Oman pravý (Inula helenium) je trváca bylina z čeľade astrovitých (Asteraceae), predtým úborovitých (Compositae), ktorá sa vyznačuje hrubým a husto rozkoreneným koreňom. Táto rastlina je známa pre svoje liečivé vlastnosti a využitie v rôznych odvetviach.
Charakteristika Omanu pravého
Oman pravý má hnedý koreň, ktorý je zvnútra biely a vonia. Z koreňa najprv vyrastá ružica dlhých valcovitých prízemných listov. Neskôr vyrastá statná, 50-150 cm vysoká priama stonka so širokokopijovitými, na rube plstnatými listami a veľkými úbormi trúbkovitých i jazykovitých žltých kvetov. Plody sú nažky. Kvitne od júla do augusta.
Pestovanie Omanu pravého
Podmienky pestovania
Oman pravý sa najlepšie darí v hlboko zoranej, dobre vyhnojenej a dostatočne vlhkej pôde v chránenej polohe. Porast sám dusí burinu, avšak udržiavanie kultúry je potrebné.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami alebo odrezkami podzemka.
Starostlivosť počas rastu
Kvetné vŕšky sa odrezávajú, aby sa korene mohli lepšie rozrásť.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Zber a sušenie
Zbiera sa koreň, prípadne list. Koreň sa vyberá opatrne zo zeme v jeseni, pričom niektoré kúsky sa môžu oddeliť a hneď vysadiť. Listy sa odrezávajú dokiaľ rastlina nekvitne, len v takom rozsahu, aby ich ostalo dosť pre normálnu funkciu rastliny (teda len riedime). Pri pestovaní vo veľkom sa najprv zrežú listy a potom sa korene vyorávajú. Suší sa pri teplote do 35°C (silicová droga). Uschováva sa dobre uzavreté a chráni pred svetlom, vlhkom a hmyzom.
Využitie Omanu pravého
Liečivé účinky
Koreň (Radix Inulae) a list (Folium Inulae) sa používajú v lekárstve. Koreňová droga, alebo z nej získaný inulín tvoria súčasť viacerých liečivých prípravkov. Oman pravý osoží pri chorobách dýchacích ústrojov (najmä pri tuberkulóze), pri poruchách trávenia, pri chorobách látkovej premeny (cukrovke) a pod.
Ďalšie využitie
Okrem lekárstva sa oman pravý využíva aj vo voňavkárstve a cukrárstve.
Príbuzné druhy
Zbieranými drogami sú niekedy aj koreň a kvet omanu britského čiže lúčneho (Inula britannica L.). Ostatné príbuzné druhy, rastúce roztratene najmä v teplejších oblastiach (napr. oman oko Kristovo - Inula oculus-christi L.).
Ďalšie rastliny a ich pestovanie
Reďkovky
Reďkovky sa pestujú pre chutný zdužinatelý koreň. Konzumujú sa samostatne alebo ako súčasť jedál, ktorým dodajú šmrnc. Rýchlo dorastajú, sú jednoduché na pestovanie, a teda ideálne aj pre začínajúcich pestovateľov zeleniny. Dokonca sa im darí aj v kvetináčoch, ak je niekto obmedzený priestorom.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Druhy reďkoviek
- Jarné reďkovky: Rýchlo dozrievajú a majú okrúhle alebo valcovité korene. Jedia sa hlavne surové a v šalátoch. Sú najčastejšie pestované.
- Zimné reďkovky: Napríklad reďkovka čierna, sa vyvíjajú dlhšie a zvyčajne sa s nimi zaobchádza skôr ako s červenou repou, varia sa a dusia v polievkach a iných pokrmoch.
- Orientálne reďkovky: Napríklad biela reďkovka s dlhým hrubým koreňom, ktorých pestovanie môže trvať dvakrát dlhšie v porovnaní so zimnými, pripravujeme zvyčajne varením alebo ich nakladáme. Chutné sú aj za čerstva.
Pestovanie reďkoviek
Na skoré jarné pestovanie vyberieme slnečný záhon. Ak pestujeme počas leta, stanovište má mať popoludňajší tieň. Reďkovky rastú najlepšie v ľahkej, dobre odvodnenej pôde. Pred zasiatím semien do pôdy zapracujeme kompost, aby sme zvýšili hladinu živín. Semená vysievame priamo do pôdy a výsevy zalejeme prípravkom Trifender spolu Chitopron 5%, čím podporíme klíčenie a silný štart. Pôdu udržiavame vlhkú, aby sme zabezpečili sladkú úrodu.
Výsev reďkoviek
Skoré odrody vysievame do teplého pareniska už vo februári a zber môže prebiehať v druhej polovici marca. Do studeného pareniska ich vysievame v polovici marca. Priamy výsev do voľnej pôdy robíme od marca do polovice júna. Semená vysievame riedko do riadkov s rozstupom 10 - 15 cm. Čiernu reďkovku vysievame počas júla. Orientálne reďkovky vysievame od začiatku júna do začiatku septembra.
Zber reďkoviek
Letnú reďkovku by ste mali zbierať asi 6 týždňov po výseve. Vývoj koreňov zimnej reďkovky zvyčajne trvá dlhšie, takže ich necháme v pôde asi 9 týždňov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
- Mravce: Obvykle stačí jedna zálievka s prípravkom Entonem s užitočnými hlísticami (Steinernema feltiae).
- Drôtovce: Pôdu dezinfikujeme rastlinným výťažkom SoilTonic.
- Skočky: Aplikujeme rastlinný výťažok z vŕby PlanTonic.
- Kvetárka koreňová: Pôdu dezinfikujeme rastlinným výťažkom SoilTonic pri výseve.
- Peronospóra: Ako prevencia pri výseve slúži zálievka prípravkom Chitopron5%.
- Prasknutá buľvička: Býva spôsobená nerovnomerným kolísaním vlhkosti.
- Zdrevnatená buľvička: Buď ide o nedostatok vlhkosti, alebo prestarnutie.
Kel
Kel je zdravý superhrdina, ktorý sa v posledných desaťročiach stal veľmi obľúbeným. Okrem toho, že je zdravý, veľmi dobre sa pestuje v chladných oblastiach. Kapusta obyčajná kelová (Brassica oleracea var. sabauda) alebo v jednoduchosti kel, je listová, dvojročná zelenina patriaca do čeľade kapustovitých a rodiny Brassica, kam patrí aj kapusta, brokolica, karfiol i kaleráb, pestovaná predovšetkým pre jedlé listy.
Pestovanie kelu
Kel je nenáročný na pestovanie a je mrazuvzdorný, takže ho môžete sadiť pomerne skoro na jar, pokiaľ mladé rastlinky ochránite pred prudkým studeným vetrom. Rovnako ako kapusta, jeho listy sú veľmi húževnaté a počas rastu znesie extrémne teploty - horúce aj studené.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Výsev kelu
Semená kelu sú široko dostupné v záhradných centrách a od online dodávateľov semien. Kel miluje chladné počasie, takže je najlepšie ho siať vonku od marca do júna do pripravenej pôdy. Jarné sejby poskytnú úrodu listov už od jesene, zatiaľ čo skoré letné sejby poskytujú zimnú a jarnú úrodu. Sadenice predpestované v interiéri môžete vysádzať skoro na jar (4-5 týždňov pred posledným dátumom bez mrazu pre danú pestovateľskú oblasť), akonáhle je pôda spracovateľná, alebo potom až koncom leta.
Stanovisko a pôda pre kel
Kel najlepšie rastie na plnom slnku, ale znesie aj polotieň. Kel uprednostňuje dobre odvodnenú, bohatú, pevnú pôdu, ale porastie vo väčšine pôdnych typov a podmienok. pH pôdy by malo byť 6,5 až 6,8, aby sa predišlo nádorovke. Pôdu dôkladne odburiňte a nakopte do nej veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu.
Starostlivosť o kel
Kel pravidelne zalievajte, kým silne nevyrastie. Potom by mal potrebovať zalievanie iba počas suchého počasia. Týždenne sú potrebné asi 2,5-5 cm vody. Pôdu sa snažte udržiavať rovnomerne vlhkú, pretože kolísanie vlhkosti spôsobí, že listy stvrdnú a stratia chuť.
Ochrana kelu pred škodcami a chorobami
- Mlynárik repkový: Samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
- Kvetárka kapustová: Kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
- Slimáky a slizniaky: Si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
- Čierna hniloba: Je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
- Alternáriová škvrnitosť listov: Bežná listová choroba plodín rodu Brassica.
- Bakteriálna škvrnitosť listov: Bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch.
Zber kelu
Trvá približne 50 až 55 dní od výsadby, kým môžete začať zbierať listy kelu. Kel sa zbiera od najstarších vonkajších listov, ktoré sú najbližšie k spodnej časti rastliny, keďže kel rastie zo stredu von.
Horčinka horká (Polygala amara)
Podľa dĺžky života patrí horčinka horká k trvácim bylinám, pretrváva bohato rozkonáreným tenkým podzemkom. Z neho vyrastá jednoduchá nízka olistená stonka, ktorá dorastá iba do výšky 10 - 20 cm. Pozorovateľ si ľahko všimne úhľadnú prízemnú ružicu listov elipso-vajcovitého tvaru, ktoré majú tuhú konzistenciu. Stonkové listy sú zreteľne menšie, podlhovasté až kopijovité. Drobné kvety vyrastajú v hustom strapci. Každý z nich je zložený z kališných lístkov i korunných lupienkov modrej, modrobielej až modrofialovej farby. Kvitne od mája do júla, opeľujú ju včely. Rastie roztrúsene po celej strednej a južnej Európe. V čase kvitnutia sa zbiera vňať, niekedy aj s koreňom, ktorá má intenzívne horkú chuť, pretože obsahuje horčinu polygamarín a saponíny. Odporúča sa pri liečbe chorôb dýchacích ciest a tráviacej sústavy. Vodné výťažky z tejto byliny sa pre svoje antibakteriálne účinky využívajú na kloktanie.
Horčinka väčšia (Polygala major)
Táto rastlina je nazývaná tiež Barbarea vulgaris a je zaradená do čeľade kapustovité (Brassicaceae). Podľa dĺžky života patrí k dvojročným až trvácim bylinám. Jej podzemnú časť tvorí vretenovitý koreň, z ktorého vyrastá 20 - 90 cm vysoká vzpriamená výrazne ryhovaná rozkonárená stonka. Spodné listy tvoria prízemnú ružicu, stonkové sú striedavé, na báze šípovito objímavé s odstávajúcimi uškami. Sú perovito laločnaté až perovito dielne. Malé kvety tvoria súkvetie strapec. Každý kvet sa skladá zo zeleného kalicha a zlatožltej koruny. Listy tejto byliny sa môžu využívať ako chutná zelenina.
Medúnka medovkolistá (Melittis mellissophyllum)
Táto nápadná bylina je nazývaná tiež medúnka medovkolistá a latinsky Melittis mellissophyllum. Botanici ju zaraďujú do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Patrí k trvácim bylinám, pretrváva hrubým podzemkom. Väčšinou jednoduchá, iba výnimočne rozkonárená, chlpatá stonka dorastá do výšky 20 - 60 cm. Protistojné stopkaté listy so sieťovitou žilnatinou majú čepeľ vajcovitého tvaru, ktorej okraje sú zúbkované. Pozornosť pútajú jej úhľadné veľké kvety vyrastajúce v pazuchách horných listoch po jednom až po troch. Každý z nich sa skladá zo zeleného zúbkovaného kalicha zvončekovitého tvaru a pyskovitej koruny bieloružovej farby. Kvety kvitnú v máji a v júni, majú intenzívnu vôňu, opeľujú ich motýle a čmele. Vznikajú z nich plody - tvrdky. V minulosti sa táto rastlina uplatňovala v ľudovom liečiteľstve. Listy za sucha príjemne voňajú, čo súvisí s tým, že obsahujú kumarín - aromatickú látku, ktorá sa používa v parfumérii a v potravinárstve. V ľudskom organizme pôsobí utlmujúco na centrálnu nervovú sústavu, má tiež močopudné a protikŕčové účinky.
Mrkva obyčajná (Daucus carota L.)
Mrkva obyčajná (Daucus carota L.) je typická svojím oranžovým/červeným/žltým sfarbením, ktoré spôsobuje prítomnosť farbív - karotenoidov. V najvyššej miere je v nej zastúpený práve β-karotén, ktorý je prekurzorom vitamínu A a má v ľudskom organizme nezastupiteľné postavenie.
Pestovanie mrkvy
Mrkvu je najlepšie vysievať do piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôd, ľahkých, štruktúrnych a s minimálnym množstvom kameňov, do II. pestovateľskej trate. Hĺbka výsevu sa odporúča približne na 1-2 cm v období od februára do apríla, do riadkov vzdialených 25 cm. Po vzídení osivo jednotíme na 5 cm. V prípade jesenných výsevov vysievame najskôr v októbri, pričom osivo vysievame hustejšie. To v pôde prečká zimu a na jar vyklíči. Vysiatu plochu môžeme nakryť bielou netkanou textíliou, aby bola chránená a na jar sme podporili klíčenie. Porast udržujeme počas celej vegetačnej doby odburinený. Zber začíname realizovať od mája do októbra. Mrkvu môžeme uskladniť v pivniciach s teplotou okolo 1°C a vysokou vzdušnou vlhkosťou.
Odrody mrkvy
- ´Nantes 2´: Patrí k najskorším odrodám a hodí sa na rýchlenie vo foliovníkoch, skleníkoch a pareniskách.
- ´Nantes 3´: Táto odroda sa výborne hodí na pestovanie od leta do jesene. Vyznačuje sa výbornou výnosnosťou a tvarovou vyrovnanosťou.
- ´Karotina´: Poloskorá odroda je vhodná na rýchlenie i poľné pestovanie. Vyniká svojimi viacerými dobrými vlastnosťami.
- ´Olympia´: Tradičná kvalitná výnosná neskorá odroda s veľmi dobrou skladovateľnosťou.
- ´Rubína´: Dlhé korene sa vyznačujú dužinou s výbornou chuťou, intenzívnym sfarbením a vysokým obsahom karoténov.
- ´Flakkee 2´: Je typická svojím hrubým koreňom, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm.
Angelika lekárska (Angelica archangelica)
Dvojročná, alebo trváca bylina z čeľade mrkvovitých (Apiaceae), predtým okolíkatých (Umbelliferae) s krátkym, hrubým, mohutným, mnohohlavým voňajúcim koreňom. Má viac ako 1m vysokú priamu a dutú, jemne ryhovanú, naspodku červenkastú stonku s veľkými 2-3 krát perovito delenými listami a žltkasté alebo zelenkastobiele kvety v bohatých ololíkoch. Kvitne od júla do augusta. Darí sa jej v hlbokej ľahšej a dostatočne vlhkej pôde. Rozmnožujeme ju spravidla čerstvými semenami (lebo v krátkom čase strácajú klíčivosť), ktoré vysievame v jesenných mesiacoch (aby premrzli). Zbierame koreň i s podzemkom, prípadne aj vňať, mladé listy, kvety a plody. Korene vykopávame opatrne v druhom až treťom roku rastu (neskôr drevnatejú), sušíme vo zväzkoch (najlepšie aj s časťou byle, ktorú potom odrežeme) pri teplote do 35°C (silicová droga) a dosušujeme nad kysličníkom vápenatým. Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred vlhkom. Upotrebuje sa v lekárnictvne, likérnictve, cukrárstve atď. Čerstvý koreň a čerstvá šťava z bylí spôsobujú alergikom na slnku vyrážky (vplyv furokumarínov).
Rastliny a vlhkosť v domácnosti
Niektoré druhy rastlín dokážu absorbovať vlhkosť zo vzduchu cez svoje listy a tým prispieť k zdravšiemu a suchšiemu prostrediu. Orchidey sú nielen nádherné rastliny, ktoré ozdobia každý priestor, ale sú tiež schopné absorbovať vlhkosť zo vzduchu. Orchidey preferujú jasné, nepriame svetlo a dobre priepustný substrát, ktorý umožňuje ich koreňom dýchať. Zalievajte ich striedmo, najlepšie po preschnutí substrátu.