Rajčiny (Solanum lycopersicum), známe aj ako paradajky, patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie plodiny na svete. Ich pestovanie nie je zložité, ale vyžaduje si správne podmienky a starostlivosť. Pre úspešné dopestovanie kvalitných rajčín je dôležité venovať pozornosť viacerým faktorom, ako je výber správnych priesad (planty), čas výsadby, pravidelné polievanie, hnojenie a ochrana pred škodcami.
Výber odrody rajčín
Šľachtitelia si v prípade rajčín naozaj nekládli hranice. Dnes si môžete vyberať z veľkého množstva odrôd, ktoré sa vzájomne líšia farbou, tvarom, veľkosťou aj chuťou. Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.
Rajčiny delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Medzi obľúbené odrody patria napríklad:
- Tornádo F1: Klasická odroda s vysokou rastlinou a veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi.
- Tumbling Tom Yellow: Drobný krík posiaty malými žltými plodmi.
- Mirado Red: Drobné, oválne plody rastúce v trsoch.
- Oxheart: Mäsitá odroda s veľkými plodmi v tvare srdca.
- Valdo
- San Marzano Gigante 3: Skorá odroda s veľkými oválnymi plodmi.
- Toro F1: Veľmi skorá odroda so stredne veľkými plodmi, ktoré nepraskajú.
- Šejk, Orbit a Diana: Skoré odrody so stredne veľkými plodmi, Diana je odolná voči plesni.
- Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1: Poloskoré odrody s obrími plodmi (paradajky býčie srdce), Yellow Gazi Ribbet F1 má žlté plody.
- Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté): Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi určené na pestovanie v závesných nádobách.
- Minigold: Skorá odroda s kompaktným vzrastom a žltými čerešňovými plodmi.
- Rubinek: Skorá odroda s kompaktným vzrastom a červenými čerešňovými plodmi.
Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, vhodné sú nižšie odrody, teda kríčkové alebo trpasličie rajčiny. Vynikajúca je napríklad oranžová Venus, červená Bajaja alebo žltá Aztek. Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Prečítajte si tiež: Ako recyklovať žlté obaly na mäso?
Výber priesad (planty) a čas výsadby
Rajčiny sa zvyčajne pestujú zo semien, ktoré sa pred výsadbou vysievajú do kvetináčov alebo debničiek ako priesady (sadenice). Semená je vhodné vysievať už začiatkom februára až marca, aby priesady boli dostatočne silné, keď príde čas na ich presadenie do záhrady.
Priesady rajčín (planty) by mali byť starostlivo ošetrované - mali by byť umiestnené na svetlom mieste s teplotou okolo 18-22 °C, aby mali dobré podmienky na rast. Po vzídení sa sadenice pravidelne polievajú, aby sa podporil ich zdravý vývoj.
Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate.
Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši. Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.
Prečítajte si tiež: Všetko o žltom ovocí
Kedy a ako presádzať do záhrady
Rajčiny sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú stabilné teplé počasie na svoj rast. Ideálny čas na presadenie priesad rajčín (planty) do záhrady je po posledných mrazoch, teda v druhej polovici mája alebo začiatkom júna, keď sú nočné teploty nad 10 °C a neexistuje riziko mrazov. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy.
Pri presádzaní je dôležité vybrať miesto, ktoré je slnečné, dobre priepustné a nie príliš vlhké. Rajčiny potrebujú dostatok svetla na fotosyntézu a rozvoj plodov. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.
Príprava pôdy na výsadbu
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Rajčiny sú náročné na úrodnú humóznu pôdu, dobre zásobenú prijateľnými živinami, skôr ľahšiu, hlinitopiesočnatú. Stanovište vyberáme slnečné, chránené pred vetrom.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov Billa
Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.
Výsadba do kvetináčov
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Paradajky na balkóne môžete pestovať vo veľkých kvetináčoch, v ktorých budú mať priestor na budovanie mohutného koreňového systému. Veľkosť závisí od výšky, do akej má rajčiak vyrásť. Vyššie odrody budú potrebovať viac miesta (aj okolo 60 l), nižšie si vystačia s menšími črepníkmi. Špeciálne trpasličie paradajky, ktoré dorastú len do výšky 30 cm, dopestujete v nádobách s hĺbkou okolo 20 cm. Na spodku kvetináča je vhodné vytvoriť drenážnu vrstvu, navrch ktorej dáte netkanú textíliu, aby nemohla byť upchatá hlinou. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky.
Opora pre paradajky
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Kvalitná sadenica kolíkových rajčín má byť vysoká cca 20 - 25 cm s asi 8 pravými listami, kríčková asi 10 - 15 cm so 4 pravými listami. Rastlina má byť pevná, zdravá, tmavozelenej farby s nasadenými či rozkvitnutými 1 - 2 kvietkami. Pred výsadbou priesady, minimálne 7 dní, postupne otužujeme vetraním, znižovaním teploty, obmedzením závlahy a cez deň vynášaním von. Deň pred výsadbou dobre zalejeme. Do výsadbovej jamky nalejeme vodu a necháme vsiaknuť, priesadu vložíme mierne šikmo a pomocou lopatky prihrnieme pôdu ku koreňom a stonke. Pri kolíkových oporu s výškou min. Priesady vysádzame počas zamračeného počasia alebo podvečer, aby lepšie odolali šoku z presadenia a priviažeme ich o kolík do tvaru vodorovnej osmičky, motúz sa nesmie zarezávať.
Starostlivosť o rajčiny
Paradajky v kvetináčoch budú potrebovať vašu pravidelnú pozornosť. Keďže ich životný priestor je dosť obmedzený, je vhodné ich polievať každý deň, aby bol substrát stále jemne vlhký. Pozor si však dajte na preliatie, ktoré by sa mohlo stať príčinou hniloby.
Polievanie rajčín
Polievanie je kľúčovým faktorom pri pestovaní rajčín. Tieto rastliny majú vysoké nároky na vodu, najmä počas obdobia rastu a tvorby plodov. Je dôležité polievať pravidelne, avšak opatrne - nadmerné polievanie môže spôsobiť hnilobu koreňov a iné problémy.
Optimálne je polievať ráno, aby sa predišlo vzniku plesní a hubových chorôb, ktoré môžu vzniknúť, ak sa voda dostane na listy a zostane tam cez noc. Ideálne je polievať priamo ku koreňom, aby sa minimalizovalo mokrenie listov. Rajčiny sú náročné na pravidelnú a výdatnú zálievku, nie však premokrenie. Zavlažujeme ich ku koreňom podmokom do vyhĺbených brázd, ktoré po vsiaknutí vody zahrnieme suchou pôdou. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Závlaha má byť pravidelná a kapacitne vyrovnaná.
Hnojenie rajčín
Rajčiny majú vysoké nároky na živiny, takže je vhodné ich pravidelne hnojiť. Najlepšie je použiť vyvážené hnojivo, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Okrem vody budú rajčiny potrebovať pravidelné hnojenie. Počas rastu a tvorby plodov spotrebujú pomerne veľa živín, takže im zásoby prístupné v substráte nebudú stačiť. Hnojte približne každé dva týždne, podľa toho, aké hnojivo zvolíte.
Strihanie a vylamovanie zálistkov
Je užitočné pravidelne odstraňovať bočné výhonky, tzv. „vodiče“ (suckers), ktoré vyrastajú medzi hlavným stonkom a listami. Týmto spôsobom sa rastlina sústredí na tvorbu kvalitných plodov. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Zálistky, čiže bočné výhonky vyrastajúce v pazuchách listov, priebežne vylamujeme, keď majú dĺžku 5 až 10 cm. Nepoužívame pritom nožnice, nôž alebo vyštipovanie prstami, aby sme nerozniesli choroby. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Ďalšia starostlivosť
Dôsledne likvidujeme burinu, lebo odoberá vodu a živiny. Pôdu v medziradoch často kypríme, prevzdušňujeme. Medzi riadky môžeme nastielať čiernu netkanú textíliu alebo PE fóliu, ktoré potláčajú rast burín, zabraňujú vyparovaniu vody z pôdy a pôdu zahrievajú.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Rajčiny sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ohroziť ich rast a výnosy. Tu sú niektoré tipy, ako sa chrániť pred najčastejšími problémami:
- Pleseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
- Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Zber a skladovanie rajčín
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia. Pokiaľ dodržíte všetky zásady, budete sa môcť už začiatkom leta tešiť z chutných plodov. Tie môžete zberať postupne, keď dozrejú. Plody zberáme prebierkou, so stopkou alebo v strapcoch, každý 2 až 3 deň. Stonku rajčiaku pri sadení „ponoríme“ hlbšie do pôdy, zakorení aj ona, čo zvýši stabilitu, príjem živín a vody.
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Rajčiny je vhodné zberať v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné.
Skladovanie rajčín
- Pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny skladujte pri izbovej teplote.
- Sušenie: Sušenie rajčín je skvelý spôsob, ako si uchovať ich chuť na dlhšie obdobie.
- Mrazenie: Rajčiny je možné mraziť, aj keď to môže ovplyvniť ich textúru. Mrazené rajčiny je dobré používať najmä na varenie a omáčky.