Francúzsky šansón, pôvodne označujúci akúkoľvek pieseň vo Francúzsku, prešiel dlhým vývojom a stal sa jedným z najvýznamnejších hudobných žánrov krajiny. V historickom kontexte šansón predstavoval hrdinský spev, ktorý rozprával o odvážnych činoch bájnych postáv. Dnes je šansón synonymom pre emotívnu a poetickú pieseň s hlbokým textom a silným osobným prejavom.
Počiatky šansónu
Prvé dôležité kroky k formovaniu šansónu urobil Guillame de Machaut v 14. storočí, ktorý spojil tri hlasy do jednej kompozície, pričom každý hlas spieval inú časť. Ďalšími významnými osobnosťami boli Guillaume Dufay a Gilles Binchois, ktorí zložili burgundský šansón. V 15. a 16. storočí umelci často využívali trojhlas, hoci odlišný od toho zo 14. storočia. V roku 1501 Ottaviano Petrucci publikoval zbierku 96 šansónov, čím prispel k šíreniu tohto žánru.
Vznik modernej formy
Šansón, ako ho poznáme dnes, sa začal formovať v 16. storočí. Avšak moderná forma šansónu vznikla až v 19. storočí vo francúzskych kabaretoch, kde našla svoje uplatnenie v zábavnom priemysle. Texty šansónov sa vyvinuli od jednoduchých popevkov k poeticky hodnotným básnickým dielam, na ktorých sa podieľali poprední básnici.
Realistický šansón
Začiatkom 20. storočia až do konca druhej svetovej vojny bol veľmi obľúbený realistický šansón, ktorý vznikal v kaviarňach, baroch a kabaretoch. Tento štýl sa zameriaval na kapitalistické vzťahy a obľubovali ho najmä speváčky ako Édith Piaf, Damia a Fréhel.
Édith Piaf: Ikona francúzskeho šansónu
Édith Giovanna Gassion, známa ako Édith Piaf, sa narodila 19. decembra 1915 v Paríži. Jej život bol plný ťažkostí, ktoré sa odrazili v jej tvorbe. Piaf vyrastala v chudobných pomeroch a jej prvou postieľkou bola pláštenka policajta. Matka bola pouličná speváčka a otec akrobat. Malú Édith vychovávala babička a neskôr spievala s otcom na ulici, kde predvádzal akrobatické kúsky.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
V roku 1935 si ju všimol Louis Leplée, majiteľ reštaurácie, ktorý jej dal príležitosť spievať pod menom Môme Piaf (Vrabček). Lepléeho záhadná vražda vrhla tieň podozrenia aj na Piaf, no skutočnú životnú školu jej dal skladateľ a textár Raymond Asso, ktorý z nej urobil speváčku prijateľnú pre spoločnosť. V roku 1937 slávila prvé úspechy v parížskom divadle A.B.C.
Piaf sa pohybovala v umeleckých kruhoch a na turné v USA stretla boxera Marcela Cerdana, ktorého veľmi milovala. Cerdan však zahynul pri leteckej havárii a Piaf sa z tejto straty dlho spamätávala. Jej zdravotný stav sa zhoršil aj v dôsledku dvoch autonehôd a závislosti od alkoholu a narkotík. Napriek tomu zostala populárnou speváčkou a vydávala platne.
Édith Piaf zomrela 11. októbra 1963 vo veku 47 rokov. Jej pohreb v Paríži bol sprevádzaný tisíckami fanúšikov. Piaf zanechala po sebe rozsiahly repertoár piesní, ktoré sa stali ikonickými a dodnes oslovujú poslucháčov po celom svete. Medzi jej najznámejšie piesne patria "La Vie en Rose", "Non, je ne regrette rien" a "Milord".
Vplyv a odkaz Édith Piaf
Édith Piaf ovplyvnila mnohých francúzskych spevákov, vrátane Yvesa Montanda a Charlesa Aznavoura. Jej piesne sú zaznamenané na desiatkach albumov a výberoviek. Život Édith Piaf bol inšpiráciou pre romány, filmy a divadelné hry.
Súčasnosť francúzskeho šansónu
Šansón zostáva živým a dynamickým žánrom, ktorý sa neustále vyvíja. Aj v súčasnosti existuje mnoho talentovaných interpretov, ktorí pokračujú v tradícii francúzskeho šansónu a prinášajú do neho nové prvky.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Ján Demenčík: Slovenský hudobník vo Francúzsku
Príkladom toho, ako sa dá s úspechom pôsobiť vo Francúzsku, je príbeh Jána Demenčíka, slovenského hudobníka, ktorý sa presťahoval do Francúzska pred 20 rokmi. Demenčík vyštudoval klasický fagot na žilinskom konzervatóriu a hral v rôznych orchestroch. Po presťahovaní do Francúzska vyštudoval ďalšie konzervatórium a začal učiť hru na saxofóne a klarinete.
Demenčík sa vo Francúzsku stretol s akordeónovým orchestrom, kde hral na saxofón a klarinet. Táto skúsenosť ho priviedla k francúzskym šansónom a uvedomil si, aký je akordeón fantastický nástroj. V súčasnosti učí na troch školách a venuje sa vlastným projektom. Spolupracuje s hudobníkmi z rôznych krajín a multikultúrne prostredie považuje za obohacujúce.
Fujara ako súčasť francúzskej kultúry?
Okrem saxofónu a klarinetu hrá Ján Demenčík aj na fujare, slovenský hudobný nástroj zapísaný na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Fujaru predstavuje francúzskemu publiku a cestuje s ňou po svete. Hrával pre elitnú streleckú jednotku v Alpách a vydal fujarové CD. Demenčík sa snaží fujaru priblížiť ľuďom z rôznych kultúr a ukázať, že tento nástroj dokáže vyjadrovať rôzne emócie.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky