Zelený hrášok (Pisum sativum) je obľúbená jarná zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje chutné a výživné semená. Vďaka nenáročnému pestovaniu je obľúbený aj u menej skúsených pestovateľov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie a zber zeleného hrášku, od výberu odrody až po uskladnenie úrody.
Úvod do pestovania hrachu
Hrach siaty (Pisum sativum) patrí k najstarším kultúrnym plodinám a je mimoriadne obľúbenou strukovinou. Pestovanie hrachu je pomerne nenáročné a má široké využitie v kuchyni. Okrem chuti mu pridáva na atraktivite aj to, že sadenie hrachu a jeho pestovanie je jednoduché a ani nezaberá príliš veľa miesta. Hrach je jednou z prvých plodín, ktoré môžete vysadiť na jar.
Botanické zaradenie hrachu
Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy: Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku.
Vavilov datuje pôvod drobnozrnných hrachov z prednej a juhozápadnej Ázie, hrachy veľkozrnné sa naopak vyskytovali v oblasti Stredomoria. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.
Druhy hrachu siateho
- Hrach siaty cukrový (Pisum sativum sacharatum Ser.): nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách.
- Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum): druh pestovaný pre plody a semená, zberá sa v rôznych fázach zrelosti.
- Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius): známy pod ľudovým názvom "peluška".
Výber odrody hrachu
Výber vhodnej odrody zásadne ovplyvňuje výsledok pestovania. Pre správny výber odrody je dôležitým kritériom predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Odrody hrachu delíme podľa farby semien na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber.
Prečítajte si tiež: Porciovaný Bio Matcha Zelený Čaj: Vplyv na zdravie
V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd.
Rozdelenie podľa použitia
Podľa použitia delíme hrach na tri základné kategórie:
- Cukrové
- Dreňové
- Na vylúskavanie
Cukrové hrachy, ako napríklad hrach siaty cukrový Bajka, sú pestované kvôli celým mladým strukom, ktorých vnútorné blany nie sú počas nezrelého stavu tvrdé. Je veľmi sladký a vhodný na varenie. Stržňové hrachy, sa pestujú na spotrebu celých čerstvých strukov alebo na konzervárenské účely. Sú citlivé na chlad, preto sa vysievajú neskôr. Stržňové hrachy sú aj po dlhšom varení tvrdé, preto sa na varenie neodporúčajú. Medzi jeho zástupcov patrí hrach siaty Gloriosa či Zázrak Kelvedonu.
Obľúbené odrody hrachu
- Oskar: Veľmi skorá odroda hrachu záhradného, vynikajúca pre samozásobenie.
- Junos: Skorá odroda, s ktorou je odroda Oskar porovnateľná v skorosti i kvalite zrna, odlišuje sa od nej farbou listu a hábitom rastlín.
- Havel, Vladan, Radim: Vhodné na predĺženie zberu v kombinácii s veľmi skorými odrodami.
- Norli: mala byť najskoršia odroda hrachu, aká existuje.
- BIO Hrach Blauwschokker: odroda nás zaujala svojou dekoratívnosťou, sľubovala fialové kvety a struky na 180 cm vysokých rastlinách.
- Malý Rheinland: Jeho výhoda, že nepotrebuje oporu, sa ukázala ako nevýhoda, pretože tú oporu potreboval ako každý iný hrach, inak sa váľal po susednej zelenine.
- Hermes: Hrach siaty je všeobecne nenáročný na pôdu, no odrode Hermes sa najlepšie darí na úrodných pôdach s dostatkom vlahy.
Príprava pôdy a výsev
Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny, drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami.
Hrach nie je náročný na typ pôdy, no neznáša premokrenie a zle prevzdušnené pôdy. Vyhnite sa ťažkým ílovitým stanovištiam a pred výsevom pôdu prekyprite. Korene hrachu môžu siahnuť do hĺbky až 100 cm, preto je vhodné hriadku dôkladne pripraviť. Hrach neznáša organické hnojenie, ide o plodinu druhej a tretej trate, ktorá sa pestuje po zemiakoch alebo inej zelenine.
Prečítajte si tiež: Letné šaláty s dresingom
Osevný postup
V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm.
Termín a spôsob sejby
Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. S výsevom teda počkajte, kým sa pôda zohreje. Hrach je síce považovaný za skorú jarnú plodinu, no sejba do studenej a premokrenej pôdy môže viesť k hnilobe semien. Minimálna teplota pre klíčenie je 4,5 °C. Vysievame do hĺbky 60 - 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo.
Hrach vždy sejte do rovných riadkov, nie do hniezd. Vyhnete sa prehusťovaniu, zvýšite prevzdušnenie a znížite riziko hniloby. Semená môžeme vopred naklíčiť na vlhkej vate alebo gáze, čím výrazne urýchlime rast vňate.
Výživa a hnojenie
Rastliny na vytvorenie úrody požadovanej kvality potrebujú prijať určité množstvo živín. Tento príjem je pri hrachu úmerný narastaniu biomasy a najvyššie hodnoty dosahuje vo fáze kvitnutia. Maximum prijatých živín (okrem dusíka a draslíka) dosahuje až ku koncu vegetácie. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0. Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.
Hovorí sa, že hrach dusík nepotrebuje, pretože si ho sám viaže pomocou baktérií v koreňových hľúzkach. To však platí až po tom, ako sa rastlina dostatočne vyvinie. V počiatočných fázach je naopak vhodné hrach mierne prihnojiť. Skúste napríklad fermentovaný hydinový trus - opatrne a v malých dávkach pri výseve.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu
Starostlivosť o porast
Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby. Pri dlhodobom suchu je nutné zalievať.
Ochrana pred burinami a chorobami
Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu.
V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Prenášajú sa pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu.
Ochrana pred škodcami
Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov - najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.
Podpora rastu
Všetky odrody hrachu, dokonca aj tie trpaslíčie, rastú najlepšie s oporou. Sú viac produktívne a menej náchylné na hnilobu. Mladé rastliny stoja síce spočiatku rovno a pevne, ale to trvá len krátko. Akonáhle začnú rásť ľahnú, pretože sa potrebujú prichytiť opory. Dôležité je teda umiestniť opory skôr, než k tomu príde, aby sa predišlo hnilobe. Najlepšie je myslieť na ne už pri výseve. Hrášok sa ťahá pomocou cca 2 cm úponkov, ktoré sa ovinú okolo všetkého. Šnúry, motúzy, špaliere alebo drôtené pletivo, všetko funguje dobre. Pri výbere podpory berte do úvahy zrelú výšku odrody hrachu (ktorá by mala byť uvedená na balení osiva).
Striedanie plodín
Najlepšie je striedať plodiny hrachu každý rok alebo dva, aby sa zabránilo hromadeniu chorôb prenášaných pôdou. Medzi výsadbami hrachu pestujte inú zeleninu, aby ste využili pôdu bohatú na dusík, ktorú hrášok zanechal (ide o strukovinu, ktorá dusík viaže). Hrach sa najlepšie pestuje pri teplotách pod 21 ° C. Keď teploty stúpnu nad 27 ° C, hrášok má tendenciu prestať produkovať struky alebo sa struky stanú tvrdšími.
Výsadba sprievodných rastlín
Pestovanie hrachu spolu s aromatickými bylinkami, ako sú koriander a mäta, je vzájomne prospešné. Listová zelenina ako špenát a šalát tiež dopĺňajú túto strukovinu. Fazuľa, uhorky, reďkovky a mrkva patria takisto k dobrým spoločníkom, ako aj členovia rodiny Brassica, ako sú karfiol a brokolica. Paradajky, paštrnák, zemiaky, baklažán, repa a kukurica tiež fungujú dobre, keď sa vysádzajú v blízkosti hrášku. Od hrachu vyžaduje značné úsilie rásť v blízkosti členov rodiny Allium, napríklad cesnaku a cibule. Hrášok nemá rád ani gladioly.
Zber a pozberová úprava
Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.
Kedy zbierať hrach?
Väčšina odrôd hrachu je pripravená na zber 60 až 70 dní po výsadbe. Hrach dozrieva rýchlo, preto ho každý deň kontrolujte, akonáhle začnú kvety kvitnúť. Oberajte ráno po vysušení rosy. Vtedy je najchrumkavejší. Pri oberaní hrášku vždy používajte obe ruky. Zabezpečte vinič jednou rukou a hrášok ťahajte druhou, aby ste zabránili poškodeniu rastlín. Hrachové struky, ktoré stvrdli alebo sú matné, sú zrelé. Ak ste zmeškali vrchol dozretia, môžete ho aj tak obrať, usušiť a vylúsknuť na použitie v zimných polievkach.
Skladovanie
Čerstvý hrášok sa dá uchovať približne desať dní v igelitovom vrecku v chladničke, vyžaduje vlhkosť okolo 90 %. Dá sa tiež zamraziť alebo sterilizovať. Hrach sa môže uchovávať v chladničke asi 5 dní, alebo v mrazničke po naozaj dlhú dobu. Všetky odrody hrachu sú ideálne na zmrazenie pre použitie na jeseň a v zime. Pred zamrazením je dôležité nakrátko ponoriť hrach do vriacej vody (blanšírovať) - zabijú sa tým prirodzené enzýmy, ktoré existujú v hrachu a ktoré by inak znížili obsah živín a časom by sa hrach rozkladal. Na namáčanie odporúčame použiť veľkú nádobu s vriacou vodou a cedidlo alebo sitko. Najdôležitejšie je načasovanie. Ponorte celé struky do vriacej vody presne na dve minúty a potom ich vložte do misky s ľadovou vodou. Pre hrášok zbavený šupky je perfektných deväťdesiat sekúnd. Použite časovač. Po deväťdesiatich sekundách preneste hrach do misky ľadovej vody. Všetok hrášok (aj struky) by sa mali potom pred uložením do vreciek na zips, alebo do vákuového vrecka dôkladne osušiť na kuchynských utierkach, pričom v každom vrecku by malo byť čo najmenej vzduchu.
Ako uchovať hrach na siatie na ďalší rok?
Hrach sa samo- seje, ak neoberiete všetky struky. Ak chcete väčšiu kontrolu nad tým, kde sa hrach objaví ďalší rok, vysušte niektoré zrelé struky, až kým nezhnednú a nestvrdnú. Ak budete triasť tobolkou, budete počuť hrkanie hrachu. Umiestnite ich na suchom mieste, ako je záhradný domček alebo garáž, aby sa úplne vysušili. Ideálne je teplé miesto s dobrým prúdením vzduchu. Keď struky začnú praskať, hrášok vylúpeme a necháme schnúť asi týždeň. Ak hrach nie je úplne suchý, splesnivie a pokazí sa. Po uschnutí ho uložte do vzduchotesnej nádoby alebo plechovky. Označte štítkom s odrodou a dátumom. Hrášok vydrží 2 roky, kým začne strácať svoju životaschopnosť.
Pestovanie hrachu v nádobách
Hrach je perfektná zelenina na pestovanie v kontajneri. Rastie rýchlo a nepotrebuje veľkú pozornosť. Potrebuje plné slnečné svetlo a pôdu je potrebné udržiavať vlhkú. Hrášok dáva prednosť chladným podmienkam, takže ho vysádzajte na začiatku sezóny. Keď sa príliš oteplí, prestane produkovať struky. Akonáhle sa to stane, môžete ho vytiahnuť z pôdy a začať pestovať inú zeleninu v rovnakom kontajneri.
Odrody vhodné na pestovanie v nádobách
Niektoré z obľúbených druhov hrachu pre balkónové záhrady sú:
- Sugar Snap
- Tom Thumb
- Little Marvel
- Oregon Sugar Pod
Čo budete potrebovať?
- Veľký kontajner - čím väčší, tým lepší s dobrým odvodnením
- Pôdu
- Umelé hnojivo
- Hrach
- Plastová sieťka (voliteľné)
Postup
- Pripravte kontajner: Odrežte kúsok plastovej sieťky, ktorý je dostatočne veľký na zakrytie otvoru v spodnej časti kvetináča. Ak nemáte sieť, môžete použiť aj kávový filter alebo kúsok papierovej utierky.
- Kontajner naplňte pôdou a premiešajte s hnojivom: Naplňte nádobu zeminou a nezabudnite nechať voľných najmenej 7 cm po okraj. Ak vaša pôda nemá hnojivo v sebe už a priori, zamiešajte do nej malé množstvo - hrach nepotrebuje veľa. Ak použijete príliš veľa hnojiva, dusík (bežná zložka vo väčšine hnojív) poškodzuje produkciu a získate veľké struky s malým alebo žiadnym hráškom. Vyrovnajte pôdu v nádobe a jemne ju utľapkajte tak, aby bola celkom plochá, ale nie zhutnená.
- Zasejte hrach: Aj keď nemusíte, ošetrením hrachu strukovinovým inokulantom získate väčší výnos hrachu a zdravšie rastliny. Kvôli rýchlejšiemu klíčeniu môžete hrášok namočiť do vody cez noc a potom, kým je ešte vlhký, potriasť ním vo vrecku s inokulantom. Hrášok rozsypte veľkoryso a rovnomerne na povrch pôdy. Plochou časťou ruky ho pritlačte na povrch pôdy. Potom pridajte ďalšie 3 až 5 cm zeminy.
Hrach ako súčasť zdravej výživy
Hrach siaty má ako strukovina veľa pozitívnych dopadov na ľudské zdravie. Je bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, a tým podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu. Má schopnosť prečisťovať tráviacu sústavu, čím však prejavuje aj svoj jediný negatívny účinok: plynatosť a nadúvanie.
Podľa ŠÚ SR spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) je na Slovensku dlhodobo nízka. Pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 - 0,7 kg na 1 obyvateľa za rok. V roku 2018 produkcia hrachu siateho klesla medziročne o 19,2 % (o 3 948 t) na 16 617 ton, z toho hrach jedlý tvoril 40,3 %. V hospodárskom roku 2018/19 zberová plocha hrachu siateho klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,8 % na 8 038 ha.
K 20. 5. 2019 evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche 6 946 ha, čo znamenalo pokles jeho pestovateľských plôch medziročne o 13,8 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno celkom dosiahol 71,1 %. Hrach sa pestoval tradične najmä v Nitrianskom kraji (44,1 %). Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka.
Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %), menej sa pestuje bôb, lupina, fazuľa a šošovica. Najväčšie výmery týchto plodín sú vo Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii, Litve, Španielsku a v Nemecku.
Tabuľka: Produkcia a spotreba hrachu na Slovensku
| Rok | Produkcia (tony) | Spotreba na obyvateľa (kg) |
|---|---|---|
| 2018 | 16 617 | 0,5 - 0,7 |