Stromy sú neoddeliteľnou súčasťou krajiny a predstavujú významné lesné dreviny. Pri zbere liečivých častí stromov je však dôležité postupovať opatrne, aby sa predišlo ich poškodeniu nadmerným využívaním. Niektoré druhy liečivých stromov sú dokonca chránené a zber na chránených územiach je zakázaný. Tak ako pri iných liečivých rastlinách, aj pri stromoch je pre ich správne využitie potrebná určitá miera odbornosti.
Lieska obyčajná (Corylus avellana)
Lieska obyčajná je jednodomý, viackmenný ker alebo stromček, ktorý dorastá do výšky 5 - 7 metrov. Je cenná z krajinárskeho aj hospodárskeho hľadiska. Patrí medzi najskôr kvitnúce dreviny, pričom kvitne ešte pred vypučaním listov, zvyčajne vo februári až marci, v závislosti od lokality a počasia.
Lieska je rozšírená po celej Európe a v poľadovej dobe patrila medzi dominantné dreviny v borovicových lesoch. Na Slovensku rastie vo svetlých listnatých hájoch, krovinách a na okrajoch lesov na slnečných miestach. Hojnejšie sa vyskytuje v teplejších oblastiach. V parkoch sa pestujú aj príbuzné druhy, ako napríklad lieska americká (Corylus americana) so strapkatým obalom orieškov a lieska najväčšia (Corylus maxima). Častá je aj lieska turecká (Corylus colurna).
Lipa (Tilia)
Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) je mohutný, majestátny strom dorastajúci do výšky až 30 metrov. Jej srdcovité listy majú na rube krátke chlpy a v uhloch žilnatiny bieložlté chumáčovité páperie. Kvety, usporiadané v dvoj- až päťkvetej vidlici na žltozelenom kožovitom liste, kvitnú v júni až júli.
Blízkym príbuzným je lipa malolistá (Tilia cordata) s nesúmernými okrúhlo srdcovitými až trojuholníkovitými listami, ktoré sú na rube holé, s hrdzavožltým páperím v uhloch žilnatiny. Vrcholík má päť až sedem (niekedy až desať) kvetov a kvitne od mája do júla. Lipa obyčajná (Tilia x vulgaris) je kríženec oboch druhov, ktorý sa spontánne šíri v listnatých lesoch a často sa vysádza v parkoch. Niektoré liekopisy povoľujú aj kvety lipy zelenkastej (Tilia euchlora). Naopak, lipa striebristá (Tilia tomentosa) s bielo plstnatými listami na rube, ktorá je pôvodná vo východnom Stredomorí, sa u nás vysádza iba v parkoch a zriedkavo uniká do voľnej prírody.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Lipa veľkolistá rastie roztrúsene v teplejších oblastiach, v sutinových lesoch horského pásma a často sa vysádza. Lipa malolistá rastie voľne v prírode zriedkavo - v listnatých a lužných lesoch horského stupňa, ale často sa vysádza do alejí a parkov. Lipa obyčajná sa šíri samostatne v listnatých lesoch, často sa aj vysádza a šíri z parkov do voľnej prírody.
Dub (Quercus)
Dub letný (Quercus robur) je dobre známy strom. Spolu s dubom zimným (Quercus petraea) tvoria hlavné druhy našich a európskych opadavých lesov, ktorých areály sa na väčšine územia prekrývajú. Listy duba letného majú viac-menej srdcovitú bázu a krátke stopky, zatiaľ čo listy duba zimného majú klinovito zbiehavú bázu a dlhé stopky.
Dubienky, oficinálne ako dubienka, hálka - Galla, sú tvrdé patologické novotvary, ktoré sa vytvárajú na konároch duba hálkového (Quercus infectoria). Dub letný je skôr nížinný strom a zriedka vystupuje do nadmorskej výšky nad 1000 m, zatiaľ čo dub zimný rastie aj vo vyšších polohách.
Breza (Betula)
Breza previsnutá (Betula pendula) je bežne známy, elegantný, štíhly strom so striebristou kôrou a jednoduchými, dvojito pílkovitými listami, ktoré po daždi pekne voňajú. Dorastá do výšky 6 - 8 metrov (niekedy aj 20 - 30 metrov) s rozpätím koruny 2,5 - 3 metre. Skoro na jar vytvára samčie a samičie kvety - jahňady.
Breza rastie na rašeliniskových lúkach a v horskom stupni (1000 - 1500 m). Uchytáva sa aj v náročných podmienkach - vo vlhku, v suchu, teplých aj chladných polohách, dokonca na múroch a v odkvapových žľaboch.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Hloh (Crataegus)
Hloh obyčajný (Crataegus laevigata) je tŕnitý ker alebo strom vysoký až 12 metrov. Jeho listy sú v obryse vajcovité, na báze klinovité, troj- až päťlaločné alebo celistvé. Kvety s 2 - 3 čnelkami tvoria priamy chocholíkový mnohoramenný vrcholík a majú výrazný, nie veľmi príjemný pach spôsobený trimetylamínom. Plody sú jedlé, nie veľmi chutné červené kôstkovičky - malvice, ktoré sa objavujú koncom leta.
Hloh kališný (Crataegus calycina), ktorého kvety majú jednu čnelku a listy sú laločnaté, hlboko zastrihávané, je podobný hlohu obyčajnému. Hloh krivokališný (Crataegus curvisepala) je jemu podobný. Hloh obyčajný a hloh kališný sú hojné v listnatých a zmiešaných lesoch, v krovinách pri cestách, na rumoviskách, v kamenitých stržiach a roklinách a obľubujú vápnitú pôdu.
Vŕba (Salix)
Vŕba biela (Salix alba) je opadavý, dvojdomý strom, zriedkavo ker, dorastajúci do výšky až 20 metrov. Malé konáre na obvode koruny mierne prevísajú. Kôra mladých konárov je plstnatá, žltkastá, neskôr hnedne. Listy sú dlho kopijovité, popolavosivé, na rube bielo plstnaté. Nenápadné zelenkavé kvety sa objavujú pri pučaní listov v apríli - máji. Na Slovensku rastie asi 200 druhov vŕb.
Okrem vŕby bielej sa fytoterapeuticky využívajú aj vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba lykovcová (Salix daphnoides) a vŕba krehká (Salix fragilis). Vŕby sú dosť hojné, okrem vŕby lykovcovej, ktorá má modro oinovatené konáriky a na Slovensku sa vyskytuje iba v Beskydách, Bielych Karpatoch, Kysuckej vrchovine a na východ po Tatry a Pieniny. Vŕba biela je hojná, rastie v pobrežných krovinách, lužných lesoch, na vlhkých, zaplavovaných, výživných, neutrálnych, kamenistých, piesočnatých alebo hlinitých pôdach.
Jarabina (Sorbus)
Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) je strom vysoký aj 15 - 20 metrov, s mladými plstnatými konármi, neskoršie lysavejúcimi. Má striedavé, nepárno perovito zložené lístky, ktoré sú po obvode zúbkaté (sladkoplodé jarabiny majú lístky zúbkaté len v hornej tretine). Drobné kvety vytvárajú metlinu chocholíkov (v nižších polohách v máji, v horách neskoršie). Z oplodnených kvetov sa vyvíjajú oranžovočervené malvice, ktoré dozrievajú v auguste - septembri.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Jarabina vtáčia je typická európska, veľmi prispôsobivá krajinotvorná drevina. Rastie na suchých, teplých stráňach, na skalách, aj na vlhkých rašeliniskách, v súvislých zapojených porastoch aj v otvorených rúbaniskových spoločenstvách. Z južnej Európy pochádza príbuzná jarabina oskorušová - oskoruša (Sorbus domestica) s guľovito hruštičkovitými žltočervenými cukornatými malvičkami, ktoré sa používajú na prípravu marmelád a muštov. Jej areál výskytu zasahuje aj Slovensko - svetlé lesy, najmä dubiny a hrabiny. V teplejších oblastiach je často v sadoch a záhradách ako ovocný strom. Areál jarabiny zasahuje až hlboko do Sibíri.
Orech kráľovský (Juglans regia)
Orech kráľovský je strom s priebežnou alebo vidlicovitou korunou, vysoký 10 až 30 metrov. Je to historická hospodárska drevina. Má sivú, rozbrázdenú borku, aromatické, tmavozelené, tuhé listy. Je to jediný z orechov, ktorý má nepárno perovito zložené listy s celistvookrajovými lístkami v 2 - 4 jarmách, lístky vajcovité, končisté, samčie jahňady 5 - 15 x 1 cm. Zo sediacich samičích dvojpočetných kvetov sa vyvíja guľatá kôstkovica s priemerom 4 - 5 cm, zelená, holá, kôstka končistá. Kvitne v apríli - máji a opeľuje sa vetrom.
Pôvodný je v juhovýchodnej Európe, u nás sa odpradávna pestuje pre plody a drevo. Var. regia má škrupinu kôstky tenkú a ľahko sa roztvára. Dnes je ťažké nájsť „divé“ orechy kráľovské, ale je pravdepodobné, že rastú v Grécku, v Malej Ázii, Iráne, Afganistane a v povodí Tisy v Maďarsku.
Gaštan konský (Aesculus hippocastanum)
Gaštan konský má päťpočetné až sedempočetné, dlaňovito zložené listy na dlhej stopke (až 27 cm). Vzpriamené, kužeľovité strapce bielych kvetov sú až 90-kvetové a rozkvitajú zdola nahor v priebehu mája.
Slivka trnková (Prunus spinosa)
Slivka trnková (Trnka) je drevina - ker vysoký 1 až (5) metrov. Takmer všetky konáre má premenené na tŕne. Hojná je na okraji lesov, v krovinách, obľubuje kamenisté plytké pôdy a expanzívne sa šíri na miesta opustené agrikultúrou.
Alternatívne prístupy k starostlivosti o zdravie a výživu
Okrem poznatkov o liečivých rastlinách a stromoch, existuje mnoho ďalších prístupov k starostlivosti o zdravie a výživu, ktoré môžu prispieť k celkovej pohode. Napríklad, ajurvédska strava kombinuje starostlivosť o telo a myseľ, čím podporuje harmonický životný štýl. Dôležité je tiež venovať pozornosť prevencii a včasnému odhaleniu rôznych zdravotných problémov, ako sú napríklad príznaky prediabetu alebo bazalióm.
Výživa vegetariánov
Vegetariánstvo je životný štýl, ktorý zahŕňa okrem starostlivosti o zdravie a výživu aj abstinenciu, nefajčenie, pohyb, telesnú a duševnú hygienu. Vegetariáni sa snažia prejavovať úctu k zvieratám a často nepoužívajú živočíšne produkty ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie a produkty testované na zvieratách.
Existuje niekoľko verzií vegetariánskej stravy:
- Vegetariáni: Nekonzumujú mäso, hydinu, ryby, morské plody a živočíšne výrobky ako vnútornosti, želatína, mliečne výrobky či vajcia.
- Lakto-vegetariáni: Konzumujú mliečne výrobky ako mlieko, niektoré syry, jogurty a maslo.
- Ovo-vegetariáni: Konzumujú vajcia.
- Lakto-ovo vegetariáni: Konzumujú mliečne výrobky a vajcia (najrozšírenejšia forma vegetariánstva v západnom svete).
Dôvody pre vegetariánstvo sú rôzne: náboženské, etické, politické, kultúrne či zdravotné.
Na čo by si mali dávať vegetariáni pozor?
Správne zostavená vegetariánska strava môže zabezpečiť všetky potrebné živiny pre zdravie. Medzi najrizikovejšie živiny patria bielkoviny, omega-3 tuky, železo, zinok, jód, vápnik, vitamíny D, B12, A, K2 a niektoré vitamíny skupiny B.
- Bielkoviny: Orechy, semená, strukoviny, ovsené vločky, quinoa, divoká ryža, špenát, špargľa, brokolica, kel, kapusta, karfiol, mangold, žerucha, avokádo, hríby, spirulina a morské riasy, práškové rastlinné proteíny. Alternatíva vajcia, mlieko a mliečne výrobky.
- Omega-3 tuky: Vlašské orechy, konopné semená, ľanové semená, chia semená.
- Vápnik: Kel, listová zelenina, brokolica, žerucha, kvaka, strukoviny, semená, orechy, kakao, čokoláda. Alternatíva vajcia, mlieko a mliečne výrobky.
- Železo: Spirulina, semená, kakao, čokoláda, orechy, špenát, špargľa, mangold, kel, listová zelenina, strukoviny, kokos.
- Zinok: Semená, orechy, strukoviny, čokoláda, kakao, ovos. Alternatíva syry a vajcia.
- Jód: Morské riasy. Alternatíva vajcia, mlieko a mliečne výrobky.
- Vitamín B12: Doplnková výživa (aspoň 6 µg denne).
- Vitamín D: Ideálne prijímať zo slnečného žiarenia, doplnková výživa. Alternatíva vajcia, mlieko a mliečne výrobky.
- Vitamín K2: Natto (fermentovaná sója), doplnková výživa.
- Vitamín A: Mrkva, kel, tekvica, sladké zemiaky (batáty), listová zelenina, žerucha, ovocie. Alternatíva vajcia a syry.
Vstrebateľnosť týchto živín závisí od mnohých faktorov, ako sú tráviace šťavy, enzýmy, črevný trakt či príjem iných živín potrebných pre ich vstrebávanie. Obilniny, strukoviny, orechy, semená a niektoré druhy zeleniny a ovocia obsahujú antinutrienty, ktoré bránia vstrebávaniu živín.
Chyby, ktorých sa mnohí vegetariáni dopúšťajú
- Príliš vysoká konzumácia vysoko koncentrovaných sacharidov: Vedie k nedostatku rizikových živín a k inzulínovej rezistencii.
- Vysoká konzumácia pšenice a lepku: Dnešné vyšľachtené odrody pšenice obsahujú menej živín a viac peptidov spôsobujúcich celiakiu, priepustné črevo a zápaly v tráviacom trakte.
- Nepomer medzi omega-3 a omega-6 tukmi: Zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.
- Nedostatok horčíka: Horčík je potrebný pre vstrebávanie a správne využitie vápnika. Bez neho sa vápnik ukladá v obličkách, koronárnych tepnách a kĺbovej chrupavke.
Kremík a zdravie kostí
Vápnik nie je najdôležitejšou živinou pre kosti. Je to kremík (Si), ktorý tvorí kolagén a elastín. Kremík je piezoelektrický, čo znamená, že pri tlaku vytvára elektrický prúd, ktorý vkladá minerály do kolagénovej matrice. Pre tvorbu kolagénovej matrice je potrebný aj vitamín C a aminokyseliny prolín, hydroxyprolín, lyzín, hydroxilyzín a glycín. Ďalej sú potrebné bór, vápnik, horčík, fosfor, stroncium, fluorid, meď, zinok, vitamíny A, D, E, K a esenciálne mastné kyseliny.
Najlepším zdrojom vstrebateľného kremíka je bambus. Ďalšie zdroje sú šupky uhoriek, okra a kremelina. Dôležité je aj cvičenie, ktoré stimuluje tvorbu kolagénovej matrice a mineralizáciu kostí.
Bylinky pre zdravie a pohodu
Medovka lekárska (Melissa officinalis)
Medovka lekárska je bylina z čeľade hluchavkovitých s husto rozkoreneným podzemkom. Má 30-80 cm vysoké, kríkato rozrastené stonky so špicato-vajcovitými mäkko chlpatými listami a drobné biele kvety s modrým, ružovým alebo žltým nádychom. Plod sa skladá zo štyroch tvrdiek. Kvitne od júna do augusta. Pri slabom rozotretí v ruke príjemne vonia (ako citrón).
Medovka lekárska pochádza z východného Stredozemia a pestuje sa najmä v strednej a južnej Európe. Poznáme ju ako záhradnú kultúru na menších plochách. Kedže ju včely zbožňujú, dostala po nich aj latinský botanický názov (melissa - včela). Do Európy prenikla v roku 1661 ako "karmelitánske kvapky" a preslávili sa ako medovkový protikŕčový alkoholový destilát. Už v 15. storočí sa pripravoval "Eau de Charme", jeden z prvých parfumov.
List (Folium melissae) sa používa najčastejšie v čerstvom stave, ale aj usušený, na konzervovanie ovocných polievok, šalátov, omáčok, prívarkov, hubových pokrmov, jedál z hydiny a diviny, ako aj nakladanej zeleniny. Obsahuje éterické oleje, triesloviny, slizy, živice a saponíny. Medovka má silnú protivírusovú a protibakteriálnu aktivitu, ktorá napomáha pri liečení oparu (herpes). Pomáha pri nervových problémoch a podráždenosti, pôsobí sedatívne a uvoľňuje nervovú sústavu. Je účinná proti nespavosti, melanchólii a depresiám. Inhalácia silice napomáha pri odkašlávaní a uvoľňovaní hlienu. Čerstvé pomliaždené listy prikladáme na miesta po uštipnutí hmyzom.
Medovka upravuje tráviace poruchy (bolesti žalúdka, nadúvanie, nevoľnosť v tehotenstve) aj nervové poruchy (nespavosť, melanchóliu, hystériu). Darí sa jej vo veľkých kvetináčoch pred oblokom, v miestnosti na svetlom, nie príliš teplom mieste. Potrebuje plné slnko. Pestovaná v záhrade nie je citlivá na chlad, zostrihaná prezimuje bez problémov.
Kulinárske inšpirácie
Okrem liečivých účinkov je možné rastliny využiť aj v kuchyni. Baklažány s medovkou a slivkový koláč sú len niektoré z mnohých možností, ako využiť dary prírody v kulinárskom umení.