Poplatok za balenie jedla môže pri nákupe prekvapiť a navýšiť celkový účet o desiatky centov. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) upozorňuje, že problematika spoplatňovania obalov na jedlo je nejasná nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre samotných podnikateľov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa v tejto oblasti orientovať, aké sú práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich, a ako do toho vstupuje Slovenská obchodná inšpekcia.
Povinnosti gastro prevádzok a donáškových služieb
Gastro prevádzky a donáškové služby sú povinné riadiť sa zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorý ich zaväzuje predávať jedlo v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť. Túto povinnosť si však plnia odlišným spôsobom.
Reštaurácie a balenie jedla
Reštauráciám stačí, ak zákazníkovi naservírujú jedlo na tanier, bez ohľadu na to, či je plastový alebo porcelánový. Ak však spotrebiteľ požaduje akýkoľvek iný obal, v ktorom by si jedlo mohol odniesť, predávajúci si takýto obal môže účtovať. Spotrebiteľ musí byť o cene vopred informovaný, napríklad prostredníctvom cenníka reštaurácie.
Donáškové služby a balenie jedla
Iná situácia nastáva pri rozvoze a donáškových službách, ktoré nepodávajú zákazníkovi jedlo priamo vo svojej prevádzke, ale zabezpečujú jeho dovoz na dohodnuté miesto. V tomto prípade si nemôžu splniť povinnosť servírovať jedlo v hygienicky vyhovujúcom obale naporcovaním na tanier. Aby bolo objednané jedlo doručené spotrebiteľovi v požadovanej kvalite, nevyhnutnou podmienkou je jeho zabalenie do obalu, ktorý ho ochráni pred kontamináciou. Z uvedeného dôvodu je predávajúci pri rozvoze a donáške jedla povinný poskytnúť spotrebiteľovi hygienicky nezávadný obal.
Problémy s poplatkami za obaly pri donáškových službách
Viaceré donáškové služby si zákon vykladajú po svojom a účtujú si poplatky za obaly. Napríklad, nie je výnimočné, ak vám v Bratislave ku každému objednanému jedlu pripočítajú 50 centov za polystyrénový box alebo škatuľu na pizzu.
Prečítajte si tiež: Koľko času majú strany v súdnom konaní?
Agregátor donáškových služieb Bistro.sk uviedol, že intenzívne komunikuje s partnermi, keďže priamo reštaurácie definujú ceny, za ktoré dochádza k nákupu/objednávke jedla, vrátane ceny za prepravu a iných poplatkov s tým súvisiacich. Portál Bistro.sk zabezpečuje sprostredkovanie a možnosť objednávania online jedla z daných reštaurácií.
Zákonná povinnosť predávajúceho a účtovanie poplatkov za obal
Podľa § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Obal nemôže byť spoplatnený na základe tohto zákona. Zákon jasne hovorí o tom, že predávajúci má povinnosť, aby výrobok predával v hygienických obaloch, prípadne výrobok počas predaja balil do hygienického obalu, ak to vyžaduje povaha konkrétneho produktu. Náklady za obal a balenie produktu hradí predajca.
Kedy môže byť účtovaný poplatok za obal?
Účtovanie poplatkov za obal na jedlo nie je dovolené, ak predávate jedlo „so sebou”, prípadne robíte roznášku jedla. Za obal vám môže byť v gastro prevádzke účtovaný poplatok, ak požadujete, aby vám predajca zadovážil iný obal, než aký poskytuje bezplatne (napr. pri „odnesení neskonzumovaných pokrmov“ z reštaurácie). V takom prípade je možné účtovať obal z titulu predaja samostatného tovaru, ktorý súčasne nie je bezprostredne spojený s poskytovaním reštauračných služieb.
Donáška jedla a obaly
V rámci predaja jedla prostredníctvom roznáškovej služby nejde o konzumáciu jedla v konkrétnej prevádzkovej jednotke. Jedlo je doručené za poplatok na vopred dohodnuté miesto. V rámci rozvozu a donášky jedla je predávajúci povinný poskytovať hygienické obaly. Poskytnutie hygienicky nezávadného obalu je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo objednané jedlo doručené spotrebiteľovi v požadovanej kvalite. Pri donáškovej službe neexistuje právo na osobitné účtovanie obalu, nakoľko obal je nevyhnutný za zabezpečenie samotnej prepravy. Teda obal je súčasťou prepravy a nakladania s tovarom, ktorý má byť prepravený.
Príklady z praxe
Napríklad TuSi Pizza na Furči v Košiciach uvádza na svojej webovej stránke, že ku každému menu zaplatíte 0,30 eur za balenie. Prevádzka s rovnakým názvom na Sídlisku KVP rozlišuje aj balenie na polievku, za ktoré sa pripláca 0,15 eur. Naopak prešovská donášková služba KlikKlak má na svojom webe napísané, že jednorazové obaly a príbory sú započítané v cene jedál. Rovnako to praktizuje aj pobočka vyššie spomínanej pizzérie v metropole Šariša.
Prečítajte si tiež: Ovocinárstvo na Slovensku
Povinnosti predávajúceho a kontrolné orgány
Povinnosti týkajúce sa obalov upravuje ustanovenie § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úradnou kontrolou potravín alebo inou kontrolou potravín a prevádzkovateľov potravinárskeho podniku sa zaoberajú viaceré štátne kontrolné orgány, ako napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Regionálne veterinárne a potravinové správy, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a Slovenská obchodná inšpekcia s inšpektorátmi pre jednotlivé kraje v SR.
Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie vymedzuje ust. § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Formulácia zákona a interpretácia
Pri stanovovaní povinností predávajúcim je nevyhnutné prihliadať na to, aby boli formulované jasne a povinný subjekt tak mohol byť oboznámený s tým, čo od neho zákon požaduje. Formulácia ustanovujúca danú povinnosť predávajúcemu je však veľmi nešťastná. Odhliadnúc od toho, že druhá veta daného ustanovenia používa iný výraz na označenie obalového prvku (obal vs. obalový materiál), je možné badať aj pomerne rozpačité ustanovenie týchto povinností predávajúcemu. Konkrétne výraz „obalový materiál“ sa v zmysle druhej vety tohto ustanovenia viaže na výkon „samoobslužného predaja“ (supermarkety a pod.). Takto formulované ustanovenie následne vytvára u povinných subjektov (predávajúcich) dojem, že povinnosť znášať náklady sa viaže výhradne k tým predávajúcim, ktorí vykonávajú samoobslužný predaj. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že reštaurácie a donáškové služby takmer vždy účtujú obal a nie zabalenie výrobku.
Ustanovenie síce obsahuje aj formuláciu, že predmetom účtovania nesmie byť ani „zabalenie“ výrobku, avšak z povahy takto zvolenej formulácie vyplýva, že predmetom nie je poskytnutie „materiálu“ ako takého, ale činnosti súvisiacej so zabalením. Inak povedané, akoby zákon chránil spotrebiteľa len pred spoplatnením samotného materiálu a súčasne v záujme predchádzania možným špekuláciám zo strany predávajúceho do zákazu spoplatnenia zapája aj činnosti, ktoré musí predávajúci vykonať na zabalenie výrobku. Nakoľko však zákon používa v súvislosti so spoplatnením samostatný pojem „obalový materiál“, vytvára táto skutočnosť u predávajúcich dojem, že zákaz spoplatňovania sa viaže výhradne na samoobslužný predaj.
Spotrebiteľská legislatíva pribúdaním opakovaných novelizácií a transpozícií sekundárnych právnych aktov EÚ nadobudla pomerne neforemnú a liknavú podobu. Ak totiž zákon ustanovuje povinnosti cieľovej skupine predávajúcich, je potrebné tieto povinnosti vždy formulovať jasne a jednoznačne. Predávajúci nemôže byť viazaný plnením povinností, ktoré sú predmetom alternatívneho výkladu zákona. V opačnom prípade to zakladá právnu neistotu a to nielen na strane predávajúceho, ale aj dozorného orgánu.
Prečítajte si tiež: Tipy na komplexný obed
Hygienické požiadavky
Podnikateľ musí zabezpečiť teplú a studenú pitnú vodu, primerané zariadenia na dodržiavanie osobnej hygieny, a suroviny a všetky zložky, ktoré sú skladované, musia byť uchované vo vyhovujúcich podmienkach. Potraviny na všetkých stupňoch produkcie, distribuovania či spracovania, musia byť chránené pred kontamináciou.
DPH a balenie jedla
Ak si zákazník jedlo zoberie so sebou alebo si ho dá doviezť, obal sa v nadväznosti na § 22 ods. 7 zákona o DPH berie ako súvisiaci náklad pri dodaní jedla (tovaru). To znamená, že podlieha rovnakému daňovému režimu ako samotné jedlo, t. j. ak sa na samotné jedlo uplatní 10 % sadzba dane, uplatní sa táto sadzba aj na obal.
Rozdiely v sadzbách DPH
Ceny rovnakého jedla či nápoja sa môžu líšiť v reštaurácii z titulu rozdielnych sadzieb DPH. Ak reštaurácia poskytuje jedlo na konzumáciu na mieste, uplatňuje sa 10 % sadzba DPH. Ak si zákazník objedná jedlo so sebou, uplatňuje sa 20 % sadzba DPH. Ak si zákazník objedná jedlo cez externého dodávateľa, účtuje sa 20 % DPH na jedlo a 20 % DPH na službu dovezenia.
Služby spojené s podávaním jedál a nápojov
Služby spojené s podávaním jedál a nápojov zahŕňajú napríklad prenájom priestorov určených na konzumáciu jedla, existenciu toaliet či šatní pre zákazníkov, poskytnutie riadu, nábytkov či príborov. Ak reštaurácia poskytuje tieto služby, uplatňuje sa 10 % sadzba DPH. Ak ide napríklad o stánkový predaj jedla, kde nemá zákazník možnosť sadnúť si a skonzumovať jedlo na mieste, uplatňuje sa 20 % sadzba DPH.
Obedové menu a DPH
Špecifická situácia nastáva pri obedovom menu. Ak reštaurácia ponúka obedové menu, ktoré pozostáva z polievky, hlavného jedla a nápoja, opäť sa bude na celý pokrm vzťahovať daň 10 %. Ak by si však zákazník objednal napríklad len polievku a nápoj, uplatní sa 20 % sadzba DPH.
Sankcie za nesprávne uplatnenie DPH
Je dôležité vedieť, kedy ktorú sadzbu použiť. Za nesprávne uplatnenie DPH hrozia sankcie, napríklad pokuta za správny delikt alebo úrok z omeškania.