Úvod
Ovčí syr a bryndza sú významnou súčasťou slovenskej kuchyne a kultúry. V posledných rokoch však čelia výrobcovia ovčieho syra a bryndze rôznym výzvam, vrátane rastúcich nákladov na suroviny a konkurencie zo zahraničia. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu vo výkupe ovčieho syra, jeho cenu, trendy a výzvy, ktorým čelia slovenskí producenti.
Rastúca cena ovčieho mlieka
Medziročne stúpla cena ovčieho mlieka, ktoré vykupujú slovenskí producenti bryndze od prvovýrobcov, v priemere až o 15 percent. Kým vlani sa jeho cena pohybovala v rozpätí od jedného eura do 1,1 eura, teraz sa šplhá až do výšky 1,4 eura. Tento nárast cien ovčieho mlieka má priamy vplyv na cenu ovčieho syra a bryndze.
Faktory ovplyvňujúce cenu ovčieho syra
Cenu ovčieho syra ovplyvňuje viacero faktorov, medzi ktoré patria:
- Cena ovčieho mlieka: Ako už bolo spomenuté, cena ovčieho mlieka je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim cenu ovčieho syra.
- Náklady na výrobu: Medzi náklady na výrobu patria náklady na prácu, energie, dopravu a balenie.
- Ponuka a dopyt: Ponuka a dopyt po ovčom syre tiež ovplyvňujú jeho cenu. V prípade, že je dopyt vyšší ako ponuka, cena zvyčajne stúpa.
- Konkurencia: Konkurencia zo strany iných výrobcov ovčieho syra a bryndze, ako aj zo strany dovozcov, môže ovplyvniť cenu ovčieho syra.
- Sezónnosť: Výroba ovčieho mlieka a syra je sezónna záležitosť, čo ovplyvňuje aj cenu.
Produkcia a spracovanie ovčieho mlieka na Slovensku
Ročne sa na Slovensku vyprodukuje približne 18 miliónov litrov ovčieho mlieka. Veľké podniky vykúpia približne 10 miliónov litrov, zvyšok sa spracuje na drobno na salašoch. Bryndzu vo veľkom dnes na Slovensku vyrába deväť tradičných prevádzkarní a mliekarní s produkciou vyššou ako 40 ton. Na ďalších asi dvoch stovkách salašov sa vyrába sezónne. Celková ročná produkcia bryndze na Slovensku je asi 4000 ton. Najviac vyprodukuje bryndziareň vo Z. Slatine.
Slovenská bryndza ako chránené zemepisné označenie
"Slovenská bryndza" je zapísaná do registra ako chránené zemepisné označenie pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Nariadenie Komisie Európskej únie (ES) č.676/2008, zo dňa 17.7.) na žiadosť Slovenskej republiky. Slovenská bryndza je chránené zemepisné označenie v Európskej únii a je vyrobená z ovčieho mlieka. V kódexe je zakotvené, že bryndza má mať najmenej 51 percent ovčej zložky.
Prečítajte si tiež: Využitie pozinkovaného plechu
Výzvy pre slovenských producentov ovčieho syra a bryndze
Slovenskí producenti ovčieho syra a bryndze čelia viacerým výzvam, medzi ktoré patria:
- Rastúce náklady na suroviny: Rastúce náklady na ovčie mlieko a ďalšie suroviny zvyšujú výrobné náklady a znižujú ziskovosť.
- Konkurencia zo zahraničia: Na slovenskom trhu je prítomná aj dovezená bryndza, ktorá má pramálo spoločné s tou, ktorá sa vyrába na lúkách našich podhorských salašov z čistej ovčej hrudky.
- Nedostatok informácií u spotrebiteľov: Mnohí spotrebitelia nie sú dostatočne informovaní o rozdieloch medzi pravou ovčou bryndzou a bryndzou s nižším podielom ovčej zložky.
- Klesajúce stavy oviec: Stavy oviec sú oproti minulému roku stále nízke. Z ovčieho sa nevyrobí toľko syra ako z kravského, ale nedá sa z neho falšovať bryndza.
Možnosti pre zlepšenie situácie
Na zlepšenie situácie slovenských producentov ovčieho syra a bryndze je potrebné:
- Podpora prvovýrobcov: Podpora prvovýrobcov ovčieho mlieka, napríklad prostredníctvom dotácií, môže pomôcť znížiť náklady na suroviny.
- Podpora spracovateľov: Je dôležité podporiť aj spracovateľov ovčieho mlieka, aby mohli investovať do modernizácie a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.
- Zvýšenie informovanosti spotrebiteľov: Je potrebné zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o výhodách pravej ovčej bryndze a o rozdieloch medzi ňou a bryndzou s nižším podielom ovčej zložky.
- Propagácia slovenskej bryndze: Je dôležité propagovať slovenskú bryndzu ako kvalitný a tradičný výrobok, ktorý má pozitívny vplyv na zdravie.
- Ochrana označenia "Slovenská bryndza": Je potrebné dôsledne chrániť označenie "Slovenská bryndza" a zabrániť falšovaniu tohto výrobku.
- Podpora chovu oviec: Podpora chovu oviec môže pomôcť zvýšiť produkciu ovčieho mlieka a znížiť závislosť od dovozu.
Príklady dobrých praktík
- Agrofarma, spol. s r.o.: Od roku 1992 stavia na dlhoročných tradíciách poľnohospodárstva a mliekarenstva v regióne. Nachádza sa v okrese Ilava, v malebnom prostredí chránenej krajinnej oblasti Bielych Karpát, pri hraniciach s Českou republikou. Dominantou živočíšnej výroby je chov oviec. Osobitnú pozornosť venuje chovu plemenných baranov. Obhospodaruje 879 ha pôdy.
- Salašníctvo a chov oviec v Červenom Kameni: Salašníctvo a chov oviec sa k Červenému Kameňu viaže od počiatkov vzniku samotnej obce. Každá domácnosť chovala ovce, niektoré gazdovstvo vlastnilo aj 10 kusov. Z mlieka jednej ovce sa vyprodukovalo počas 6 mesiacov cca 6-8 kg syra. V roku 1927 bola v obci založená 1. akciová mliekareň, ktorá združovala 40 gazdov.
Predaj z dvora a legislatíva
Predaj z dvora je možnosť pre farmárov predávať svoje produkty priamo konečnému spotrebiteľovi. Predávať len priamo konečnému spotrebiteľovi. získalo. maloobchodným prevádzkarňam môžu len samotné maloobchodné prevádzkarne. nariadenia vlády č. 360/2011 Z. z. iné pravidlá. „malé množstvo“ mlieka. konečného spotrebiteľa. jednému spotrebiteľovi, ale nie počtom takýchto spotrebiteľov. menia. mlieko. tvaroh alebo bryndzu. a hygienu. vopred baliť do spotrebiteľských obalov. alebo látok dodržané predpísané ochranné lehoty. Okrem toho surové mlieko musí pochádzať od: kráv, ktoré patria do stáda bez brucelózy alebo úradne bez brucelózy, a stáda, ktoré je úradne bez tuberkulózy, oviec alebo kôz, ktoré patria do chovu bez brucelózy alebo úradne bez brucelózy, a ak sa kozy držia spolu s kravami, musia byť tieto kozy prehliadané a testované na tuberkulózu. Hygienické podmienky získavania mlieka na predaj z dvora Nariadenie vlády č. 360/2011 Z. z. mlieka. byť udržiavané v dobrom technickom a hygienickom stave. nadojení schladí na teplotu najviac +8 °C a najmenej +4 °C. dvoch hodín od nadojenia predať konečnému spotrebiteľovi. teplotu najviac +8 °C a najmenej +4 °C. spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín od nadojenia. uskutočňovať len na mieste chovu na produkciu mlieka. konzumáciou je potrebné surové mlieko prevariť. Informácie pre konečného spotrebiteľa podľa § 4 ods. 14 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. rok po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.
Prečítajte si tiež: Predaj zemiakov priamo od pestovateľa
Prečítajte si tiež: Trh s hliníkovým plechom na Slovensku