové štrbiny: Na bokoch za hlavou majú žiabrové štrbiny, cez ktoré dýchajú.
- Zuby: Žralokom ustavične vypadávajú zuby. Ak sa zub v prednom rade opotrebuje, nahradí ho nový z radu za ním. Jednému žralokovi sa vymení počas života niekoľko tisíc zubov. Ako žralok rastie, nové zuby má vždy väčšie ako predchádzajúce. Rovnaký pôvod i zloženie majú i obávané zuby žralokov, veď ide o premenené kožné zuby.
Rozdiely medzi rybami a cicavcami: Ako rozlíšiť žraloka od delfína
Často sa stáva, že ľudia zamieňajú morské cicavce, ako sú delfíny a veľryby, s rybami. Dôležité je uvedomiť si základné rozdiely medzi týmito dvoma skupinami živočíchov:
- Spôsob rozmnožovania: Cicavce rodia mláďatá, ktoré po narodení cicajú materinské mlieko. Ryby kladú ikry, alebo rodia živé mláďatá schopné sa živiť pevnou potravou už po narodení.
- Dýchanie: Cicavce dýchajú pľúcami a potrebujú sa pravidelne vynárať na hladinu, aby sa nadýchli. Ryby dýchajú žiabrami, ktoré im umožňujú získavať kyslík z vody.
- Tvar chvostovej plutvy: Chvostová plutva cicavcov je horizontálna, zatiaľ čo chvostová plutva rýb je vertikálna.
Žraloky, aj napriek ich podobnosti s cicavcami v niektorých aspektoch (napr. rodenie živých mláďat u niektorých druhov), patria jednoznačne medzi ryby.
Rozmanitosť žralokov
Žraloky sa vyskytujú v rôznych veľkostiach a tvaroch, a obývajú rôzne prostredia. Väčšina druhov žije vo voľnom mori, niektoré však obývajú plytké zálivy a zátoky, prípadne vnikajú do ústí riek a žijú potom aj v sladkej vode. Jeden druh žraloka žije aj v jazere Nikaragua, no najviac a v najväčšom množstve sa vyskytujú v teplých moriach, pričom mnohé druhy sú sťahovavé.
Prečítajte si tiež: Fakty o žraločom mäse
Spôsob výživy
Žraloky sú rôznorodé aj v spôsobe výživy. Niektoré druhy sú zdochlinožravé, živia sa mŕtvymi telami živočíchov a odpadkami. Žralok Obrovský, ktorý môže byť až 20m dlhý, sa živý drobnými rastlinami a živočíchmi, podobne ako Žralok Ozrutný, ktorý sa živý planktónom. Ostatné žraloky sú mäsožravce a živia sa rybami. Veľké druhy sa živia tuleňami, korytnačkami, delfínmi a sú schopné zaútočiť aj na človeka. Korisť vyhladávajú čuchom a krv zacítia na veľké vzdialenosti. Napríklad Žralok biely zacíti jednu kvapku krvi v 4.6 milióna litrov vody.
Niektoré známe druhy žralokov:
- Žralok biely: Jeden z najznámejších a najväčších dravých žralokov.
- Žralok modrý: Je najväčšou dravou rybou. Tento žralok patrí medzi druhy, ktorým sa obyčajne hovorí ‘ľudožrúti’. Občas totiž môžu napadnúť aj človeka, hoci bežne sa živia rybami a hlavonožcami. Napádajú však aj morské cicavce delfíny. Sú to obyvatelia šíreho mora a len zriedka zablúdia k brehom. Žralok modrý dorastá až do deväť metrov, no zvyčajne má len tri metre. Jeho domovom sú všetky moria tropického, subtropického a mierneho pásma. Nie všade je rovnako hojný. Zatiaľ čo v Stredozemnom mori sa s ním môžeme stretnúť často, v Severnom sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Najčastejšie sa zdržiava tam, kde sú veľké kŕdle rýb, najmä sleďov, makrel a tuniakov. Žralok modrý tu často vo veľkých kŕdľoch prenasleduje tiahnúce ryby.
- Žralok obrovský: Najväčšia ryba na svete, ktorá sa živí planktónom. Žralok obrovský - najväčšia ryba Dosahuje dĺžku 14 až 18 m a hmotnosť do 20 t. Napriek svojej veľkosti sa živí drobným planktónom, je neškodný a má neagresívnu povahu.
- Žralok tigrovaný: Známý svojou pruhovanou kresbou a všežravosťou.
- Žralok mačkovitý: V pobrežných vodách od Senegalu až po Nórsko malý škvrnitý žralok mačkovitý. Je to najhojnejší žralok Stredozemného mora a pre svoju veľkosť -sotva jeden meter- aj najčastejšie chovaný v morských akváriách. Sivočervená farba chrbta s čiernymi škvrnami a svetlé brucho prezrádzajú,l že žije prevažne pri dne. Loví tu hlavne kôrovce, mäkkýše a ostatné morské bezstavovce, ako aj menšie ryby. Rozmnožuje sa vajíčkami. Samička znáša 18-20 vajíčok uložených v hranatých, 4-6cm veľkých puzdrách. Na každom rohu puzdra je dlhé vlákno. Ním sa zachytáva na pobrežných porastoch rias a chalúh, pomedzi ktoré samica pláva pri znášaní vajíčok. Vlákna sa špirálovite točia na dĺžku asi 15cm, a tak vajíčko visí v poraste ako v mäkkej kolíske. Celý vývoj žraloka od nakladenia vajíčok až po vyliahnutie sa dá sledovať cez priesvitné steny puzdier. Práve vyliahnuté mláďa je dlhé asi 10cm a ináč sfarbené ako rodičia, je pirečne pruhované. Žraloky mačkovité sa často lovia. Na trhu ich potom ponúkajú bez hláv ako úhory. Možno preto aby sa lepšie predávali.
Žralok a človek
Žraloky sú často vnímané ako nebezpečné tvory, ktoré bezdôvodne napádajú ľudí. V skutočnosti sú útoky žralokov na človeka pomerne zriedkavé a väčšinou sú spôsobené nedorozumením alebo zvedavosťou žraloka. Žraloky sú veľmi nebezpečné a to hlavne vtedy ak majú pocit, že sú v ohrození. Samotné človeka nenapádajú bez príčiny. Príčin je hneď niekoľko:
- zvedavosť človeka, ktorá siaha až po hranicu tolerancie žraloka
- žralok nemá dobrý zrak, a preto si ľahko vie plávajúceho človeka zmýliť so svojou bežnou obeťou (tulene)
- žraloky všetko musia ochutnať a do všetkého zakusnúť aby vedeli ako to chutí
Rýchlosť žralokov napríklad tak žraloka belasého sa obvykle pohybuje pri 3 km za hodinu, avšak keď prenasleduje korisť dokáže sa pohybovať neuveriteľnou rýchlosťou 25km za hodinu.
Žraloky a ich ochrana
Mnoho druhov žralokov je v súčasnosti ohrozených v dôsledku nadmerného rybolovu, znečistenia oceánov a ničenia ich prirodzeného prostredia. Je dôležité chrániť tieto fascinujúce tvory a zabezpečiť, aby aj budúce generácie mali možnosť obdivovať ich v ich prirodzenom prostredí.
Zaujímavosti zo života žralokov
- Mláďa žraloka modrého: Reprodukčné správanie žraloka modrého je celkom záhada. Samcom to trvá okolo dvadsaťšesť rokov a samice zvyknú mať prvé mláďa až v tridsiatich troch rokoch. Takmer polovicu života im teda trvá, kým začnú plodiť potomstvo. Žraloky modré sa totiž môžu dožívať okolo sedemdesiat rokov. O žralokoch modrých je známe, že sú vajcoživorodé. Znamená to, že k oplodneniu vajíčok dochádza vnútri maternice, kde sa neskôr mláďatá aj vyliahnu a ďalej vyvíjajú až do pôrodu. „Myslím, že to bol novonarodený žralok modrý, ktorý zhadzoval svoju embryonálnu vrstvu. Filmár Carlos Gauna a doktorand biológie Phillip Sternes skúmali pomocou podmorského dronu vody blízko pobrežia pri Santa Barbare minulý rok v júli, keď uvideli na záberoch bielo sfarbeného žraloka. Nachádzal sa iba tristo metrov od pobrežia. „Keď sme priblížili a spomalili sme zábery, uvedomili sme si, že biela vrstva sa mu pri plávaní odlupuje z tela,“ vysvetľuje Sternes v tlačovej správe Kalifornskej univerzity v Riverside. „Myslím, že to bol novonarodený žralok modrý, ktorý zhadzoval svoju embryonálnu vrstvu.“Pobrežie Kalifornie výskumníci dlho považujú za jedno z možných rodísk žralokov bielych. V oblasti pri pobreží Santa Barbary Gauna už niekoľkokrát v minulých rokoch pozoroval aj gravidné samice. Naposledy ich videl iba pár dní predtým, ako spozoroval biele mláďa. „V tento deň sa jedna zo samíc potopila a krátko na to sa objavil úplne biely žralok. Nie je ťažké odvodiť, odkiaľ mláďa prišlo,“ hovorí Gauna.
- Žraloky a ich spoločníci: Podobne ako väčšina živočíchov aj žraloky majú množstvo drobných priateľov či nepriateľov, ktorí žijú buď na povrchu ich tela alebo v útrobách. Štítovce využívajú žraloky tak, že sa na nich vozia. Prilepia sa prísavkami, ktoré majú na hlave, vedia však aj samy dobre plávať alebo sa voziť na vlne, ktorá sa vytvára za žralokom. Iné ryby, nazývané lodivody, tiež sprevádzajú žraloky a vezú sa na lne za nimi. Parazity žijú v koži žralokov, živia sa ich krvou alebo dokonca žijú v ich útrobách. Škodia im, spôsobujú nepríjemnosti, ale svojho hostiteľa takmer nikdy nezabijú.
Prečítajte si tiež: Recepty a výživové hodnoty: Žraloky a ryby
Prečítajte si tiež: Steak zo žraloka