Pri pestovaní zeleniny je dôležité zohľadniť špecifické nároky jednotlivých druhov na pôdu a hnojenie. Niektoré druhy zeleniny sú obzvlášť citlivé na priame hnojenie maštaľným hnojom, ktoré im môže viac uškodiť ako pomôcť. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje informácie o tom, ako správne hnojiť zeleninu, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom.
Zimný výsev koreňovej zeleniny
Niektoré druhy zeleniny, ako napríklad mrkva, petržlen a paštrnák, sa dajú pestovať aj zo zimného výsevu. Vďaka tomu môžeme lepšie využiť pôdu a úrodu zberať o jeden až dva týždne skôr ako z jarného výsevu. Úspech ozimného pestovania závisí od výberu odrody, ktorá je schopná bez väčšej ujmy prežiť zimu na poli či v záhrade. Vhodné sú skoré odrody s krátkym termínom vegetácie.
Medzi vhodné odrody mrkvy patria napríklad Primo F1, Espredo F1, Calibra F1, Chambor F1, Nektarina, Nanda F1, Damco F1 a Tempo F1. Výber vhodných odrôd petržlenu a paštrnáku je menší, ale odporúčajú sa odrody petržlenu Vistula, Brandenburský, Cukrový a paštrnáku Bielas a Improved Marrow.
Dôležitý je aj výber miesta, ktoré má byť slnečné a chránené pred silnými a studenými vetrami. Najlepšie je, ak je to piesčito-hlinitá pôda s priepustným podložím, dostatočne vlhká, na jar sa rýchlo ohrievajúca, bohatá na organické látky a s pH 6,5 až 7,5.
Koreňovú zeleninu pestujeme v druhom, na veľmi dobrých pôdach v treťom roku po organickom hnojení.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Nevhodné pôdy pre koreňovú zeleninu
Zeleninu nepestujeme na pôdach podmočených, ťažkých, nepriepustných alebo na pôdach, na ktorých sa tvorí pôdny prísušok. Na týchto pôdach semená ťažko klíčia a korene sa deformujú.
Hnojenie koreňovej zeleniny
Koreňová zelenina má veľké nároky na obsah organickej zložky v pôde, ale neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom. Vtedy sa zvyšuje počet deformovaných koreňov, ako aj možnosť napadnutia vrtivkou mrkvovou. Najlepšou predplodinou sú pre ne rastliny, po ktorých v pôde nezostávajú buriny, ako napríklad cibuľovité alebo kapustovité druhy zeleniny alebo obilniny.
Vzhľadom na tendencie týchto druhov k hromadeniu dusičnanov a ťažkých kovov hnojenie zohráva dôležitú rolu a treba ho prispôsobiť obsahu živín v pôde, ktorý určí chemická analýza. Ak hnojíme len orientačne, bez chemickej analýzy, na hektár treba 60 až 80 kilogramov dusíka (N), 60 až 80 kilogramov oxidu fosforečného (P2O5) a 150 až 200 kilogramov oxidu draselného (K2O). Fosforovo-draslíkové hnojenie treba uskutočniť dva až tri týždne pred výsevom semien v čase prípravy pôdy. Dusičnanmi hnojíme najmä na jar po vzídení rastlín.
Dôsledky priameho hnojenia maštaľným hnojom
Priame hnojenie maštaľným hnojom môže mať negatívne dôsledky na koreňovú zeleninu, ako napríklad:
- Zvýšený počet deformovaných koreňov
- Vyššie riziko napadnutia vrtivkou mrkvovou
- Nadmerné hromadenie dusičnanov a ťažkých kovov v koreňoch
Výsev a starostlivosť
Koreňovú zeleninu pestujeme z priameho výsevu. Semená treba vysiať v novembri až začiatkom decembra, ale ešte pred príchodom mrazov, tak, aby nestihli pred zimou vyklíčiť. Klíčiť majú až po prezimovaní. Na zimné výsevy treba používať semená s vysokou klíčivou schopnosťou a siať hustejšie ako na jar, pretože časť semien môže predsa len vymrznúť. Sejeme do radov vzdialených od seba asi 30 centimetrov, do hĺbky 2 až 3 centimetre. Dá sa použiť aj pásový systém pestovania a vysievať do sérií radov po štyri vzdialených od seba 20 až 30 centimetrov, medzi jednotlivými sériami radov necháme širšie medziradie, aby tadiaľ mohla prejsť technika. Na malých výmerách môžeme zeleninu pestovať v záhonoch, vysievame do radov vzdialených od seba 30 centimetrov. Po prvých prízemných mrazoch môžeme pôdu prikryť pilinami alebo kôrou, aby sme zabránili prílišnému ohrievaniu pôdy počas odmäku a predčasnému vyklíčeniu rastliniek.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Na jar, keď pôda preschne, je potrebné ju prekypriť pomocou ľahkého bránenia naprieč radmi. Takto zlikvidujeme nielen stvrdnutú hornú vrstvu pôdy, ale aj klíčiacu burinu. Ak rastlinky vzišli príliš nahusto, urobíme pretrhávku a medzi jednotlivými rastlinkami necháme asi 1,5 až 2,5 centimetra. V prípade sucha v čase intenzívneho rastu rastliny dobre reagujú na zavlažovanie. Na urýchlenie zberu zeleniny ich možno prikryť perforovanou fóliou alebo netkanou textíliou. Koreňovú zeleninu zo zimného výsevu môžeme zberať už koncom mája, keď má koreň priemer asi 1,5 centimetra.
Ďalšie druhy zeleniny citlivé na priame hnojenie maštaľným hnojom
Okrem koreňovej zeleniny existujú aj iné druhy zeleniny, ktoré sú citlivé na priame hnojenie maštaľným hnojom. Medzi ne patrí napríklad fazuľa, hrach, cibuľa a cesnak. Tieto druhy zeleniny preferujú pôdu, ktorá bola vyhnojená predošlý rok pre inú, náročnejšiu plodinu.
Strukoviny
Priame hnojenie strukovín maštaľnou mrvou je škodlivé, preto hnojíme radšej obohateným kompostom. Výnimkou je len piesčitá pôda chudobná na živiny, ale aj vtedy sa hnoj do pôdy zapráva už na jeseň. Pri jesennej príprave sa odporúča pôdu dobre zásobiť najmä fosforom a draslíkom - úroda strukovín sa tak môže zvýšiť aj o tretinu.
Cibuľa a cesnak
Cibuľa a cesnak neznášajú priamu „čerstvú dávku“ vápnika.
Alternatívne spôsoby hnojenia
Namiesto priameho hnojenia maštaľným hnojom existujú aj iné, vhodnejšie spôsoby hnojenia zeleniny, ktorá je naň citlivá. Patrí sem napríklad:
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
- Hnojenie kompostom: Kompost je výborný zdroj živín a organickej hmoty, ktorý sa uvoľňuje postupne a nezaťažuje rastliny nadmerným množstvom živín.
- Hnojenie zeleným hnojením: Zelené hnojenie spočíva v pestovaní rastlín, ktoré sa následne zapracujú do pôdy ako hnojivo. Medzi vhodné rastliny na zelené hnojenie patrí napríklad horčica, facélia a ďatelina.
- Používanie minerálnych hnojív: Minerálne hnojivá obsahujú presne definované množstvo živín a umožňujú presné dávkovanie podľa potrieb rastlín.
Pestovanie mrkvy a deformácie koreňov
Celú jar ste sa tešili, ako si z vlastného záhona vytiahnete krásnu, rovnú a chrumkavú mrkvu. S napätím chytíte vňať, zatiahnete a… namiesto výstavného kúsku držíte v ruke pokrútené, viacnohé monštrum, ktoré sa podobá na všetko, len nie na mrkvu. Je to scenár, ktorý pozná a frustruje mnohých záhradkárov. Skôr než však zlomíte palicu nad pestovaním tejto koreňovej zeleniny, mali by ste vedieť, že chyba takmer nikdy nie je v semienkach. Na vine sú takmer vždy podmienky, ktoré sme mrkve nechtiac pripravili. Našťastie, ide o pár základných chýb, ktorým sa dá v budúcnosti veľmi ľahko vyhnúť.
Chyba #1: Boj s prekážkami - Keď je pôda ako stavenisko
Toto je zďaleka najčastejší dôvod, prečo vaša mrkva vyzerá ako z inej planéty. Mrkva potrebuje pre svoj rast hlbokú, ľahkú, kyprú a dokonale priepustnú pôdu bez akýchkoľvek prekážok. Jej korienok rastie priamo nadol a je extrémne citlivý. Ak jeho jemná špička pri raste narazí na kameň, hrudu tvrdej hliny, kus nerozloženého kompostu alebo len na príliš utlačenú pôdu, zastaví sa. Rastlina sa však nevzdá a pokúsi sa prekážku obísť - buď sa skriví, alebo sa rozvetví a vytvorí viacero menších koreňov.
Ako to napraviť: Príprava záhona je kľúčová. Ešte na jeseň, alebo aspoň pár týždňov pred jarným výsevom, záhon hlboko zrýľujte (aspoň na 30 cm). Dôkladne z neho vyberte všetky kamene a rozbite všetky hrudy zeminy. Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, zapracujte do nej piesok a vyzretý kompost na jej odľahčenie. Absolútne ideálnym riešením pre pestovanie mrkvy sú vyvýšené záhony, kde máte zloženie pôdy plne pod kontrolou.
Chyba #2: Príliš veľa lásky škodí - Hnojenie, ktoré ide do vňate
Ďalším častým omylom je snaha dopriať mrkve čo najviac živín, najmä čerstvým maštaľným hnojom. To je pre tvar koreňa hotová katastrofa. Mrkva je plodinou takzvanej druhej, niekedy až tretej trate. To znamená, že neznáša priame hnojenie a najlepšie sa jej darí v pôde, ktorá bola vyhnojená rok predtým pre inú, náročnejšiu plodinu (napr. kapustu či paradajky). Príliš veľa dusíka (ktorého je v čerstvom hnoji nadbytok) spôsobuje dva problémy: koreň sa neprirodzene vetví a vytvára množstvo drobných bočných korienkov („chlpov“) a zároveň rastlina investuje všetku energiu do tvorby bujnej zelenej vňate na úkor hlavného koreňa.
Ako to napraviť: Nikdy nehnojte záhon pre mrkvu čerstvým maštaľným hnojom! Ak chcete pôdu vylepšiť, použite na jeseň len tenkú vrstvu dobre vyzretého, preosiateho kompostu. To jej bohato postačí.
Chyba #3: Súboj o miesto - Hustý výsev a strach z jednotenia
Semienka mrkvy sú drobné a je ťažké ich vysiať rovnomerne a v ideálnych rozostupoch. Výsledkom je príliš hustý porast, kde malé rastlinky bojujú o svetlo, vodu a najmä o miesto pod zemou. Ich korene sa navzájom prepletajú, utláčajú a deformujú. Z takéhoto „súboja“ nikdy nevzíde pekný a rovný koreň. Mnoho záhradkárov sa bojí rastlinky pretrhať, lebo im je ľúto vyhodiť živé sadenice. No práve táto práca, nazývaná jednotenie, je pre úspech kľúčová.
Ako to napraviť: Keď majú mladé rastlinky 2 až 4 pravé lístky a sú vysoké asi 5-7 cm, je čas na jednotenie. Vyberte si vlhký deň po daždi alebo záhon polejte. Opatrne vytrhávajte slabšie a menšie rastlinky tak, aby medzi tými najsilnejšími zostala medzera aspoň 3-5 cm. Prácu si môžete uľahčiť už pri výseve - zmiešajte semienka s jemným pieskom alebo si kúpte tzv. výsevné pásiky, kde sú semienka už v ideálnych rozostupoch.
Tajomstvá od Fajrontu
Na záver ešte niekoľko profesionálnych tipov, ktoré vám pomôžu dosiahnuť dokonalý tvar mrkvy.
- Pozor na škodcov pri jednotení: Vôňa pomliaždenej mrkvovej vňate pri pretrhávaní je ako pozvánka pre nebezpečného škodcu - pochmúrnatku mrkvovú, ktorej larvy vŕtajú do koreňov chodbičky. Jednoťte preto ideálne podvečer, keď je aktivita pochmúrnatky nižšia. Vytrhané rastlinky hneď odstráňte zo záhona a pôdu okolo ponechaných mrkiev jemne utlačte a polejte, aby ste „uzamkli“ vôňu.
- Krátke odrody do ťažkej pôdy: Ak máte na záhrade ťažšiu a plytšiu pôdu a nechce sa vám budovať vyvýšený záhon, nezúfajte. Zvoľte si odrody s krátkym alebo guľatým koreňom (napr. typ Chantenay alebo Parížsky trhový). Tieto odrody majú menšiu šancu naraziť na prekážku a dopestujete ich do pekného tvaru aj v horších podmienkach.
- Voda robí divy (ale s mierou): Nepravidelná zálievka, kedy pôda úplne preschne a potom ju naraz prelejete, môže spôsobiť praskanie koreňov. Snažte sa udržiavať pôdu mierne vlhkú pravidelnou a hlbšou zálievkou, ktorá prenikne až ku koreňom.
Zemiaky a hnojenie
Hnojenie čerstvým maštaľným hnojom alebo vápnenie pôdy priamo pod zemiaky a sucho v čase tvorby hľúz taktiež silno podporuje vznik chrastavitosti. V boji proti chrastavitosti sa snažíme vytvoriť také podmienky, v ktorých sa pôvodcovi ochorenia nedarí. Na hnojenie používame rozložený hnoj alebo kompost, pod zemiaky pôdu nevápnime, z priemyslových hnojív používame superfosfát, síran amónny a síran draselný a podľa možnosti zemiaky za sucha (hlavne v období tvorby hľúz) zavlažujeme.
Vápnenie pôdy
Vápnenie pôdy netreba robiť každý rok, no pravidelné udržiavacie vápnenie drží pH aj dostupnosť vápnika pod kontrolou. Aj keď poctivo používate kompost a pôda nevyzerá „kyslá“, vápnik sa môže stať pre rastliny neprijateľným. Je rovnako dôležitý ako dusík, draslík či fosfor - ovplyvňuje funkciu bunkových stien, rast koreňov, kvitnutie aj odolnosť proti chorobám. Dostupnosť vápnika znižuje aj prehnojenie dusíkom alebo draslíkom. Nadbytok týchto živín narúša, až blokuje jeho príjem. Preto môžete mať „na papieri“ vápnika dosť, a predsa vidieť typické symptómy.
Ako si to overiť doma
Rýchly test lakmusovým papierikom z viacerých miest hriadky a z hĺbky 10-15 cm.
Kedy vápniť
Väčšina vápenatých hnojív pôsobí pomaly - prvé plné účinky uvidíte až po 2-3 rokoch. Preto sa nevápni preventívne každý rok, ale v cykloch: udržiavacie vápnenie typicky každých 4-5 rokov. Uhličitanové formy (mletý alebo dolomitický vápenec): najvhodnejšie do záhrady. Presná dávka závisí od pH, typu pôdy a jej nasiakavosti. Pri silne kyslej pôde alebo korekčnom zásahu je rozumnejšie dávku rozdeliť na dve menšie aplikácie (dva po sebe idúce roky) než ju dodať naraz. Jeseň (október - november) po uprataní hriadok je najistejšia: pôda je ešte teplá, mikroorganizmy pracujú a zimná vlaha pomáha rovnomernému rozptýleniu.
Čo nevápniť
Neznášajú priamu „čerstvú dávku“: plodová zelenina - najmä rajčiaky, paprika, uhorky; rovnako hrach a cesnak. Pozor na kyslomilné rastliny: čučoriedky, brusnice, rododendrony, azalky, vresoviská - tieto porasty nevápnime vôbec.
Ako vápniť
Rozhoďte dávku čo najrovnomernejšie. Neaplikujte spolu s maštaľným hnojom ani s hnojivami na báze amónneho dusíka - hrozí únik amoniaku. S fosforečnými hnojivami (napr. Vápnenie „pre istotu“ každý rok: zbytočné, môže preklopiť pH do zásadita.
Strukoviny a regenerácia pôdy
Strukoviny regenerujú pôdu a zlepšujú jej štruktúru. Okrem toho obsahujú výživné látky prospešné pre naše zdravie. U nás rastie asi 100 druhov, vo svete je ich oveľa viac. Strukoviny obsahujú 22 až 44 % životne dôležitých bielkovín, na porovnanie rovnaké množstvo mäsa má 16,5 až 21 % bielkovín. Dennú dávku vlákniny, ktorá sa v mäse nenachádza a ktorá je nevyhnutná na detoxikáciu organizmu, ale aj ochranu pred rakovinou, cukrovkou a srdcovo-cievnymi ochoreniami, obsahuje už jedna dobrá porcia strukovín. Čo sa týka železa, v strukovinách je ho toľko, že by sme sa skôr mali obávať jeho prebytku, keby nebolo prirodzenej regulácie jeho vstrebávania naším telom. Mäso obsahuje 1 až 3 g hémového železa na 100 g, strukoviny 7 až 15 g.
Strukoviny korenia pomerne hlboko, na klíčenie potrebujú veľa pôdnej vlahy, preto je dôležité už na jeseň pôdu dobre prepracovať a na jar hneď po rozmrznutí urovnať jej povrch, aby sa zimná vlaha čo najviac zachovala, a až do vysievania udržiavať jej povrch čistý a kyprý. Burina by totiž mohla klíčiace rastlinky zadusiť. Semená strukovín najrýchlejšie klíčia pri teplote 20 až 30 °C. Už pri jesennej príprave musíme pôdu zásobiť živinami. Hoci je spotreba dusíka pri strukovinách veľká, netreba ním počas vegetácie prihnojovať, lebo hľuzkové baktérie na koreňoch ich týmto prvkom dostatočne zásobujú. Pred siatím však v pôde musí byť štartovacie množstvo dusíka - po vyklíčení semien nie sú hľuzkové baktérie na ich koreňoch ešte dostatočne rozmnožené a nedodávajú im teda dostatok asimilovaného vzdušného dusíka.
Priame hnojenie strukovín maštaľnou mrvou je škodlivé, preto hnojíme radšej obohateným kompostom. Výnimkou je len piesčitá pôda chudobná na živiny, ale aj vtedy sa hnoj do pôdy zapráva už na jeseň. Pri jesennej príprave sa odporúča pôdu dobre zásobiť najmä fosforom a draslíkom - úroda strukovín sa tak môže zvýšiť aj o tretinu.
Jarný výsev začíname hrachom a vikou, po nich nasledujú šošovica a konský bôb. Sóju môžeme vysiať už v polovici apríla a začiatkom mája - napriek tomu, že pochádza z teplejších oblastí, znáša neskoré jarné mrazíky vcelku dobre. Ani pri cíceri sa nemusíme obávať poškodenia mrazíkmi, preto ho môžeme vysiať v druhej polovici apríla. S fazuľou však musíme počkať až do polovice mája (po troch zmrznutých svätých) - je totiž veľmi citlivá na nízke teploty. Ako posledné vysievame podzemnicu olejnú (arašidy) a vignu, najlepšie koncom mája.
Bôb záhradný
Táto jednoročná rastlina pochádza zo stredomorskej oblasti, kde sa pestovala už pred 4 000 rokmi. Bôb záhradný sa svojimi vlastnosťami i nárokmi odlišuje od ostatných strukovín, ktoré sú väčšinou teplomilnejšie. Je odolný proti mrazom (do -7 °C), preto sa jeho ozimné odrody môžu vysievať už na jeseň. Takisto je náročnejší na živiny, dokonca znáša i jesenné hnojenie maštaľným hnojom. Pôda musí byť dobre zásobená vápnikom, fosforom, horčíkom a draslíkom. Vysievame ho čo najskôr na jar, dokonca aj v predjarí (koncom februára), ak to počasie a pôda dovolia, do hĺbky 4 až 8 cm a v spone 30 × 10 až 15 cm. Čím skôr ho vysejeme, tým bude lepšia úroda, samozrejme, len vtedy, ak ho nenapadne jeho najväčší škodca - voška maková.
Podzemnica olejná (arašidy)
Známa je tiež ako búrske oriešky alebo arašidy. Podzemnici sa darí v piesočnatej pôde, je odolná proti pôdnym háďatkám, ktorými sú práve piesočnaté pôdy dosť zamorené. U nás ju vysievame, ale na malých plochách je lepšie, keď vysádzame priesady koncom mája a začiatkom júna. Pôdu musíme dobre zásobiť živinami, aspoň tak ako pri zemiakoch. Takisto je vďačná za zavlažovanie na začiatku vegetácie. Neznáša však premokrené, kyslé a zaburinené pôdy. Pri výseve semená vylúskame zo strukov tesne pred zapravením do pôdy, lebo inak rýchlo strácajú klíčivosť, a približne na hodinu ich namočíme do vody. Hĺbka výsevu v piesočnej pôde je 5 až 6 cm, v hlinitej 4 až 5 cm. Na tom istom mieste ju pestujeme najskôr o štyri roky. Kríčkové odrody pestujeme v spone 14 až 20 × 60 až 70 cm, v suchších polohách ju vysádzame hustejšie ako vo vlhších. Končiacu vegetáciu a dozrievanie semien rastliny ohlásia žltnutím listov a zasychaním. Vtedy vykopeme zo zeme celé kríčky aj so semenami a necháme ich usušiť na slnku. Struky potom ručne otrháme. Pred uskladnením ich však ešte musíme dosušiť až na 6 % vlhkosti, aby neplesniveli. Teplota sušenia by nemala prekročiť 30 °C. 1 kg arašidov obsahuje 2 mg resveratrolu - látky, ktorú obsahuje aj červené víno a ktorá pôsobí preventívne aj ozdravne pri vážnych civilizačných chorobách (je tiež vysvetlením, prečo funguje tzv. francúzsky paradox, teda že napriek tomu, že sa Francúzi prejedajú a prepíjajú, trpia na kardiovaskulárne ochorenia vo svete najmenej).
Cícer
Pochádza zo suchých a teplých oblastí Ázie. Cícer pestujeme podobne ako hrach, s tým rozdielom, že je o trochu náročnejší na osvetlenie aj teplo. Je citlivý na nízke teploty. Prebytok vlahy mu škodí - viac trpí chorobami, neustále kvitne, ale nenasadzuje struky a zahníva odspodu. Vyhovujú mu ľahšie, piesčité pôdy zásobené minerálnymi živinami. Prebytok vápnika v pôde spôsobuje tvrdosemennosť. Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom. Cícer vysievame, keď má pôda teplotu 8 až 10 °C, teda asi v polovici apríla do hĺbky 3 až 5 cm a do riadkov vzdialených 25 cm. Rastliny dorastajú do výšky 60 cm. Vegetačné obdobie cíceru je 80 až 100 dní. Cícer po cíceri by sme nemali pestovať skôr ako o 4 roky. Semeno rýchlo stráca klíčivosť, preto ho vysievame z minuloročnej úrody, najlepšie očkované hľuzkovými baktériami. Korení až do hĺbky 1 m. Struky sú krátke, obyčajne dvojsemenné. Semená sú guľaté - čierne, tmavohnedé, ale aj ako biela káva (tie sú najchutnejšie). Cícer obsahuje 45 % sacharidov, z ktorých sa pri trávení glukóza uvoľňuje pomaly (nízky glykemický index), čo z neho robí vhodnú potravinu najmä pre diabetikov. Okrem toho má vysoký obsah vlákniny a znižuje krvný cholesterol.
Šošovica
Patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. V záhradách sa šošovica pestuje zriedkavo, lebo jej struky sú malé - majú len 1 až 3 semená. Šošovica je jednoročná samoopelivá rastlina, ktorej drobné kvety sú zostavené do strapcovitého kvetenstva. Dorastá do výšky 60 cm a má mierne poliehavú byľ. Jej nehlboký koreň patrí k najslabším medzi strukovinami, ale je vcelku dobre rozvetvený. Nároky na prípravu pôdy a na živiny má podobné ako ostatné strukoviny. Ťažké a zamokrené pôdy neznáša. Vyžaduje teplejšie polohy a je aj citlivejšia na nízke teploty ako hrach. V teplejších oblastiach sa vysieva koncom marca a začiatkom apríla do hĺbky 3 až 4 cm a do riadkov vzdialených 18 až 25 cm. Semeno by malo byť dobre klíčivé, prípadne namorené proti škodcom. Po výseve je dobré pôdu trochu utužiť. Na jej pomalý počiatočný vývoj treba udržovať pôdu v bezburinovom stave, aby ju nezadusila. Šošovicu začíname zberať, keď sa spodné struky zafarbia do hnedožlta a semeno v nich už zatvrdlo, ale slama je ešte zelenkastá. Hneď zrána, za rosy ručne vytrhávame celé kríky, aby sme predišli vypadávaniu semien z preschnutých strukov.
Fazuľa mungová, vigna adzuki, vigna čínska
Fazuľa mungová (Vigna mungo), vigna adzuki - hranatá (Vigna angularis) či vigna čínska (Vigna ungiuculata, V. sinensis) patria do skupiny strukovín, ktoré sa k nám dovážajú z tropických krajín. Dajú sa dopestovať v teplejších oblastiach Slovenska alebo v skleníku a vo fóliovníku. Vigna vyžaduje skutočne teplé polohy - pri teplote pod 12 °C totiž zastavuje rast a pod 5 °C hynie. Hoci znesie krátkodobý prísušok, doplnková závlaha je pre ňu nevyhnutná najmä v čase tvorby kvetov - na podporu výnosu semien. Vyhovuje jej skôr ľahšia pôda s dobrou starou zásobou vápnika. Aby sme urýchlili nástup kvitnutia, je vhodné aspoň dočasne prekryť nižšie odrody polyetylénovým tunelom. Vyššie, pnúce odrody je lepšie pestovať vo fóliovníku. Vignu čínsku vysievame koncom apríla a začiatkom mája do riadkov vzdialených 35 cm alebo v štipkách po 3 až 5 semenách do sponu 40 × 20 cm. (Tento druh vigny nie je náročný na pôdu - darí sa jej aj tam, kde by iné strukoviny nerástli. Mohutná koreňová sústava ju chráni pred vysušením a s hľuzkovými baktériami produkuje veľké množstvo dusíka, ktorý obohacuje pôdu. Dlhé struky tejto fazule chránime pred zablatením, plesňou a hnilobou mulčovaním. Zberáme ju podľa druhu a podmienok za asi dva až štyri mesiace po vysiatí, napríklad vignu čínsku zberáme koncom augusta.
Sója
Sója je jednoročná samoopelivá rastlina, ktorá vytvára rozvetvený a ochlpený krík vysoký asi 1,2 m. Strapec kvetenstva nesie 5 až 10 kvetov, z ktorých sa vyvinú dvoj- až trojsemenné struky. Sója je svetlomilná a teplomilná rastlina, v počiatočnom rastovom období je však odolnejšia proti jarným mrazíkom ako kukurica či fazuľa. Priemerná ročná teplota stanoviska by mala byť 8 až 9,5 °C. Minimálna teplota klíčenia je 6 až 7 °C, optimálna 15 až 25 °C. Rýchlosť klíčenia závisí od dostatku vlahy a teploty. Veľké nároky na vlahu má aj v období kvitnutia a nalievania semien, vtedy si vyžaduje aj veľkú vzdušnú vlhkosť. Preto sa pestuje pri vodných plochách. Pri nedostatku pôdnej a vzdušnej vlhkosti opadávajú kvety aj struky. Napriek svojej náročnosti na vlahu neznáša ťažké, zamokrené a kyslé pôdy. Optimálna teplota pri kvitnutí a dozrievaní strukov je 20 °C.
Termíny výsevu a nároky na klímu a pôdu
Sóju vysievame koncom apríla, najneskoršie do 15. mája, najlepšie v smere sever - juh do riadkov vzdialených asi 30 cm a do hĺbky 5 až 6 cm, v ťažších pôdach len do hĺbky 2 cm. Osivo by malo byť očkované hľuzkovými baktériami a ihneď vysiate za podmračného dňa, lebo slnko tieto baktérie usmrcuje. Spočiatku sa sója po vyklíčení vyvíja pomaly, preto ju okopávame a zbavujeme buriny. Sója dozrieva koncom augusta a v septembri. Listy žltnú, schnú a opadávajú, zrno sa vyfarbuje, tvrdne a struk zhnedne. Sóju kosíme alebo vytrhávame ráno za rosy, keď sú struky ešte uzavreté. Vytrhané kríky dosušíme na slnku a nakoniec ich vymlátime alebo ručne vylúpeme.
#