Dunaj, jedna z najvýznamnejších európskych riek, je domovom pre rozmanité druhy rýb. Táto skutočnosť je dôležitá nielen pre rybárov, ale aj pre udržanie ekologickej rovnováhy. Slovensko, hoci nemá prístup k moru, sa môže pochváliť bohatým a rozmanitým svetom rýb vo svojich riekach, jazerách a priehradách. Tieto vody poskytujú domov pre širokú škálu druhov, od malých pstruhov v horských potokoch po majestátne sumce v hlbokých priehradách. Slovenské vody ponúkajú jedinečné príležitosti pre rybárov, milovníkov prírody a všetkých, ktorí si cenia biodiverzitu a ekologickú rovnováhu.
Ako Rozlíšiť Jednotlivé Druhy Rýb
Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili.
Tvar Tela
Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať.
Postavenie Úst
Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije. Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce.
Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu.
Prečítajte si tiež: Delikátne ryby na masle
Veľkosť a Rozmiestnenie Plutiev
Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená.
Sfarbenie a Tvar Plutiev
Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé.
Druhy Bielej Ryby na Slovensku
Medzi najbežnejšie druhy rýb, ktoré sa vyskytujú na Slovensku a sú často označované ako "biela ryba", patria:
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
- Kapor (Cyprinus carpio)
- Lieň (Tinca tinca)
- Karas (Carassius)
- Plotica (Rutilus)
- Jalec (Squalius)
- Zubáč (Sander lucioperca)
- Sumec (Silurus glanis)
- Šťuka (Esox lucius)
- Pstruh (Salmo trutta)
- Lipeň (Thymallus thymallus)
- Úhor (Anguilla anguilla)
Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto druhov:
Amur Biely (Ctenopharyngodon idella)
Amur biely je kaprovitá ryba pochádzajúca z východnej Ázie, konkrétne z povodia riek Amur a Jang-c’-ťiang. Má pretiahnuté valcovité telo s výraznou širokou hlavou a telo pokryté veľkými šupinami.
Prečítajte si tiež: Bezpečná príprava ryby pre deti
V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie amura je výlučne závislé na umelom výtere, ktorý sa realizuje v liahni pri teplote vody 22 - 25 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa.
Amur biely je všežravec, ktorého potravu spočiatku tvorí zooplanktón a zoobentos, no od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. V rybníku má biomelioračnú funkciu, pretože požiera vodné a pobrežné rastliny, čím pomáha udržiavať vegetáciu pod kontrolou. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi a niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu.
Amur biely je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka a dokáže prežiť v rôznych podmienkach. Na chov je pomerne nenáročný, stačí mu jazierko s minimálnym objemom 5 000 litrov, ďalší jedinci svojho druhu, priestor na plávanie a hustá vegetácia. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam sa stal vhodným meliorátorom v nadmerne zarastených ekosystémoch, ale aj v záhradných jazierkach po celom svete.
Kapor (Cyprinus carpio)
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. O kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj.
Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík a je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi.
Prečítajte si tiež: Príprava ryby vo vode
Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov.
Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Jeho chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Lieň (Tinca tinca)
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie.
Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky.
Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Karas (Carassius)
Karas pochádza z Ázie, konkrétne z oblasti východnej Číny. Rybári a chovatelia začali s jeho šľachtením pred viac ako tisíc rokmi počas dynastie Tang (618-907 n.l.). Karas bol pôvodne chovaný ako ryba pre potravinové účely, no vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a farebnej variabilite sa čoskoro stal obľúbeným domácim miláčikom a dekoratívnou rybou do záhradných jazierok.
Keďže ide o spoločenskú rybu, je vhodné ju chovať v skupinkách. Je to veľmi aktívna ryba, ktorá neustále pláva po celom jazierku, preto by malo mať jazierko objem minimálne 4 000 litrov a hĺbku aspoň 100 cm.
Hoci je karas studenovodná ryba, najlepšie sa jej darí pri teplote medzi 18°C a 24°C. Je schopná prežiť aj v nižších teplotách, ale teplotné šoky jej môžu spôsobiť stres a zdravotné problémy.
Prirodzený areál karasa obyčajného (Carassius carassius) zahŕňa celú Európu východne od Rýna až po východnú Sibír k povodiu rieky Kolyma, okrem západnej časti Škandinávie. Karas obyčajný je rybou husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd.
Svoju obrovskú fenotypickú plasticitu ukazuje karas aj za prítomnosti predátorov, kedy v populácii naopak prevládajú výrazne vysokí jedinci, čo zvyšuje ich únikovú rýchlosť. Karas obyčajný nevytvára početné a nápadné kŕdle, žije skrytým spôsobom života a aktívny je prevažne za súmraku. V potrave preferuje zooplanktón nad bentosom, hojne konzumuje aj detrit a vodné rastliny.
Karas pruský (Carassius gibelio) je sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z povodia Amuru, no v súčasnosti je rozšírený takmer po celej Európe a strednej Ázii. Vyznačuje sa vysokou ekologickou toleranciou, keďže dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, v silne znečistených vodách s nízkym obsahom kyslíka, či v meniacich sa teplotných pomeroch.
Jednou z jeho zaujímavostí je, že v mnohých populáciách sa rozmnožuje partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva.
Plotica (Rutilus)
Plotica lesklá (Rutilus pigus) obýva hlboké vody veľkých, subalpínskych jazier a veľkých až stredne veľkých riek. Vyskytuje sa v malých skupinách. Dorastá až do 45 cm celkovej dĺžky a hmotnosti 1 - 2 kg. Telo má pretiahnuté, bočne sploštené, s pomerne malou hlavou a rypákom, pod ktorým sú malé spodné ústa. Živí sa bezstavovcami, riasami a detritom. Osídľuje väčšie rieky a jazerá, kde sa zdržiava vo väčších hĺbkach pri dne. Z jazier, do ústí riek a do plytkých pobrežných vôd a ramien riek, migruje iba v čase neresu.
Jalec (Squalius)
Jalec hlavatý (Squalius cephalus) je rozšírená sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodne zo širokej oblasti Európy. Najčastejšie sa žije v menších riekach, väčších potokoch a pomaly tečúcich nížinných tokoch, ale zvláda aj horské potoky či veľké jazerá. Má valcovité, silné telo s veľkou zaoblenou hlavou. Jalec dorastá obvykle do dĺžky 30 cm a hmotnosti 1 kg, no výnimočne môže presiahnuť 60 cm a 5 kg.
Je to spoločenský druh, najmä v mladosti tvorí húfy, ktoré rednú s vekom, pretože veľké jedince sú často samotárske. Je všežravý, teda konzumuje larvy hmyzu, bezstavovce, drobné ryby, ale aj riasy, vodné rastliny, či ovocie padajúce do vody.
Zubáč (Sander lucioperca)
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) je významný zástupca čeľade ostriežovité a patrí medzi najväčších a najúspešnejších sladkovodných predátorov v európskych vodách. Uprednostňuje čisté, hlbšie rieky, priehrady a jazerá s mierne tečúcou alebo stojatou vodou a tvrdým piesčitým, či štrkovým dnom.
Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby.
Sumec (Silurus glanis)
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo.
V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Šťuka (Esox lucius)
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výlučne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce.
Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Cirkumpolárne rozšírená šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. Vyskytuje sa v čistých jazerách s vegetáciou, tichých nádržiach a stojatých vodách potokov malých aj veľkých riek. Šťuky žijú zvyčajne samotársky a sú vysoko teritoriálne. Dospelé jedince sa živia prevažne rybami, ale občas hojne aj žabami a rakmi, pričom bežný je aj kanibalizmus.
Pstruh (Salmo trutta)
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C.
Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne.
Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby.
Ekologické Hrozby a Ochrana Rýb v Dunaji
Bohužiaľ, Dunaj čelí mnohým ekologickým hrozbám, ktoré ohrozujú jeho rybiu populáciu. Medzi najzávažnejšie patria:
- Znečistenie vody: Priemyselné a poľnohospodárske znečistenie, ako aj nesprávne zaobchádzanie s odpadmi, vedú k zhoršeniu kvality vody.
- Regulácia rieky: Úpravy toku Dunaja, výstavba priehrad a kanálov narúšajú prirodzené prostredie rýb a ich migračné trasy.
- Nadmerný rybolov: Nelegálny a neregulovaný rybolov môže viesť k vyčerpaniu populácií niektorých druhov rýb.
- Invázne druhy: Zavlečenie nepôvodných druhov rýb môže narušiť ekosystém a ohroziť pôvodné druhy.
Na ochranu rýb v Dunaji je nevyhnutné:
- Zlepšiť kvalitu vody: Zavedenie prísnejších environmentálnych noriem a efektívne čistenie odpadových vôd.
- Obnoviť prirodzené toky riek: Odstránenie bariér a revitalizácia brehov Dunaja.
- Regulovať rybolov: Zavedenie prísnych pravidiel rybolovu a efektívny monitoring.
- Kontrolovať invázne druhy: Zabrániť šíreniu nepôvodných druhov rýb a monitorovať ich vplyv na ekosystém.
Rieka Slaná a ekologická katastrofa
Ekologická katastrofa na rieke Slaná trvá už rok. Z bývalej bane v Nižnej Slanej do nej vyteká kontaminovaná voda. Od leta je vyhlásená mimoriadna situácia. Vyteká iba silne mineralizovaná banská voda s vysokou koncentráciou prírodných látok,“ vysvetlil rezort hospodárstva. Prostriedky na sanáciu musí vyčleniť rezort financií.
Rieka Odra a hromadný úhyn rýb
Za letným masovým úhynom rýb v Odre sú s najväčšou pravdepodobnosťou náhle zvýšenie salinity (slanosti) a s tým súvisiace rozšírenie toxickej riasy. V záverečnej správe to uvádzajú nemeckí experti. Správa tak potvrdila skoršie predpoklady expertov. „Úhyn rýb v Odre je závažnou ekologickou katastrofou. Pre vysoký obsah soli sa v rieke rýchlo rozšírila riasa Prymnesium parvum, ktorá svojou toxicitou zabíja ryby. Napríklad hydrologický úrad BfG analyzoval vzorky vody kvôli možnej prítomnosti ťažkých kovov. Kvitnutie rias spôsobila súhra niekoľkých faktorov. Poľskí vedci vo štvrtok (29. augusta do 8. septembra odobrali celkovo 221 vzoriek vody z rôznych úsekov Odry. Riasy boli v 78 percentách vzoriek. Podľa Koladovej sa v Poľsku doteraz tento druh riasy nepotvrdil. Kvitnutie rias podľa IOS spôsobila súhra niekoľkých faktorov. Uprostred leta takmer dva mesiace nepršalo, čo viedlo k poklesu hladiny.