Na začiatok je dôležité zdôrazniť, že schopnosť skladovania zeleniny nezávisí len od samotných podmienok uskladnenia, ale aj od starostlivosti, ktorú sme zelenine venovali počas jej rastu. Primeraná výživa rastlín zohráva kľúčovú úlohu v celkovej kondícii úrody. Je nevyhnutné, aby mali rastliny počas celého vegetačného obdobia optimálny prísun živín - ani nedostatok, ani nadbytok. Aj spôsob pestovania má vplyv na skladovateľnosť - napríklad cibuľa sadzačka sa skladuje horšie ako cibuľa vypestovaná z priameho výsevu. A samozrejme, zdravé plody sú základom, aby sme do skladových priestorov nezavliekli choroby a škodcov.
Ideálne podmienky na skladovanie zeleniny
Vlhká pivnica, kde teplota neklesá pod bod mrazu, predstavuje ideálny priestor na uskladnenie úrody. Ak chceme koreňovú zeleninu udržať čo najdlhšie sviežu, môžeme ju uložiť do debničky s vlhkým pieskom. Je však nevyhnutné, aby bol piesok stopercentne čistý, čím predídeme znehodnoteniu úrody chorobami a škodcami. Tento spôsob skladovania zeleniny má dlhú tradíciu, ktorú využívali celé generácie.
Alternatívne spôsoby skladovania bez pivnice
Ak nemáme k dispozícii pivnicu, ale disponujeme suchým priestorom vhodným na skladovanie (napríklad povalou), môžeme zvoliť alternatívne metódy.
- Skladovanie v zemi na záhone: Koreňovú zeleninu, ktorú plánujeme bezprostredne využiť v kuchyni, môžeme ponechať v zemi na záhone. Zvyšok úrody je však potrebné uskladniť.
- Skladovanie v poľnohospodárskej jame (krecht): Ďalšou možnosťou je vrátiť zeleninu späť do zeme, konkrétne do poľnohospodárskej jamy, známej aj ako krecht. Na dno jamy, v hĺbke približne 20 centimetrov, umiestnime rošt z latiek. Pod rošt nezabudneme dať pletivo, ktoré ochráni úrodu pred hlodavcami.
- Využitie skleníka alebo pareniska: Prázdny skleník alebo parenisko môže takisto poslúžiť na zimné uskladnenie úrody. Hlúbovú zeleninu tam môžeme uložiť aj s koreňovým balom. Skleník je tiež vhodným miestom na uloženie tekvíc.
Či už ukladáme zeleninu voľne, v debničkách, v pivnici alebo v skleníku, je dôležité, aby zelenina neležala priamo na zemi.
Prevencia chorôb a škodcov
Pôvodcovia chorôb a škodcov sa môžu do skladovacieho priestoru dostať s pieskom, úrodou alebo už byť prítomní v sklade. Preto je dôležité miestnosť pred uskladnením dezinfikovať. Piesok môžeme vystaviť slnku, ktoré ho čiastočne dezinfikuje. Debničky, vrecia a iné potrebné pomôcky a obaly by mali byť čisté.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Dôležité zásady pri skladovaní zeleniny
- Neskladujeme zeleninu s chemikáliami.
- Zeleninu neskladujeme spolu s ovocím, pretože ovocie môže chemickými reakciami zmeniť chuť a kvalitu zeleniny. Jablká a hrušky produkujú etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie a znehodnocovanie zeleniny.
- Zberáme zeleninu v čase zrelosti, teda ani predčasne, ani príliš neskoro. Takto vydrží dlhšie.
- S plodmi zaobchádzame opatrne, neoklepávame ich o seba a v žiadnom prípade ich neumývame.
- Pri zbere dávame pozor na mechanické poškodenie plodov.
Skladovanie koreňovej zeleniny
Neskoré plodiny koreňovej zeleniny, ako je mrkva, červená repa, paštrnák a okrúhlica, môžeme napriek jesennému ochladeniu ešte ponechať vonku. Niektorí pestovatelia odporúčajú ponechať koreňové plodiny v zemi minimálne do prvých mrazov, pretože tým získajú sladšiu chuť. Platí to predovšetkým o paštrnáku.
Ponechávanie koreňovej zeleniny v zemi má však aj svoje negatíva. Čím dlhšie zostávajú v pôde, tým je pravdepodobnejšie, že ich nájdu škodcovia. Zamrznutá pôda sa ťažko kope, je ťažká a vlhká, čo vyvoláva hnilobu. Je preto dôležité zvážiť, dokedy necháme koreňovú zeleninu v záhrade a pripraviť si všetko potrebné na jej uskladnenie.
Jednou z najbezpečnejších možností je skladovanie koreňovej zeleniny v piesku. Na zber koreňovej zeleniny je ideálny suchý deň. Korene necháme niekoľko hodín pred uložením vyvetrať sa na povrchu pôdy, aby sa spevnil ich povrch. Neumývame ich, iba odstránime všetku voľnú pôdu a odrežeme vňať.
Pred uskladnením dôsledne skontrolujeme všetku zeleninu. Poškodenú vyhodíme alebo zdravú časť z nej ihneď spotrebujeme. Akékoľvek zárezy alebo odreniny v pokožke zeleniny sa môžu pri skladovaní rýchlo zmeniť na hnilobu.
Dobrými skladovacími nádobami na koreňovú zeleninu sú drevené škatule a debny. Použiť môžeme aj hrubé kartónové škatule. Plastové boxy sú v poriadku vtedy, ak sú dobre vetrané. Na dno nádoby nasypeme vrstvu vlhkého (ale nie mokrého) piesku, potom na vrch poukladáme zeleninu a dávame pozor, aby sa navzájom nedotýkala. Striedavo opakujeme vrstvy piesku a zeleniny.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Nádoby či kontajnery s úrodou koreňovej zeleniny skladujeme na mieste, kde nie sú problémom myši a iné hlodavce, napríklad v garáži alebo v kôlni chránenej proti hlodavcom.
Zabezpečenie optimálnej vlhkosti a teploty
Mokré korene hnijú a príliš suché sa stávajú gumovými a scvrkávajú sa. Kolísanie teploty môžeme zmierniť izoláciou. Jednoducho vložíme škatuľu s koreňovou zeleninou v piesku do väčšej škatule a priestor medzi nimi vyplníme z každej strany izolačným materiálom, ako je slama alebo pokrčené noviny.
Pravidelná kontrola uskladnenej zeleniny
Aj tá najlepšie uskladnená koreňová zelenina si vyžaduje kontrolu - aspoň raz za dva týždne. Ubezpečíme sa, že na koreňoch nie sú žiadne stopy hniloby a poškodené kusy ihneď odstránime. Ak zelenina začala rásť, je v miestnosti veľmi teplo a musíme viac vetrať. Ak sa scvrkáva, potrebuje zvlhčiť piesok.
Skladovanie ovocia a zeleniny: Všeobecné zásady
Aby zelenina a ovocie vydržali dlho ako práve odtrhnuté zo stromu alebo vybrané zo zeme, musíme sa postarať o správne uskladnenie. Výhodu majú tí, ktorí majú možnosť skladovať plody v pivnici pod úrovňou zeme. V týchto priestoroch sa drží stála teplota a neklesá pod bod mrazu. Vhodné sú však aj iné priestory, napríklad nevykúrená garáž, špajza alebo veranda. Aj tu je potrebné dbať o stálu teplotu. Pre koreňovú zeleninu je ideálna teplota medzi 4 - 12 °C a pre ovocie, ako sú hrušky a jablká, nad bodom mrazu až do 5 °C.
Pri skladovaní úrody na zimu je tiež potrebné zvoliť si správnu odrodu a správny čas zberu. Ovocie by sa nemalo zbierať ani moc zavčasu, aby malo správnu chuť, ani neskoro, pretože by rýchlejšie začalo hniť. Ovocie a zelenina by sa taktiež nemali skladovať v rovnakých priestoroch, pretože sa navzájom môžu ovplyvniť.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Príprava skladovacích priestorov
Prvým krokom prípravy na samotné skladovanie by mala byť dezinfekcia priestoru. Hlavne v prípade pivníc, kde sa drží veľká vzdušná vlhkosť a teda je tu možnosť vzniku plesní, je potrebné pred uskladnením novej úrody vyčistiť a vydezinfikovať všetky priestory. Začíname upratovaním - pozametať podlahu, omiesť pavučiny a zbaviť sa hmyzu a slizniakov. Potom pristúpime k samotnej dezinfekcii.
Ak sme so skladovacími priestormi hotoví, je dobré prichystať aj debničky a prepravky a aj samotné regály a police, na ktorých budú položené. Je dobré ich taktiež vyčistiť a dezinfikovať alebo sterilizovať, aby ani tu nezostali žiadne zárodky plesní. Ak máte plastové prepravky, nemusíte sa báť použiť znova aj parný čistič, ale dá sa využiť napríklad aj obyčajný ocot.
Správne skladovanie potravín v domácnosti
Správne skladovanie potravín je základom, pretože vám zaisťuje, že sa jednotlivé výrobky nepokazia a vydržia aj dlhšiu dobu. Dobrou správou je, že na skladovanie môžete využívať rovno niekoľko miest, skriniek či nádob. Vďaka tomu si svoj spôsob ochrany potravín nájde úplne každý, nehľadiac na to, či žijete vo veľkom dome alebo v menšom byte.
To, ako umiestnite jednotlivé potraviny do chladničky alebo komory, skutočne ovplyvňuje ich kvalitu a to, ako dlho vydržia. Jednotlivé potraviny sa navzájom ovplyvňujú a majú negatívne účinky, čo spôsobuje, že ich neskôr už nemôžete použiť. Každé jedlo má iné nároky na skladovanie. V dnešnej dobe dávame väčšinu potravín do chladničky v domnienke, že robíme dobre. Veľké spotrebiče poskytujú veľa miesta na rôzne veci, od nápojov cez mäso až po ovocie. Nie všetko ale potrebuje skutočne chlad, ktorý poskytuje chladnička. V niektorých prípadoch stačí tmavá a suchá špajza, kde je na jeseň a v zime chladnejšie ako u vás vnútri.
To, či dáte niečo do chladničky alebo mrazničky, sa odvíja od kategórie, do ktorej jedlo spadá. Ovocie a zelenina sú veľmi podobné, no je dôležité rozdeliť si ich do samostatných skupín, pretože obsahujú viacero druhov. Pri nákupe by ste si mali všímať sezónnosť a siahnuť práve po sezónnych kúskoch.
Na skladovanie jabĺk, hrušiek a väčšiny ovocia sa odporúča chladná miestnosť, najlepšie pivnica alebo komora, kde je najvyššia teplota 4 - 6 °C. Ovocie naukladajte na drevené police, aby nebolo na zemi, a snažte sa, aby jednotlivé kúsky neboli na sebe doslova nalepené. V prípade, že máte veľkú chladničku, dajte ovocie do chladničky, kde vydrží aj 6 týždňov. Do kategórie obľúbeného ovocia sa radia aj banány, ktoré ale nie sú vhodné na skladovanie v chladničke, pretože chladom strácajú na chuti. Dajte ich do chladnej a tmavej špajze, kde vám vydržia takmer týždeň.
Koreňovú a hľuzovú zeleninu dajte do komory alebo pivnice, kde je nižšia teplota. Nemusíte ju skladovať v chladničke, len by vám tam zavadzala. Mnohí si kupujú zeleninu aj na rýchlu spotrebu, napríklad na jedenie k večeri alebo obedu. Tú pokojne vložte do chladničky, kde môžete dať aj nahryznuté alebo nakrojené kúsky.
Špecifické požiadavky na skladovanie koreňovej zeleniny
Od skorej jari až do jesene sa staráme o zeleninu na záhradke. Ak sa nám podarí, dopestujeme si aj väčšie množstvo, ktoré si môžeme uložiť na zimu. Najvhodnejšia na tento účel je koreňová zelenina: mrkva, petržlen, paštrnák, buľvy zeler buľvový, červená repa šalátová, reďkev, ale aj odrody reďkovky. Väčšina z nich sa dobre uskladňuje, preto sú k dispozícii v surovom stave počas celej zimy.
Mrkva: Je našou najrozšírenejšou koreňovou zeleninou s vysokým obsahom provitamínu A a vitamínov skupiny B. Na jesennú spotrebu a zimné uskladnenie ju zberáme od septembra do začiatku novembra. Riadky podryjeme a mrkvu vyťahujeme ručne. Dáme ju oschnúť, potom ju očistíme a vňať odkrútime tak, že ponecháme len malé srdiečko. Predpokladom úspešného skladovania je starostlivé zaobchádzanie pri zbere. Mrkva z vlhkých, rašelinových pôd a pôd prehnojených dusíkom má malú trvácnosť. Záhradkári ju najčastejšie uskladňujú v pivniciach s rovnomernou teplotou, vysokou vlhkosťou vzduchu voľne v debničkách alebo v suchom piesku. Optimálne podmienky na skladovanie sú pri teplote okolo 0 °C a 90-95 % vlhkosti vzduchu. Kvalitná mrkva vydrží až šesť mesiacov.
Petržlen: Spolu s mrkvou a zelerom patrí medzi dôležitú polievkovú zeleninu. Základom aromatických chuťových látok sú éterické oleje, predovšetkým apiol. Na uskladnenie ho zberáme v októbri až v novembri podobným spôsobom ako mrkvu, vyžaduje však veľmi citlivé zaobchádzanie. Znáša i prezimovanie na poli, pretože mrazy mu neškodia. Uskladňujeme nepoškodené, nerozkonárené korene. Znáša nízke teploty do 1 °C, je však citlivý na vysokú vlhkosť. Optimálna vlhkosť je okolo 90 % a teplota môže kolísať od 0 do 5 °C. Vhodné je presýpať ho pieskom, aby nestrácal hmotnosť.
Paštrnák: Svojou chuťou vytvára prechod medzi mrkvou a petržlenom. Z pestovateľského hľadiska je výhodný, pretože poskytuje dvojnásobné úrody ako petržlen. Zberáme ho podobne ako mrkvu. Je mrazuvzdorný a dobre prezimuje aj na poli. Uskladňujeme ho podobne ako mrkvu, korene však rýchlejšie vysychajú. Optimálne podmienky na skladovanie sú 90-95 % vlhkosť vzduchu a teplota 0 °C. Mierne namrznutie mu neškodí.
Zeler: Má vysoký obsah minerálnych a aromatických látok a liečivé účinky. Medzi pestovateľmi je menej obľúbený pre dlhé vegetačné obdobie a náročnejšie pestovanie. Hlavný zber pripadá na október až začiatok novembra. Niekoľko dní ho necháme zaschnúť, potom ho očistíme a zbavíme vňate a koreňov. Ponecháme len korene na tých buľvách, ktoré zakladáme do piesku. Uskladňuje sa pomerne dobre, je však náchylný na plesnivenie. Na uskladnenie sa nehodí zeler z plôch prehnojených dusíkom a pôd zavlažovaných pred zberom. Uskladňujeme ho podobne ako mrkvu, vyžaduje však intenzívnejšie vetranie kvôli plesniam. Vyhovujúca je relatívna vlhkosť 90-95 % a teplota okolo 0 °C. Najviac strát vzniká v predjarí, preto ho v tomto období častejšie kontrolujeme.
Červená repa šalátová: Používa sa ako šalátová zelenina na priamu konzumáciu alebo konzervovanie. Dobre sa skladuje, horšiu trvácnosť má iba v daždivých rokoch. Z neskorších výsevov ju zberáme až do príchodu mrazov. Na mráz je citlivá. Zberáme opatrne, odstraňujeme vňať, korene a zeminu. Optimálna veľkosť buliev je 5-7 cm. Voľné uskladnenie buliev je spojené so značnými stratami, preto je vhodné presypávať ich vlhkým pieskom.
Reďkev a reďkovka: Reďkev sa používa ako reďkovka, má však ostrejšiu chuť. Pestuje sa málo, lepšie sa však uskladňuje. Reďkovka sa konzumuje v čerstvom stave, rýchlo vädne, preto ju nemožno skladovať. Zimnú reďkev zberáme až na jeseň ako neskorú mrkvu. Odstraňujeme vňať a bočné korienky. Uskladňujeme ju podobne ako červenú repu šalátovú. Vydrží dva až šesť mesiacov.
Chren: Používa sa ako pochutina a korenina. Je to trváca rastlina, ktorá dobre prezimuje na poli, ale dobre sa aj uskladňuje. Pri zbere odstránime vňať, korene tenšie ako 1,5 cm použijeme ako odrezky na budúci rok. Chren skladujeme v piesku. V nechladenom sklade stráca arómu a vysychá. Dobre sa osvedčilo balenie do polyetylénových fólií.
Koreňová zelenina ako kráľovná neskorej jesene
Dá sa povedať, že koreňová zelenina je kráľovná neskorej jesene. To, či mrkva, petržlen, zeler, paštrnák alebo čierny koreň vydržia, kým ich nespotrebujeme, prípadne až do jari, nezávisí iba od podmienok samotného skladovania. Aj termín výsevu je dôležité dodržať, aby boli korene na konci jesene dostatočne vyzreté. Príliš mladé sú šťavnaté, majú vysoký podiel vody, a preto spravidla vydržia pri skladovaní kratšie - rýchlejšie podliehajú hnilobe. I prehnojenie záhona, vedúce síce k veľkým koreňom, zato s krehkými pletivami, je negatívnym faktorom. Ďalším atribútom je počasie počas obdobia zberu, hygiena pivnice i debničiek. Samozrejme, mali by sme byť schopní dodržať teplotné a vlhkostné podmienky skladovania.
Čo však robiť, keď nemáme dostatočne vlhkú a chladnú pivnicu? Je možné niektorú z týchto zelenín zimovať priamo v záhone a zberať ju aktuálne podľa potreby? Petržlen a paštrnák sú v porovnaní s mrkvou menej náchylné na hnilobu.
Správne načasovanie zberu umožní zelenine uložiť dostatok cukrov a udržať si chuť, pevnosť a výživové hodnoty. V zásade platí, že sa ju snažíme udržať v pôde čo najdlhšie. Zber plánujeme aj podľa predpovede počasia. Ideálne je, keď je sucho, prípadne jemne vlhko, a mrznúť má až o pár dní. Paštrnák a čierny koreň sú mrazuvzdorné druhy koreňovej zeleniny, ktoré môžeme ponechať v pôde počas zimy. V takom prípade sa odporúča prikryť ich hrubšou vrstvou mulču alebo slamy, aby boli chránené pred zamrznutím pôdy. Najneskôr ich pozberáme, keď sa začnú prebúdzať k novému rastu.
Korene podrývame rýľom a vyťahujeme. Zľahka oklepeme od pôdy, uložíme na fúrik a prevezieme pod strechu, napríklad pod pergolu či do šopy. Každý druh zberáme a skladujeme zvlášť. Očistíme ju rukavicami od hrubej zeminy, v žiadnom prípade neumývame. Vňať odstránime, zo stoniek by malo ostať približne 0,5 - 1 cm, aby bola istota, že sme nepoškodili „srdiečko“.
Odporúča sa skladovať jednotlivé druhy zeleniny v rámci jednej pivnice oddelene, pretože majú rôznu trvanlivosť a nároky na skladovanie. Koreňovú zeleninu skladujeme bez listov a korene neumývame.
Ideálna teplota na skladovanie je medzi 0 - 4 °C. Vlhkosť má byť vysoká, približne 90 - 95 %. V suchšej pivnici môžeme umiestniť nádoby s vodou alebo vlhký piesok, ktoré pomôžu udržať vlhkosť na požadovanej úrovni. Na skladovanie koreňovej zeleniny sú najlepšie nádoby, ktoré umožňujú prúdenie vzduchu a stabilnú vlhkosť, čiže v ich dne a stenách sú otvory. Takými sú napríklad plastové prepravky s prieduchmi. Drevené debničky prijímajú vlhkosť zo vzduchu pivnice, časom sa na nich tvoria plesne či inak degradujú. Dajú sa používať opakovane, ale ich životnosť je obmedzená. Čo najskôr ich potrebujeme dostať z pivnice a uložiť na suché miesto. Kým plast môžeme v lete vystriekať vodou, či umyť ekologickým saponátom, drevo zľahka okefujeme a vystavíme na pár dní na slnko, pretože UV žiarenie dokáže zničiť aj spóry plesní. Korene ukladáme zvislo srdiečkom hore alebo vodorovne.
Dezinfekcia pivnice pred uskladnením
Pred uskladnením zeleniny pivnicu dôkladne vyčistíme a vydezinfikujeme, čo je najlepšie urobiť už na konci jari až začiatkom leta, keď sme z nej všetko spotrebovali. Najprv odstránime všetky zvyšky starej úrody, pavučiny a prach. Keramické obklady a police umyjeme teplou vodou s prírodným čistiacim prostriedkom alebo mydlom. Potom ich dezinfikujeme roztokom vody a octu (1 : 1) alebo jemným roztokom chlóru (1 diel chlóru na 10 dielov vody), použijeme prípravok Savo.
Vápnenie a sírenie sú tradičné metódy používané na dezinfekciu povrchov v pivnici. Vápnenie vykonávame pomocou haseného vápna, ktoré zmiešame s vodou a nanesieme štetcom na steny a strop. Vápno má prirodzené dezinfekčné vlastnosti a pomáha absorbovať prebytočnú vlhkosť. Sírenie je účinné, ale vyžaduje opatrnosť. Nie je potrebné robiť ho každý rok, ale až vtedy, keď je výskyt plesní alebo škodcov vážnejší. Sírnu sviecu dáme do starého hrnca či do inej nehorľavej nádoby, zapálime uprostred prázdnej pivnice, veľmi rýchlo odídeme, pretože dym je toxický a rýchlo začne dráždiť dýchacie cesty. Hoci neuvidíme plameň ako pri dreve, sírna svieca sa spaľuje. Dvere zatvoríme, prípadne utesníme a necháme plyn pôsobiť niekoľko hodín, i do druhého dňa.
Ďalšie tipy pre úspešné skladovanie
- Tma: Svetlo spôsobuje klíčenie zeleniny, preto okienko zakryjeme, zamaľujeme, prípadne umiestnime debničky do najtmavšej časti pivnice.
- Vetranie: Pivnicu počas skladovania pravidelne vetráme, čím bránime hromadeniu prílišnej vlhkosti a vzniku plesní.
- Ukladanie koreňov: Korene ukladáme do debničiek zvyčajne zvyškom vňate nahor alebo naležato a tak, že ich prekladáme pieskom alebo pilinami, ktoré musia byť mierne vlhké. Najlepšie je použiť čistý a jemný riečny piesok.
- Piliny: Najvhodnejšie sú čisté piliny z tvrdého dreva, ako je dub, buk. Nerozkladajú sa tak rýchlo ako piliny z mäkkého dreva a vydržia dlhšie bez plesnenia. Nepoužívame ich opakovane, po skončení skladovania nimi namulčujeme hriadky, zapravíme do pôdy alebo dáme do kompostu. Vyhýbame sa tiež pilinám, ako je borovica či smrek. Obsahujú totiž živice a mohli by uvoľňovať látky, ktoré prípadne ovplyvnia chuť zeleniny.
- Rašelina: Zeleninu zasypávame jemne vlhkým pieskom alebo pilinami, prípadne rašelinou. Má podobné vlastnosti - pomáha udržať stálu vlhkosť okolo zeleniny a zabraňuje jej vysychaniu. Nesmie byť príliš mokrá, ale len mierne vlhká.
- Studená dielňa alebo garáž: Studená dielňa alebo garáž môže byť alternatívou na skladovanie koreňovej zeleniny, ak je v nich stabilná teplota a dostatočná ochrana pred mrazom. Podlaha je často najchladnejšou časťou priestoru, preto prepravky umiestnime na drevené palety alebo na polystyrénovú dosku. Sledujeme teplotu v garáži alebo dielni teplomerom, aby sme vedeli, či nehrozí zamrznutie. Ak očakávame extrémne chladné dni, môžeme prepravky dodatočne zabaliť alebo ich dočasne preniesť na teplejšie miesto.
- Bytová špajza: Bytová špajza zvyčajne nemá optimálnu teplotu ani vlhkosť na dlhodobé skladovanie, koreňová zelenina v nej môže vydržať 1 až 2 mesiace. Zeleninu umiestnime do najchladnejšej časti špajze, najlepšie na podlahu alebo v blízkosti vonkajšej steny, kde je teplota najnižšia. Vysychaniu zeleniny, čo býva v suchších podmienkach bytu častým problémom, bránime uložením zeleniny do vlhkého piesku alebo pilín v plastových boxoch. Neuzatvárame ich, inak pomerne rýchlo nastane proces hnitia. Keď piliny či piesok vyschnú, mierne ich navlhčíme.
- Chladnička: Ak zeleninu obalíme do vlhkého papiera, vydrží aj niekoľko týždňov v chladničke.
- Mrazenie: Koreňovú zeleninu môžeme tiež mraziť. Korene umyjeme, očistíme, prípadne ošúpeme. Podľa toho, ako sme zvyknutí ich používať pri varení, mrazíme korene vcelku alebo nakrájané.
- Sušenie: Koreňová zelenina sa dá aj sušiť. Zeleninu umyjeme a ošúpeme, nakrájame na tenké plátky a sušíme v rúre alebo sušičke. Následne skladujeme v suchu v nádobách.
- Zaváranie: Koreňová zelenina sa dá aj zavárať ako súčasť zeleninovej zmesi alebo samostatne, napríklad ako slaná zmes na polievku.
- Vädnúca zelenina: Zvädnutú zeleninu môžeme očistiť, nakrájať a zamraziť.
Čo robiť, keď pri skladovaní koreňová zelenina trochu zvädne?
Mierne zvädnutie je bežné pri dlhodobom skladovaní, najmä ak sa zelenina skladuje v suchších podmienkach. Stále je však bezpečná na konzumáciu. Zvädnutú koreňovú zeleninu môžeme oživiť namočením do studenej vody, kde ju necháme pár hodín, pokojne aj cez noc. To pomôže zelenine znovu absorbovať vodu a stať sa pevnejšou. Ak sa zelenina nevráti do pôvodnej pevnosti, môžeme ju stále použiť do polievok, omáčok, vývarov alebo pečených jedál.
Pravidelná kontrola uskladnenej zeleniny
Kontrolujeme ju približne raz za mesiac, čo nám umožní rýchlo zasiahnuť pri prvých znakoch poškodenia i hniloby. Prezrieme každú debničku, či neuvidíme hnilobu, plesne alebo vysychanie. Zároveň si všímame, či zelenina nie je príliš suchá, či príliš vlhká. Keď je zelenina uskladnená vo vrstvách (napríklad v piesku či pilinách), opatrne odhrnieme vrchnú vrstvu, aby sme videli aj spodné kusy. Keď vojdeme do pivnice, všímame si pachy. Ak cítime nepríjemný alebo zatuchnutý zápach, môže to byť znakom hniloby.
K častým problémom patria myši a potkany, ktoré korene poškodzujú hryzením. Keď nahryzené kusy včas neobjavíme, príde na rad hniloba. Navyše, hlodavce v pivnici zanechávajú po sebe nečistoty a môžu prenášať choroby. Slimákom a slizniakom sa v pivnici páči vysoká vlhkosť. Zeleninu okusujú a zanechávajú po sebe slizové stopy. Okrem škodcov sú v pivniciach pomerne časté plesne a iné hubové choroby, ktoré môžu koreňovú zeleninu výrazne poškodiť.
Skladovanie v drevených debnách
Existujú isté druhy dreva, ktoré sú na styk s potravinami a na uloženie prebytku úrody oveľa vhodnejšie ako iné:
- Borovica: Patrí k obľúbenému a cenovo dostupnému materiálu s veľmi dobrými vlastnosťami. Je totiž pomerne ľahká a odolná.
- Dub: Patrí jednoznačne k drahším drevinám.
- Céder: Vyznačuje sa príjemnou vôňou, ľahkosťou, odolnosťou a pevnosťou. Mnohí drevoznalci taktiež drevo cédru odporúčajú práve pre styk s potravinami. Má prirodzené antibakteriálne vlastnosti.
- Modrín: Je skutočne pevný a odolný.
- Pavlovnie: Je z vyššie uvedených drevín najľahší a dobre sa s ňou manipuluje.
Dřevěné bedny zvyčajne majú otvory alebo medzery medzi doskami, ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu. Drevený materiál je robustný a unesie aj veľkú váhu, čo je ideálne na skladovanie ťažších plodín, ako sú zemiaky alebo jablká. Dřevěné bedny sú trvanlivé a pri správnej údržbe môžu byť používané opakovane po mnoho rokov.
Dřevěné bedny vyžadujú pravidelnú údržbu, aby sa predĺžila ich životnosť. Drevo môže byť atraktívne pre rôznych škodcov, ako sú termity alebo chrobáky.
Na záver si zhrňme, že drevené debny sú skvelou voľbou na skladovanie potravín vďaka svojej robustnosti, dobrej ventilácii a prírodnému materiálu. Kvalitné drevené výrobky nájdete najmä u miestnych rezbárov a predajcov, cena je ale pomerne vysoká. Existujú však aj špecializované e-shopy na drevené výrobky, kde je zohľadnený pomer ceny a kvality.