Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prešli od roku 1990 výraznými zmenami. Tento článok sa zameriava na vývoj odbytových cien mäsa a mäsových výrobkov v tomto období, pričom zohľadňuje širšie ekonomické a politické súvislosti, ktoré ovplyvnili produkčnú výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenského agropotravinárstva. Analyzuje tiež názory odborníkov na súčasný stav a opatrenia potrebné na zlepšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Produkčná výkonnosť slovenského poľnohospodárstva a jej ekonomické výsledky
Súčasná produkčná výkonnosť slovenského poľnohospodárstva patrí medzi najslabšie v EÚ. Produkcia potravinárstva na obyvateľa je najnižšia v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ a Slovensko nevyužíva produkčný potenciál krajiny ani z dvoch tretín. Záporné saldo zahraničného obchodu v agropotravinárskych komoditách sa blíži k 2 mld. Eur. Oproti Českej republike máme iba polovičný výkon na 1 ha pôdy. Tržby postupne klesajú, najviac za živočíšne produkty a produkty s vyššou pridanou hodnotou. Ceny vstupov rastú rýchlejšie ako ceny produktov poľnohospodárstva a potravinárstva. Výsledok hospodárenia trvalo klesá, keď výnosy z jednej tretiny tvoria podpory.
Poľnohospodári a potravinári SR sa prispôsobili útlmovým agrárnym politikám po roku 1998. Na druhej strane, dosahujú porovnateľné podnikové výsledky s priemerom EÚ (napríklad úrody plodín na ha, dojivosť na kravu, náklady na jednotku produkcie a iné). Bohaté štáty poskytujú svojim farmárom, okrem vyšších podpôr z Fondov EÚ, aj národné podpory niekoľkonásobne väčšie ako sú v SR. Okrem toho máme v SR najvyššiu DPH na potraviny, nemáme úľavy na dani z pôdy, zo mzdy, z odvodov do fondov tak, ako v iných členských štátoch EÚ.
Napriek zvýšenému prílevu prostriedkov po vstupe SR do EÚ nedochádza k zvyšovaniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva, ale naďalej prebieha úpadok. Slovenské poľnohospodárstvo je poznačené aj trendom výrazného znižovania počtu pracovných miest. Obchodná bilancia agropotravinárskeho zahraničného obchodu vykazuje dlhodobo záporné hodnoty s prehlbujúcim sa trendom. Slovensko má dostupný produkčný potenciál na výrobu dostatočného množstva poľnohospodárskej prvovýroby, aby nasýtilo nielen všetkých svojich obyvateľov, ale aj vyvážalo do zahraničia. Týchto základných surovín vyvážame viac, ako dovážame. Pri hotových potravinách je to naopak.
Faktory ovplyvňujúce ceny mäsa a mäsových výrobkov
Ceny mäsa a mäsových výrobkov sú ovplyvnené viacerými faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria:
Prečítajte si tiež: Zdravý vývoj mozgu s omega-3
- Štruktúra výroby: Preorientovanie na produkciu trhových plodín s nízkou náročnosťou na prácu i kapitál. Výrobný faktor práca je totiž v našich podmienkach najdrahším výrobným faktorom.
- Podnikateľská štruktúra: Rozhodujúcimi hráčmi v poľnohospodárstve sa stali kapitálové spoločnosti a ich vlastníci. Družstvá, ktoré by v duchu družstevných princípov mohli mať aj inú podnikateľskú motiváciu ako maximalizáciu zisku, sa ocitli v menšine.
- Domáci dopyt a ponuka: Domáca výroba nezodpovedá domácemu dopytu. Vyrábame najmä komodity ako obiloviny, repku, slnečnicu a máme výrazný nedostatok domáceho ovocia, zeleniny alebo bravčového mäsa.
- Potravinársky priemysel: Je málo špecializovaný, kapacitne predimenzovaný a technologicky zaostalý. Nemá dostatočné prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti. V nedostatočnej miere nakupuje suroviny od slovenských prvovýrobcov, je vystavený silnej konkurencii spracovaných potravín, dovážaných trhovo dominantnými nadnárodnými maloobchodnými reťazcami.
- Agrotechnické postupy: Mali by sa sprísniť podmienky správnej farmárskej praxe a to prísnym dodržiavaním agrotechnického striedania plodín. Priamu platbu na plochu podmieniť správnym osevným plánom.
- Efektivita výroby: Produkčná výkonnosť poľnohospodárstva má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. Zmenila sa však štruktúra výroby. Od roku 2012 prevláda podiel rastlinnej výroby na celkovej výrobe, kým v predchádzajúcich rokoch to bolo naopak. Rastlinná výroba je ekonomicky efektívnejšia a využíva sa pri nej viac ekonomika z rozsahu. Prvovýrobcovia sa orientujú na trhové plodiny s využitím vysokovýkonnej techniky, čo sa odráža v znížení potreby manuálnych pracovných síl v poľnohospodárstve. V ostatných rokoch sa rozšírilo pestovanie lukratívnejších plodín, lepšie obchodovateľných a ubúda pestovanie poľných plodín ako sú strukoviny, zemiaky, krmoviny. Taktiež dochádza k presúvaniu olejnín, obilnín, zemiakov do lepších výrobných podmienok, čím sa zvýšila intenzita výroby, efektívnosť a ich konkurencieschopnosť. V štruktúre výroby klesá podiel živočíšnej výroby aj keď v posledných rokoch sa situácia zmenila a živočíšna výroba sa zvýšila a čiastočne stabilizovala. Výpadok živočíšnej produkcie sa dlhodobo kompenzuje dovozmi.
- Transformačné procesy: Slovenské poľnohospodárstvo prešlo v posledných troch dekádach viacnásobnými transformačnými procesmi a krízovými stavmi. Agropotravinársky sektor využíva len čiastočne svoj produkčný, ekonomický a ľudský potenciál a to najmä v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, v ovocinárskej, či v zeleninárskej výrobe. Sektor sa stáva stále zraniteľnejší na výkyvy trhu a rôzne negatívne environmentálne vplyvy.
- Štrukturálna politika: Podporuje sa orientácia na veľkoplošne pestované produkty rastlinnej výroby, vo veľkom rozsahu exportovanej bez ďalšieho zhodnotenia vo vlastný prospech - ako surovina.
- Dovoz: Horšia situácia je v úrovni dovážaných potravín druhej i horších kategórií. Lacnejších, čo nezriedka ruinuje našich producentov.
Spotrebiteľské preferencie a vnímanie kvality
Slovenského spotrebiteľa mýlia fakty, že hoci značka výrobku bola zachovaná, niektorí tradiční slovenskí výrobcovia už nefungujú, lebo boli predané majiteľom z iných členských krajín EÚ. Pri nákupoch vidíme, že len máloktorý slovenský spotrebiteľ sa prednostne zaoberá kvalitou výrobkov alebo pomerom kvality a ceny.
Potreba zvýšenia sebestačnosti Slovenska vo výrobe potravín
Vlády po roku 1998 považovali potravinovú sebestačnosť za anachronizmus. Situácia okolo COVID-19 ukazuje, že potravinová bezpečnosť nefunguje, štáty s prebytkom nemusia potraviny predať. EÚ nám nanútila podmienky prijatia za člena, ktoré nás diskriminujú dodnes, umelo zhoršili našu konkurencieschopnosť, našu výkonnosť a našu sebestačnosť. Podpory v priamych platbách nám EÚ začala poskytovať iba vo výške 15 % oproti priemeru, ktoré dostávali štáty EÚ-15. Tento rozdiel sa mal vyrovnať počas prechodného obdobia v roku 2013, ale aj v roku 2027 majú byť priame platby u nás iba 85 %. Diskriminácia sa presadzuje aj pri novelizáciách režimov vinárstva, cukrovarníctva, v mliečnom sektore, vo viazaných priamych platbách a pod. Zníženie používania agrochemikálií, ktoré nás znevýhodní, je súčasný príklad diskriminácie. Diskriminácia sa deje aj našou národnou „sebadiskrimináciou“, v štátnej pomoci, v dotáciách, v daniach, v úverovej, obchodnej a rozpočtovej agrárnej politike. SR nedorovnáva faktory konkurencie v podnikateľskom prostredí SR s priemernými podmienkami v EÚ, ani V-4.
Vzhľadom k silne globalizovanej agrárnej ekonomike je súčasná kríza spojená s pandémiou Covid - 19 a následných karanténnych opatrení ideálnou príležitosťou k posilneniu lokálnej ekonomiky (zvýšenie výroby a spotreby lokálnych produktov a služieb). Slovenské poľnohospodárstvo má značné problémy vo vzťahu k pôde, životnému prostrediu, biodiverzite, vode a krajine. Potravinová sebestačnosť sa v súčasnosti stala značne spolitizovanou problematikou. Spoločensky významnejšia by mala byť diskusia o potravinovej bezpečnosti než sebestačnosti. Prioritná úloha štátu je usilovať o zachovanie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska. Je potrebné zlepšiť starostlivosť o pôdu a udržovať a zvyšovať jej úrodnosť. Súčasne je nutné zabezpečiť výrobu bezpečných potravín a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vrátane plynulého zásobovania obyvateľstva. Nie za obrovské náklady vyrábať nekonkurencieschopné produkty a naplňovať koncept potravinovej sebestačnosti za každú cenu.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 by poľnohospodári mali byť podporení takými opatreniami ako je napr. zníženie dane z pôdy a dodržaním podmienok pôvodných nájomných zmlúv medzi Slovenským pozemkovým fondom a nájomcami.
Opatrenia na zlepšenie situácie
Na zlepšenie situácie v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve je potrebné prijať nasledovné opatrenia:
Prečítajte si tiež: Krok za krokom vývoj kuriatka
- Zefektívnenie „dobrej praxe“ nielen zo strany farmárov a agropodnikateľov, ale predovšetkým štátnej správy.
- Podpora rezortu ako celku, bez rozdeľovania poľnohospodárov na malých a veľkých.
- Obmedzenie cenovou politikou a oživením potravinársko-spracovateľského komplexu využívanie a znehodnocovanie pôdneho fondu monokultúrou technických plodín a vrátiť sa k diverzifikácii poľnohospodárskej výroby, nie len v rastlinnej výrobe, ale i v živočíšnej výrobe.
- Vykonanie ráznych krokov k zabezpečeniu potravinovej dostatočnosti a zdravotnej bezpečnosti v tejto oblasti.
- Prijať zásadné opatrenie na zefektívnenie „dobrej praxe“ nielen zo strany farmárov a agropodnikateľov, ale predovšetkým štátnej správy.
- Zabezpečiť výrobu bezpečných potravín a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vrátane plynulého zásobovania obyvateľstva.
Prečítajte si tiež: Od vajíčka po motýľa