Zdravý rozum je pojem, ktorý sa často používa, ale nie vždy je jasné, čo presne znamená. V skratke, zdravý rozum je schopnosť robiť dobré rozhodnutia a posudzovať veci prakticky a rozumne. Je to súhrn nadobudnutých skúseností ľudstva od jeho vzniku, ktoré nám majú pomáhať k lepšiemu životu.
Pôvod a význam zdravého rozumu
Pojem zdravý rozum (lat. sensus communis) sa v histórii používal hlavne ako empirický spôsob myslenia vychádzajúci z praktických skúseností. Zdravý sedliacky rozum je spoľahlivo uložený v mýtoch, bájkach, rozprávkach, povestiach, prísloviach a porekadlách. Je odvodený od sedliaka, ktorý je závislý na prírodných zákonoch. Počas tisícročí sa musel naučiť žiť v súlade s prírodou a jej zákonmi tak, aby prežil. Prejavuje sa v myslení a vnímaní sveta ako jednotného systému. Svet, vesmír, príroda aj človek sú systém, ktorý je riadený tými istými zákonmi a pravidlami.
Rozprávky a báje obsahujú množstvá informácií, ktoré môžu pomôcť ľudstvu pri orientácii v živote. Tieto informácie sa vyznačujú krásou, ktorá nás neustále vábi a magicky priťahuje. Dobro víťazí nad zlom. V rozprávkach zaklínajú čarodejníci ľudí do kameňov a zasa ich transformujú naspäť. Niektorí lietajú na kobercoch alebo levitujú. Rozprávky presne postihujú dimenzie a možnosti tak zložitého systému, ako je ľudská bytosť. Sú teda oveľa reálnejšie ako len označenie týchto dimenzií za fantáziu a fikcie, ktorým podlieha dnešná veda.
Prejav sedliackeho rozumu je v pochopení a dodržiavaní Poriadku, zákonitostí a pravidiel hry a základných princípov tvorby, ktoré vnímame ako určité mantinely. V prípade človeka a jeho tvorby ide vždy o prevod osobnej filozofie do životnej praxe tak, aby bol spokojný. Ak sa človek odkloní od Poriadku, tak je to zvyčajne tŕnistá cesta, na konci ktorej vždy niekto trpí. Nemusí to však byť na úkor niekoho iného, ako sa to robilo doteraz. Mali by sme tvoriť tak: „Aby bol vlk sýty a baran celý“.
Zdravý rozum verzus teoretické vzdelávanie
Dobrý sedliak rozumel prírode, rastlinám aj zvieratám, vedel správne zasiať aj zožať úrodu, jeho znalosti vychádzali z praktických skúseností a múdrostí, ktoré sa odovzdávali z otca na syna - nezískavali sa štúdiom z kníh a pobytom na univerzite. Pojem zdravý rozum bol teda čiastočne postavený do opozície k teoretickému vzdelávaniu, ktoré sa získavalo v škole.
Prečítajte si tiež: Kotlíkový Guláš
Aj dnes sa hovorieva, že ak niekto niečo vie, tak to robí, ak o tom vie iba rozprávať, tak to učí a ak o tom nevie vôbec nič, tak to riadi. Ľudia často hovoria o tom, že sa zo spoločnosti vytratil zdravý rozum a myslia tým množstvo nezmyselných predpisov, ktoré vymýšľajú rôzni úradníci oddtrhnutí od reálneho života. Aj v podnikoch existuje veľa smerníc a štandardov, auditov a dokumentov, ktoré niekedy ľudí niekedy zamestnávajú tak, že im nezostáva čas na vlastnú prácu. Zbohom zdravý rozum, povzdychnú si občas ľudia na porade u svojho šéfa, ktorý ku každému problému pripravuje grafy, tabuľky a prezentácie. A problém sa aj tak nevyrieši.
Svet však nie je čiernobiely. Myslím si, že podnikať a riadiť podnik iba na základe empírie, skúseností a „zdravého rozumu,“ je nemožné. V mnohých nástrojoch, ktoré dnes bežne používame sú skryté zložité algoritmy, matematické modely a teoretické vzdelanie je dôležité. Nielen v technike a prírodných vedách. K porozumeniu mnohých javov vo svete okolo nás nám pomáha aj štúdium filozofie. Poznám mnohých praktikov a podnikateľov, ktorých viedla intuícia a odvaha. Potrebujeme vzdelanie, ale nie tzv. „vzdelancov,“ s rôznymi titulmi a certifikátmi, ktorí chcú riadiť veci a procesy a nemajú o ani potuchy. Cítia sa byť nadradení nad „prostými ľuďmi vo výrobe“ a sami nerozoznajú sústruh od frézky. Rovnako nebezpeční však môžu byť „samouci so zdravým rozumom“, ktorých vlastné firmy prerástli a oni ani nevedia, čo všetko nevedia.
Ako funguje zdravý rozum
Systémové myslenie nás učí, že na začiatku bola myšlienka. Až potom bolo slovo, za ktorým nasledoval čin. Múdry človek sa pri akejkoľvek tvorbe riadi vždy týmto poradím. Zmyslom tvorivej činnosti človeka je cesta postupného približovania sa k dokonalosti. Je to cesta mnohých neúspešných pokusov a omylov. Začiatok každej tvorby začína snom a predstavivosťou. Tým, že si niečo dokážete predstaviť, dochádza k prvotnej tvorbe. Tá vec už vlastne „ existuje.“
Prvá tvorba je na úrovni poznania, myšlienky, informácie a predstavivosti. Vy si danú skutočnosť musíte najskôr vymyslieť a vzápätí vedieť aj predstaviť. Tak vzniká prvotný projekt, ktorý tvorí náš program. Druhá rovina tvorby je na úrovni emócie, komunikácie a koncentrácie mysle. Musíte sa sústreďovať a neustále myslieť vždy len na jednu izolovanú myšlienku. Tým, že sa koncentrujete na nosnú myšlienku, tvarujete ju a dávate jej stabilnú formu. O vašom sne a predstave by ste sa mali neustále rozprávať s ľuďmi. Tým dodávate myšlienke ešte väčšiu silu a potrebnú príťažlivosť pre okolie. Ľudia vám môžu pomôcť len vtedy, keď sa dozvedia a porozumejú tomu, čo chcete robiť.
Tretia rovina tvorby sú konkrétne činy, ktoré umožňujú v súčinnosti myšlienky, slova a koncentrácie zhmotnenie konkrétnej skutočnosti. Je to jediná rovina, ktorú je už vidieť, cítiť, merať a kontrolovať. Nikto však nevidí prvotné myšlienky a to, keď sa vzdelávate, programujete a na niečo koncentrujete. Zhmotnenie myšlienky sa dosahuje opakovaním niektorých činov a zmenou návykov.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutného kváskového chleba
Najväčší problém ľudí je v tom, že nechápeme tvorbu človeka ako celistvý proces zložený z troch princípov. Všetko má svoj úvod, jadro a záver. Často skopírujeme cudziu myšlienku a snažíme sa ju dotiahnuť do úspešného konca bez toho, aby sme pochopili jej pôvodnú príčinu. Preto sa nám nedarí v živote uskutočniť väčšinu vecí. Keď ich uskutočníme, tak sa míňajú účinkom alebo sa obrátia proti nám. Prvé dva princípy tvorby sú nehmotné a našimi zmyslami nepostihnuteľné. Preto nemôžeme zabrániť človekovi v akejkoľvek tvorbe. Človeka nemôžete chytiť za myšlienku alebo za slovo. Môžete ho však chytiť za ruku, keď vidíte, že robí niečo zlé a zabrániť mu v tom. Väčšinou však prichádzame na pomoc, keď je už neskoro. Potom už bohužiaľ len hasíme dôsledky predchádzajúcej nehmotnej „tvorivej činnosti.“
Zdravý sedliacky rozum najlepšie vystihuje príslovie: „Dvakrát meraj, raz rež!“ Na svete je niekoľko miliárd ľudí a každý neustále niečo vytvára. Mnohí tvoria len tak, čo vidia alebo čo ich napadne, bez poriadnej prípravy, odborných vedomostí a premyslenia dôsledkov svojej činnosti. Už asi tušíte, prečo je na svete toľko problémov, ktoré sa neustále hromadia. Až budúcnosť ukáže, aké ekologické problémy budeme ešte musieť riešiť ako dôsledky dnešnej neuváženej činnosti ľudí.
Zdravý rozum v každodennom živote
Zdravý sedliacky rozum je súčasť jednotného systému riadenia sveta. Logicky sa musí prejavovať vo fungovaní človeka, čiže v jeho myslení, komunikácii a správaní. Je jednoduchý a pochopiteľný pre všetkých ľudí, bez rozdielu pohlavia, rasy, národa a náboženského vyznania.
Náš vlastný úsudok nás často klame. „Zdravý rozum” nám občas našepkáva, že niektoré veci sú nemožné: že tento vzťah sa už nedá napraviť, táto krivda sa nedá odpustiť, tento cieľ je nedosiahnuteľný. Písmo nám však odporúča nespoliehať sa na svoj vlastný rozum. To neznamená, že máme odmietnuť myslenie, logiku a skúsenosti. Mali by sme však dôverovať Bohu aj v tých zdanlivo nemožných situáciách.
Dnes môžeš bez strachu a s radosťou prežiť všetko, čo ti príde do cesty. Opri sa o Boha ako nikdy predtým. On je silný, múdry a vševediaci. Miluje ťa a stará sa o teba. „Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum. Spoznávaj ho a začni viac dôverovať jemu než sebe a svojmu zdravému rozumu. Modli sa k Bohu: „Otče, prichádzam k tebe, do tvojho bezpečného a silného náručia. Nie vždy rozumiem tvojim myšlienkám a plánom, ale napriek všetkému ti chcem dôverovať, aj keď mi rozum hovorí niečo iné. Viem, že ty môžeš urobiť všetko. Môžeš zmeniť moje myšlienky, moje pocity, moje postoje. Ďakujem ti za to.
Prečítajte si tiež: Tradičné moskole
Žijeme v dobe, kedy sa šíri kult tela a narastá počet rôznych fitnescentier. A čo starostlivosť o dušu? Doba sa predsa zmenila. Často pracujeme menej fyzicky, než predchádzajúce generácie, ale čelíme väčšiemu tlaku, preto potrebujeme posilňovať silu vôle a teda robiť všetko preto, aby sme si zachovali duševné zdravie. Maslow by povedal, že keď človek nemá naplnené základné potreby, zmysel a duša idú bokom. No keď ich má, práve starostlivosť o dušu rozhoduje o tom, či vôbec zažije sebarealizáciu - najvyšší stupeň ľudského potenciálu.
Kedysi sa hovorilo, že žena ktorá má všetkých 5 p, je súca na vydaj. Pod tými 5 p sa myslelo: pekná, poctivá, pracovitá, príjemná a pobožná. Nie, neboli tam peniaze (bohatá). Spomenul som si na túto myšlienku pri knihe, ktorú si dnes predstavíme a sľubuje, že nám pomôže zachovať si všetkých päť pohromade. Mať všetkých päť pohromade, je odkazom na zmysly, teda ostať pri zmysloch a zachovať si zdravý rozum. Mať všetkých päť pohromade - znamená ostať pri rozume. Zachovať si zmysel pre realitu, vedieť racionálne posúdiť situáciu a nenechať sa strhnúť emóciami…
Ako si zachovať zdravý rozum v zložitých časoch
Kniha Psychologický rádce do zběsilých časů. Podnázov knihy je: aneb Mějte všech pět pohromadě sa zaoberá tým, ako sa udržať na zlatej strednej ceste medzi dvoma extrémami (chaos vs nemenlivosť - rigidita). Ako si vedieť zachovať pokoj a rovnováhu a zároveň vedieť reagovať na zmeny. Frankl by tu rozpoznal svoju „tragickú triádu“ - bolesť, vina, smrť - a zdôraznil by, že aj v chaose či strnulosti si človek môže zvoliť svoj postoj.
Autorka knihy priznáva, že riešenie - tá cesta ako nájsť zlatý stred, je do veľkej miery individuálna. Každý sme iný. A preto pozornosť presúva na možnosť priblížiť fungovanie mozgu a teda ukázať, ako sa vyvíja a ako môžeme ovplyvniť jeho zmeny a tým aj náše myslenie a cítenie. A to iné - individuálne, to už rozvinieme sami.
Hneď v úvode autorka hovorí o členení mozgu. Mozog sa skladá z troch častí. Prvou je mozgový kmeň. Funguje už pri narodení a má na starosti reflexy a činnosť svalov a orgánov. Keď sa ocitneme v ohrození života, práve tento orgán nám dáva impulz, čo robiť. Funguje bezprostredne. Ďalšie dve časti sú pravá a ľavá hemisféra. Tieto sa vyvíjajú celý život. Pravá hemisféra sa dá považovať za sídlo väčšiny našich emócií a inštinktov. Ľavá hemisféra sa dá považovať za sídlo logiky, reči a uvažovania.
Pôsobenie pravej a ľavej hemisféry si veľmi dobre uvedomujeme v situácií, kedy vieme ako by sme sa mali rozhodnúť a predsa sa rozhodneme inak. Freud by povedal, že to je stret medzi vedomým ja a nevedomými túžbami. Medzi superegom, ktoré hovorí „mal by si“, a id, ktoré šepká „chceš“. Jedna myšlienka hovorí, že srdce má svoje racio, ktoré rozum nepozná. Pnutie / napätie medzi rozumom a emóciami. To je fungovanie mozgu.
Dá sa dosť dlho hovoriť o vplyve prostredia, výchovy, o veciach ktoré preberáme od rodičov a od okolia a o našich vedomých rozhodnutiach a skúsenostiach. Autorka vidí riešenie - ako čeliť tlakom prostredia a ako ostať sám sebou v štyroch oblastiach: sebapozorovanie, vzťahy k okoliu, stres a osobný naratív.
Sebapozorovanie
Prečo práve sebapozorovanie? A nie je sebapozorovanie spôsobom, ako ostať ukotvený v realite? Ako na tom som? Vedieť si zachovať odstup. Vyhodnotiť všetky + a -. Jung by tu dodal, že sebapozorovanie nie je len kognitívna schopnosť, ale dialóg medzi vedomím a nevedomím. Ak ho ignorujeme, psyché sa nám pripomenie cez tieň, symptómy, alebo projekcie na druhých. Urobiť zrelé rozhodnutie. Klásť pritom dôraz na emócie, ale aj rozum.
Uvedomenie si seba, svojich pocitov a reakcií bez pýchy či egocentrizmu je základ zdravého fungovania. Pomáha nám to reagovať slobodne, nie impulzívne. Umožňuje vedomé rozhodovanie - čo chcem, čo potrebujem, kde končím ja a kde začína svet. Jungov koncept integrácie osobnosti (vrátane tieňa) silne korešponduje so sebapozorovaním, ako ho Perry opisuje.
Vzťahy
Prečo vzťahy? Vďaka vzťahu sme na svete. A vďaka vzťahom sa premieňame a napredujeme. Maslow tvrdil, že potreba spolupatričnosti je základná - človek nevydrží dlho sám. Frankl by dodal, že najhlbší zmysel často nachádzame práve v druhom človeku - v láske, zodpovednosti za druhého. Vzťahy nás obohacujú, pomáhajú nám ostať ukotvený v realite, ponúkajú nám spätnú väzbu a zároveň istú lásku a starostlivosť. Vzťahy (zrkadlenie, mentalizácia) sú miestom, kde sa archetypy a tiene ukazujú.
Stres
Stres má prsty v mnohých problémoch nášho života. Tak prečo práve tu? Stres má dve podoby. Rozlišujeme dobrý a zlý stres. Nejde o to vyhýbať sa stresu za každú cenu, ale pracovať s ním. Zlý stres je chronický a paralyzuje. Dobrý stres podporuje rast a učenie. Frankl by to nazval existenciálnym napätím - medzi tým, kým sme, a kým by sme mohli byť. Maslow to videl ako stimul pre rast, pokiaľ človek vie, kam rastie - ak má hodnoty. Ten dobrý vedie k utváraniu nových spojení medzi mozgovými bunkami a teda k osobnému rastu.
Vysoká miera stresu spôsobuje, že podľahneme panike. Stratíme pôdu pod nohami. Alebo sa môžeme akoby odstrihnúť od reality. Stres je aj o podnetoch. Stres je spojený s niečím novým. Autorka tu práve impulz pre mozok spája aj s ďalšími aktivitami. Kladie si otázku, čo urobiť pre lepšiu pozornosť, ale aj kreativitu mozku a zaoberá sa stravovaním, ale aj pohybom a cvičením. Je zrejmé, že ak sa učíme a skúšame nové veci, náš mozok si udržuje plasticitu. A to je aj schopnosť dobrého stresu. Možno by ešte pomohlo pár slov k dobrému stresu. To členenie na dobrý a zlý, je v ich miere a následne v dopade na náš život. V oboch prípadoch je to stres. Dobrý stres je krátkodobý a pomáha, stimuluje. Zlý stres je dlhodobý a škodí. Stres nás má vyburcovať - je reakciou na zmenu. A na zmenu treba reagovať. Ak však trvá dlho, potom sa míňa účinku a naopak môže demotivovať. Akoby sme stratili nádej, že napriek námahe sa niečo zmení. Veľmi dobrým príkladom je práca. V mnohých zamestnaniach a po určitom čase nastáva práve takéto demotivačné obdobie. Máme pocit, že sa to nezmení.
Osobný naratív
A čo sa myslí pod osobným naratívom? Myslí sa tým príbeh. Náš život je príbehom. A veľkú rolu v ňom zohrávajú príbehy. Každý z nás má „svoj príbeh“. Niečo, čím si vykladáme svet. Tento príbeh nie je nemenný. Môžeme ho upraviť, preformulovať, dať mu nový význam - a tým zmeniť svoju realitu. Klúčová otázka nie je len čo sa mi stalo, ale čo to pre mňa znamená. Jung by dodal, že v našom príbehu často nevedome hráme archetypálnu rolu - napríklad zraneného dieťaťa alebo hrdinu na ceste. Frankl by pripomenul, že príbeh je miesto, kde hľadáme zmysel, nie pravdu. S príbehom iných sa veľa učíme (ak sme rozumní). A spoznanie vlastného príbehu je kĺúčom k pochopeniu, prečo konáme určitým spôsobom. Niekto by sa mohol uspokojiť s konštatovaním - konám určitým spôsobom, pretože som to ja. Ale našou snahou by malo byť spoznať, prečo konám určitým spôsobom, aby som sa mohol niekam posunúť. Ak si spomeniete na úvod - úlohou je neostať rigidným.
Perryovej prístup korešponduje s Siegelovým konceptom „integrácie mozgu“ - spojenie logiky a emócií, tela a mysle, mňa a teba.
Ako rozvíjať zdravý rozum
Pre vznik nových prepojení v mozgu sú potrebné nielen informácie, ale aj skúsenosti. Na záver ponúkam tieto úlohy / rady / cvičenia:
- Spoznaj sám seba. Nie ako frázu, ale ako disciplínu - cez reflexiu, písanie denníka, rozhovory, terapiu, ticho.
- Buduj kvalitné vzťahy. Priateľ, ktorý vie počúvať, je často lepší než tabletka. A vie byť aj zrkadlom.
- Spracovávaj stres, nepotláčaj ho. Uvedomuj si, čo ťa vyčerpáva, čo ťa nabíja. Nepreťažuj sa len preto, že „sa to musí“.
- Zmeň svoj príbeh, ak ťa ničí. Je rozdiel povedať si: „Zlyhal som.“ vs.
Dôležité je nezamieňať si pozorovanie seba so sebastrednosťou. Nekladieme dôraz na seba, ale skúmame / pozorujeme seba. Poznanie seba je dôležité, aby sme vedeli, kto sme, odkiaľ a kam kráčame a aby sme priebežne tomu prispôsobovali naše kroky. Frankl by povedal, že človek sa nedefinuje okolnosťami, ale postojom k nim. Ten kto kladie seba na obdiv, akoby hovoril, že je dokonalý a nič mu nechýba. Ale ten kto je ukotvený v realite vie, že je stále na ceste. Vďaka sebapozorovaniu si uvedomujeme, čo sa deje, čo cítime a aké myšlienky nás napadajú. Autorka tiež kladie dôraz na pozornosť. Vedieť sa sústrediť na to podstatné. A v neposlednom rade na emócie. Prečo? Emócie sú vždy v rozhodnutí prítomné. Otázkou je, či majú navrch, alebo sú usmernené. Racionalita je o pochopení kontextu a súvislostí, je o pomenovaní skutočností, je o pochopení pozadia a koreňa veci a tiež o uchopení a definovaní cieľa. Ale rozum bez emócií nemá silu a emócie bez rozumu nemajú hĺbku. Freud by povedal, že aj keď rozum vládne vo dne, v noci sa emócie vracajú v snoch. Perry hoci je moderná, nenecháva Freuda bokom: pracuje s afektom (emóciami), pozornosť kladie na nevedomé vzorce správania a zdôrazňuje to, ako veľmi nás formuje minulosť (výchova, modely správania).
Potrebujeme druhých ľudí. „Naše mozgy potrebujú iné mozgy… naše mozgy sú prepojené a rastú spoločne vo vzájomnom vzťahu… najlepším zdrojm pre udržanie duševného zdravia sú pre nás ostatní ľudia… Keď sa pozrieme na svet očami niekoho druhého, pomôže nám to rozvíjať sa. Autorka tiež hovorí o mentalizácií - procese, kedy pochopenie seba nám pomáha pochopiť druhých (vďaka zrkadlovým procesom). Ale dôležité je to pochopenie seba. Autorka knihy ponúka veľmi zaujímavé cvičenie, ako zlepšovať vzťahy - investovať do vzťahov.