Korenie, kedysi luxusná a vysoko cenená komodita, zohrávalo významnú úlohu v histórii obchodu a kulinárskeho umenia. Jeho cesta do Európy je spojená s objavovaním nových krajín, obchodnými cestami a kultúrnymi výmenami. Jedným z menej známych, no zaujímavých druhov korenia je kubebové korenie, ktoré si zaslúži našu pozornosť.
Kubebové korenie: Zabudnutý poklad
Plody kubebového korenia sú malé zelené bobule, ktoré sa po zbere sušia na slnku, podobne ako čierne korenie, až ich šupka sčernie. Na rozdiel od bežného korenia, kubebové korenie nie je také ostré, pretože neobsahuje piperín, ktorý je zodpovedný za typickú chuť čierneho korenia. V Európe je kubebové korenie pomerne neznáme, hoci sa dovážalo už v 16. storočí. Vtedy slúžilo ako obľúbená náhrada za drahšie čierne korenie.
Použitie kubebového korenia v kuchyni
Kubebové korenie sa pri varení používa podobne ako klasické korenie. Hodí sa do marinád, vývarov alebo polievok. Môžeme ho kombinovať s inými druhmi korenia, napríklad malabarským alebo dlhým korením. Hoci sa dá toto korenie používať celé, je lepšie ho tesne pred použitím podrviť alebo namlieť. Zmes podrveného kubebového korenia sa skvele hodí na grilovaný steak alebo lososa. Kubebové korenie sa hodí nielen na mäso, ale aj k syrom a sladkým jedlám ako sú zmrzliny alebo sorbety. Pri príprave vývaru stačí na liter vody pridať šesť až osem celých guličiek, ktoré na konci varenia z vývaru odstránime. Kubebové korenie je pomerne intenzívne, preto ho treba dávkovať opatrne.
História dovozu kubebového korenia
Portugalský kráľ v roku 1640 zakázal dovoz kubebového korenia a uprednostnil čierne korenie z Indie, aby sa tak zavďačil svojim indickým obchodným partnerom. To viedlo k úpadku popularity kubebového korenia v Európe.
Obchod s korením v dávnych dobách
V dobách praveku sa ľudia živili lovom, zberom rastlinnej potravy a neskôr aj rybolovom. Poľnohospodárstvo sa začalo rozvíjať až pred 7 až 10 tisíc rokmi. V strednej Európe vznik a vývoj najstaršieho poľnohospodárstva spadá do obdobia neolitu, mladšej doby kamennej. Najstaršie poľnohospodárske kultúry v Európe sa rozvíjali od konca 7. tisícročia pred n. l. v Grécku, Thesálii a Macedónii, v oblastiach, ktoré patrili k Úrodnému polmesiacu. Odtiaľ sa pravdepodobne šírili do dnešného Chorvátska, Bulharska, Rumunska, Maďarska, Moldavska, Ukrajiny, podunajským kolonizačným prúdom na Slovensko a ďalej na západ a sever.
Prečítajte si tiež: Recept na tortu bez cukru a múky
Korenie ako dôvod zámorských objavov
Nič nevystihuje Indonéziu lepšie ako korenie. Kvôli koreniu sa Portugalci a Holanďania plavili do neznámych vôd a ak mali šťastie, mohli na korení rozprávkovo zarobiť. Koreniny sú dôvod, prečo sa Európania plavili tisíce kilometrov okolo Afriky až do dnešnej Indonézie.
Stravovanie v stredoveku
Počas celého stredoveku žila väčšina obyvateľstva strednej Európy na vidieku a jej hlavným zamestnaním boli poľnohospodárske činnosti. Zabezpečovala nimi obživu nielen pre seba, ale prostredníctvom feudálnych dávok, robôt a služieb aj pre členov úzkej privilegovanej vrstvy.
Rímsky vplyv na stravovanie
Rimanom vďačíme za mnoho výdobytkov v najrozličnejších oblastiach života a nebolo tomu inak ani pri stravovaní. Mnohé suroviny a potraviny sa dostali do strednej Európy s rímskou nadvládou. Množstvo nových potravín má súvis s prítomnosťou rímskej armády. Vojaci si so sebou prinášali koreniny a potraviny, ktoré boli typické pre ich domácu kuchyňu. S armádou tiahlo aj množstvo civilného obyvateľstva so svojimi zásobami a kuchynskými zvyklosťami. Prostredníctvom týchto vplyvov sa s novými chuťami, jedlami a plodinami zoznámilo aj domáce obyvateľstvo.
Prečítajte si tiež: Ovocie a zelenina: Časti rastlín
Prečítajte si tiež: Učenie Hrou: Krájanie Ovocia