Zemiaky, hoci dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny. Zemiaky sú plodinou, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať a ich pestovanie a sadenie je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme.
Pôvod a história zemiakov
Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete, s pôvodom v Južnej Amerike, konkrétne v oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde sa pestovali už pred tisíckami rokov. Pôvodné andské kultúry zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Inkovia verili, že zemiaky majú moc chrániť a posilňovať, a preto ich často používali v liečiteľstve. V andskej kultúre sú zemiaky považované za posvätné plodiny, ktoré symbolizujú ochranu a výživu.
Prvé pestované odrody zemiakov pochádzajú z peruánskych a bolívijských Ánd, kde ich andské kmene pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Zemiaky boli základnou potravinou pre Inkov, ktorí vyvinuli techniky na ich konzervovanie a sušenie, aby ich mohli uchovať po dlhé obdobia.
Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí vďaka španielskym dobyvateľom. Spočiatku sa však stretli s nedôverou. Ľudia ich odmietali pre ich nevzhľad a trpkú chuť. Dlho trvalo, kým si Európania uvedomili ich potenciál ako zdroja potravy.
Rozmach pestovania zemiakov na Slovensku
Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť.
Prečítajte si tiež: Chlieb ako zrkadlo jazyka
Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite.
Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.
Výber odrody zemiakov
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Príprava sadby a výsadba zemiakov
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Prečítajte si tiež: Článok o prísloví Ráno Múdrejšie Večera
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie
Prihŕňanie (kopcovanie) zemiakov
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Závlaha a hnojenie
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
Prečítajte si tiež: Uhorka: Zdravá súčasť jedálnička
Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte. Pri hnojení zemiakov je tiež dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH. V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. V prípade invázie škodcov rozmixujte Hnojík a vyzlečky, tie vylúhujte a rastliny celé polejte.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Najčastejšie choroby zemiakov
- Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté, oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy.
- Zemiaková antraknóza: Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy. Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
- Alternaria (alternáriová škvrnitosť zemiakov): Alternaria spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Mäkká hniloba hľúz: Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje.
- Černanie stonky: Stonka alebo celá rastlina vädne, krní a postupne odumiera. Pri daždivom počasí a vysokej vlhkosti môžu baktérie napádať aj vegetačné vrcholy alebo spôsobovať mäkké čierne nekrotické lézie na ktorejkoľvek časti stonky. Na hľuzách vyvolávajú baktérie mäkkú hnilobu, ktorá je charakteristická nepríjemným zápachom.
- Obyčajná chrastavitosť: Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí. Závažnosť sa môže pohybovať od riedkych bezfarebných korkových lenticel po tmavo hnedé, vyvýšené alebo jamkovité chrasty pokrývajúce povrch hľúz.
- Prašná chrastavitosť: Prašné chrasty sa najprv prejavujú ako malé vyvýšené pupienky pod šupkou. Ako sa rozťahujú, koža sa otvorí a odhalí tmavo hnedú prašnú hmotu cystosori. Lézie sú obvykle plytké priehlbiny obklopené vyvýšenými natrhnutými okrajmi natrhnutej kože.
Najčastejší škodcovia zemiakov
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Larvy sa živia jemnými mladými listami. Tretí a štvrtý stupeň vývoja spôsobujú väčšinu defoliácie a majú tendenciu sa živiť staršie tkanivo listov. Larvy majú vo zvyku živiť sa listami v hornej časti rastliny.
Zber zemiakov
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Netradičné spôsoby pestovania zemiakov
Pestovanie zemiakov v tráve
Pestovanie zemiakov v tráve je pomerne neobvyklá, ale napriek tomu účinná metóda, ako získať skvelú úrodu zemiakov s minimálnou námahou. Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž, aby zemiaky mohli dobre rásť. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Po vytvorení vrstiev môžete začať pridávať zemiaky. Je dôležité nezabudnúť ich rozložiť rovnomerne po celej ploche. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami.
Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať vrstvy vlhké, ale nie premokrené. Po zhruba 100 dňoch by mali byť zemiaky pripravené na zber. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili. Pestovanie zemiakov v tráve môže byť skvelou alternatívou pre tých, ktorí nemajú prístup k záhrade alebo nemajú čas na tradičné spôsoby pestovania. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig, čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.
Pestovanie zemiakov vo vreciach
Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Nezaberie vám miesto na záhrade, vrecia môžete mať postavené aj na betóne, chodníku a pod. Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy. Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti. Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z kamienkov, výživnú pôdu zmiešanú s kompostom a do hĺbky 20 cm zasaďte naklíčenú hľuzu zemiaka.
Pestovanie zemiakov na slame
Pri pestovaní zemiakov na slame je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom slnka a dobrou drenážou. Potom je potrebné pripraviť posteľ na zemiaky. Posteľ môžete pripraviť buď na zemi alebo na vyvýšenom záhone. Potom môžete začať s vrstvením slamy. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili. Po vrstvení slamy môžete začať pridávať zemiaky. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo na slamu, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami slamy. Vrstvy slamy by mali byť pokryté listami alebo krajín, aby sa zabránilo vetru a suchu.
Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať posteľ vlhkú, ale nie premokrenú. Zemiaky tiež potrebujú dostatok živín, takže je dobré pravidelne ich hnojiť organickým hnojivom, ako je napríklad kompost. Zemiaky by mali byť zberané po zhruba 80-100 dňoch od výsadby. Pred zberom treba posteľ vyhrabať alebo inak odkryť, aby bolo možné ľahko vytiahnuť zemiaky. Pri pestovaní zemiakov na slame môžete experimentovať s rôznymi druhmi slamy a rôznymi spôsobmi vrstvenia. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov na slame vyžaduje pravidelnú kontrolu vlhkosti pôdy a hnojenia, ale celkovo je to veľmi ľahký a úspešný spôsob pestovania zemiakov.
Pestovanie zemiakov vo vežiach
Pestovanie zemiakov vo vežiach začína výberom vhodného kontajnera. Kontajner by mal byť dostatočne veľký, aby sa doň zmestila pôda a aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Kontajner by mal byť tiež dostatočne hlboký, aby sa v ňom mohli umiestniť vrstvy pôdy. Potom sa vyberie vhodná pôda a pripraví sa na výsadbu zemiakov. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Vzhľadom na to, že veže zahŕňajú viac vrstiev pôdy, je potrebné mať dostatočné množstvo substrátu. Akonáhle zemiaky začnú rásť, vloží sa ďalšia vrstva pôdy a takto sa postupuje, kým sa nevytvorí veža s tromi až štyrmi vrstvami. Pri každej vrstve je potrebné udržovať dostatočnú vlhkosť, aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Keď zemiaky dorastú, môžu byť zozbierané postupne, vrstvu po vrstve.
Pestovanie zemiakov vo vežiach má niekoľko výhod. Vzhľadom na to, že zemiaky sú pestované vo veži, treba menej priestoru a je ľahšie ich pestovať aj v obmedzených priestoroch. Tento spôsob pestovania tiež umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín. Ďalšou výhodou pestovania zemiakov vo vežiach je, že táto metóda môže byť využitá v mnohých rôznych klimatických podmienkach. Pestovanie zemiakov vo vežiach taktiež umožňuje jednoduchú manipuláciu s pôdou. Pri každej vrstve treba dodať živiny a pôdu, takže nie je potrebné kypriť zem a udržiavať ju v kondícii.
Zemiaky v kultúre a kuchyni
Zemiaky sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúry a kuchyne. Používajú sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle, halušky, polievky a šaláty. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú staré, ľudové názvy zemiakov.
Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších surovín, používajú sa na pečenie, varenie, smaženie a prípravu kaší. V Európe sú zemiaky symbolom výživy, stability a hojnosti.
Zemiakové lupienky: Náhodný objav, ktorý dobyl svet
Svetoznáme chipsy prišli na svet náhodou! Podľa najzaužívanejšej teórie prvé chipsy usmažil americký kuchár indiánskeho pôvodu George Crum pred 162 rokmi, 24. augusta 1853. Crum pracoval v luxusnom hoteli Moon`s Lake House pri meste Saratoga Springs v štáte New York.
Za objavom chipsov stál nespokojný zákazník reštaurácie, ktorý Crumovi niekoľkokrát vrátil opečené zemiaky s argumentom, že sú príliš hrubé. Crum mu teda nakrájal zemiaky na tenké plátky, ktoré osmažil na oleji a osolil. K prekvapeniu Cruma z nich bol zákazník nadšený.
Výživová hodnota zemiakov
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.