Slovenská kuchyňa je pokladnicou tradičných jedál, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Mnohé z týchto jedál sa vracajú na stoly v modernejšej podobe, pripomínajúc nám detstvo a korene našej kultúry. Tradičná kuchyňa je jednoduchá, poctivá a zakorenená v tom, čo ponúka naša zem, so sezónnymi surovinami ako zemiaky, kapusta, múka a strukoviny.
Základné suroviny slovenskej kuchyne
Múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta boli a stále sú základnými zložkami slovenskej kuchyne. Práve z týchto surovín vzniklo množstvo jedál, ktoré sú pre našu krajinu typické.
Bryndzové halušky - slovenské národné jedlo
Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo. Nemôžu chýbať v žiadnej reštaurácii, ktorá sa zameriava na lokálne jedlá. Úspech spočíva v správnom pomere zemiakového cesta na halušky. Pravé bryndzové halušky sa pripravujú zo zemiakov, múky, soli, bryndze a slaniny. Je to prácne, ale sýte jedlo, ktoré poteší každého, kto má rád klasické slovenské recepty.
Recept na bryndzové halušky
Na prípravu bryndzových halušiek potrebujeme:
- Zemiaky
- Múku
- Vajíčko
- Bryndzu
- Kyslú smotanu
- Slaninu
- Lahôdkovú cibuľku
Postup:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť dokonalý steak
- Slaninu nakrájame na menšie kocky a opečieme v kastróle dochrumkava.
- Zemiaky ošúpeme a nastrúhame najemno.
- Pridáme múku a vajíčko. Dôkladne premiešame.
- Vo väčšom hrnci necháme zovrieť vodu, ktorú osolíme.
- Pomocou sitka a stierky na halušky do nej pretláčame pripravené cesto. Dôkladne premiešame, aby sa halušky nezlepili.
- Halušky varíme, kým vyplávajú na hladinu (približne 3 minúty).
- Vo väčšej mise zmiešame bryndzu s kyslou smotanou.
- Pridáme halušky a zľahka premiešame.
Lokše - placky zo zemiakového cesta
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko aj na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom alebo tvarohom, zavinuté ako palacinky, alebo lokše potreté maslom k polievkam.
Príprava lokší
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
Haruľa, zemiakové placky
Haruľa, zemiakové baby alebo zemiakové placky sú jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji alebo masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak.
Príprava zemiakových placiek
- Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno.
- Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte.
- Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
- Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Zemiakové pirohy
Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom sú pochúťkou, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.
Šúľance s makom alebo orechmi
Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. Hotové vyvarené šúľance prelejte rozpusteným maslom a posypte pomletým makom alebo mletými orechmi.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Banskú Bystricu
Koložvárska kapusta
Koložvárska kapusta je jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.
Polievky a prívarky
Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným.
Kapustnica
Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.
Zabíjačkové špeciality
Jednou z tradícii slovenského vidieka bola zabíjačka. Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
Ryby v slovenskej kuchyni
V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa ryby stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu.
Prečítajte si tiež: Objavte slovenské jedlá
Mliečne výrobky
V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské mlieko, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka.
Sladké pečivo
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Príprava skalického trdelníka
- Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások.
- Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte.
- Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky.
- Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások.
- Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko.
- Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút.
- Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.
- Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Stravovanie v minulosti
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Chlieb
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín.
Tradičné jedlá na Slovensku podľa Taste Atlas
Taste Atlas, renomovaný kulinársky portál, ktorý nás pravidelne zásobuje rebríčkami najlepších jedál z celého sveta, zverejnil svoj najnovší zoznam najlepších slovenských pochúťok:
- Ovčí salašnícky údený syr
- Zemiakové placky
- Bryndzové halušky
- Lokše
- Slovenské šišky
- Tradičný slovenský guláš
- Halušky
- Kapustnica
- Parené buchty
- Slovenská parenica
Ďalšie jedlá v rebríčku: Oštiepok, vianočka, špekačky, trdelníky, bryndza, oravské korbáčiky, Zázrivské vojky, pirohy, krupicová kaša, spišské párky, Zázrivské korbáčiky, ovčí hrudkovitý syr, bratislavský rožok, vianočné krehké laskonky.
Májové tradície a kuchyňa
Máj, mesiac lásky a prebúdzajúcej sa prírody, je na Slovensku bohatý na tradície, zvyky a kulinárske špeciality. Od starodávnych obradov až po moderné oslavy, máj ponúka pestrú paletu zážitkov pre každého.
Májové tradície a zvyky
- Stavenie májov
- Sviatok práce a bozkávanie pod čerešňou
- Deň matiek
Májová kuchyňa
Máj je mesiacom, kedy sa príroda prebúdza a ponúka množstvo čerstvých surovín.
Zázrivské špeciality
V Zázrivej sa každoročne koná podujatie venované tradičným jedlám. Na prípravu jedál sa používajú čerstvé suroviny z vlastnej a miestnej produkcie. Medzi tradičné jedlá patria parené buchty, bryndzové halušky, lokše, zemiaková baba, halušky s kapustou či zemiaky na kyslo.
Zázrivské halušky: Súťaž v príprave tradičného jedla
V Zázrivej sa konala súťaž v príprave bryndzových halušiek, na ktorej sa zúčastnili súťažné družstvá a stovky divákov. Súťažiaci mali k dispozícii rovnaké suroviny a museli halušky hádzať do vody z dienka. O víťazstve nerozhodol len čas prípravy, ale aj vzhľad, konzistencia a chuť.
Slovenské potraviny chránené Európskou úniou
Slovensko má v zozname kvality Európskej únie (EÚ) registrovaných 18 tradičných poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. EÚ pristúpila k vytvoreniu zoznamu najmä preto, aby zamedzila falšovaniu výrobkov a zneužívaniu ich tradičných názvov, ktoré stavali na dobrej povesti tradičných regionálnych výrobkov.
Chránené zemepisné označenie
- Skalický trdelník
- Slovenská bryndza
- Slovenská parenica
- Slovenský oštiepok
- Tekovský salámový syr
- Zázrivský korbáčik
- Oravský korbáčik
- Zázrivské vojky
- Klenovecký syrec
- Levický slad
Zaručené tradičné špeciality
- Ovčí hrudkový syr - salašnícky
- Ovčí salašnícky údený syr
- Lovecká saláma
- Liptovská saláma
- Špekáčiky
- Spišské párky
- Bratislavský rožok
Chránené označenie pôvodu
- Žitavská paprika
Zázrivský Korbáčik
Korbáčik je tradičný ručne vyrábaný syr z Oravy. Oravský korbáčik alebo Zázrivský korbáčik je parený syr údený alebo neúdený tvaru korbáčika s dĺžkou 10 - 50 cm. Vyrába sa tradičným spôsobom - parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra z ovčieho mlieka v horúcej vode, jeho vyťahovaním do tvaru nití, ktoré sa tradične nazývajú „vojky“ s hrúbkou od 2 do 10 mm. Vytiahnuté nite - vojky sa potom spletajú do tvaru korbáčika.
Traduje sa, že už od druhej polovice 19. storočia, bola v Zázrivej výroba korbáčikov. Keďže Orava je horský región, pre ktorý sú typické vhodné podmienky pre chov a pasenie oviec i hovädzieho dobytka. Korbáčiky pripravujú tradične takmer výlučne ručným spôsobom. Práve ručné spracovanie pareného cesta - hnetenie a preťahovanie dodáva korbáčikom ojedinelú špecifickú vláknitú štruktúru.
Rozlišujeme údený a neúdený zázrivský korbáčik - základné odlišovacie prvky sú farba a vôňa. Údený zázrivský korbáčik má mierne žltú až zlatožltú farbu, mierne vyšší obsah soli (1%) a charakteristickú dymovú arómu. Neúdený je bielej až smotanovo-bielej farby bez dymovej vône.
Zázrivské vojky
Zázrivskými vojkami je pomenovaný údený alebo neúdený parený syr tvaru nití s dĺžkou 10 - 70 cm a hrúbkou od 2 do 16 mm. Vyrába sa tradičným spôsobom - parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním ručne, prípadne pomocou dvoch valcov s drážkami otáčajúcich sa proti sebe do tvaru dlhých nití , ktoré sa podľa miestneho nárečia nazývajú vojky.
Tekovský salámový syr
Tekovský salámový syr je prírodný polotvrdý zrejúci plnotučný syr údený alebo neúdený tvaru valca s dĺžkou 30 - 32 cm, s priemerom 9 - 9,5 cm. Vyrába sa zrážaním tepelne ošetreného mlieka a následným spracovaním syroviny do tvaru valca. Jednotlivé valce sa po vylisovaní ručne oddeľujú, upravujú a kontrolujú. Charakteristické organoleptické vlastnosti sú dané samotným tvarom valca, ktorý pripomína tvar salámy, na základe čoho vzniklo i rozšírené pomenovanie, syr má jemnú, vláčnu a pružnú štruktúru, bez výskytu alebo s možným výskytom menších ôk na reze. I keď názov Tekovský salámový syr je pomerne mladý (od roku 2001), výroba tohto salámového syra v regióne Tekov má dlhoročnú tradíciu.
Klenovecký syrec
Klenovecký syrec je polotvrdý syr, údený alebo neúdený, v tvare bochníka s priemerom 10- 25 cm alebo hranola veľkosti 10 - 14 x 12 - 16 x 8 - 12 cm. Základnou surovinou na výrobu Klenoveckého syrca je ovčie alebo kravské mlieko. Výroba syra prebieha priamo na salaši či na farme (tzv. salašnícky spôsob výroby) alebo v mliekarniach. Povrch syra je uzavretý a má osobitnú mozaiku - vtlačený kruh s priemerom 4 - 6 cm, v ktorom je kríž alebo štvorlístok. Obvod kruhu je zdobený zúbkovaním. vesmír, slnko a múdrosť našich predkov. Syr môže mať na povrchu jemnú kôru, môže byť zafarbený na zeleno, alebo má farbu od popola z dreva. materiál o jeho výrobe pochádza už z roku 1850.