Pestovanie zeleniny v ťažkej pôde môže byť náročné, ale s vhodnými postupmi a výberom správnych druhov zeleniny je možné dosiahnuť úspešnú úrodu. Dôležité je poznať vlastnosti vašej pôdy a prispôsobiť jej starostlivosť.
Analýza pôdy a jej príprava
Skôr ako začnete sadiť rastliny, je nevyhnutné zistiť, či je daná pôda pre ne vhodná. Pri pozornom skúmaní rastlín rastúcich v pôde vieme zistiť, čo pôde chýba a o aký druh pôdy ide. Ak túto techniku nepoznáme, môžeme si dať urobiť rozbor pôdy a podľa toho potom postupovať.
Dôležité je zistiť:
- Aké je pH pôdy?
- Je pôda ťažká, ľahká alebo ílovitá?
- Ako dobre drží voda v pôde, alebo naopak, ako rýchlo odteká?
- Ako veľmi je pôda zhutnená po ťažkých mechanizmoch a predošlom hospodárení?
- Ako veľmi je chránená pred vysušovaním a eróziou?
- Kde sa zdržiava voda po roztopení snehu a po dažďoch?
- Ako hlboko je podzemná voda?
- Sadíme na humóznej ornej pôde, na svahu, ťažkej ílovitej pôde, alebo ľahkej piesočnatej pôde?
Záleží aj od toho, či pôda predtým bola hnojená umelými hnojivami a či na nej boli použité herbicídy. Je potrebné zistiť, čo sa nachádza v jej okolí a či môžu k nám presakovať z okolia chemické látky z okolitých polí a pozemkov. Na vyčistenie pôdy od pesticídov a iných chemických látok použijeme výluh z vermikompostu, pretože je to čistý organický produkt, ktorý obnovuje a detoxikuje pôdu.
Zlepšenie kvality pôdy
Typ pôdy je možné sčasti zmeniť, ale nie je to vec jedného roka. Melioračná úprava zrnitosti pôdy principiálne spočíva v primiešaní materiálu s opačnými vlastnosťami, aké v nej nežiaduco prevládajú. Ak chceme zmeniť zrnitosť pôdy (množstvo ílu alebo piesku v nej) o 1 % v 1 m3 substrátu, budeme potrebovať v priemere 17 kg hmoty, teda jedno plné 10-litrové vedro melioračného materiálu.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
- Prevzdušnenie pôdy: Mechanické prevzdušnenie pôdy pomocou aerátora alebo vidiel zlepší prúdenie vzduchu a vody. Aerácia: Mechanické prevzdušnenie pôdy pomocou aerátora alebo vidiel zlepší prúdenie vzduchu a vody.
- Vyľahčenie pôdy: Pôdu vyľahčujeme (teda robíme vzdušnejšou a kyprejšou, ľahšie uvoľňujúcou živiny rastlinám) pieskom a prachovitým sprašovým materiálom či štrkovou hmotou. Podľa požadovanej kyslosti pôdy používame nekarbonátový alebo karbonátový piesok (s obsahom vápnika) alebo ľahkú spraš, prípadne pri draslomilných rastlinách, ako je kapusta či vinič, môžeme pridať ešte aj drevný popol (0,1 kg/m2). Aby sme dobré pôdne vlastnosti udržali viac rokov, môžeme ako časť melioračnej hmoty použiť aj karbonátový štrkopiesok so zrnitosťou do 10 mm. Vtedy na zlepšenie 0,2 m hrubej vrstvy pôdy na plochu 1 m2 zarýľujeme 1 či 2 vedrá tohto materiálu. Nielen na vyľahčenie pôdy sa používa tepelne expandovaná sopečná hornina perlit. Na 10 m2 pri hĺbke ovplyvňovanej pôdy 0,2 m dávkujeme 0,2 až 0,5 m3 perlitu s hmotnosťou 28 až 70 kg.
- Zaílovanie pôdy: Ide o obohatenie ľahkých pieskovitých pôd o ílovú a humusovú zložku pôdy. Z ílových materiálov pripadá do úvahy napríklad ílová pôda zo stavebných výkopov alebo skrývky, slieň, bentonit, zeolit či rybničné bahno. Nekarbonátovú piesčitú pôdu zaílujeme najčastejšie slieňom. Karbonátové piesčité pôdy zaílujeme napríklad rybničným bahnom, ílovými usadeninami z vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom. Rybničné bahno slúži súčasne ako hnojivo a dávkujeme ho v množstve 0,2 až 0,4 m3/10 m2.
- Zvýšenie obsahu humusu: Postupujeme etapovite alebo jednorazovo pridaním vysokých dávok rašeliny, pareniskovej alebo kompostovej zeminy či stavebnej humóznej skrývky. Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde používame humusotvorné organické hnojivá - maštaľný hnoj, kompost a rašelinu -, z ktorých až 20 až 30 % hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus. Z hydinového trusu, fekálií, zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 až 2 % humusu. Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 0,2 m 30 kg humusotvornej hmoty, pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde vplyvom mineralizácie dodávame každý rok až 60 kg/10 m2 maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny.
- Podpora pôdnej mikroflóry: Aby sme vytvorili v pôde zdravú mikroflóru, dodáme pôde mykorhízne huby obsiahnuté v produkte Symbivit. Tieto huby sa napoja na korene rastlín, pričom budú čerpať živiny z pôdy a podporovať rastliny, alebo môžeme použiť produkt Trifender s hubou Trichoderma asperellum, ktorá stimuluje rast rastlín, pričom vyvinuté mikroorganizmy dokážu generovať vyššiu odolnosť voči patogénom, ohrozujúcich rastliny a k znečisteniu životného prostredia. Úspešne zvyšuje rezistenciu rastlín proti hubovým chorobám. Pomocou ďalších organických bakteriálnych hnojív obohatíme stratenú pôdnu mikroflóru. NovaFerm Multi je kvapalné hnojivo na prirodzené zvýšenie výnosu, obsahujúce Azotobacter spp., Azospirillum spp., Bacillus licheniformis, Bacillus megaterium, Bacillus subtilis, ktoré sa vyznačuje vlastnosťou viazania dusíka. Jeho použitím dôjde k zlepšeniu pôdnej aktivity, zvýšeniu biologického života v pôde, obnovy štruktúry pôdy a v neposlednom rade k zvýšeniu úrodnosti. Toto hnojivo prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín.
- Vápnenie: Štruktúru kyslých pôd chemicky vylepšujeme vápnením.
- Biologické zlepšenie štruktúry: Pôdnu štruktúru biologicky zlepšujeme podporovaním aktivity hrčkotvorných baktérií, mikroskopických húb i niektorých pôdnych živočíchov (dážďovky). Slizovitá hmota tiel mikroorganizmov tiež pomáha tmeliť pôdne častice. Štruktúru pôdy vylepšuje aj častejšie pestovanie bôbovitých rastlín pri striedavom pestovaní zeleniny. Dôležité je i častejšie hnojenie pôdy dážďovkovým vermikompostom, s ktorým do pôdy vnášame aj dážďovky. Pomáha i zelené hnojenie. Tvorbu pôdnych agregátov veľmi účinne podporujú aj trávy, ktorých viacročný porast je po zaoraní do pôdy dobrým meliorátorom jej štruktúry.
Pravidlá starostlivosti o pôdu
- Čím silnejšie rastliny, tým menšia pravdepodobnosť napadnutia chorobami a škodcami.
- Ako veľmi je chránená pred vysušovaním a eróziou?
- Kde sa zdržiava voda po roztopení snehu a po dažďoch? Ak na niektorom mieste stojí každoročne dlhší čas voda a nemáme možnosť ju presmerovať inam, zvážme vybudovanie prírodného jazierka na tom mieste. To nám bude neskôr slúžiť na zavlažovanie našej záhrady, nehovoriac o prospešnosti jazierka na udržanie zdravej záhrady.
- Ako hlboko je podzemná voda? V závislosti od výšky podzemnej vody sa rozhodneme, aké dreviny je možné sadiť na týchto miestach.
- Radšej zalievajte intenzívnejšie a dlhšie, aj každý druhý deň ako plytko, len popraškom každý večer. Plytkou zálievkou rastliny aj plytko korenia. Zalievajte odstátou, najlepšie dažďovou vodou s ideálnou teplotou. Studničná voda je príliš studená a tvrdá.
- Pôdny prísušok rozrušíme motykou alebo kypričom, až keď je primerane vlhký. Presušený prísušok najprv primerane zavlažíme a necháme pred okopávaním nasiaknuť vodou. Premočený prísušok nikdy neobrábame.
- Na zimu rýľujeme ílovú pôdu nahrubo, aby nám ju mráz rozdrobil. Inak rýľujeme pôdu v tzv.
Vhodná zelenina do ťažkej pôdy
Pri výbere zeleniny do ťažkej pôdy je dôležité zamerať sa na druhy, ktoré sú adaptabilné a dokážu dobre rásť aj v náročnejších podmienkach.
Fazuľa
Fazuľa (Phaseolus) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu.
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.
Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Mrkva
Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Batáty
Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sa v slovenskej kuchyni objavujú stále častejšie. Povojnca batátová, niekedy tiež jedlá, latinsky potom Ipomea batatas, patrí medzi tropické rastliny pochádzajúce zo strednej Ameriky. Hľuzy tejto rastliny sú jedlé, ich dužina je väčšinou sýto oranžová (môže mať však aj ďalšie farby od žltej až po fialovej) a má mierne sladkú chuť. Batáty väčšinou pestujeme z koreňových hľúz. Je potrebné počítať s tým, že plazivá povojnica zaberie na pozemku dosť miesta, preto jej vyhradíme obdobné políčko, ako by sme sadili klasické zemiaky. Na pozemku si vytvoríme asi 10 centimetrov hlboké brázdy rozmiestnené približne 40 centimetrov od seba. Samotné naklíčené hľuzy do nich vkladáme opäť so 40-centimetrovým rozostupom. Hľúzy dozrievajú obvykle počas septembra a októbra. Poznáme to tak, že byľ začne zasychať. Až po jej úplnom zaschnutí môžeme hľúzy vykopať. Postupujeme veľmi opatrne, mechanické poškodenie sladkých zemiakov by malo za následok ich rýchlu skazu, vzhľadom na obsah cukru. V našich podmienkach sa povojnici batátovej škodcovia aj choroby vyhýbajú a k žiadnemu z ochorení tu nie je náchylná. Na rastline si nepochutnávajú ani pásavky a ďalší „typicky zemiakovi“ škodcovia. Jediné, na čom si môžu nepozvaní hostia pochutnávať, sú hľuzy.
Zemiaky
Úžitkovú časť záhrady si mnoho ľudí bez tradičných zemiakov ani nevie predstaviť. Ak je vaša záhrada príliš malá a zvažujete kam vysadiť každú jednu rastlinu, existujú spôsoby, ako aj na malej ploche získať veľké množstvo zemiakov, napríklad pestovaním v koši.
Paradajky
Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Na balkón sa hodia kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje.
Jakon
Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. Vyhovuje mu slnečné stanovište a dostatok vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Rebarbora
Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol. Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo, preto rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. V období od polovice mája do polovice júna má rebarbora najlepšiu chuť, neskôr sa v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov.
Cícer
Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Čo sa týka vhodnej pôdy na pestovanie cícera, voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. Dajte si ale pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave. K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka. Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave, keď sú jednotlivé struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké. Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote a odstraňovať choré rastliny.
Cvikla
Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte.
Mrkva Parijse Markt 4
Pri pestovaní mrkvy v ťažkej pôde je vhodné začať pestovať odrodu Parijse Markt 4, ktorá má krátky guľovitý, ale môže sa vyskytnúť i sudovitý alebo valcovitý koreň s tupým zakončením. Aby dokázala mrkva čerpať vodu a živiny aj z väčšej hĺbky tento razom prechádza v dlhý, nitkovitý koreň. Je potrebné uplatniť všetky zásady týkajúce sa sejby mrkvy, hlavne prekyprenie pôdy, siatie do vlhkej pôdy s vyhĺbenými riadkami asi 1,5 - 2 cm, pričom medziriadková vzdialenosť vzhľadom k vytváraniu menšej vňate môže byť i 20 cm. Po zasiatí prejsť po parcele ľahkým valcom a ak ho nemáte k dispozícii, tak riadky sa môžu jemne utlačiť i čelom hrablí. Po vzídení rastlín kedy sa objavujú klíčne listy nad povrchom pôdy je vodné vykonávať v ich blízkosti a medzi riadkami jemné okopávanie. To narušuje pôdny prísušok, kompaktnosť pôdy, ktorá spomaľuje klíčenie ďalších semien, prevzdušňuje pôdu, napomáha vnikaniu vody do nej, ako i ničí klíčiace buriny, ktoré podľa možnosti trháme i s koreňom ešte pred jednotením mrkvy. Úkon jednotenia vykonávame ak majú rastlinky nad 5 cm, pričom ich nechávame od seba vo vzdialenosti okolo 4 cm. Prísun vody mrkve je oproti iným zeleninám zvlášť náročná záležitosť. Táto rastlina aby rovnomerne rástla do hĺbky, nevytvárala viacej bočných koreňov alebo v dôsledku nadmerného množstva vody nepraskala vyžaduje si pôsobenie rovnomernej vlahy po celom profile koreňa. Ak sú letné horúčavy a suchá pôda, tak mrkvy s dlhým valcovitým (nanteský typ) alebo kónickým koreňom inklinujú práve k tvorbe guľovitých koreňov a bočných koreňov, pričom u našej odrody tento činiteľ je do určitej miery i stimulačným faktorom.
Piesok na zlepšenie ťažkej pôdy
Poznáme rôzne druhy piesku a každý z nich sa využíva na iné účely. Predtým, než začneme ťažkú záhradnú pôdu vylepšovať pieskom, je dobré vedieť, ktorý druh je na to vhodný. Zrejme najčastejšie používaný je záhradnícky piesok, ktorý sa prisýpa do zmesi na presádzanie. Ďalší známy druh je piesok na trávnik. Ílovitú pôdu môžeme odteraz až do jari kedykoľvek zľahčiť hrubým pieskom zmiešaným s rovnakým dielom organickej hmoty. Po povrchu pôdy rozhodíme asi vedro piesku na meter štvorcový a zapracujeme ho do vrchnej vrstvy pôdy. Hrubý piesok sa dá použiť aj do zeminy na výsadbu a sejbu. Keď jemný piesok zmiešame s vápnom a cementom, dostaneme maltu na murárske práce, do pôdy je však tento piesok nevhodný. Jemný je aj sklársky piesok, známy tiež ako strieborný. Ten sa naopak do pôdy hodí. Morskom piesku sa vyhnite, keďže obsahuje soľ a tá by mohla poškodiť rastliny.