Svadba je jedným z najdôležitejších dní v živote a svadobná torta je neoddeliteľnou súčasťou oslavy. Okrem samotnej chuti torty, hostia s očakávaním sledujú aj jej výzdobu, pričom najväčšiu pozornosť často púta figúrka na vrchu torty. Tento článok sa zameriava na inšpirácie pre svadobné vykrajovačky, recepty a nápady pre dokonalú svadobnú tortu.
Figúrky na svadobnú tortu: Dotyk elegancie a humoru
Svadobná torta je pochúťka, avšak, všetci hostia čakajú na zaujímavé figúrky na svadobnej torte. To je najrozumnejšie, pretože jete aj očami. Zaujímavé figúrky na svadobnú tortu zobrazujúce mladý pár sú jedným z najviac fascinujúcich spôsobov, ako takúto tortu ozdobiť. Správne zvolené, prinesú svadobnej torte pozornosť. Figúrky na svadobnú tortu dávajú torte elegantný alebo ľahko vtipný vzhľad.
V našej ponuke nájdete modely, ktoré vás iste oslovia. Patria medzi ne novomanželia v elegantných pózach, rovnako ako tie, ktorí predstavujú alebo robia niečo vtipné, napríklad ženích lezie na strom. Takáto rozmanitosť návrhov znamená, že si na svoju svadobnú hostinu môžete vybrať postavu, ktorá najlepšie vyhovuje vášmu poňatiu. Nami dodávané figúrky sú vyrábané z polyrezínu, porcelánu, prípadne s prvkami z tylu. Ide o nejedlé dekorácie, ktoré môžete používať opakovane.
Nechajte svoj svadobnú tortu rozpovedať váš milostný príbeh prostredníctvom figúrky na svadobnú tortu. Prinášame všetky módne nejedlé dekorácie, aby vyhovovali nekonečnému radu svadobných štýlov, od rustikálnych figúrok cez vintage štýl až po vtipné motívy. Dodávame precízne vyrábané kúsky, ktoré sa nachádzajú v našej kolekcii ozdôb na tortu, jedinečné, vtipné, tradičné, športové, štýlové figúrky, z ktorých si každý vyberie podľa svojho vkusu. Figúrky na tortu v podaní ženícha a nevesty sú vyrábané z porcelánu alebo ľahkého polyrezínu aj čistého akrylu. Vyberať si môžete z celého radu štýlov aj rozmerov. Ak ide o svadobnú tortu, existuje veľa nápadov na jej ozdobenie. Pozrite si našu bohatú ponuku dekorácií. Vybranú figúrku potom stačí jednoducho umiestniť na tortu. Všetky modely sú plne umývateľné, takže sú vhodné na ďalšie použitie a aj na odloženie na pamiatku vášho dňa D.
Recepty na svadobné koláčiky a zákusky
Okrem torty sú na svadobnej hostine obľúbené aj menšie koláčiky a zákusky. Tu je niekoľko receptov na inšpiráciu:
Prečítajte si tiež: Materiály a typy vykrajovačiek na koláče
Snehové pusinky
Surové čerstvé vajcia rozklepneme na dve časti a rozdelíme ich do dvoch misiek tak, že do jednej dáme len bielka a do druhej žĺtka, tie použijeme na úplne iný recept. Bielka z vajec, ktoré sme si dali do misky začneme šľahať mixérom. Poriadne pevný sneh kladieme na vymastený plech po lyžičke a robíme kôpku, alebo ich dávame do plateného vrecúška so špičkou a formujeme ozdobnú snehovú pusinku. Robíme ich rovnakej veľkosti a kladieme ich od seba tak, aby sa nám pri pečení nezlepili.
Čokoládové šuhajdy
V hrnci nad parou si roztopím stužený tuk, prisypem BB puding, kakao a práškový cukor, dobre zamiešam. Hrniec odoberiem z pary a lyžičkou nalievam polevu do košíčkov. Do rozdrvených keksov, som postupne pridala mleté orechy, práškový cukor, rum a trošku mlieka, na hrot noža pravú vanilku a všetko som spolu v miske spracovala do pevnejšej masy. Takouto hustejšou masou, som dvoma lyžičkami plnila pripravené košíčky, zaliala čokoládovou polevou a dozdobila vlašským orechom. Na zaschnuté čokoládové šuhajdy nalievam lyžičku čokolády a na to orech.
Labkové koláčiky
S preosiatou múkou spojíme maslo, pridáme mandle, cukor, škoricu, kakao, postrúhanú citrónovú kôru, mleté klinčeky, žĺtky a zamiesime cesto, ktoré necháme hodinu v chlade odpočívať. Potom kúsky cesta povtláčame do nevymastených labkových formičiek asi do troch štvrtín, poukladáme na plech a pečieme v rúre pri teplote 160 °C približne 20 minút. Tip: Pečenie si sledujeme, lebo cesto je kakaové hnedé a ťažko rozoznať ich upečenie. Malo by sa od krajov odliepať, preto ich neplníme až do vrchu, ľahšie to poznáme.
Rožteky
V miske zmiešame zmäknuté maslo, cukor, žĺtok, orechy a nakoniec zapracujeme múku. Ráno cesto z chladu vyberieme, necháme približne 2 hodiny postáť v kuchyni, aby zmäklo a ľahšie sa s ním pracovalo. Cesto na múkou posypanej doske valčekom rozvaľkáme na 5 mm hrúbku, nožíkom si ho podrežeme a formičkou vykrojíme rožteky, ktoré poukladáme na plech prikrytý mastným papierom. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C.
Medovníčky
Cesto dobre vypracujeme a vložíme do pomúčenej nádoby, prikryjeme a na chladnom mieste necháme zrieť najmenej 4 dni, no môže to byť aj niekoľko mesiacov. Vykrojené medovníčky kladieme na vymastený plech. Pečieme ich v rozohriatej rúre na 200 - 220°C musia mať zlatohnedú farbu. 1 bielok vyšľaháme na sneh so 130 g práškovým cukrom, ktorý 3 x preosejeme. Ak chceme mať tmavšie medovníčky, tak ich rozšľahaným vajíčkom natierame pred pečením, ak chceme povrch svetlejší, natierame ich hneď po vybratí z rúry - priamo na plechu.
Prečítajte si tiež: Materiály vykrajovačiek na medovníky
Tradičné svadobné zvyky a povery
Svadby sú spojené s mnohými tradíciami a poverami. Niektoré z nich sa týkajú aj jedla a zabezpečenia prosperity pre novomanželov.
Štedrovečerné zvyky a ich prenos do svadobných tradícií
Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali peniaze. Kládli sa pod taniere, alebo pod obrus. Tento zvyk však znamenal jediné, aby ich rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba. Gazda potom rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho dal kúsok. Na slávnostnom stole preto nesmeli chýbať oplátky, med, cesnak a jablko, ktoré sa vždy krájalo priečne na polovicu. Po dobrej kapustnici prišiel ďalší chod a to bobáľky s makom, hrachová kaša, varené slivky, ryba so šalátom, alebo so zemiakmi.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú. Po večeri sa rodina opäť krátko pomodlila a hlava rodiny, alebo jej najstarší člen sa Bohu poďakoval za jedlo a pitie, ktoré im doprial. U nás sa až po polnoci podávala upečená hydina, hus, kačka alebo morka. Večera bola len oplátky s medom a cesnakom, bobáľky s makom, najlepší varený hrach a slivky bez mäsa. Jedlo sa lyžicou z jednej bielej kovovej misky s uškami, ktorú mám dodnes. Hlava rodiny bola babka, potom mama a otec, ktorý nám zavinšoval všetko dobré, aby sme sa tu takto v zdraví, šťastí všetci stretli aj na budúci rok. Potom babka rozdávala, aby sa nám každému do ušlo do ruky jedno jablko, orech, figy, datle, pomaranč, mandarínku a banán. Pamätám sa, že sme mali aj svätojánsky chlieb (karob) a pravý lusk vanilky, potom sme ho už roky nevideli. Od stola odchádzala len babka a my sme museli z každého jedla ochutnať a byť ticho a nehundrať, aby sme všetko zjedli aj po celý rok.
Tieto zvyky a povery sa často prenášajú aj do svadobných tradícií, aby zabezpečili novomanželom šťastie a prosperitu.
Inšpirácie pre dievčatá a mládencov
Svadobné prípravy sú náročné, ale aj vzrušujúce. Dievčatá a mládenci by si mali tento deň užiť a spraviť ho nezabudnuteľným.
Prečítajte si tiež: Vianočné pečivo
Dievčatá: Príprava a tradície
Okrem výberu šiat a doplnkov, dievčatá sa venujú aj príprave na rôzne zvyky a tradície. Napríklad, na Barboru sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň. Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku. Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene pri ktorom ako prvá vetvička rozkvitne.
Mládenci: Zabezpečenie šťastia a prosperity
Mládenci by mali pamätať na rôzne zvyky, ktoré majú zabezpečiť šťastie a prosperitu pre rodinu. Na Katarínu by mal vojsť do domu najprv muž, aby priniesol rodine šťastie. Na Ondreja, 30. novembra, sa dievčatá venovali vešteniu, aby zistili viac o svojom budúcom partnerovi.
Kapustnica: Tradičná polievka nielen na Vianoce
Do hrnca si dáme masť a speníme na kocky nakrájanú cibuľku. Pridáme na kolieska nakrájanú klobásu, prisypeme červenú papriku, aby polievka dostala červenšiu farbu, zamiešame a hneď pridáme ošúpané na kocky nakrájané zemiaky s vodou. Všetko spolu zamiešame, osolíme, okoreníme mletým čiernym korením, novým korením, bobkovým listom, rozdrvenou rascou a podľa potreby osladíme cukrom. Ochutnáme, a ak je málo kyslá dolejeme vodu z kapusty, alebo soľ. Kapustu nepremývame, aby v nej ostala kapustová kyslosť a všetky potrebné výživné látky. Vianočnú kapustnicu môžete vylepšiť, sušenými slivkami, niekedy pridáme cestovinu, alebo zjemníme sladkou smotanou. Kapustnica zasýti a je výborná pri prechladnutí a chrípkach. !!!
Najlepšia kvasená kapusta je pripravovaná doma. Pripravíte si ju podľa svojej chuti a s tým určite budete spokojní. Dáte si do nej ingrediencie také aké máte najradšej. Príprava kyslej, alebo kvasenej kapusty je rôzna, to už závisí len na vás. Takáto vitamínová bomba bude po ruke celú zimu. Kyslá kapusta je aj antioxidantom a požieračom tuku. Pre všetky svoje blahodarné účinky sa už pradávno zaradila na prvé priečky najzdravších potravín vôbec. Kyslú kapustu by sme mali jesť surovú, ale nezanedbateľné účinky na zdravie má aj vo forme šalátov či tepelne upravená. Vedecké výskumy potvrdili, že kyslá kapusta pozitívne bojuje proti rakovinotvorným bunkám, alebo samotným nádorovým ochoreniam. Podporuje aj náš mozog, nervy, tvorbu červených krviniek, rast buniek, funkciu svalov, bojuje proti infekciám a vírusom. Používa sa surová, varená, na šaláty, polievky, ako príloha k mäsu. Dá sa kombinovať s veľkým množstvom pokrmov, preto sa bez nej nezaobíde ani česká, nemecká, rakúska, poľská, či ruská kuchyňa. Narezanú kapustu dobre premiešame s himalájskou soľou, prísadami a necháme postáť. Kapustovú šťavu zo suda nevylievame, aj keď sa nám zdá ako prebytočná, nie je tomu tak, lebo v šťave je rozpustená himalájska soľ, vitamíny a iné výživné látky. Kapustu natlačíme do suda najviac do 85 % objemu, pretože pri kvasení kapusta v sude zväčší objem a šťava môže zo suda vytekať. Ak nám už šťava zo suda vyteká, túto odoberieme do fľaše a po vykvasení kapusty, keď klesne hladina šťavy vlejeme ju späť do suda. Kapustu necháme kvasiť asi 21 dní pri teplote 15 - 16 °C, max. Vykvasenú kapustu skladujeme v chlade, tme a dobre zatvorenú. Do vodného uzáveru môžeme priliať trocha jedlého oleja, ktorý zamedzí vyparovaniu vody z uzáveru a zároveň je potrebné byť opatrný, aby sa olej nepokazil. Rezanú kapustu je nutné spracovať čo najskôr.
Zemiakový šalát: Klasika na svadobný stôl
Do vody dáme variť zemiaky v šupke. Z uvarených zemiakov stiahneme šupku a necháme vychladnúť. Vajíčka si uvaríme na tvrdo, ošúpeme. Pripravené zemiaky a vajíčka pretlačíme cez klasické koliesko na šaláty do misky v ktorej už máme trochu šťavy z kyslých uhoriek, pridáme, cukor, soľ, korenie, na kocky nakrájané kyslé uhorky a zľahka premiešame. Pridáme majonézu, premiešame a nakoniec vmiešame mrkvu s hráškom, tak aby nám mrkva ostala celá.
Medové rezy: Sladká bodka na záver
Maslo (smetol), cukor, med, mlieko, vajcia, dám rozpustiť do misky nad parou. Keď je teplé - rozpustené, odstavím z pary, vsypem múku so sódou bikarbónou zamiešam vareškou a potom na doske cesto dôkladne spojím. Cesto musí byť tak spracované ako na rezance. Teplé cesto rozdelím na 3 časti, rozvaľkám na veľkosť plechu. Každú časť upečiem samostatne na mastnom papieri, na opačnej strane plechu vo vyhriatej rúre na 200 °C. Z mlieka a s 3 lyžicami hrubej múky uvarím hustú kašu. Do rozmiešaného masla s cukrom primiešam vychladnutú kašu, potriem pláty plnkou, poukladám na seba, zaťažím, dám do studenej tatranskej špajzy vychladnúť. Tým, že sú pláty zaťažené, dobre sa spoja s plnkou, pláty sa napijú, zmäknú, budú sa lepšie krájať. Povrch bude rovný, čo je dobré keď vrchný plát natriem tenkou vrstvou marmelády (džemu, lekváru) a polejem čokoládovou polevou. Tuk rozpustím v miske nad parou, do teplého zamiešam polámanú čokoládu a miešam, kým sa nerozpustí. Naplnené pláty dávam do chladu prikryté a zaťažené, aby sa vyrovnali, spojili a zmäkli. Ľahšie sa s nimi pracuje. Pláty sú pórovité a marmeláda zabráni tomu, aby sa čokoláda dostala hlboko do plátu. Na povrch občas dávam citrónovú polevu, alebo jednoducho posypem práškovým cukrom. Smetol, má inú konzistenciu aj bod zadymenia keď sa používa na pečenie plátov. Plnka má lepšiu lahodnú chuť keď používame maslo, nemusí sa v spojení s kašou zraziť.
Vianočka: Symbol hojnosti a šťastia
Do vykysnutého kvásku dolejem zbytok teplého mlieka. Pridám vajce, rozmiešam a prisypávam preosiatú múku so soľou. Keď mám zapracovanú 2/3 tiny múky, pridám roztopené maslo, nie horúce a dosypem múku a vyhnetiem. Pred koncom pridám posekané hrozienka brusnice. Vykysnuté cesto si dám na olejom natretú dosku, rozdelím na 3 časti a jednu časť delím na 3 diely. Diely si vygúľam, rozvaľkám na kolesá, stočím do rožteka a zpletiem 3 valčeky. Dostanem 3 pletence. Dva pletence priložím tesne k sebe a tretí položím na ich vrch. Vianočku spojím na koncoch, preložením na olejom potretý plech. Potriem žĺtkom rozmiešaným s vodou. Vianočku nechám vykysnúť na teplom mieste. Po upečení preložím na dosku a horúcu vianočku orosím vodou. Na posypanie vianočky používam mak, sezamové semienka, orechy, alebo celé mandle.
Mýtické bytosti a ich vplyv na svadobné tradície
Ako som zhruba pred mesiacom písal, Slovania mali veľmi silný vzťah k vode. Zodpovedá tomu aj množstvo vodných démonov alebo duchov. Naši predkovia si zosobňovali energetické sily prameňov, potokov, jazier, … Názov pochádza od "viliti" = byť posadnutý, "vilý" = bláznivý. Vedia veštiť a vyznajú sa v liečení, predovšetkým tie, ktorých prameň má liečivú moc. Rodia sa z rosy, hlavne keď prší a svieti slnko - vytvára sa dúha. Ľudová kultúra ich popisuje ako krásne dievčatá s priesvitným telom v bielom šate s dlhými zlatými alebo rusými (u rusaliek) vlasmi. Vlasy sú zdrojom ich života a sily, strata jediného pre ne znamená smrť. S obľubou spievajú a tancujú v kruhu (vilino kolo na Balkáne). Toto miesto sa dá spoznať podľa vyššej trávy, jahôd alebo podľa húb rastúcich v kruhu či v polkruhu. Sú schopné meniť sa na zvieratá, najčastejšie v labute ale aj v kone, sokola, ba aj vlka. Radi chodia na lov na koni alebo jeleňovi. Ich vzťah k ľuďom býva priaznivý (zvlášť k mladým mužom, ktorým venujú svoju lásku a pomoc v živote i v boji s nepriateľom). Srbskí junáci mali často vílu za "posestrinu" - zvolená sestra, ktorá ich chráni a obdarúva. K svadbe s mužmi dochádza aj nedobrovoľne: keď sa mládenec zmocní jej odložených labutích krídiel alebo uzdy. Keď víla získa veci späť alebo keď sa jej odstrihnú vlasy, zmizne. Víly sa však vedia aj pomstiť. Najmä za urážky, za vyrušenie pri ich tancovačkách alebo za neuposlúchnutie ich pokynov. Môžu človeka pomiasť na rozume a potom sa z neho stáva vilovnjak čiže blázon. Zlé skutky robia hlavne čierne vodné víly, ktoré strašia alebo topia kúpajúcich sa mladíkov, zvádzajú z ciest pútnikov, nedovoľujú smädným piť zo svojho prameňa, na mori prenasledujú a potápajú koráby. Aby si ľudia naklonili víly, prinášajú im obete (hlavne k prameňom): koláče, poľné plody, kvety, pestré stužky rozvešiavané po stromoch a pod. V Bulharsku sa v letnom období oslavoval samovilský sviatok, spojený so zbieraním a viazaním kvetov, so spevmi a s rôznymi obradmi pri západe slnka.
Rusalky Názov vznikol pravdebodobne zo slova "rusá"- podľa farby vlasov alebo vo význame rieka (ruslo = riečište, vodný prúd). Ak si rusalka začala rozčesávať vlasy, mohla spôsobiť aj povodeň. Boli to víly, ktorých duše pochádzali z "maviek". Mavky (majka, navja) boli duše z predčasne zomretých dievčat, utopených, sebevrahov a pod. V období Rusalských sviatkov topili ľudí alebo ich ušteklili k smrti, ak neuhádli ich hádanky. Okrem toho rúcali mosty, hrádze, ničili rybárom siete a na mori potápali lode.
Vo svojom prostredí vystupuje vodník individuálne (sám) a voči ľuďom väčšinou nepriateľsky. Najradšej sa zdržuje v čiernych vodách. Smutné skúsenosti s ním majú najmä mlynári, rybári a plavci. Preto sa s ním naši predkovia snažili pomeriť obeťami (väčšinou zvieracími): kone, kravy, ovce, čierne capy, čierne svine, čierne kohúty, husy, kačice, ryby; niekedy sa však uspokojil aj s chlebom, maslom a vínom. Vodníkova podoba sa kraj od kraja líši. Ruský vodjanoj bol holohlavý starec s nafúknutým bruchom a lícami. Mal vysokú sieťovú čapicu, opasok z vodnej trávy a husie nohy. Baltská podoba vodníka bola takáto: rohatý, bezprstý a bezpätý čertík lietajúci tiež vzduchom. Českí vodníci mali zelené punčochy, nohavice z teľaciny, žltý kabát, zelené oči (pravé škuľavé) aj vlasy (stále z nich kvapkala voda). Ľudové bájky ho obliekali do červeného alebo zeleného kabáta s veľkými šosmi (z jedného kvapkala voda). Na hlave mal klobúk zdobený veľkou kyticou. V ruke držal zelený prútik, ktorým si otváral vodu. Slovinskí vodeni sa skôr podobali horárovi, mocnému parobkovi alebo dedovi. Voden mal veľké fúziská, po pás bol zelený, v dolnej časti rybí. Inokedy nosil pestré spodky, zelenú sukňu, červenú čiapku a strieborné alebo sklenené črievice. Ostatné vlastnosti boli viac-menej zhodné. Vedel sa premieňať na zvieratá (hlavne vodné), cez deň sa skrýval v hlbinách, v noci vychádzal na breh, odpočíval a česal si vlasy. V zime spal a prebúdzal sa až na jar, keď zlostne lámal ľad a rozburoval vodnú hladinu. Kvapku vody vedel premeniť v rozvodnenú rieku. Mlynárom a rybárom robil darebné kúsky, prevracal loďky, trhal siete, pomstieval sa za pohanu, kúpajúcich sťahoval do vody a ich duše väznil v hrnčekoch. Pokiaľ nebol ženatý s vodnou pannou, lákal k sebe dievčatá a ženil sa s nimi - známkou vodníkovej svadby bola povodeň. Ak sa dievčaťu podarilo z vodníkovej moci utiecť, ako pomstu zabil ich dieťa. Vyložene zlou obdobou vodníka bol ruský bolotjanyk, žijúci v bažinách a očeretjanyk, ktorého domovom boli močiare a trstiny. Pomáhal, iba keď bol v dobrej nálade; vtedy naháňal rybárom ryby, chránil husy, kačice, ryby aj včely (preto sa mu obetovával prvý roj). Neškodný bol obvykle v piatok, ktorý mu bol zasvätený. Ochranou proti vodníkovi boli niektoré rastliny ako palina, papraď či tolita. Chytiť ho bolo možné húžvou upletenou z deviatich druhov lyka a farebných tkanín. Zvlášť nebezpečné bolo pre neho "klokočí" posvätené na Kvetnú nedeľu, ktoré ho mohlo zahubiť. Na dalmátskom pobreží to boli bytosti napoly rybie a napoly ľudské, ktoré v noci vyliezali na breh a osvecovali ho svietiacimi kameňmi. Kto sa ich zmocnil, mal šťastie celý život.Stichija Čarodejnica žijúca vo vode, ktorá sťahovala ľudí do hlbín riek a jazier (Bulharsko).
Tieto mýtické bytosti a ich príbehy prenikli do ľudových tradícií a zvykov, ktoré sa dodnes odrážajú v rôznych svadobných rituáloch a poverách.