Machovka, vedecky známa ako Physalis, je starobylá plodina Inkov pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam a priaznivým účinkom na zdravie sa postupne rozšírila do subtropických, tropických a horských oblastí po celom svete. Plody machovky sú ukryté v charakteristických "lampášikoch" a ponúkajú široké možnosti využitia v kuchyni aj v tradičnej medicíne. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko.
Charakteristika machovky
V lampášikoch je totiž ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami. Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny. Machovky sú jednoročné alebo viacročné byliny, ktoré dorastajú do výšky 30 až 150 cm. Vytrvalým machovkám často počas chladného obdobia vňať odumiera, ale na jar sa z koreňov celá rastlina znovu obnoví.
Druhy machovky
Niektorými druhmi si môžete ozdobiť jesenný veniec, iné by bola škoda použiť len na okrasu. Medzi najznámejšie druhy machovky patria:
- Machovka čerešňová (Physalis alkekengi): Nazýva sa aj židovská čerešňa a pochádza z oblasti Kaukazu a Číny. Je to vytrvalá bylina. U nás prezimujú vytrvalé plazivé pakorene bez nadzemnej časti, z ktorých sa rastlina na jar znovu obnoví. Vetviaca sa plstnatá byľ dorastá do výšky až 80 cm. Kalich predelený na 5 častí sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje dooranžova až s nádychom červenej. Vzniká tak lampášik, ktorý je ochranou pre zelenú, neskoršie šarlátovú, asi 12 mm veľkú guľovitú bobuľu s kyslastou chuťou po dozretí. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok. Pri tomto druhu sa odporúča konzumácia iba v malom množstve, napríklad ako lieku. Po odlistení vydrží vo váze ako dekorácia mnoho mesiacov.
- Machovka peruánska (Physalis peruviana): Dorastá do výšky 100 cm a v lete znáša i naše podnebie. Tento druh pochádza z Peru a Guatemaly, kde rastie v Andách až do výšky 3000 m n. m. Plody sú podľa odrody buď žlté, alebo väčšie fialové až tmavopurpurové s veľkosťou 3 cm a hmotnosťou 12 g. Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá, aromatická. Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple. Zaujímavé svojou veľkosťou, chuťou a úrodnosťou sú aj ruské odrody ako Moskovskij ranij, Gruntovyj gribovskij, Konditerskij a Zemlianičnyj. Pestuje sa aj v Juhoafrickej republike, kde ju nazývajú „kapský egreš“ alebo „peruánska višňa“.
- Machovka chlpatá (Physalis pubescens): Pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe, na Ukrajine, v severnom Kaukaze. Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
- Machovka plstnatá (Physalis pruinosa): Má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 - 2 m, a preto potrebuje oporu. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu. Je to prastará bylina s poliehavou, bohato rozvetvenou a až meter dlhou hladkou stonkou, ktorej plody Indiáni konzumovali ešte pred rajčinami. Atraktívne cudzoopelivé kvety sú veľké 2 cm, žlté až purpurovočervené, kalich je hnedožltý. Dužina je kyslastá, s vysokým obsahom vitamínu C a betakaroténu, chuťou podobná egrešu. Rastlina je vytrvalá, no väčšinou sa pestuje ako jednoročná.
Pestovanie machovky
Väčšina machoviek vyžaduje slnečné alebo aspoň dobre osvetlené stanovište s optimálnou teplotou 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Mexické druhy a odrody sú odolnejšie ako juhoamerické. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej. Úroda môže byť podľa druhu až 4 kg z 1 m2. Kvety na dlhších stopkách vyrastajú jednotlivo v úžľabinách listov, rôzne veľké plody sú obalené trvalým nafúknutým kalichom, ktorý sa v prípade väčšiny machoviek v zrelosti roztvára. Veľkosť plodov je od 2 až do 5 cm, väčšie bývajú najmä u šľachtencov.
Výsev a výsadba
Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oblokom. Semená klíčia pri teplote 12 - 15 °C, optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 - 0,25 g semena. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm. Sadíme ich tzv. V teplejších polohách ju môžeme vysievať začiatkom mája aj priamo do hniezd po 5 - 8 semien. Na urýchlenie zberu riadky nastielame čiernou polyetylénovou fóliou. Machovku však môžeme pestovať aj v skleníku, fóliovníku, parenisku, na balkóne, v zimnej záhrade aj v závesnom košíku na terase. Vyššie druhy priväzujeme ku kolíku.
Prečítajte si tiež: Machovka Peruánska: Všetko o Pestovaní
Starostlivosť o rastlinu
Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom. Machovka kvitne a plody dozrievajú priebežne a dlhodobo až do mrazov. Ich zber sa začína asi 1,5 - 2 mesiace po vysadení priesad, obyčajne koncom júla až v auguste. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Od polovice leta bohato a stále kvitnú. Často sú cudzoopelivé, dobre ich opeľujú najmä včely. Semená zberáme len z dobre vyvinutých a dozretých plodov. Po odtrhnutí ich necháme ešte chvíľu na slnku, aby celkom dozreli.
Zber a skladovanie semien
Semená môžeme od dužiny oddeliť aj tak, že plody roztlačíme bez pridania vody v sklenenej nádobe, necháme prekvasiť na teplom mieste a potom semená na hustom site premyjeme vodou, usušíme a uskladníme na suchom mieste. Z 3 kg plodov získame asi 10 - 20 g semien s priemerom cca 1 - 2 mm. Ak neskonzumujeme alebo nespracujeme zrelé plody machovky hneď, tak ich môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule.
Využitie machovky
Šťavnaté plody machovky dosahujú najmä v prípade šľachtených odrôd veľkosť až 60 - 70 g. Chuť sa líši podľa odrôd, no chutia osviežujúco a vzdialene pripomínajú jahody, egreše či ananás. Obsahom výživových látok sa podobajú rajčinám, ale tiež i goji, čo má však len 13 % bielkovín, zatiaľ čo machovka až 16 % bielkovín. Okrem toho obsahuje 10 - 12 % sacharidov, 1 % kyseliny citrónovej, 6 - 8 % sušiny, vlákniny a ako jediná zo zelenín aj vysoké percento pektínu.
Liečivé účinky
V americkej domovine sa tamojšie druhy machoviek od nepamäti bohato využívali aj na liečenie. U nás liečebný význam plodov najmä druhu Physalis alkekengi objavil už dávno známy prírodný lekár Mathioli. Machovky však pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Tým, že sú močopudné, pomáhajú odstraňovať z tela odpady, napríklad kyselinu močovú, čím chránia kĺby pred dnou. Účinné sú aj pri detoxikácii pečene. Obsahujú imunoglobulín IgA, ktorý posilňuje imunitný systém. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy. Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Vďaka bioflavonoidom majú protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány. Priemerná jednotlivá dávka sušených plodov je cca 4 g, čo zodpovedá asi 20 až 25 plodom. Proti všetkým formám reumatizmu veľmi dobre účinkuje kúpeľ nôh a rúk v zriedenom odvare z hrste celej sušenej rastliny aj s lampášikmi. Kúpeľ má trvať 10 až 15 minút. Jedna kúra predstavuje 12 kúpeľov, ktoré realizujeme najlepšie večer ale obdeň.
Bobule Inkov sa všeobecne medzi nadšencami zdravia považujú za bobule goji z Južnej Ameriky, ale machovka v skutočnosti vyniká nad goji v jednej oblasti živín: v priemere obsahuje 16% bielkovín v porovnaní s 13 až 14% v goji. Bobule Inkov rastú divoko v pôdach bohatých na minerály po celých peruánskych Andách. Sú pradávnym jedlom, jednou zo „stratených plodín Inkov“ a sú v Peru vysoko cenené. Kríky machovky sú jednými z prvých rastlín, ktoré prerazili v narušených oblastiach (na okrajoch miest, sídlisk, ciest, atď.). Ich odolnosť a prispôsobivosť prideľujú ovociu adaptogénne vlastnosti.
Prečítajte si tiež: Recept na vitalitu z peruánskych Ánd
Bobule Inkov ponúkajú vysokú hladinu bioflavonoidov, tiež známych ako vitamín P. Stovky štúdií o bioflavonoidoch demonštrovali, že vlastnia antisklerotické, protivírusové, antikarcinogénne, protizápalové, protihistamínové a antioxidačné vlastnosti. Táto trieda živín bola študovaná kvôli ich schopnostiam zlepšovať silu kapilár, zatiaľ čo súčasne pomáha predchádzať tvorbe aterosklerotickému plátu v cievach. Konzumácia potravín bohatých na bioflavonoidy hrá rozhodujúcu rolu pri detoxikácií a absorpcií živín. Zlepšenie zdravia našich kapilár je dôležité pre kardiovaskulárny systém a pre tie orgány, ktoré potrebujú relatívne vysokú hladinu živín a kyslíka: oči, mozog a rozmnožovacie orgány. Bioflavonoidy tiež pomáhajú zosilniť úžitok z vitamínu C zlepšením jeho biodostupnosti a chrániac túto krehkú živinu pred oxidáciou.
Obsahujú veľa pektínu, ktorý reguluje plynutie potravy tráviacim traktom a znižuje nadbytočnú hladinu cholesterolu, najmä LDL cholesterolu, čo spolu s bioflavoniodmi predchádza akumulácii zoxidovaného cholesterolu v cievach.
Kulinárske využitie
Obsah výživných, chuťových a aromatických látok ich predurčuje na široké kulinárske využitie. Dajú sa použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dá sa z nich vyrábať džem a želé. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa, sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť.
Od jednoduchých cestovných zmesí po exotickejšie raw-food dezerty, slávnostné farby bobúľ Inkov pomáhajú prebudiť akékoľvek jedlo. Ich výrazná rovnováha sladkej a kyslej chuti robí na živiny bohaté bobule Inkov vynikajúcim snackom samým o sebe a vo všetkých druhoch kombinácií. Vychutnajte si hrsť bobúľ samostatne alebo si ich pridajte ku goji a kakaovým kúskom s konopnými semienkami do cestovných zmesí, priamo si ich rozmixujte do elixíru a preceďte semienka alebo nimi posypte šalát. Bobule machovky milujú bobule camu camu! Pre masívnu hojnosť vitamínu C zmiešajte dve peruánske bobule, jedny z Ánd a jedny z Amazónie, spolu do koktailu alebo omáčky. Zlepšenie sily a pružnosti kapilár s potravinami bohatými na bioflavonoidy je absolútne nutné pre zdravie očí, mozgu a rozmnožovacieho systému. Konopné semienka, chia semienka a morský fytoplanktón v prášku sú všetky koncentrovanými zdrojmi omega-3 mastných kyselín, ktoré s bioflavonoidmi pracujú synergicky, čo týmto orgánom umožňuje spracovávať informácie rýchlo a účinne.
Recepty
- Džem z machovky a hrušiek: 1 kg dobre zrelých plodov machoviek podlejeme trochou vody a rozvaríme. Prepasírujeme cez jemné sito. K pretlaku pridáme 500 g očistených a dobre zrelých sladkých hrušiek a všetko spolu prevaríme. Ochutnáme, a ak sa nám žiada, pridáme približne 2 g kyseliny citrónovej. Varíme ďalej a odparením mierne zahustíme.
- Machovka v hroznovej šťave: Dobre vyfarbené a ešte pevné plody machovky rozkrájame na polovice. Zalejeme horúcou sladkou hroznovou šťavou. Ochutnáme, a ak treba, pridáme malú dávku kyseliny citrónovej. Krátko blanšírujeme.
- Kvasená machovka: Pripravíme si sladkokyslý roztok ako na klasické kvasené uhorky. Do väčšieho skleného pohára uložíme zrelé, ale ešte pevné a poprepichované machovky, pridáme kôpor, estragón a hroznový list, zalejeme kvasným roztokom. Na urýchlenie kvasenia môžeme pridať trochu vody z kyslej kapusty.
- Sušená machovka: Zrelé plody machovky vyberieme z lampášikov a rozprestrieme na plech. Predsušíme si ich najprv na slnku alebo v rúre či v sušiarni asi hodinu pri 45 °C. Dosušíme ich pri 60 °C.
Prečítajte si tiež: Peruánska višňa: Ako ju spracovať?