Potravinársky priemysel, vrátane spracovania mlieka, patril medzi odvetvia, ktoré počas pandémie zaznamenali rast. Avšak, rastúce ceny vstupných surovín, obalov a energií mali vplyv na zisky. V tomto kontexte je dôležité preskúmať zdroje energie využívané v potravinárskom priemysle, konkrétne v spracovaní mlieka, a analyzovať ich vplyv na udržateľnosť a konkurencieschopnosť tohto odvetvia.
Rast tržieb a investície do rozvoja
Spoločnosti ako Tatranská mliekareň z Kežmarku zaznamenali rast tržieb už päť rokov. Tento rast bol poháňaný dopytom po ich produktoch, snahou o posilnenie postavenia na trhu a rastom exportu. V uplynulých rokoch preto výrazne investovali do rozvoja. Počas pandémie postavili novú syráreň na výrobu syra s modrou plesňou za 15 miliónov eur. Investície do plesňových syrov sú vysoké a ich výroba je náročná na hygienu.
Produkty a výroba
Tatranská mliekareň spadá do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Produkcia skupiny zahŕňa takmer všetky kategórie mliečnych produktov vrátane mlieka, syrov, jogurtov, smotany, nátierok, acidofilného mlieka či masla. V Kežmarku sa vyrábajú aj syry s bielou plesňou typu camambert a syry s modrou plesňou typu niva. Produkcia prvého typu, kam patrí Encián alebo Plesnivec, je v pôvodnom závode v Kežmarku asi dvanásť ton denne, na čo treba 90-tisíc litrov mlieka.
Pred koronakrízou vyrábali denne zhruba tri tony modrého syra. Po spustení novej prevádzky je dnes kapacita výroby 75-tisíc litrov spracovaného mlieka denne, teda deväť ton syra s modrou plesňou. Ročne tak ich produkcia poskočí z tisíc zhruba na tritisíc ton. Vyše polovice produkcie syrov firmy ide na export. Odberateľmi sú najmä Česko, Maďarsko a Poľsko, ako aj pobaltské krajiny.
Technológie a automatizácia
Celkové náklady na investíciu do novej syrárne predstavovali v Kežmarku približne 15 miliónov eur. Nehnuteľnosť a okolité úpravy pohltili osem miliónov eur, zvyšok smeroval na technológie. Z Francúzska doviezli automatizovanú technológiu, ktorá pripravuje syrovinu, ako aj technológiu na stabilizáciu teplotných podmienok pri zrení. V minulosti museli syrovinu ručne miešať dvaja zamestnanci. Teraz to robí stroj. Súčasťou investície sú aj tri baliace linky.
Prečítajte si tiež: Krupica v zdravej strave
Rastúce ceny vstupov a ich dopad
Tatranská mliekareň spracúva veľké objemy mlieka, ale marže na tento druh výrobku sú veľmi nízke. Cena litra surového mlieka vzrástla takmer o 50 percent, z 31 na 45 centov. Viac si pýtajú aj dodávatelia obalov a samostatnou kapitolou sú energie. Rast cien sa podpíše aj pod tohtoročné hospodárenie firmy, ktorej tržby sa vlani udržali nad 90 miliónmi eur. V tomto roku síce poskočia nad 100 miliónov eur, ale bude to v značnej miere spôsobené vyššími cenami.
História a pozícia na trhu
História spoločnosti AGRO TAMI siaha do roku 1932. Vtedy bola spustená prvá družstevná prevádzka na spracovanie surového kravského mlieka a výrobkov z neho. Na prelome milénií čelila firma, vtedy premenovaná na Agromilk Nitra, náročným časom, pretože sa strácala v silnom konkurenčnom prostredí. AGRO TAMI sa následne zastabilizovala a na základe tržieb aktuálne patrí medzi najväčšie potravinárske firmy na Slovensku. V mliekarenskom segmente ide dokonca o štvrtého najväčšieho výrobcu. V portfóliu má termixy, nátierky či tvarohy.
Voda v potravinárskom priemysle
Čistá voda v dostatočnom množstve je nevyhnutná pri výrobe potravín, či už ako prísada, na čistenie a presun surovín, alebo ako hlavný prostriedok dezinfekcie zariadení v závode. Voda je dôležitým prvkom v potravinárskom priemysle, pretože spoločnosti sa zameriavajú na správu odpadových vôd, aby spĺňali čoraz prísnejšie nariadenia, chránili svoju reputáciu v spoločnosti a znižovali spotrebu energie. Kvalita vstupnej vody priamo ovplyvňuje kvalitu výrobkov. Konzistentnosť a čistota pritekajúcej surovej vody výrazne ovplyvňuje chuť a kvalitu konečného výrobku. Správne čistenie a úprava vody sú nevyhnutné, pretože voda je súčasťou každého výrobného procesu.
Vplyv priemyselného spracovania potravín na zdravie a životné prostredie
Celkovo platí, že čím je potravina menej priemyselne upravená, tým je bližšie k prirodzenej, ozajstnej a plnohodnotnej výžive. Je teda zdravšia. Najvýraznejší rozdiel medzi vysoko priemyselne spracovanými, priemyselne spracovanými a remeselnými potravinami je v miere technologického spracovania. Tá ovplyvňuje takzvanú výslednú výživovú hodnotu. Napriek tomu, že vysoko priemyselne spracované potraviny sú cenovo dostupnejšie v porovnaní so spracovanými a ešte výraznejšie s remeselnými potravinami a aj veľmi jednoduché na prípravu, experti upozorňujú na významné riziko pre zdravie spojené s ich nadmernou konzumáciou. Medzi tie najvýraznejšie patrí obezita, cukrovka 2. typu a srdcovo-cievne ochorenia, ale aj onkologické ochorenia, prípadne alergie, hyperaktivita, migrény a pod. Potravinársky priemysel má aj významný ekologický dopad, ktorý sa týka viacerých oblastí, vrátane poľnohospodárskej výroby, spracovania potravín, distribúcie a odpadu.
Zdroje energie a udržateľnosť
S rastúcimi cenami energií a zvýšeným dôrazom na udržateľnosť je dôležité, aby sa potravinársky priemysel, vrátane spracovania mlieka, zameral na efektívne využívanie energie a hľadanie alternatívnych zdrojov. Medzi možnosti patrí:
Prečítajte si tiež: Význam a zdroje omega-6 v rastlinnej strave
- Energetická efektívnosť: Zavedenie energeticky úsporných technológií a procesov v rámci výroby, ako napríklad modernizácia chladiacich systémov, optimalizácia vykurovania a vetrania, a využívanie rekuperácie tepla.
- Obnoviteľné zdroje energie: Využívanie solárnej energie, biomasy, geotermálnej energie a vetra na výrobu elektriny a tepla pre potreby spracovania mlieka.
- Bioplyn: Využívanie bioplynu, ktorý vzniká pri anaeróbnej digescii organického odpadu z mliekarenskej výroby, ako zdroj energie.
- Kogenerácia: Kombinovaná výroba tepla a elektriny (kogenerácia) z jedného zdroja paliva, čo zvyšuje energetickú účinnosť.
Prečítajte si tiež: Vitalita vďaka ovociu