Syry sú neodmysliteľnou súčasťou nášho jedálnička a každý z nás má nejaký ten svoj obľúbený, na ktorom si rád pochutná. Málokto však vie, ako syry vznikli a kde majú svoj pôvod. O vzniku tejto pochúťky existuje mnoho legiend a dohadov. Gréci napríklad verili, že syr je dar od bohov a že jeden z nich zostúpil na zem, aby ľuďom ukázal, ako ho majú pripravovať.
História syra: Od kočovných kmeňov po priemyselnú revolúciu
Veľký prínos do syrárskeho umenia priniesli Rimania, ktorí poznali minimálne 12 druhov syra a vedeli ho vyrábať rôznymi spôsobmi. Za syr však s najväčšou pravdepodobnosťou vďačíme kočovným kmeňom v južnej Ázii a na Strednom východe. Bojovníci si totiž nalievali do kožených vakov mlieko, aby mali túto výživnú tekutinu k dispozícii aj na dlhých výpravách. Pod vplyvom slnečných lúčov, pohybov klusajúceho koňa a enzýmov, ktoré sa pravdepodobne nachádzali v kožených vakoch, vznikol z mlieka prvý syr alebo niečo, čo sa naň podobalo.
Dnes vieme, že syr sa vyrába z mlieka, najčastejšie z kravského, ojedinele z ovčieho a kozieho. V iných častiach sveta je delikatesou napríklad syr z ťavieho, konského, sobieho alebo byvolieho mlieka.
Zmeny vo výrobe syra priniesla so sebou priemyselná revolúcia v 19. storočí. Dovtedy si každý farmár vyrobil pre seba a svojich susedov toľko syru, koľko potreboval. Neskôr sa mlieko zvážalo do mliekarní, kde sa z neho vyrábal syr. Dnes nenájdeme chladničku, v ktorej by sa nenašiel nejaký druh syra.
Správne uskladnenie syra
Aby sme si syr naozaj vychutnali, je dôležité ho správne uchovávať. Najlepšie je ho uložiť do najspodnejšej časti chladničky v originálnom obale alebo ho starostlivo prebaliť do potravinárskej fólie. Pred konzumáciou je vhodné syr nechať odležať, aby získal izbovú teplotu a potom ho znova zabaliť a vložiť do chladničky. Pri správnom uskladnení nám takto syr vydrží aj tri týždne.
Prečítajte si tiež: Ovocie a zelenina: Časti rastlín
Druhy syrov a ich charakteristika
Syry sú plnohodnotné potraviny, ktoré sú vyrobené zo sladkého alebo kyslého tvarohu. Používame ich na výrobu nátierok, v studenej kuchyni, na strúhanie a na posypanie cestovín či k vyprážaniu. Líšia sa zložením, vlastnosťami, chuťou i vôňou. Delíme ich na mäkké, tvrdé a tavené.
Mäkké syry
Mäkké syry môžu byť vyrobené z prirodzene kyslého mlieka alebo zo sladkého tvarohu.
Kyslé mäkké syry
Medzi kyslé mäkké syry patria napríklad olomoucké tvarôžky, ktoré sú známou českou špecialitou a vyznačujú sa pikantnou chuťou a prenikavou vôňou. Skladovať by sa mali pri teplote 4 až 8 stupňov. Z pôvodného balenia je ich lepšie presunúť do sklenenej alebo porcelánovej nádoby. Čím dlhšie ich necháme odpočívať, tým budú chutnejšie. Ozajstní milovníci tvarôžkov ich konzumujú až úplne roztečené. Slabého nádychu bielej plesne sa báť nemusíme, k tvarôžkom patrí. Dobrý kuchár vie z olomouckých tvarôžkov pripraviť mnoho chutných jedál. Môžu sa zapekať, vysmážať alebo len tak skonzumovať s cibuľou a chlebom.
Ďalšou špecialitou je pivný syr, ktorý je vyrobený z rozdrobeného tvarohu. Tento syr je mazľavý a veľmi pikantný.
Sladké mäkké syry
Sladké mäkké syry zo sladkého tvarohu môžu mať aj krémovú konzistenciu. Ide o našľahaný tučný tvaroh, ktorý je ľahko stráviteľný, ale veľmi výživný, tzv. žervé syr.
Prečítajte si tiež: Hamburger: Nemecký pôvod
Romadúr - Zreúci syr s typickou arómou
Spomenúť by sme mali aj romadúr, ktorý zreje zvrchu dovnútra. Romadúr je žltooranžový mäkký zrejúci syr s typickou syrovou aromatickou vôňou a chuťou. Pochádza z Belgicka a je vyhľadávanou pochúťkou medzi gurmánmi.
Tvrdé syry
Medzi tvrdé syry patrí napríklad ementálsky syr, ktorý je najakostnejší. Je pôvodom švajčiarsky a zreje minimálne jeden rok. Ementál patrí medzi najväčšie syry na svete a vyrába sa v tvare veľkých bochňov. Tradične by sa mal vyrábať ručne a z nepasterizovaného mlieka. Na výrobu jedného syra sa použije viac ako 1 200 litrov mlieka. Tento syr má typickú hladkú bledožltú kôru a sýtožlté cesto s dierami veľkými ako čerešňa až vlašský orech, ale môžu byť aj väčšie.
Podobne je známy aj moravský bochník a eidam. Eidam má jemnú chuť a názov získal podľa holandského mesta. Je to tvrdý lisovaný syr s prírodnou kôrou známy aj svojím červeným voskovým obalom. Takto obalené syry sú určené na vývoz. Eidam určený pre domáci trh sa predáva s vlastnou prírodnou tenkou kôrou žltej farby. Cesto je žiarivo žlté, tvrdé, no pružné. Eidam má jemnú korenistú arómu a jednoduchú chuť.
Do tejto skupiny patrí aj parmezán, čo je taliansky syr, ktorý zreje dva až štyri roky, je tvrdý, trvanlivý a má pikantnú chuť. Má takú pikantnú a ostrú chuť, že v talianskej kuchyni sa používa skôr ako korenie na dochucovanie jedál než ako syr. Parmezán chutí najlepšie medzi druhým a štvrtým rokom zrenia. Vtedy sa v ňom vyvážene spája jemná chuť masla s prirodzenou ostrosťou a slanosťou.
Hermelín je český syr s bielou ušľachtilou plesňou na povrchu, ktorý je napodobeninou francúzskeho syra Camembert. Má charakteristickú chuť s jemne korenistou vôňou. Je výborný k vínu. Slúži na prípravu viacerých pokrmov. Môže sa smažiť alebo nakladať. Obľúbená je aj hermelínová nátierka. Hermelín a ďalšie podobné syry s bielou plesňou sú u nás veľmi obľúbené a pripravujú sa na rôzne spôsoby.
Prečítajte si tiež: Od Strednej Ameriky po svet: Pôvod kukurice
Niva je syr s modrou plesňou vnútri hmoty.
Tavené syry
Tavené syry sa vyrábajú tavením ementálskeho či moravského bochníku. Sú najmladšou skupinou syrov a začali sa vyrábať až na začiatku minulého storočia. Roztierateľné tavené syry majú dlhšiu trvanlivosť a dajú sa ľubovoľne ochutiť.
Syry z ovčieho mlieka
Z ovčieho mlieka vyrábame napríklad bryndzu, liptovský syr, parenicu a oštiepok.