Čaj, nápoj s bohatou históriou a kultúrou, si našiel cestu do sŕdc ľudí po celom svete. Od starovekých rituálov až po moderné kaviarne, čaj je viac než len nápoj - je to zážitok. Vedeli ste však, ako vznikol čaj a prečo má taký význam v rôznych kultúrach? Príbeh čaju sa začína pred viac ako štyri a pol tisíc rokmi a zahŕňa legendy, tradície a ženy, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v jeho dejinách.
Pôvod čaju: Mýty a realita
V niektorých zdrojoch sa uvádza Barma ako pravlasť čaju, odkiaľ sa rozšíril do Číny, Indie a Japonska. Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese náhodou objavil spôsob prípravy čaju. Vo svojej Lekárskej knihe hovorí o bylinkách horký t'u a čcha, ktoré by mohli byť čaj, hoci sa hovorí skôr o medicínskom použití. Ďalšou postavou, vďaka ktorej sa dochovala zmienka o čaji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.), ktorému šálku čaju vraj podal jeho žiak.
Legenda o Dharumovi a vzniku čaju
Najkrajšia, aj keď trochu morbídna, legenda o čaji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. učiť duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať.
História čaju v Číne
Ďalšia zmienka o čaji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku.
V piatom storočí už funguje obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Po celej krajine čajovne a obľuba čaju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780 vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok. Prestali sa používať aromatické ingrediencie, aby vynikla jemná chuť.
Prečítajte si tiež: Torta bez múky
Čaj ako exportný artikel
Čaj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Začiatkom 8. storočia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storočí sa po päťdesiatročnom období úpadku pozviechala aj čajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý čajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644).
Obchod s čajom v Európe
V roku 1676 začala Východoindická spoločnosť obchodovať s Čínou. Najžiadanejší tovar, ktorý sa vyvážal do Európy, bol hodváb a čaj. Obchod s čajom na čínskej strane kontroloval obchodný cech ko-hong. V roku 1834 skončil dovozný monopol Východoindickej spoločnosti a Čína začala obchodovať s celým svetom. Až do polovice 19. storočia Čína de facto ovládala obchod s čajom. Potom objem poklesol (India a Cejlón mali modernejšie technológie a lepší marketing), ale kvalita zostala.
Chuť a zen čaju
Čaj má chuť sviežosti. Ako hovorievajú majstri, čaj má chuť zenu. Pretože je to rastlina, ktorej sa - na rozdiel od povedzme tabaku alebo indického konope - u nás nedarí. Dnes sa pozrieme na čajovú kapitolu, ktorá nie je taká rituálno-gurmánska ako iné. Nie je prízemná, ale začína v zemi. Pôjde totiž o pestovanie čajovníka a výrobu čaju.
Pestovanie čajovníka
Čaj je ker a strom; čínsky čajovník je ker, aj keď výška divo rastúcich exemplárov môže dosiahnuť i niekoľko metrov (9-10, ale výnimočne i oveľa viac). Assámsky čajovník je zaraďovaný medzi stromy, pretože nad zemou má iba jeden kmeň. Tiež môže v prírode dosiahnuť úctyhodnú výšku. Čajovníky, ktoré sa pestujú na poliach, bývajú zastrihávané a nižšie ako jeden meter. Pravlasťou čaju je Čína, Tibet a severná India. Dnes sa čaj pestuje vo viacerých krajinách, hlavne v Japonsku, Rusku, Gruzínsku, Indonézii, Sumatre, Jáve, Vietname a v niektorých afrických štátoch. Vďaka šikovnej marketingovej stratégii sa na popredné miesta v svetovom obchode dostali čaje cejlónske.
Čajovník je stále zelená rastlina a najbližšia príbuzná mu je kamélia, aj keď jeho malé biele kvietky sa podobajú skôr na jabloňové. Švédsky botanik Karl Linné čajovník v roku 1737 pomenoval Camellia sinensis, aj keď neskôr (v r. 1762) podľahol omylu, že čierny a zelený čaj sa robí z dvoch odlišných druhov, ktoré pomenoval Thea bohea a Thea viridis (zelený čaj). Omyl pretrvával takmer sto rokov. Od roku 1855 je jasné, že ide len o dva rôzne spôsoby prípravy lístkov. Čajovník patrí do rodu Camellia, čeľaď Theaceae. Listy čajovníka sú tmavozelené a tuhé. Na spodnej strane sú dýchacie otvory a viditeľné chĺpky. Púčiky sú celé pokryté chĺpkami a vyzerajú ako plyšové. V kvalitných zelených čajoch sú viditeľné práve tieto "chlpaté" lístky, "srsť" dala názov aj bielym čajom.
Prečítajte si tiež: Cuketové placky pre lenivé ženy
Čajovník nie je žiadna rozmaznaná rastlinka. Rastie v rovníkových polohách, ale najlepšie mu vyhovujú vyššie položené miesta (najlepšie do výšky 1800 m, ale sú odrody, ktoré rastú a dávajú kvalitný čaj aj vo výškach okolo 2200 m). Teplo, sucho a intenzívne slnko v nižších polohách znižuje kvalitu čaju. Svoje korienky čajovník zapustí aj do kamenitej pôdy, ale v takom prípade treba zabezpečiť poriadne hnojenie. Keby sa krík nezostrihával, vyrástol by do výšky 6 až 9 metrov. S tvarovaním sa začína v zime druhého roku alebo na jar tretieho roku života kríka a zostriháva sa raz za rok. Čaj je pre tých, ktorí ho majú radi, významným obohatením kvality života. Pre niektorých z nás sa však stal vášňou takou intenzívnou, že si čajomilstvo zvolili za svoje povolanie. Byť majiteľom čajovne je určite vzrušujúci pocit.
Pestovanie čajovníkov na plantážach
Čajovník sa pestuje na plantážach zo semien a výhonkov. Najprv sa zasadia do malej záhrady a po pol roku sa presadia na plantáž. Čajové kríky sú zasadené v rovnakých radách, aby sa ľahko oberali. 2 roky po nasadení čajovníku, pestovatelia sa o čajovníky starajú a upravujú ich. Po ďalších 30 až 100 rokov sa čajovníky zbierajú. Ale za túto dobu sa pestovatelia starajú o kríky čajovníkov.
Oblasti pestovania čaju
Čajovníku sa najlepšie darí v subtropickom a tropickom pásme, rastie na kyslých pôdach od hladiny mora až po nadmorskú výšku okolo 2500 m. Najkvalitnejšie čajovníky sú vo vyšších nadmorských výškach. Čajovník potrebuje dostatočnú vlhkosť. Čaj sa pestuje v mnohých krajinách v Ázii, v Afrike a južnej Amerike. Najznámejšie krajiny pestovania čaju: Bangladéž, Burundi, Georgian, India, Indonézia, Keňa, Čína, Malawi, Malajzia, Mozambik, Papua-Nová Guinea Rwanda, Srí Lanka, Tanzánia, Uganda.
Zber čajovníkových listov
Čajové listy sa zbierajú niekoľko krát do roka a v niektorých oblastiach aj celý rok. Cennejšie sú mladé čajovníkové listy na špičke výhonkov a pupen. Čajovníkové listy sa zbierajú ručne, sice v niektorých krajinách sa zbierajú strojom, ale ručne zbierané čaje si zadržia kvalitu. Zber čaju je jediná časť pri výrobe čaju, ktorá nebola ešte zmechanizovaná. Jeden zberateľ zozbiera za jeden deň až 20 kg čarstvého čaju, z ktorého po spracovaní vznikne asi 5 kg suchého čaju.
Po pozbieraní celej úrody sa čaj premiestní do továrne, kde najprv prebehne vädnutie, zvinovanie, fermentácia, sušenie, triedenie, balenie, skladovanie a až potom export z krajiny.
Prečítajte si tiež: Jedlo ako umenie
Rozdelenie a hodnotenie čaju
Každý čaj sa rozdeľuje podľa kvality čaju, chuti čaju, oblasti pestovania čajov, druhu čaju, spracovania čaju, doby zbierania čaju, použitých surovín atď. Čaj má aj tzv. označenie akosti, aby sme vedeli rozoznať kvalitný čaj od nekvalitného čaju. Po čase sa začali vyrábať aj aromatizované čaje a na svete sú rovnako známe, jako normálny nearomatizovaný čaj. Po celom výrobnom procese sa čaj senzoricky a laboratórne hodnotí. Senzoricky sa hodnotí preto, sa čaj mohol pridávať do čajových zmesí. Laboratórne sa hodnotí chemickou analýzou. Při tejto anlýze sa hodnotí obsah látok v čaji. Akosť čaju sa označuje jednotlivými názvami. Čaje sa označujú podľa farby nálevu, oblasti pestovania čaju…
Najlepší čaj je ten, ktorý nám najviac chutí. Ale najkvalitnejší čaj je ten, ktorý rastie vysoko v horách. Niektorý ľudia chodia na výlety do tzv. čajových krajín, aby tam začali čajové putovanie za najlepším čajom na svete. Ale nie len to. Títo ľudia sú vlastne odborníci na všetky čaje na svete a zároveň tieto čaje v čajových krajinách pozorne skúmajú. Aj u nás sú takýto čajoznalci, ktorý sa vrátia s novými novinkami ohľadom čaju a vždy donesú nejaké nové čajové výrobky. Vďaka týmto ľuďom ochutnávame nové čaje. Ale recepty čajov sú veľmi prísne utajované a chránené. Ako je možné, že čaj dosiahol takejto obľuby? Je to jednoduché.. má príjemnú a neopakovateľnú chuť, ľahko a rýchlo sa pripravý a je cenovo prístupný do každej rodiny.
Získavanie čaju
Čajovník je zelená rastlina čeľade čajovníkovitých (Theaceae), listy sú svetlé až tmavo zelené, tuhé a majú pílovitý okraj. Kvety čajovníka sú biele až ružové. Plody vyzerajú ako tuhé tobolky, ktoré tvarom a farbou pripomínajú naše lieskové orechy, ale sú viac okrúhlejšie. Na rozdiel od kávy sa čaj nezískava z plodov, ale z malých listov. Poznáme dva druhy čajovníka:
- Čínsky čajovník (Thea sinesis)
- Assamský čajovník (Thea asamica)
Tieto dva čajovníky sú si navzájom podobné. Tvoria základ dnešnej produkcie čaju. S úspechom bolo prevedené kríženie oboch základných druhov čajovníkov a tieto rastliny sa dnes pestujú na väčšine dnešných čajových plantáží, s výnimkou japonských a čínskych plantáží. Divo rastúci assamský čajovník dorastie až do výšky 15 metrov. Čajovníky sa však na dnešných plantážach pristrihujú a udržiavajú vo forme kríku s výškou 80 -120 cm.
Čajovníky sa pestujú v oblastiach ležiacich medzi 43. stupňom severnej a 30. stupňom južnej šírky. Čajovník môže rásť aj v tropických oblastiach s nadmorskou výškou 2400 metrov nad morom. Kvalita takéhoto čaju je kvalitnejšia ako u pestovaného čajovníku v nížinách, ale zato klesajú výnosy čaju. Predtým sa čajovník pestoval zo semien, ale dnes sa rozmnožuje odrezkami. Vetvičky sa vysadia do záhonov a keď zakorenia, musia sa premiestniť do tieňa pod veľké čajovníky. Čaj sú malé zvinuté lístočky kríkov vypestovaných v subtropickom pásme.
Botanické rozdelenie čajovníka
- semeno
- plod
- pestík
- kvet
- list
Krajiny pestujúce čaj
Rozdelenie podľa štátov a podľa pestovania:
- Austrália a oceánia: Austrália, Tazmánia, Jáva, Papua-nová Guinea
- Japonsko: Schizuoka, Kjóto, Sencha, Matcha, Bancha
- Ázia: Bangladéž, Cejlón (Kandy, Nuwara Eliya, Matale, Dimbula, Uva, Ruhumu), India (Darjeeling, Assam, Sikkim, Nilgiri), Čína (Yunnan, Qi Men, Zhu Cha, Long Jing), Indonézia, Irán, Japonsko (Schizuoka, Kjóto, Sencha, Matcha, Bancha), Malajzia, Nepál, Rusko, Sikkim, Turecko, Vietnam, Tchaj - wan
- Afrika: Keňa, Malawi, Tanzánia, Burundi, Juhoafrická republika, Kameron, Madagaskar, Maurútius, Mozambik, Seychely, Zambia, Zimbabwe, Rwanda …
- Južná Amerika: Argentína, Brazília, Ekvádor, Peru
Druhy čajov podľa oblasti pestovania
Čajovníky pestované v horských polohách majú menšie výnosy, kvalita čaju je však veľmi vysoká. Kvety všetkých čajovníkov sú biele a podobajú sa na kvety čerešne. Pre listy čajovníkov sú typické, dobre viditeľné biele chĺpky, ktorými je pokrytá celá spodná strana. Nerozvinuté lupienky listov sú nimi pokryté po dĺžke celého listu. Vysoký podiel lupienkov je charakteristický pre kvalitnú triedu čajov.
Čajovníku sa darí v rozdielnych podmienkach a nie je chúlostivý na teplotné výkyvy, vyžaduje však značné množstvo zrážok behom celého roka. Proti príliš prudkému slnku v tropických oblastiach sa čajovník chráni zatieňovaním. Pestovanie čajovníku je rozšírené najmä v Indii, Číne, Japonsku, na ostrove Cejlón, na Tchaj-wane, v Indonézii, Vietname, v oblasti Kaukazu a v niektorých štátoch Afriky a Južnej Ameriky. Množí sa semenami a vysádzaním vetvičiek do záhonov. Pravidelným strihaním sa zvyšuje množstvo výhonkov a krík sa zahusťuje a formuje do požadovaného tvaru o výške 70-100 cm. Kríky sa sadia do pravidelných radov vedľa seba, aby sa rýchlejšie oberali.
Indické čaje
(Čaj sa tu už pestuje od roku 1839)
Assam
Assam, zem bohatá na dážď od 2500-3500 mm zrážok za rok. Čaj pestovaný v Assame je bohatý a chuťovo plný. Tento čaj je vhodný pre tých, ktorý majú radi silný čaj. Asamský čajovník ma úzke, špicaté listy dlhé 15-20 cm. Pestuje sa prevažne v tropickom pásme od nížin až po horské oblasti (nad 2000 m ). Poznáme 5 druhov týchto čajov: svetlolistý assam, tmavolistý assam, manipuri, burma a lushai. K produkcii čaju sa používa tmavolistý assam, manipuri a burma.
Darjeeling
Na úpätí hrebeňov Himalájí rastie čajovník Darjeeling vo výške od 600 do 2000 m na morom. Darjeelingu dáva jeho vynikajúcu chuť a stálu vôňu studené a vlhké podnebie, pôda, dážď a svahovitý terén. Kombinácia prírodných podmienok, ktorá robí darjeeling tak charakteristický, nenájdeme nikde inde na svete. Preto dostal behom niekoľkých rokov prezývku: Šampanské medzi čajovníkmi. Prvé zbieranie po zimnej prestávke vytvára svetlý čaj a druhé zbieranie vytvára tmavý čaj.
Nilgiri
Modré hory alebo Nilgiris sa nachádzajú v južnej Indii. Čaj tu rastie vo výškach 1000 až 2500 metrov a dážď tu padá v množstvách 1500 až 2000 mm ročne. Tieto podmienky dodávajú čajovníkom jemnú a elegantnú chuť a svieži nápoj Nilgiského čaju. Kombinácia vône a sviežosti robia nilgiri naozaj unikátnym čajom. Tento čaj je vhodný pre ľudí, ktorí majú radi voňavý čaj s vynikajúcou chuťou. Aróma je podobná ako u Cejlónského čaju. Čaj z tejto oblasti sa používa iba do čajových zmesí.
Sikkim
Tento čaj sa podobá Darjeelingu a pestuje sa iba na jednej plantáži, ktorá sa volá Temi.
V Indii je v súčasnosti približne milión akrov pôdy, kde sa pestujú čajovníky. Stará sa o nich asi milión ľudí.
Čínske čaje
Čínsky čajovník (Camelia sinensis) je menší ako čajovník assamský. Jeho výška je 3 až 6 metrov, má menšie 4 až 7 cm dlhé a hladké listy a je lepšie, keď sa pestuje vo vyšších polohách (nad 1500 metrov) so subtropickým a miernejším podnebím (znáša teplotu mierne pod bodom mrazu). Svojou veľkosťou dáva Čína možnosť vzniknúť pestrej palete druhov čaju. Množstvo odrôd sa odhaduje na 1200 čiernych čajov, polofermentovaných a zelených čajov aj špecificky pripravených zmesí a ovoňaných čajov. Najobľúbenejšie čaje v Číne sú čaje zelené.
Gunpowder Green
Tento čaj pochádza z dediny Anhui a získal svoj názov podľa tvaru, do ktorého je zpracovaný. Jeho listy sú stočené do tvaru gulôčok. Pri luhovaní sa listy rozvíjajú. Chuťovo sa podobajú na čaj, ktorý sa u nás predáva pod názvom „China Special“.
Keemon (Yi Hong)
Výborný čierny čaj so sýtou chuťou. Je jemný s menším množstvom trieslovín.
Lapsang Souchong
Tento neobvyklý čaj získava svoju arómu pomalým nadymovaním listov nad exotickými drevami.
Lung Ching
Je to jeden z najlepších zelených čajov. Pôvodom je z Hangzhou blízko Shanghaju.
Formosa Oolong (Zelený drak)
Obsahuje menšie množstvo kofeínu a pôvodom je z ostrova Formos.
Panyang Congou
Je to čierny čaj a údajne má jemnú chuť.
Pu-er
Má podtitul: „čaj z chrámu budhistických mníchov“, ale je to čaj pre drsných. Je to čierny čaj. O tomto čaji sa rozpráva, že sa musí dlho vyluhovať a veľmi pripomína kávu svojou farbou (nie chuťou).
Ti Kuan Kin
Tento čaj je menej známym druhom Oolongu. Je to zelený čaj.
Žena a čaj: Príbeh, ktorý sa traduje
Pri hľadaní odpovede na otázku, po ktorej žene je pomenovaný čaj, sa vynára meno cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej ako Sissi. Hoci nie je priamo spojená s pomenovaním konkrétneho druhu čaju, jej vášeň pre tento nápoj a vplyv na spoločnosť spojený s jej osobou prispel k popularite čajových rituálov a kultúry.
Cisárovná Sissi a jej láska k čaju
Alžbeta Bavorská, manželka cisára Františka Jozefa I., bola známa svojou krásou, nezávislosťou a záľubou v zdravom životnom štýle. Čaj bol neoddeliteľnou súčasťou jej každodenného rituálu. Obľubovala ho pre jeho povzbudzujúce účinky a antioxidačné vlastnosti. Sissi si čaj vychutnávala nielen pre jeho chuť, ale aj ako prostriedok na udržanie štíhlej línie a celkového zdravia.
Čaj o piatej a aristokratický život
Čaj o piatej je pomerne stará anglická tradícia, ktorá prerástla do celého sveta a stala sa akousi modlou pre aristokratický život v palácoch. Hoci Sissi nebola priamo spojená s touto tradíciou, jej životný štýl a postavenie v spoločnosti prispeli k popularizácii čajových rituálov medzi aristokraciou.
Vplyv Sissi na čajovú kultúru
Hoci neexistuje čaj priamo pomenovaný po Sissi, jej osobnosť a životný štýl inšpirovali mnohých. Jej láska k čaju prispela k jeho popularite a vnímaniu ako nápoja pre zdravie a krásu. Sissi sa stala ikonou elegancie a zdravého životného štýlu, čo viedlo k tomu, že čaj bol spájaný s týmito hodnotami.