Ako dlho človek vydrží bez jedla? Všetko, čo potrebujete vedieť o hladovaní a prežití

Rate this post

Predstavte si situáciu, že sa ocitnete bez prístupu k jedlu a vode. Ako dlho dokáže vaše telo fungovať bez výživy? Kedy už hovoríme o stave ohrozujúcom život? Táto otázka je veľmi individuálna a komplexná. V tomto článku sa dozviete, ako dlho človek vydrží bez jedla, čo sa deje v tele pri hladovaní a aký je význam vody pre prežitie.

Doba prežitia bez jedla: Individuálna záležitosť

Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode. Avšak, ako dlho dokáže človek vydržať bez jedla, závisí od rôznych faktorov, ako je pôvodná telesná hmotnosť, vek, zdravotný stav a množstvo telesného tuku.

Čo sa deje v tele pri hladovaní? Úsporný režim a ketóza

V momente, keď telo príde o základné živiny, prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný. Počas hladovania telo postupne spaľuje dostupné energetické zásoby. Najprv využíva glukózu, ktorá sa vyčerpá už do 24 hodín. Následne prechádza na spaľovanie tukov - proces nazývaný ketóza. Keď človek neje viac ako 4 dni, telo si berie z uložených tukov, ktoré sú zdrojom energie. Sotva sa minú uložené tuky, telo si začne brať zo svalov. Ako prvé sú na rade svaly na rukách aj nohách, postupne pribúdajú aj iné dôležité svaly. Prestáva prúdiť krv.

Voda: Kľúčová pre prežitie

Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.

Úloha vody v tele

Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.

Prečítajte si tiež: Život bez jedla

Denná potreba vody

Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita. Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.

Dôsledky dehydratácie

Obsah vody v tele zdravého dospelého človeka je takmer konštantný a dosahuje 60 percent, čo je konštantná hodnota, ktorú by sme sa mali snažiť udržať. Keďže počas dňa neustále strácame vodu - vnútornými metabolickými procesmi, odparovaním cez kožu, potením, močom a stolicou - ak stratené množstvo nenahradíme, hovoríme, že sme dehydrovaní. Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne. Už po troch dňoch bez vody dochádza k zlyhaniu obličiek a nedostatku elektrolytov v mozgu. Dehydratácia je ešte vážnejšia. Zhoršuje termoreguláciu, znižuje objem krvi a schopnosť tela ochladzovať sa. Klesá krvný tlak, stúpa tepová frekvencia. 10% nedostatku vody v tele prestávajú pracovať obličky, opúcha jazyk a svaly dostávajú kŕče.

Ako prijímať tekutiny

Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.

Faktory ovplyvňujúce prežitie bez vody

  • Prostredie: Človek vylúči oveľa viac potu, a teda vody v horúcom prostredí alebo keď má vysokú fyzickú záťaž.
  • Vek: Starší ľudia môžu mať problémy s reguláciou teploty tela, a preto je pre nich dôležité piť viac vody než mladší ľudia. Deti môžu mať podobný problém a zabúdať piť dostatok vody.
  • Pohlavie: Ženy vo všeobecnosti potrebujú menej vody než muži. Je to tak kvôli tomu, že ženy majú v tele prirodzene viac tuku ako muži a ten udržiava vodu v organizme.
  • Zdravie: Ak je váš zdravotný stav zhoršený alebo máte problémy s niektorými orgánmi, hlavne tými filtrujúcimi ako obličky, mali by ste denne vypiť viac vody ako zdravý človek.
  • Váha: Vo všeobecnosti platí, čím vyššia váha ľudského tela, tým viac vody bude potrebovať.

Príznaky dehydratácie

Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy.

Pôst: Možnosti a riziká

Možno ste počuli o ľuďoch, ktorí držia pôsty dlhšie než týždeň. Áno, týždeň bez jedla je možný, ale iba s dostatočným príjmom tekutín. Ak však človek počas tohto týždňa ani nepije, hovoríme o kritickej situácii.

Prečítajte si tiež: Život v Mariánskej priekope

Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.

Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody. Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.

Riziká pôstu

Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.

V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.

Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.

Prečítajte si tiež: Vplyv parazitov na zdravie človeka

Čo sa s ľudským telom deje počas pôstu, je stále záhadou. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody. „Nedostatok jedla predstavoval predvolenú situáciu počas celej ľudskej evolúcie.

Vplyv hladovania na svalovú hmotu

Po celom jednom dni bez jedla tím vedcov zaznamenal ani nie 8 g straty dusíka u jednotlivých subjektoch. I keď sa úplne nevie, odkiaľ bolo presne už spomenutých 8 gramov, vedci sa zhodli, že to bude pravdepodobne z čriev vďaka vysokej miere bielkovinovej fluktuácie. Pre väčšiu prehľadnosť argumentu, teda ak by došlo k najhoršiemu možnému prípadu a týchto 8 gramov by prišlo len zo svalov (čo je viac menej nemožné) tak pri hladovke trvajúcej 36 hodín a viac by sme prišli približne iba o 363 gramov svalovej hmoty. Veda, resp. výskumy do dnešného dňa nám naznačujú, že ak prijmeš každý druhý deň čo i len 25 % svojich kalórií na udržanie terajšej váhy (kalorický maintenance - udržiavanie) - tak si "za vodou" a zároveň bez výrazného úbytku svalovej hmoty.

Extrémne prípady hladovania

Výskum sa zaoberal 27-ročným mladíkom, ktorý po dobu 382 dní nejedol a iba konzumoval esenciálne vitamíny a suplementoval minerály, pričom bol samozrejme pod prísnym lekárskym drobnohľadom. Svoju púť začal na 207 kilogramoch, kedy jeho váha na posledný deň klesla až na hodnotu 82 kg.

Existuje niekoľko novinových príbehov, ktoré popisujú liečenie jeho utrpenia. Podľa nej prišiel vtedy 27- ročný Angus Barbieri do Univerzitnej Kliniky Medicíny v Škótsku hľadať pomoc. V tom čase bol veľmi obézny a podľa lekárov vážil až 207 kg. Doktori mu nasadili krátku diétu mysliac si, že mu pomôže, no v skutočnosti vôbec neočakávali, že ju vydrží. Jeho cieľ bol absurdný a až príliš riskantný. Túžil vážiť 49 kíl.

Najväčším prekvapením pre doktorov bol fakt, že toto nebezpečné sebazaprenie dokázal dodržiavať nie v nemocničných priestoroch za pomoci lekárov, ale v jeho domácom prostredí. Do nemocnice chodil len na prehliadky a kontroly jeho zdravotného stavu. Pravidelné testy krvného cukru ukázali, že doktorov neklamal a skutočne nejedol. Bol naozaj schopný nejakým spôsobom fungovať.

V priebehu tohto pôstu bral Barbieri pri rôznych príležitostiach vitamíny, vrátane doplnkov draslíka a sodíka. Bolo mu povolené piť kávu, čaj a perlivú vodu. Priznal, že niekedy prišiel čas a dal si cukor alebo mlieko do čaju. To však bolo najmä v posledných týždňoch hladovania. Na konci svojho utrpenia skutočne vážil 49 kíl.

Keď už konečne skončila jeho diéta, ukončil ju raňajkami s jedným uvareným vajíčkom a krajcom chleba s maslom. Barbieri stratil tak veľa svojej váhy, že by mohol zmestiť ešte ďalších dvoch ľudí do jeho starého oblečenia. Počas svojej hladovky dokonca prestal pracovať pre svojho otca v obchode Fish and Chip na Nelsonovej ulici.

Príbeh tohto muža sa do sveta šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Dokonca sa stal predmetom štúdia na University of Dundee, kde akademici horlivo skúmali dopady, ktoré má dlhodobý pôst na telo človeka. Po ukončení svojej diéty žil normálnym plnohodnotným životom vychovávajúc svojich dvoch synov.

Škótove hladovanie je najextrémnejší príklad diéty, aká sa kedy zaznamenala. Existuje však ešte jeden príklad. Muž menom Dennis Galer Godwin držal hladovku až 385 dní. Tým sa zapísal aj do Guinnesovej knihy rekordov. V roku 1964 výskumníci publikovali štúdiu, že predlžené hladovanie môže skutočne pomôcť obéznym ľuďom schudnúť, ak budú hladovať aspoň 117 dní.

Barbieri naozaj ukázal, že otázka, ako dlho vydrží človek bez jedla, je vlastne nezodpovedaná.

Hlad a žalúdočné zvuky: Prečo nám "vyhrávajú muzikanti" v bruchu?

Určite poznáte ten pocit, keď vám v bruchu „vyhrávajú muzikanti“. Nepríjemné pocity a zvuky, ktoré sprevádzajú hlad však majú svoje opodstatnenie. Dokonca, brušná symfónia nemusí vždy znamenať len to, že by ste mali niečo zjesť. Dôvodom, pre ktorý s vami váš žalúdok komunikuje, je kombinácia faktorov. Nie je to len zhluk random zvukov, ako by ste si možno mysleli. Tento proces má aj vedecké vysvetlenie.

Primárnym dôvodom pre škvŕkanie v bruchu je hlad. Žalúdok jednoducho dáva signál, že je prázdny. Jedlo pôsobí ako izolácia zvuku - teda keď sa dlhšie nenajete, prirodzená aktivita svalov sa stáva počuteľnou. Ako sme spomenuli, jedlo izoluje tráviace trubice, ktoré vydávajú zvuky. Svaly v nich sa sťahujú a uvoľňujú, čo spôsobuje proces samotného trávenia. Predstavte si to ako by ste mali v tele trubičky, ktoré je potrebné stláčať, aby mohli expedovať veci (potravu) ďalej. Peristaltika (odborný názov pre posun potravy po tráviacej sústave) nemá na starosti iba pohyb jedla, taktiež je nápomocná pri posune plynov a tekutín.

Hormóny majú dôležitú úlohu pri pýtaní si jedla. Dva kľúčové hormóny sú ghrelín (hovorí ti, že si hladný) a leptín (dáva ti signál o sýtosti). Je ťažké určiť správny čas na jedlo. Záleží na okolnostiach, preferenciách ale aj vašom životnom štýle. Ideálne je jesť vtedy, keď začnete cítiť prvé známky hladu. Čakať na signál extrémneho hladu určite nie je zdravá alternatíva. Môže to viesť k impulzívnemu výberu jedla a následnému prejedaniu sa. Odporúča sa plánovať jedlá.

Prerušované hladovanie: Revolučná metóda alebo extrém?

Prerušované hladovanie ako revolučná metóda nie je len o spaľovaní tukov a chudnutí, ale pomáha zvyšovať ľudský rastový hormón (HGH - human growth hormone), znižuje hladinu inzulínu a môže dokonca pomôcť zvrátiť diabetes (cukrovku). Pomáha na všetko od zažívacích problémov až po energiu, depresie a duševnú jasnosť. Toto je jeden z kľúčov k fontáne mladosti! Týmto životným štýlom sa riadia svetoznámi vitariáni - vyznávači surovej (RAW) stravy Markus Rothkranz a jeho partnerka Cara Brotman, ale aj mnohí kulturisti a slávne osobnosti, ako napríklad Hugh Jackman (predstaviteľ filmového hrdinu Wolverina). Táto malá zmena vám môže zmeniť život k oveľa lepšiemu a pritom vás nič nestojí. Jednoducho povedané, jedlo prijímate počas 8 hodín a potom nejete vôbec nič po dobu 16 hodín. pomáha predchádzať a dokonca zvrátiť diabetes 2.

Žili sme takýmto spôsobom pred miliónmi rokov, keď ľudstvo žijúce v prírode bolo na začiatku. Je to tá najprirodzenejšia vec, ktorú pre seba môžete urobiť. Predstavte si jaskynného človeka, ráno sa zobudí a čo urobí? Nie, nenapchá sa mastnými smaženými zemiakmi, hranolkami. Pravdepodobne urobí veľmi málo, tak nejako len postáva, sem tam sa poškriabe, vyvalí na slnko, nejaký sex, jednoducho neurobí toho moc. Stojí to energiu ísť a získať potravu. Ľudia sú lenivý druh, nevyskočia z postele aby išli niekam po jedlo, doprajú si čas. V tej dobe ste skutočne museli ísť a hľadať potravu. Museli ste chodiť a hľadať nejaké bobule, korienky alebo zvieratá, skrátka čo bolo, museli ste vynaloži…

Život zo vzduchu?! Breathariánstvo a pránická výživa

Verte či nie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že nejedia vôbec! Tento „smer“ sa volá breathariánstvo. Názov pochádza z anglického breath, teda dych, pretože títo ľudia tvrdia, že žijú zdravým a plnohodnotným životom bez jedla a energiu čerpajú iba zo vzduchu. Podľa breathariánov sa pri trávení potravy dostávajú do tela toxíny, a tak je zmysluplnejšie nejesť. Lenže, ako sme už napísali vyššie, ak človek neje, nemá energiu = telo nemôže fungovať a časom zomiera. Tak to vidí veda. Breathariáni však oponujú, že ich výživou nie je fyzická, ale kozmická energia - prána, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Z vedeckého hľadiska je to nezmysel, no breathariáni tvrdia, že prána nie je vedecky merateľná.

Aj Slovák Peter Starec o sebe tvrdí, že od mája 2013 neje a jediné, čo prijíma, je pár šálok kávy denne. Podľa neho je však medzi hladovaním a pránickou stravou, ktorú prijíma on, veľký rozdiel, pretože hladovanie vedie k smrti. „Ide o úplne rozdielne záležitosti. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie,“ povedal pre Aktuality.sk. On sa vyživuje, ale iným spôsobom - životnú energiu dostáva do tela každým nádychom. Peter nie je jediný pránista na svete. Francúzsky liečiteľ a šaman Henri Monfort tvrdí, že sa živí pránou 18 rokov.

Väčšina verejnosti na takýchto ľudí hľadí ako na podvodníkov a ani sa im nemôžeme čudovať. Zlé meno im robia breathariáni, ktorí tvrdili, že nejedia a nepijú, no klamali. V 80. rokoch minulého storočia prichytili samozvaného breathariánskeho lídra v USA Wileyho Brooksa, ako sa napcháva v rýchlom občerstvení.

Peter Starec a pránická výživa

Pránická výživa je výživa životnou energiou, ktorú máme v sebe. V indickom jazyku sa nazýva prána, v polynézskom manas, v čínštine či, v japončine ki, v hebrejčine mana, my Slovania ju voláme živa. Je to životná energia, ktorá prúdi v nás a zároveň je to energia všetkého živého, niekde označovaná ako kozmická. Je to pôvodná energia, ktorá vytvára všetky pevné hmotné látky, ktoré vieme pozorovať. Tieto látky sú len zmenou vibrácií častíc tejto energie. Čím je frekvencia vibrácií rýchlejšia, tým je látka jemnejšia, čím je frekvencia pomalšia, tým je látka tuhšia.

Keďže zdroj tejto energie máme v sebe, to je tzv. piaty element, vždy máme k dispozícii nekonečnú baterku, ktorá vlastne zabezpečuje život celému nášmu organizmu. Ďalšími zdrojmi sú štyri koncentrované zdroje energie - štyri živly - slnko, voda, zem a vzduch.

To, že som prešiel na takúto stravu, bol už len logický výsledok a vedľajší produkt toho, čím som vnútorne prešiel. Bola to dlhodobá záležitosť. Dokonca ráno, keď som sa zobudil s tým vedením a poznaním, že nemusím prijímať fyzickú potravu, tak som ešte ani netušil, čo to je pránická výživa a že existujú takí ľudia. Len som vedel, že nemusím jesť.

#