Zeler je obľúbená zelenina, ktorá sa v slovenskej kuchyni teší veľkej obľube. Pestujeme ho najmä pre jeho koreň, ktorý je dôležitou súčasťou polievkových zmesí, ale aj pre listy a listové stopky. Ak sa vám ho podarí vypestovať na záhonoch, budete nadšení z jeho vône i chuti, ktorá je výraznejšia než u toho kupovaného. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní zeleru, vrátane výberu správnej odrody, spôsobu siatia, starostlivosti a riešenia najčastejších problémov, aby ste dosiahli bohatú úrodu.
Pôvod a charakteristika zeleru
Zeler voňavý (Apium graveolens) pochádza z prímorských oblastí južnej Európy a Ázie. Jeho jednotlivé variety, zeler buľvový, ale aj zeler listový a stopkový, poznali už v starom Egypte i v antickom Grécku. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum).
Zeler buľvový
Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku.
Zeler stopkový
Zeler voňavý stopkový (Apium graveolens var. dulce) pestujeme pre dužinaté a krehké listové stopky, ktoré konzumujeme čerstvé, napríklad v šalátoch alebo tepelne upravené. Stopky s dĺžkou až 50 cm sú pozdĺžne výrazne ryhované, biele, žlté alebo zelenkasté. V dolnej časti môžu mať šírku 4 - 7 cm, v hornej 2 cm.
Zeler listový
Čerstvé listy zeleru voňavého listového (Apium graveolens var. secalinum) používame najmä na dochutenie jedál, do miešaných šalátov. Vňať sušíme a pridávame do koreniacich zmesí. Koreňová buľva je v tomto prípade veľmi malá, má veľa bočných korienkov a viac rastových vrcholov. Vňať je bohatá, jemná, tvoria ju stopkaté listy, dlhé až 60 cm. Čepele listov sú lesklé, tmavozelené, prípadne skučeravené.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda kukurice vďaka partnerskému pestovaniu
Nároky na pestovanie
Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Výsev a predpestovanie priesad
Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužnatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme. Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní.
Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril.
Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.
Príprava záhonu a výsadba
Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu. Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné.
Prečítajte si tiež: Kompatibilita znamení Ryba a Vodnár
Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť.
Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky v spone 50 x 30 cm. Dôležité je, aby každá rastlina mala dostatok priestoru a porast nebol príliš hustý. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.
Starostlivosť počas vegetácie
Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu, ktorá si robí nárok na životný priestor zeleniny a berie jej živiny aj vodu. Počas leta zeler raz alebo dvakrát okopte. Okolo rastliny odhrabte trošku zeminy, aby ste vytvorili priehlbiny alebo akési misky. Počas okopávania zeleru z neho rovno opatrne otrhajte staršie listy - najmä tie, ktoré rastú po okraji. Buľva sa čoskoro zahojí a znova obrastie. Platí však, že všetko s mierou. Na rastline musí zostať dostatok plochy na listy, aby mohla rásť a prosperovať. Preto vždy zachovajte stredové listy. Otrhané listy nevyhadzujte na kompost, zužitkujete ich ešte v kuchyni.
Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva. Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Zalievajte dôkladne skoro ráno alebo neskoro popoludní. Vyhnite sa zalievaniu listov rastlín, aby ste predišli hubovým chorobám. Pôdu preto udržujte vlhkú, nedopustite ale premokrenie - na záhonoch sa nesmú tvoriť kaluže.
Hnojenie zeleru
Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zeler je pomerne dosť náročný na zálievku i na živiny. Počas vegetácie je potrebné zeler prihnojovať dusíkom alebo aj viaczložkovým hnojivom - v záhradníctve kúpite hnojivo priamo určené na koreňovú zeleninu. Ak zeler nemá dostatok živín, je náchylnejší k chorobám. Nedostatok draslíka spôsobuje, že rastlina trpí žltnutím a postupným zasychaním listov, nedostatok bóru sa prejavuje hnilobou. Hnojenie zeleru sa zameriava najmä na prípravu pôdy na jeho pestovanie. Dobre tu poslúžia prírodné hnojivá, ako je kompost alebo hnoj, ktoré pomaly uvoľňujú živiny. Pri aplikácii do pôdy na výsadbu by to malo stačiť na to, aby zeler vytvoril silné korene. Rastliny potrebujú najviac výživy v prvej fáze rastu. Hnojivá pre zeler by nemali obsahovať veľa dusíka, ale odporúča sa zvýšený obsah draslíka, pretože je dôležitý pre rozvoj koreňového systému. Z tohto dôvodu je dobrou voľbou drevný popol, ktorý je bohatý na draslík.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať mrkvu ekologicky
Častou chybou pri pestovaní zeleru je zalievanie domácim žihľavovým hnojom. Takéto hnojivo obsahuje veľa dusíka, ktorý spôsobí, že zeler nepôjde do koreňa, ale vytvorí viac zelenej hmoty.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Podľa potreby ošetríme proti chorobám, k tým najčastejším patria septorióza, žltačka zeleru, srdiečková hniloba. Pokiaľ objavíte škvrny, pomôže už len špeciálny postrek, ktorý kúpite v záhradníctve. Na záhony, kde rástli napadnuté zelery, by mali prísť ďalšie sadenice zeleru najskôr po štyroch rokoch.
Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny. Zeler môže byť napadnutý voškami, slimákmi alebo cibuľovými muchami. Slimáky a slizniaky - listy aj korene zeleru sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
Medzi najčastejšie choroby patria:
- Múčnatka (Erysiphe heraclei) - plesňové ochorenie listov, ktoré spôsobuje biele, práškovité škvrny. Môže byť problémom najmä ak zeler polievate na listy.
- Septóriová škvrnitosť listov (Septoria apiicola) - ochorenie, ktoré spôsobuje nepravidelne tvarované hnedé škvrny na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny sa spočiatku zdajú byť mokré, ale časom vyschnú a vyzerajú ako chrasty. Listy môžu predčasne opadávať.
Škodcovia:
- Vošky (Aphididae) - hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
- Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) - je najbežnejším škodcom, ktorý napáda korene a listy tak, že si v nich vytvára tunely. Napadnuté listy aj korene odstráňte.
Bielenie stopkového zeleru
Aby konzumná časť stopky bola dlhšia a jemnejšia, pristúpime ku koncu sezóny k takzvanému bieleniu. Postupujeme tak, že stopky zviažeme a pôdu prihrnieme až k listovej čepeli. Alternatívou je obalenie stopiek kartónom či slamou, ktoré tiež zabránia prístupu svetla. Pred zberom obal odstránime. Novošľachtené odrody však už majú svetlú farbu stopiek aj bez bielenia.
Zber a skladovanie
Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu. Na prvom zeleri si môžete pochutnať už na sklonku leta, kedy je možné zberať menšie buľvy.
Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Za suchého počasia ho opatrne vytiahnite zo zeme, zrežte prebytočné korienky aj listy (nechajte asi centimeter vňate). Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm.
Zeler použite čo najskôr po zbere, keď sú jeho stonky chrumkavé, šťavnaté a plné živín. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov. Skladovanie v chlade a vlhku je náročné. Listami vydrží v chladničke niekoľko dní, bez listov až dva týždne.
Využitie zeleru
Silné aromatické silice a éterické oleje zeleru významne chránia náš organizmus. Ale priznajme si, ukrojíme si kus zeleru a zjeme ho miesto jablka, keď je tak zdravý? Asi málokto z nás. Ale keď zeler za surového stavu rozmixujeme s ďalším ovocím a zeleninou, získame úžasný nápoj, ktorý skvele chutí. Urobte si výborný zelerový džús podľa nášho receptu aj podľa vašej inšpirácie. Zeler je lahodný surový, skvelý do dipov alebo naplnený smotanovým syrom či dokonca arašidovým maslom. Zeler môžete tiež variť - dusiť ho na pare, piecť, pridávať do restovaných jedál alebo z neho pripraviť krémovú zelerovú polievku. Je skvelý aj do smoothies.