Zjest Vtipne Ovocie: Fakty o Vianočných Zvykoch a Iné Zaujímavosti

Rate this post

Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj tradície, ktoré sa od čias našich predkov výrazne zmenili. Tento článok, inšpirovaný rozhovorom s etnologičkou Katarínou Nádaskou, sa ponorí do histórie Vianoc, odhalí zaujímavé fakty o jedle a prinesie aj prekvapivé informácie o bežných potravinách.

Vianoce včera a dnes: Od duchovnosti k nákupným centrám

Kým dnes sú nákupné centrá plné ľudí zháňajúcich darčeky a na Štedrý deň mávame plné stoly, Vianoce našich predkov boli oveľa viac o duchovnosti, rodine a súdržnosti. Cirkevné sviatky sa svätili a dodržiavali sa presné postupy po stáročia. Ľudia si skutočne oddýchli, hoci bežne sa neoddychovalo ani v zime, keď vonku nebolo veľa roboty. Ženy mali plné ruky práce, konečne mohli priasť, tkať, muži opravovali. Nikdy sa nezaháľalo, ale sviatky sa svätili, vtedy si chceli užiť súdržnosť rodiny so všetkým, čo k tomu patrilo. Dnes sa nám zdá, že Vianoce začínajú už v októbri vďaka reklamám, no v skutočnosti sa v biblickom zmysle začínajú adventom - čakaním na narodenie Ježiša Krista.

Život na vidieku v minulosti: Sebestačnosť a sezónnosť

Na začiatku 20. storočia žilo na vidieku ešte 90 % obyvateľov. Ľudia žili z plodín, ktoré si vypestovali, a vecí, čo si vyrobili. Boli sme súčasťou Uhorska, ktoré sa nazývalo „vaňa chleba a masti“. Pre ľudí bola niekedy zem, pôda viac ako ľudský život. Pôda poskytovala istotu, ktorú človek mal a mohol ju zanechať svojim deťom. Roľník nechodil do práce ako my, získal peniaze, keď mal nadbytok a niečo predal, keď sa im otelila krava a nepotrebovali jalovicu. Peniaze neprichádzali každý deň. Keď boli, stískali sa v hrsti, pretože sa presne vedelo, čo za ne kúpia.

Príprava na zimu: Skromnosť a prírodné zdroje

Naši predkovia mali úplne iný životný štýl ako my. Boli nižší, útli a šľachovití. Ich zdravotný stav bol iný. Nepoznali civilizačné či srdcovo-cievne choroby. Strava mala jednoduchý princíp sezónnosti a lokálnosti. Kyslá kapusta, zemiaky, mäso, cesnak, cibuľa, slivky, hrušky, jablká - všetko sa sušilo, varil sa lekvár. Nepoznali syntetické vitamíny, ale prírodné. Fytoterapia bola po stáročia veľmi bežná liečebná metóda. Všetky bylinky, ktoré mali blahodarné efekty, sa zbierali a pili celú zimu vo forme čaju. Sladilo sa veľmi málo a prevažne medom. Jedlá boli prírodné, málo sa korenilo.

Advent a Mikuláš: Čas príprav a obdarúvania

Advent sa nazýval aj malý pôst, ľudia obdobie brali ako duchovnú aj fyzickú prípravu. V minulosti sa tiež upratovalo. V spomínanom pôste nešlo veľmi o nejedenie mäsa. Zhruba od 13. storočia sa cirkevní otcovia uzhodli, že počas pôstu je možné jesť ryby, dokonca všetky živočíchy, ktoré žijú vo vodách. Obyčajne teší malé deti. Zaujímavé je, že sa tento sviatok a obchôdzky v Európe rozšírili až v 18. storočí, hoci legenda o živote svätca je stará. Keď sa máme priblížiť k zvyku, pre ktorý sa ľudia obdarovávajú, vznikol na základe legendy o Mikulášovi, ktorý zachránil tri dievčatá pred nevestincom. Do popredia sa dostáva postava Mikuláša, ktorého hral urastený mládenec v arcibiskupskej čiapke, s palicou a plášťom. K pochôdzke sa pridáva čert a anjel. Mikuláš v socializme neexistoval, nahradil ho dedo Mráz so svojou Snehulienkou z Čukotky. Do celej tejto hry vstúpil okrem Mikuláša a deda Mráza aj Santa Claus.

Prečítajte si tiež: Zdravotný vplyv ovocia a sladkostí

Štedrý deň: Rodinná pohoda a tradičné jedlá

Ak sa vrátime k tradičným Vianociam, ženy vstávali o druhej hodine po polnoci, aby napiekli vianočný chlebík a kysnuté koláče plnené orechami, slivkovým lekvárom alebo makom. Na slovenskom vidieku dlho pretrvávala klasika. Bolo pravidlo, že kým vyšlo slnko, ženy mali mať napečené. V mestskom prostredí mali zvyky trochu iné. Tradícia vianočného stromčeka prišla z nemecky hovoriacich krajín.

Zjest Vtipne Ovocie: Zaujímavosti o bežných potravinách

Konzumujeme ho každý deň, ideálne aj viac než raz, a my sme sa ti dnes rozhodli dokázať, že predsa o ňom nevieš všetko.

  • Muškátový oriešok: Vo väčšom množstve je halucinogénny.
  • Gumené medvedíky: Sú lesklé vďaka karnaubskému vosku, ktorý sa používa aj vo vosku na autá.
  • Dierky v krekroch: Zabraňujú tvorbe bublín pri pečení.
  • Syr: Je najčastejšie kradnutá potravina na svete.
  • Lieskové oriešky: Jeden zo štyroch skončí v Nutelle.
  • Arachibutyrofóbia: Je strach z toho, že sa ti arašidové maslo prilepí na podnebie.
  • Reďkovky, cesnak a cibule: V starovekom Egypte sa používali ako platidlo.
  • Fazuľa mesiacovitá: V surovom stave obsahuje smrteľnú dávku kyanidu.
  • Popcorn: V Južnej Afrike si pod týmto označením predstavia pražené mravce.
  • Brusnice: Zrelosť možno zistiť tým, že ju hodíme na zem - zrelá sa od nej odrazí ako skákalka.
  • Zemiaky: Tvoria z osemdesiatich percent len voda.
  • Čili papričky: India vypestuje, skonzumuje a vyvezie najväčší počet zo všetkých krajín sveta.
  • Tonik: Svieti v tme vďaka svojmu obsahu chynínu.
  • Dojčenské mlieko: Je jediná potravina na svete, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny na prežitie.
  • Rýchle občerstvenie: Stačí mesiac stravovania v rýchlych občerstveniach a pečeň začne produkovať podobné enzýmy ako pri žltačke.
  • Broskyňa a nektárinka: Je to isté ovocie. Líšia sa len v jednom géne, ktorý určuje, či bude šupka chlpatá alebo hladká.
  • Citrón pláva, limetka sa potopí.
  • Oxid titaničitý: Niektoré dresingy a mliečka do kávy obsahujú oxid titaničitý, ktorý možno nájsť napríklad aj v opaľovacích krémoch. Na svedomí má žiarivú bielu farbu
  • Kukuričný klas: Má väčšinou párny počet radov, pravdepodobne ich je dokopy 16.
  • Sliepky: Pred domestikáciou znášali zhruba len tucet vajíčok ročne.
  • Mrkvy: Boli pôvodne fialové alebo biele. Oranžová farba, akú poznáme dnes, je výsledkom mutácie.
  • Zemiaky: Vďaka svojmu chemickému zloženiu vedia pohlcovať a odrážať wifi signál.
  • Sladkosti s vanilkovou príchuťou: Niektoré vďačia za svoju vanilkovú príchuť kastoreu - sekrétu z pachových žliaz bobra.
  • Kozie mäso: Je najpopulárnejšie mäso na svete.

Silvester: Zvyky a tradície z celého sveta

Šialené zvyky a podivné tradície vytvárajú v niektorých kultúrach naozaj vzrušujúcu silvestrovskú noc a majú priniesť do nového roka šťastie a požehnanie.

  • Taliansko: Na Silvestra sa ladia na červeno.
  • Brazília: Spolieha sa kompletne na bielu farbu.
  • Bulharsko: Ľudia sa búchajú po chrbte vetvičkami drieňa obyčajného.
  • Španielsko: O polnoci je zvykom pri každom údere zvonu zjesť jednu bobuľu hrozna.
  • Samoa: Prvé šampanské sa otvára na ostrove Samoa. Tam začína Nový rok o 11:00 nášho času.
  • Havaj: Ako poslední oslavujú príchod Nového roka na Havaji.
  • Rio de Janeiro: Najväčšia silvestrovská párty na svete sa koná na Copacabane v Rio de Janeiro v Brazílii.

Datle: Púštny chlieb s dlhou históriou

Datle prezývajú púštny chlieb beduínov, koláč chudobných. Ponúkajú pre zdravý organizmus veľa. Liečitelia v nomádskych krajinách, resp. tých, kde datle rastú odnepamäti, odporúčali zjesť pár zrelých datlí na dobrý spánok pred spaním, alebo ak sa potrebujete uvoľniť. Datle sú bohaté na draslík, vitamín B, železo. Ideálne pri vyčerpaní, prirodzeným cukrom doplnia energiu, sušené ho majú koncentrovaný. Osviežia organizmus, podporia metabolizmus. Majú veľa aminokyseliny tryptofán, ktorá sa mení na hormón spánku melatonín. Povzbudia pri poklese výkonnosti a únave, no nevyčerpávajú glykogén v pečeni, na rozdiel od kávy či nápojov s obsahom kofeínu. Datle sa považujú za afrodiziakum. Pomôžu, keď sa potrebujete sústrediť, učiť a naučiť sa. Sú jedlom študentov. Zaberajú pri podráždenom žalúdku.

Salar de Uyuni: Soľná púšť plná prekvapení

Salar de Uyuni je najslávnejšia soľná púšť na svete. Rozkladá sa na takmer 11 000 km2 v Bolívii. Táto biela soľná planina, najväčšia svojho druhu na svete, leží vo výške 3 650 m.n.m. Nič podobné ste doteraz nevideli! Odraz slnka je tu niekoľkokrát silnejší ako na snehu. Je to doslova ihrisko pre fotografov. Kreativite sa medze nekladú, a tu to platí dvojnásobne. Zaujímavosťou je, že maximálny výškový rozdiel na tejto obrovskej ploche je len 1 meter. Práve počas tohto obdobia dažďov naprší na nepriepustnú soľ malá vrstva dažďovej vody, ktorá vytvorí z tohto miesta najväčšie zrkadlo našej planéty. Salar de Uyuni je najslávnejšia soľná púšť na svete. Rozkladá sa na takmer 11 000 km2 v Bolívii. Je to skutočný raj pre fotografov.

Prečítajte si tiež: Machovka peruánska: Pestovanie a využitie

Prečítajte si tiež: Príkrm na obed: Koľko by malo zjesť vaše dieťa?