Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v slovenských záhradách. Ich pestovanie nie je zložité, ale zber si vyžaduje pozornosť, aby sa predišlo znehodnoteniu úrody. Čas zberu a vhodnosť na uskladnenie závisia od pestovanej odrody. Skoré zemiaky sú určené na rýchlu spotrebu, poloskoré vydržia v sklade niekoľko týždňov a neskoré sú vhodné na dlhodobé skladovanie.
Správny čas zberu
Predtým, ako sa pustíte do zberu, je dôležité zistiť, či sú zemiaky pripravené. Skoré odrody sú hotové približne 60 dní po výsadbe a môžete ich zbierať, aj keď je vňať ešte zelená. Netreba čakať, kým úplne odumrie. Vtedy sú zemiaky najchutnejšie a majú jemnú, šťavnatú konzistenciu. Zrelosť overíte jednoduchým testom: ak sa šupka pri trení prstom nezošúcha, zemiaky sú pripravené na zber. Skoré zemiaky nie sú určené na dlhodobé uskladnenie, pretože obsahujú viac vody a majú tenkú šupku, preto ich čo najskôr spotrebujte.
Na rozdiel od skorých odrôd, zemiaky určené na skladovanie potrebujú čas, aby ich šupka dozrela. Preto ich zberajte až dva týždne po uschnutí vňate, ideálne v suchom období, keď je pôda sypká. Dôležité je rozlíšiť prirodzené žltnutie a usychanie vňate od príznakov plesne zemiakovej. Zber zemiakov by mal prebiehať za priaznivého počasia a pri teplote pôdy nad 8 °C.
Správny postup zberu
Ak vás pri predstave bohatého zberu zemiakov svrbia ruky a siahate po rýle, radšej ešte chvíľu počkajte. Tento nástroj totiž nie je vhodný, pretože ním môžete ľahko prerezať alebo poškodiť hľuzy. Namiesto toho odborníci odporúčajú použiť špeciálnu zemiakovú motyčku alebo klasickú ryciu vidlu. Vždy zapichnite nástroj do pôdy približne 30 cm od rastliny a jemne nadvihnite celý trs. Mnohé hľuzy sa vtedy uvoľnia a môžete ich jednoducho povyberať rukou. Rukami opatrne prehľadajte aj pôdu okolo rastliny, pretože niektoré zemiaky sa ukrývajú hlbšie. Všetky poranené hľuzy okamžite spotrebujte, pretože na skladovanie nie sú vhodné - rýchlo podliehajú hnilobe.
Pre zber na malých plochách je najvhodnejší starostlivý ručný zber alebo použitie jednohriadkového zberača. Zemiaky zbierame zboku. Pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Dosušenie a uskladnenie
Po vybratí z pôdy zemiaky nerozkladajte hneď v pivnici. Najprv ich nechajte niekoľko hodín až dní dosušiť na vzdušnom a tienistom mieste - pokojne aj vonku, ak je teplo a sucho. Správne presušenie výrazne znižuje riziko hniloby počas zimného uskladnenia. Až keď sú hľuzy suché a šupka stvrdnutá, premiestnite ich do tmavej, chladnej a dobre vetranej miestnosti.
Ako urýchliť zber úrody?
Odporúčame sadiť zemiaky zhruba raz za štyri roky a striedať ich s inými plodinami. Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky. Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy ale nad ňu. Hľuzy zemiakov nemajú radi slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Príprava pôdy pod zemiaky
Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov.
Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch
Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Kedy je najlepší čas na sadenie zemiakov
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
Výsadba zemiakov
Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda.
Starostlivosť o zemiaky po zasadení
Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Kedy sú zemiaky pripravené na vybratie z pôdy?
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Najlepšie odrody zemiakov
Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Je kontrolovaná na výskyt viróz, bakterióz, plesní a chrastavitosti od pestovania až po predaj.
Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.
Veľmi skoré odrody majú vegetačné obdobie 60 až 100 dní a sú zastúpené odrodami: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa. K najskorším z nich patria Adora a Riviera so zberom už 65 dní po výsadbe, čo je neraz už koncom mája. Zaujímavosťou odrody Adora je jej zloženie. Obsahuje najnižšie množstvo uhľohydrátov, čo ocenia cukrovkári.
Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria k nim: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita. Jedna z najlepších na prípravu zemiakového pyré (vďaka neuveriteľne krémovej textúre a bohatej jemne sladkej chuti) je odroda Marabel. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Hodí sa na varenie, pečenie, prípravu pyré. Julinka, jedna z posledných odrôd vyšľachtených na Českej vysočine, sa osvedčila vysokou konzumnou kvalitou, nenáročnosťou pestovania a vysokým výnosom.
Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 až 120 dní. Sú zastúpené odrodami: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria. Odroda má vysokú úrodnosť a je vhodná najmä na pečenie, varenie, smaženie, výrobu lupienkov, lokší, zemiakového pyré.
Poloskoré až neskoré odrody dozrievajú nad 120 dní. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.
Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať.
Škodcovia zemiakov
Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka). Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Majú 3 - 5 ročný vývoj. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde. Priama ochrana sa nevykonáva, avšak môžete použiť spomínaný Novaferm Viva alebo dusíkaté vápno. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.
Choroby zemiakov
Zemiaky sú pomerne odolná plodina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Najčastejšie sa vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.
Zemiaky najčastejšie trpia plesňami ako fytoftóra. Napáda nadzemné časti zemiakov ale aj samotné hľuzy počas daždivého obdobia. Všetko závisí od množstva zrážok počas vegetačného obdobia. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúčame použiť meďnaté postreky, dokonca aj preventívne. Môžete vykonať postrek na zemiaky, aj keď už je plod napadnutý plesňou. V ťažších pôdach sa držia hnilobné infekcie, preto si v napadnutom záhone musíte dať 3-ročnú pauzu od pestovania zemiakov. Mikroorganizmy závislé na zemiakoch zmiznú. Ďalším známym škodcom je háďatko zemiakové. Ak patríte medzi eko záhradkárov, siahnite po biologických výrobkoch značky Floraservis ako napr. Novaferm Viva - zmes kmeňov baktérií na aktiváciu pôdy a väčšiu odolnosť.
Varné typy zemiakov
Zemiaky sa delia aj podľa varného typu:
- Varný typ A - šalátové zemiaky sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Majú jemnú až stredne jemnú štruktúru.
- Varný typ B - prílohové zemiaky sú menej pevné, viac múčnaté.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a do cesta počas varenia skrehnú. Tieto zemiaky obsahujú najviac škrobu, preto sa dosť rozpradávajú a sú vynikajúcim spojivom v ceste. Sú ideálne pre zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo pagáče.
- Varný typ D - Tieto zemiaky sa využívajú ako krmivo pre zvieratá, pre ľudí nie sú moc chutné.
- Zmiešané zemiaky AB alebo BC majú vlastnosti oboch typov.
Doba zberu úrody
- Veľmi skoré odrody zemiakov - dĺžka od sadby po zber trvá cca 90 - 100 dní.
- Skoré odrody - ich vegetačná doba je 100 - 110 dní.
- Stredne skoré odrody - vypestuje ich za 110 - 130 dní.
- Stredne neskoré zemiaky trvajú najdlhšie s vegetačnou dobou až 130 a viac dní.
Pestovanie zemiakov v tráve
Pestovanie zemiakov v tráve je pomerne neobvyklá, ale napriek tomu účinná metóda, ako získať skvelú úrodu zemiakov s minimálnou námahou. Najprv musíte zvoliť vhodné miesto na pestovanie zemiakov. Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž, aby zemiaky mohli dobre rásť. Následne môžete začať s vrstvením. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Po vytvorení vrstiev môžete začať pridávať zemiaky. Je dôležité nezabudnúť ich rozložiť rovnomerne po celej ploche. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať vrstvy vlhké, ale nie premokrené. Po zhruba 100 dňoch by mali byť zemiaky pripravené na zber. Pokiaľ neviete, kedy je správny čas na zber, môžete si vyskúšať ľahké hmatanie na zem, kde by mali byť zemiaky. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili. Pestovanie zemiakov v tráve môže byť skvelou alternatívou pre tých, ktorí nemajú prístup k záhrade alebo nemajú čas na tradičné spôsoby pestovania. Ak chcete vyskúšať pestovanie zemiakov v tráve, nebojte sa experimentovať s rôznymi vrstvami a materiálmi. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig, čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.
Pestovanie zemiakov vo vreciach a kvetináčoch
Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Nezaberie vám miesto na záhrade, vrecia môžete mať postavené aj na betóne, chodníku a pod. Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy. Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti. Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z kamienkov, výživnú pôdu zmiešanú s kompostom a do hĺbky 20 cm zasaďte naklíčenú hľuzu zemiaka.
Pestovanie zemiakov na slame
Pestovanie zemiakov na slame je pomerne nový spôsob pestovania, ktorý sa stáva stále populárnejší. Pri pestovaní zemiakov na slame je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom slnka a dobrou drenážou. Potom je potrebné pripraviť posteľ na zemiaky. Posteľ môžete pripraviť buď na zemi alebo na vyvýšenom záhone. Potom môžete začať s vrstvením slamy. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili. Po vrstvení slamy môžete začať pridávať zemiaky. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo na slamu, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami slamy. Vrstvy slamy by mali byť pokryté listami alebo krajín, aby sa zabránilo vetru a suchu. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať posteľ vlhkú, ale nie premokrenú. Zemiaky tiež potrebujú dostatok živín, takže je dobré pravidelne ich hnojiť organickým hnojivom, ako je napríklad kompost. Zemiaky by mali byť zberané po zhruba 80-100 dňoch od výsadby. Pred zberom treba posteľ vyhrabať alebo inak odkryť, aby bolo možné ľahko vytiahnuť zemiaky. Pestovanie zemiakov na slame môže byť skvelou alternatívou k tradičnému spôsobu pestovania zemiakov. Pri pestovaní zemiakov na slame môžete experimentovať s rôznymi druhmi slamy a rôznymi spôsobmi vrstvenia. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov na slame vyžaduje pravidelnú kontrolu vlhkosti pôdy a hnojenia, ale celkovo je to veľmi ľahký a úspešný spôsob pestovania zemiakov. Je relatívne nová metóda, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou po celom svete.
Pestovanie zemiakov vo vežiach
Pestovanie zemiakov vo vežiach začína výberom vhodného kontajnera. Kontajner by mal byť dostatočne veľký, aby sa doň zmestila pôda a aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Kontajner by mal byť tiež dostatočne hlboký, aby sa v ňom mohli umiestniť vrstvy pôdy. Potom sa vyberie vhodná pôda a pripraví sa na výsadbu zemiakov. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Vzhľadom na to, že veže zahŕňajú viac vrstiev pôdy, je potrebné mať dostatočné množstvo substrátu. Akonáhle zemiaky začnú rásť, vloží sa ďalšia vrstva pôdy a takto sa postupuje, kým sa nevytvorí veža s tromi až štyrmi vrstvami. Pri každej vrstve je potrebné udržovať dostatočnú vlhkosť, aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Keď zemiaky dorastú, môžu byť zozbierané postupne, vrstvu po vrstve. Pestovanie zemiakov vo vežiach má niekoľko výhod. Vzhľadom na to, že zemiaky sú pestované vo veži, treba menej priestoru a je ľahšie ich pestovať aj v obmedzených priestoroch. Tento spôsob pestovania tiež umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín. Ďalšou výhodou pestovania zemiakov vo vežiach je, že táto metóda môže byť využitá v mnohých rôznych klimatických podmienkach. Pestovanie zemiakov vo vežiach taktiež umožňuje jednoduchú manipuláciu s pôdou. Pri každej vrstve treba dodať živiny a pôdu, takže nie je potrebné kypriť zem a udržiavať ju v kondícii. Ak chcete vyskúšať pestovanie zemiakov vo vežiach, môžete začať tým, že si zaobstaráte vhodnú nádobu a substrát. Potom už stačí len vybrať semená zemiakov, ktoré chcete pestovať, a začať ich sadiť do pôdy. Výsledkom by mala byť krásna a chutná úroda zemiakov, ktorá bola pestovaná v obmedzenom priestore as minimálnym množstvom práce.
Hnojenie zemiakov
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne. Počas prípravy pôdy na výsadbu môžu byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte. Pri hnojení zemiakov je tiež dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH. V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. V prípade invázie škodcov rozmixujte Hnojík a vyzlečky, tie vylúhujte a rastliny celé polejte.
Najčastejšie choroby zemiakov
- Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté, oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy.
- Zemiaková antraknóza: Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy. Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
- Alternaria (alternáriová škvrnitosť zemiakov): Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Mäkká hniloba hľúz: Spôsobujú ju baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium. Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje.
- Černanie stonky: Stonka alebo celá rastlina vädne, krní a postupne odumiera. Pri daždivom počasí a vysokej vlhkosti môžu baktérie napádať aj vegetačné vrcholy alebo spôsobovať mäkké čierne nekrotické lézie na ktorejkoľvek časti stonky. Na hľuzách vyvolávajú baktérie mäkkú hnilobu, ktorá je charakteristická nepríjemným zápachom.
- Obyčajná chrastavitosť: Je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz. Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí.
- Prašná chrastavitosť: Prašné chrasty sa najprv prejavujú ako malé vyvýšené pupienky pod šupkou. Ako sa rozťahujú, koža sa otvorí a odhalí tmavo hnedú prašnú hmotu cystosori. Lézie sú obvykle plytké priehlbiny obklopené vyvýšenými natrhnutými okrajmi natrhnutej kože.
