Predstava života bez jedla je pre mnohých z nás ťažko predstaviteľná. Jedlo je základnou potrebou, zdrojom energie a často aj potešenia a spoločenského zážitku. Napriek tomu existujú jedinci, ktorí sa rozhodli ísť proti tomuto bežnému presvedčeniu a skúmajú alternatívne spôsoby výživy, alebo dokonca prežitia bez jedla. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov života bez jedla, od breathariánstva po pôst, skúma vedecké vysvetlenia, osobné skúsenosti a potenciálne riziká a prínosy.
Breathariánstvo: Život z prány?
Breathariánstvo, známe aj ako pránická výživa, je kontroverzná praktika, pri ktorej jedinci tvrdia, že dokážu prežiť bez jedla, a niekedy aj bez vody, pričom čerpajú energiu z "prány", životnej energie, alebo "Qi". Monika Kunovská, ktorá od roku 2013 údajne prijala poslednú "normálnu" porciu jedla, tvrdí, že žije z prány, životnej energie. Vysvetľuje, že rastliny a živočíchy využívajú energiu, ktorú absorbovali, a ľudia zase využívajú energiu z rastlín a živočíchov. Tvrdí, že ľudské telo si samo vyberie, čo potrebuje.
Podľa Kunovskej, pránik prežíva všetko rovnako ako bežný človek, pričom zjemňuje zmysly a vníma všetko intenzívnejšie. Prána jej dala obrovskú slobodu a ľahkosť bytia. Tvrdí, že nemusí riešiť žiadnu výživu a vydrží celý deň aj bez vody.
Vedecký pohľad na breathariánstvo
Lekár a vysokoškolský učiteľ biochémie sa zamýšľa nad tým, ako by sa dali overiť tvrdenia breathariánov. Navrhuje jednoduchý test: meranie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Oxidácia organických látok (cukrov, tukov, proteínov) je primárnym zdrojom energie pre bunky. Pri tomto procese sa spotrebúva kyslík a produkuje oxid uhličitý a voda.
Zákon zachovania hmotnosti hovorí, že celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť rovnaký ako v produktoch. Ak breatharián vydychuje viac uhlíka v podobe oxidu uhličitého, ako prijíma, musí tento uhlík získavať iným spôsobom. Ak neprijíma žiadnu potravu, organizmus musí spaľovať vlastné tukové zásoby, čo vedie k postupnému chradnutiu a nakoniec k smrti.
Prečítajte si tiež: Tipy pre zdravie
Ďalším testom by bolo pravidelné váženie breathariána presnou váhou. Strata hmotnosti pomocou dýchania je pozorovateľná, pretože hmotnosť kyslíka prijatého do organizmu pri nádychu je menšia ako hmotnosť oxidu uhličitého a vodnej pary, ktorú stratíme pri výdychu.
Záverom, vedecké zákony, ktoré sme objavili pred desiatkami či stovkami rokov sú neúprosné. Ak sa objaví jednotlivec alebo skupina s neuveriteľným tvrdením, ktoré sa vymyká známym a časom overeným zákonom prírody, znamená to buď začiatok revolúcie v danej vedeckej oblasti, alebo to znamená, že médiá a verejnosť nie sú natoľko vedecky gramotné, aby také tvrdenie odfiltrovali skôr, než sa dostane k stále pomerne dôverčivým masám.
Pôst: Kontrolované obmedzenie príjmu potravy
Pôst je praktika dobrovoľného zdržiavania sa jedla na určitú dobu. Môže mať rôzne formy, od jednodňových hladoviek až po dlhodobé pôsty trvajúce niekoľko dní alebo týždňov. Dôvody pre pôst sú rôzne, od náboženských a duchovných až po zdravotné a detoxikačné.
Proces hladovania a jeho fázy
Počas hladovky prechádza organizmus niekoľkými fázami:
- Spotreba cukru: Počas prvých 1-3 dní sa spotrebuje cukor uložený v pečeni (glykogén). Hladujúceho môže dráždiť vôňa jedla, rozhovor o jedle, môže dochádzať k vylučovaniu slín, zhoršeniu spánku, krúteniu v črevách, podráždeniu a zlej nálade.
- Okyslenie organizmu (acidóza): Medzi 2.-3. dňom a končí prvou acidotickou krízou, ku ktorej dochádza medzi 6.-10. dňom. Začína sa odbúravať tuk, bielkovina zo svalovej hmoty a bielkoviny z orgánov. Po 3-4 dňoch mizne pocit hladu. V krvi sa začínajú hromadiť kyslé metabolity neúplne spálených tukov. Znižujú sa alkalické (zásadité) rezervy, čo sa prejavuje ako bolesť hlavy, nevoľnosť, pocit slabosti. Acidotická kríza je stav, kedy sa organizmus prispôsobuje na endogénnu výživu a začína vytvárať cukor z vlastného tuku a bielkovín.
- Kompenzácia: Začína po acidotickej kríze a končí samovoľným čistením jazyka a dostavením sa silného pocitu hladu. Behom hladovania sa mení mikroflóra v hrubom čreve.
Počas hladovania sa čistia hlieny, ktorými sú zahltené pľúca a prídavné dýchacie orgány včetne dutín. Pľúca, črevá, obličky pracujú behom hladovania obzvlášť intenzívne. Z organizmu sú vylučované rozpadové produkty tukov, bielkovín, pesticídy, ťažké kovy, radionuklidy, rôzne chemické potravinové konzervačné látky a iné usadené látky. Pľúca vylučujú asi 150 rôznych toxínov v plynnom stave, čo vedie k intoxikácii a prudkému zhoršeniu pocitov.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Osobná skúsenosť s dlhodobou hladovkou
Autorka blogu sa podelila o svoju skúsenosť s 10-dňovou hladovkou. Prvé dni sa cítila vyčerpaná, mala pálenie záhy a psychické stavy boli zlé. Pomáhala jej vedená meditácia a vyhýbanie sa negatívnym vplyvom. Dôležité je mať pri sebe niekoho, kto má s hladovkami väčšie skúsenosti a vie poradiť.
Počas hladovky je dôležité robiť klystír, aby sa odplavili toxíny a vyčistili črevá. Taktiež je dôležité oddychovať, meditovať a chodiť na prechádzky. Vôňa jedla jej vôbec neprekážala a psychicky sa cítila výborne. Spánok bol oveľa lepší a stačilo jej spať veľmi málo. Vyriešila si v sebe staré nezhody a vzťahy a naplnila sa pokojom.
Obnova tráviacich procesov po hladovke
Návrat k tuhej strave je rovnako dôležitý ako pôst. Treba rešpektovať isté pravidlá, aby sa účinky pôstu nezrušili a človek si neublížil. Začína sa s ovocnými a zeleninovými šťavami zriedenými s vodou, postupne sa pridáva zeleninová polievka, ovocné alebo zeleninové pyré a obilniny. Porcie majú byť malé a žalúdok je stále stiahnutý. Je veľmi dôležité neprijímať po skončení hladovky v strave žiadne tuky.
Kniha "Život bez jedla" a skúsenosti Martina
Kniha "Život bez jedla" od Martina opisuje jeho príbeh, ako postupne menil stravovanie a fyzickú stravu potreboval k životu stále menej a menej. Popri tom všetkom podstupoval a podstupuje náročné crossfit tréningy a absolvoval už aj niekoľko pretekov spartan race.
Martin uvádza, že jedáva cca 10 dní do mesiaca a jeho telo nemá absolútne žiadny problém s tým, keď sa opäť najedí. Znížila sa mu potreba spánku a celkovo má podstatne viac energie. Necíti únavu po tréningoch, ani po pretekoch.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Hlad je podľa neho psychologická otázka a každý človek je schopný oslobodiť sa od príjmu potravy. Odporúča, aby sa ľudia naučili rešpektovať svoje telo, potom blízke okolie, aby boli schopní s pokorou pomáhať slabším a regulovať silu vlastného ega.