Jane Birkin, francúzska herečka a speváčka britského pôvodu, je ikonou popkultúry prelomu 60. a 70. rokov. Preslávila sa nielen svojím talentom, ale aj vzťahom s francúzskym hudobníkom a bonvivánom Sergeom Gainsbourgom. Jej život a kariéra sú úzko späté s francúzskymi šansónmi a kultúrnym životom.
Rané roky a herecká kariéra
Jane Birkin sa narodila v roku 1946 v Spojenom kráľovstve. Hereckú kariéru odštartovala v roku 1965 komédiou "The Knack…and How to Get It". O rok neskôr sa objavila vo filme "Zväčšenina" režiséra Michelangela Antonioniho, ktorý sa stal kultovým.
Vzťah so Sergeom Gainsbourgom
Počas nakrúcania filmu "Slogan" v roku 1968 sa Jane zoznámila s hercom, spevákom a textárom Sergeom Gainsbourgom. Stala sa jeho múzou, dlhoročnou priateľkou a spolupracovníčkou. Ich vzťah bol búrlivý, ale zároveň veľmi tvorivý. Serge pre ňu zložil množstvo piesní, ktoré sa stali hitmi.
Birkin priznala, že málokto poznal Serga Gainsbourga tak dobre ako ona, zoznámili sa v roku 1968 a žili spolu dvanásť rokov. Serge bol neobyčajným človekom aj umelcom. Keď zomrel, prejavy sústrasti posielali mnohé osobnosti vrátane prezidenta Mitteranda, hovorilo sa, že Francúzsko stratilo ďalšieho básnika Apollinaira a Baudelaira. Mal veľmi veľký zmysel pre humor, bol neskutočne zábavným spoločníkom, jeho židovské vtipy boli legendárne, dokázal rozosmiať takmer každého. Zároveň vedel byť v rovnakej miere aj veľmi dramatický a zároveň veľmi láskavý. Ľudia o ňom dodnes rozprávajú historky a anekdoty, taxikári, ktorí ho vozievali, predavači z obchodov. Skôr preto, že chcel o všetkom a za každého rozhodovať. Keď si napríklad vzal do hlavy, že sa ide do múzea, vôbec nebol ochotný o tom diskutovať. Ale aj keď sa ich cesty rozišli, až do konca jeho života zostali dobrými priateľmi.
Hudobná kariéra a šansóny
Jane Birkin sa preslávila aj ako speváčka. Jej hudobná kariéra je úzko spätá s francúzskymi šansónmi a tvorbou Sergea Gainsbourga. Spievala jeho piesne s jemnosťou a osobitým štýlom, ktorý si získal srdcia poslucháčov po celom svete.
Prečítajte si tiež: O francúzskych šansónoch
V jednom z rozhovorov Birkin uviedla, že jeho pesničky už spieva veľmi dlho, keď jej spôsobujú bolesť, nie je to kvôli Sergovi, ale kvôli jej dcére Kate. Na Slovensko prišla predstaviť naživo album "Birkin/Gainsbourg: Le Symphonique", v ktorom spievala Gainsbourgove pesničky s orchestrom. Sú to len skladby, ktoré Serge zložil priamo pre ňu. Najradšej z nich má tie, ktoré vznikli po ich rozchode. Majú trpké texty, ale veľmi chcel, aby ich spievala. Išlo mu to, aby sa stala ním, potreboval niekoho, kto by ukázal jeho jemnejšiu, ženskú stránku. Vedel naštvať aj šokovať ľudí, no zároveň chcel povedať aj iné veci. Pokiaľ ide o "Je t’aime… moi non plus", vznikla v ich spoločnom najšťastnejšom období, ale nehodí sa do tohto projektu. Myslí, že táto pesnička už mala pozornosti viac než dosť a nevie si predstaviť, koho by zaujímalo počuť ju, ako ju dnes spieva s orchestrom.
Birkin/Gainsbourg: Le Symphonique
Projekt "Birkin/Gainsbourg: Le Symphonique" je jedinečný koncertný program, v ktorom Jane Birkin spieva piesne Sergea Gainsbourga so symfonickým orchestrom. Aranžmány piesní sú filmové a dodávajú im nový rozmer. Birkin s týmto projektom vystupovala v prestížnych sálach po celom svete, vrátane newyorskej Carnegie Hall a londýnskeho Barbicanu.
Na otázku, či sú to skladby, ktoré patria všetkým, odpovedala, že myslí, že áno. Nerozpráva veľa, je to dosť dlhý večer. Hrávajú totiž naživo celý album. Svoje komentáre si necháva do knihy pamätí, ešte stále na nej robí. Celý tento projekt vznikol tak, že Sergov bývalý umelecký riaditeľ Philippe Lerichomme ju presvedčil, že je dobrý nápad čítať texty jeho piesní v divadlách ako básne. Robili to spolu so skvelým hercom Michelom Piccolim. Prišli aj do Montrealu, kde sa jej jedna novinárka spýtala, prečo to neurobia so symfonickým orchestrom. Serge veľmi často využíval klasickú hudbu vo svojich piesňach. Najskôr z toho mala obavy, nemám žiadny veľký hlas. Ona mi tvrdila, že o to vôbec nejde a že to môžem vyskúšať spraviť s Montrealským symfonickým orchestrom v rámci miestneho festivalu. Nakoniec ju prehovorila. Jej jedinou podmienkou bolo, že to musí byť s Philippom a s Nobuyukim Nakajimom, ktorý vie napísať orchestrálny aranžmán tak, aby znel ako filmová hudba. Potom by to mohlo byť dosť vzrušujúce. O pol roka to bolo hotové. Premiéra v Kanade mala veľmi dobré ohlasy a rýchlo začali chodiť ponuky z celého sveta.
Jane Birkin ako aktivistka
Jane Birkin sa angažuje aj ako aktivistka. Keď sa zaujímala o dianie na Slovensku a dozvedela sa o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, rozhodla sa venovať svoj koncert v Bratislave pamiatke zavraždeného novinára a jeho priateľky.
Vplyv Sergea Gainsbourga a klasickej hudby
Birkin zdôraznila, že napríklad "Jane B." je vlastne Prelúdium č. 4 od Chopina, "Baby Alone in Babylon" je výpožičkou z Brahmsovej Symfónie č. 3. Podobne Gainsbourg využíval napríklad aj motívy od ďalších známych skladateľov. Pochádzal z rodiny židovských emigrantov, ktorí utiekli z Ruska ešte za cára. U nich doma znela klasika stále. Jeho otec bol pianistom, aj Serge vedel veľmi dobre hrať a poznal veľa krásnych skladieb. On však miloval aj inú hudbu, džez, šansóny, americké muzikály. To všetko sa potom premietlo do jeho vlastných skladieb. Preto sú také silné a nadčasové.
Prečítajte si tiež: Akordeón a šansóny
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky