Väčšina priateľských vzťahov sa rozvíja prirodzene, no niekedy je náročné získať si určitých ľudí alebo udržať s nimi korektný vzťah. Psychológovia tvrdia, že úspech v komunikácii s okolím nemusí byť ťažký, stačí niekoľko jednoduchých krokov. Rovnako tak, aj pochopenie našich emócií spojených s jedlom, ako je napríklad zmrzlina, môže viesť k zdravšiemu životnému štýlu.
Techniky pre získanie obľúbenosti
1. Zrkadlenie
Táto stratégia zahŕňa napodobňovanie správania druhej osoby. Počas rozhovoru sa pokúste skopírovať reč tela, gestá a výrazy tváre. V roku 1999 vedci z univerzity v New Yorku zdokumentovali tzv. „chameleónsky efekt“, ktorý uľahčuje komunikáciu a zvyšuje obľúbenosť. Experimentu sa zúčastnilo 78 mužov a žien, ktorí nevedome napodobňovali svojich partnerov, čo viedlo k lepšej interakcii.
2. Princíp známeho
Ľudia majú tendenciu obľubovať veci, ktoré sú im známe, a ťažšie sa stotožňujú s tým, čo nepoznajú. Znalosť „princípu známeho“ siaha až do 50. rokov 20. storočia. Študenti, ktorí spolu bývali, prežívali viac každodenných interakcií, čo mohlo viesť k priateľstvám. V štúdii psychológovia na univerzite v Pittsburghu zistili, že študenti preukázali väčšiu náklonnosť k ženám, ktoré videli častejšie v triede, aj bez interakcie. Viac času stráveného s ľuďmi môže zvýšiť šance na obľúbenosť.
3. Spontánny prenos vlastností
Výber slov pri opisovaní iných ľudí ovplyvňuje to, ako vás vnímajú. Ak popíšete niekoho ako spravodlivého a láskavého, ľudia si vás tiež spoja s týmito vlastnosťami. Naopak, negatívne vyjadrovanie sa o iných môže viesť k tomu, že vás budú vnímať rovnako negatívne.
4. Nákaza emóciami
Emócie sa šíria medzi ľuďmi ako nákaza. Podľa prieskumu vedcov z univerzít v Ohiu a Hawaii, ľudia nevedome pociťujú emócie tých, ktorí sú okolo nich.
Prečítajte si tiež: Osviežujúca tvarohová pochúťka
5. Teória sociálnej siete
Teória sociálnej siete pracuje na princípe tzv. triády. Dvaja ľudia budú mať k sebe pravdepodobne bližšie, ak budú mať spoločného priateľa. Ľudia častejšie prijmú žiadosť o priateľstvo, ak zistia, že žiadateľ má na zozname nejakého ich priateľa.
6. Model stereotypného obsahu
Podľa sociálnej psychologičky Susan Fiskeovej, ľudia posudzujú ostatných na základe ich ústretovosti a schopností. Ak sa vykresľujete ako ústretový a zároveň kompetentný, získate dôveru a rešpekt. Najmä vo firemnom prostredí je potrebné čo najskôr preukázať ústretovosť a potom kompetencie.
7. Efekt chyby
Ľudia vás budú mať radšej, keď občas urobíte chybu, a to aj vtedy, ak sú presvedčení o vašej odbornosti. Odhalenie toho, že nie ste dokonalí, vás robí príťažlivejším voči ľuďom vo vašom okolí. Elliot Aronson zistil, že študenti hodnotili lepšie ľudí, ktorí odpovedali správne na otázky testu a na konci testu vyliali kávu, ako tých, ktorí síce odpovedali správne, ale kávu nerozliali.
8. Efekt podobnosti
Podľa klasickej štúdie Theodora Newcomba sú ľudia priťahovaní najmä k tým, ktorí sú im podobní. Ľuďom sa páčili viac spolubývajúci, ktorí mali podobné postoje k jednotlivým témam.
9. Podprahové dotyky
Ide o jemné dotyky, ktorých si osoba sotva všimne, napríklad poklopkanie na chrbát alebo dotyk ramena. Tieto dotyky môžu navodiť alebo zvýrazniť príjemnú atmosféru. Štúdia vo Francúzsku ukázala, že miera úspešnosti pri konverzácii bola oveľa vyššia, keď sa muži ľahko dotkli rúk ženy, ako keď sa jej nedotýkali.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina a gastronómia: Istria a Veľký Meder
10. Úsmev
Štúdia potvrdila, že ľuďom sa najviac páčila póza ženy, na ktorej sa usmievala bez ohľadu na to, či bola poloha jej tela otvorená alebo uzatvorená.
11. Teória sebakontroly
Ľudia chcú byť vnímaní spôsobom, ktorý je v súlade s ich presvedčením o sebe. Účastníci s pozitívnym názorom na seba uprednostňovali ľudí, ktorí o nich mali vysokú mienku, zatiaľ čo tí s negatívnym sebanázorom uprednostňovali kritikov. Ľudia radi komunikujú s tými, ktorí poskytujú spätnú väzbu v súlade s ich známou identitou.
12. Vlastné odhalenie
Vlastné odhalenie môže byť jednou z najlepších techník budovania vzťahov. Študenti, ktorí si kládli osobné otázky, vyhlásili, že sú si oveľa bližší ako tí, ktorí tieto otázky nekládli. Môžete začať tým, že sa ľudí spýtate na posledný film, ktorý videli a postupne prejdete k veciam, ktoré pre nich v živote znamenajú najviac.
13. Pygmalion efekt
Podľa Pygmalion efektu sa ľudia správajú tak, ako od nich očakávajú druhí. Ak si myslíte, že je niekto hlupák, budete sa k nemu správať ako k hlupákovi.
14. Reciprocita milosti
Keď si myslíme, že nás má niekto rád, máme tendenciu takýchto ľudí obľubovať.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina Martin: Kompletná recenzia
15. Zmysel pre humor
Výskum potvrdil, že bez ohľadu na to, či ľudia premýšľajú o svojom ideálnom priateľovi alebo romantickom partnerovi, vždy je pre nich dôležité to, či majú zmysel pre humor.
16. Rozprávanie o sebe
Vedci z Harvardu zistili, že rozprávanie o sebe môže byť neodmysliteľne obohacujúce rovnako ako jedlo, peniaze a sex. Oblasti mozgu spojené s motiváciou a odmenou boli najaktívnejšie, keď účastníci zdieľali informácie verejne o sebe, aj keď ich nikto nepočúval.
Psychológia jedla: Prečo jeme to, čo jeme
Aj keď je jedlo zdanlivo len fyziologická potreba, s našou psychikou súvisí viac, ako sme si niekedy možno ochotní pripustiť. Psychoterapeutka a výživová poradkyňa Petra Mocová sa zaoberá prepojením medzi psychikou a stravovaním.
Prepojenie psychiky a stravovania
Petra Mocová kombinuje psychoterapiu a výživové poradenstvo, čo je dôležité nielen pri poruchách príjmu potravy, ale aj pri širšom okruhu problémov. Psychológia zdravého životného štýlu je jej srdcovou témou, rovnako ako téma zajedania emócií. Aj ona sama po náročnom dni rada siahne po zmrzline.
Prečo sa prejedáme?
Prejedanie sa nezdravými potravinami je často prejavom závislosti a krikom duše. Keď sme schopní jesť zdravo a urobiť si na jedlo čas, svedčí to o našom vzťahu k sebe samému. Naopak, zanedbávanie stravy a prejedanie sa vo fastfoodoch môže byť prejavom pomalej samovraždy.
Funkcie jedla
- Fyziologická: Nasýtiť.
- Sociálna: Jeme spoločne pri spoločenských udalostiach.
- Psychologická: Uvoľňujú sa neurotransmitery ako dopamín a endorfíny, ktoré nám pomáhajú upokojiť sa.
Delenie jedla na dobré a zlé
Mnohí ľudia delia jedlo na dobré a zlé, avšak je dôležité byť flexibilný a nájsť si dlhodobo udržateľný životný štýl. Pravidlo 80/20 znamená, že 80 percent času jeme zdravo a 20 % je priestor na nejaké vybočenie.
Malé zmeny vedú k úspechu
Je dôležité nájsť si niečo, čo je nám vlastné, a udržať to dlhodobo. Klienti si najprv zapisujú svoje návyky, jedálniček a pohyb, a potom pomenúvajú veci, ktoré robia dobre. Zameriavajú sa na pravidelnosť, dostatok zeleniny a bielkovín, a obmedzenie cukru.
Vplyv sociálnych sietí
Ľudia na seba majú často príliš veľké nároky, ktoré kladú aj sociálne siete. Porovnávanie sa s ostatnými môže viesť k nespokojnosti. V rámci terapie sa často pracuje na téme sebalásky a starostlivosti o seba.
Vzťah k Bohu a jedlo
Naše telo je dar od Boha. Ako sa staráme o vzťah s Bohom a blížnymi, tak máme mať radi aj seba ako svojho blížneho. Aj príprava jedla pre druhých môže byť niečo duchovné.
Zmrzlina a jej vplyv na telo a myseľ
Bolesť hlavy zo zmrzliny
Poznáte ten nepríjemný pocit počas jedenia veľmi zamrznutej zmrzliny, či pitia príliš studeného nápoja? Trojklanný nerv je prirodzenou súčasťou tela každého človeka. Vedci si sú istí, že takmer každý zažije bolesť hlavy pri prehĺtaní veľmi studených látok. Pomôcť môže zahriatie podnebia v ústach jazykom, vypitie teplého nápoja, alebo dýchanie do spojených rúk.
Intolerancia laktózy
Približne jednej pätine Slovákov spôsobuje zmrzlina nepríjemné zdravotné ťažkosti, ako sú hnačky či bolesti brucha, kvôli neznášanlivosti mliečneho cukru. Ľudia postihnutí intoleranciou laktózy by mali vyhľadávať zmrzliny a nanuky, ktoré obsahujú namiesto živočíšnych tukov rastlinné. V prípade potreby môžu použiť enzým laktáza vo forme tabletky pred zjedením zmrzliny.
Nanuky, ktoré sa neroztopia
V Japonsku sa podarilo vyrobiť nanuky, ktoré sa neroztopia a ktoré držia svoj tvar aj pri vyšších teplotách vďaka polyfenolovej tekutine z jahôd.
História zmrzliny
Zmrzlina sa datuje až do starovekej Číny, kde bola známa už pred 3000 rokmi. V 13. storočí Marco Polo priniesol recept na zmrzlinu do Európy. V 16. storočí sa v Taliansku objavili prvé verejné zmrzlinárne. V 18. storočí Jacob Fussell zlepšil proces výroby zmrzliny a umožnil jej hromadnú výrobu. V roku 1904 Italo Marchiony vytvoril prvé zmrzlinové kornútky.
Ako si pripraviť domácu zmrzlinu
Poctivá zmrzlina z kvalitných surovín je hitom posledných rokov. Pripraviť si ju doma môže byť zábavné a chutné. Existujú kuchárky, ktoré vás prevedú prípravou zmrzlín, sorbetov a nanukov krok za krokom, či už so zmrzlinovačom, mrazničkou alebo na drievku.