Vplyv jedla na emócie a psychické zdravie

Vzťah medzi jedlom, emóciami a psychickým zdravím je komplexný a vzájomne prepojený. To, čo jeme, ovplyvňuje nielen naše fyzické zdravie, ale aj našu náladu, psychickú pohodu a celkovú kvalitu života. V tomto článku sa pozrieme na to, ako jedlo ovplyvňuje naše emócie a psychické zdravie, a ako môžeme využiť silu stravy na zlepšenie našej pohody.

Vzťahy a stravovacie návyky

Vzťahy okolo nás môžu mať hlboký vplyv na mnoho aspektov života, predovšetkým na mentálne a fyzické zdravie, osobný alebo profesionálny rast. Môžu však vplývať aj na naše stravovacie návyky? Môžeme za emočným prejedaním hľadať nefungujúci partnerský vzťah? Veda naznačuje, že áno. Závery vedeckých výskumov z oblasti psychológie preukázali, že existuje spojitosť medzi prejedaním, priberaním a nespokojnosťou v partnerskom vzťahu. Emočné faktory, vrátane stresu a nespokojnosti vo vzťahoch majú vplyv na stravovacie návyky a telesnú hmotnosť. Je dôležité, aby partneri vo vzťahu pracovali na komunikácii a podpore zdravých návykov, čo môže pomôcť zlepšiť nielen ich vzťah, ale aj celkovú pohodu. Ak je situácia vážnejšia, je treba vyhľadať pomoc odborníka, napríklad psychoterapeuta.

Emočné prejedanie: Keď jedlo slúži na potlačenie emócií

Príležitostné prejedenie sa určite poznáme všetci. Prídu Vianoce, Veľká noc, väčšia narodeninová oslava, párty alebo voňavá grilovačka a pri všetkých dostupných dobrotách občas neodhadneme množstvo zjedeného jedla a menší problém v podobe nepríjemných žalúdočných problémov je na svete. Ale čo emočné prejedanie?

Emočné prejedanie je stav, kedy vyhľadávame a konzumujeme jedlo nie za účelom utíšenia hladu, ale za účelom potlačenia negatívnych emócií - stres, smútok, úzkosť, osamelosť, nuda, hnev a iné. Pri emočnom prejedaní tvoria základ jedálnička vysoko kalorické potraviny bohaté na tuky, rafinované cukry, fast food. Nie vždy je pravidlom konzumácia obrovského množstva jedla nárazovo, môže sa prejavovať aj častým jedením určitých druhov, zväčša nekvalitných potravín (čokoláda, zmrzlina, chipsy a iné) mimo pocit hladu.

Frekvencia emočného prejedania sa môže líšiť od človeka k človeku a závisí od viacerých faktorov - úroveň stresu, celkový životný štýl, vzťahy, finančná situácia a pod. Niektorí ľudia sa môžu emočne prejesť len príležitostne (počas náročného obdobia), zatiaľ čo iní môžu tento problém zažívať častejšie, až sa z toho stane pravidelný spôsob zvládania negatívnych emócií. Napriek tomu, že jedlo dokáže na malú chvíľku umlčať negatívne pocity či minimalizovať stres, problémy však za nás nevyrieši. Ak sa emočné prejedanie stane pravidelnou reakciou na každodenné emócie a dochádza k tomu aj niekoľkokrát týždenne, môže to byť signál, že je potrebné hľadať podporu a pracovať na efektívnejších spôsoboch zvládania emócií.

Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti

Príznaky emočného jedenia

Medzi príznaky emočného jedenia patria:

• Neovládateľné pocity jesť, ak sa vyskytnú negatívne emócie a stres.
• Jedlo berieme aj ako akúsi odmenu a istotu.
• Nedostatočná kontrola nad jedením, konzumácia jedla mimo pocit hladu.
• V súvislosti so stravovacími návykmi sa objavuje pocit hanby, viny, znechutenia zo seba alebo depresia.
• Výber jedla je orientovaný na nezdravé potraviny.
• Časté jedenie osamote, v tajnosti.

Vedecké poznatky o prejedaní a partnerských vzťahoch

Najnovší výskum, publikovaný nedávno, skúmal súvislosť medzi prejedaním a kvalitou partnerského vzťahu. Sú ľudia, ktorí sa prejedajú, vo vzťahu rovnako šťastní, ako tí, ktorí sa neprejedajú? Veda naznačuje, že to tak nie je.

Závery výskumu BioMed Central sú podobné a preukázali súvislosť medzi prejedaním (s prítomnosťou depresie, nedostatku spánku, problematických vzťahov) a dlhodobým priberaním na váhe. Ďalší výskum, ktorý sa zameral na súvislosť medzi prejedaním a hmotnosťou z McGill University zdôraznil, že prejedanie je často spájané s negatívnymi pocitmi - frustrácia, nespokojnosť so životom a tiež s nefunkčným partnerským vzťahom. Výskumníci zhromaždili osobné údaje zo života viac ako 2000 žien o ich partnerskom fungovaní, kde je prítomné prejedanie, ale nenachádza sa žiadna porucha duševného zdravia. Údaje odhalili, že ženy trpiace prejedaním sú v partnerskom vzťahu menej spokojné v porovnaní so ženami, žijúcimi v spokojnom partnerskom vzťahu. Tieto ženy tiež uviedli, že zažívajú viac negatívnych interakcií (náročný partner, nedôvera, absencia intimity, nevera, toxický vzťah a iné). Tieto štúdie poskytujú dôkazy o tom, že emocionálne jedenie môže byť priamym dôsledkom emocionálneho stresu z problémov v partnerskom vzťahu, čo následne vedie k nezdravému životnému štýlu.

Spojitosti medzi prejedaním a nespokojnosťou vo vzťahu

• Emočné jedenie: V prípade nespokojnosti vo vzťahu sa uchyľujeme k jedlu ako k spôsobu kompenzácie nedostatku emocionálnej podpory (alebo pri pocite stresu úzkosti, smútku), čo môže viesť k prejedaniu a následnému priberaniu hmotnosti.
• Vzájomný vplyv partnera: Ak jeden partner začína prejavovať nezdravé stravovacie návyky, môže to ovplyvniť aj druhého partnera, najmä ak spolu trávia veľa času. Tento vzájomný vplyv môže viesť k spoločnému priberaniu.
• Znížená motivácia k zdravej životospráve: Nespokojnosť vo vzťahu môže mať za následok stratu záujmu o seba alebo o svoj vzhľad, čo vedie k nedostatočnej starostlivosti o svoje telo. Tu patria aj nezdravé stravovacie návyky.
• Komunikácia a konflikty: Nespokojnosť vo vzťahu často súvisí s nedostatkom komunikácie alebo pretrvávajúcimi konfliktmi. Tieto problémy môžu zvyšovať stres, čo zasa podporuje emočné jedenie ako spôsob úniku alebo zníženia napätia.

Dlhodobé dôsledky emočného prejedania

V prípade, ak nebudeme venovať dostatočnú pozornosť zdravému vzťahu k jedlu a emočné prejedanie budeme ignorovať, môže tento stav viesť nielen k fyzickým (nadváha, obezita, poruchy trávenia, srdcové ochorenia, celodenná únava a pod.), ale aj psychickým problémom (úzkosť, izolácia, vyčerpanie, depresia a pod.), čím sa celý cyklus ešte viac posilní. Emočné jedenie môže prerásť do vážnejších porúch príjmu potravy - záchvatové prejedanie sa (Binge Eating Disorder, skrátene BED) alebo do stavu hyperfágie, chronického nadmerného jedenia. Zatiaľ čo záchvatové prejedanie sa je charakterizované epizódami nekontrolovaného a impulzívneho jedenia s pocitmi viny, hyperfágia je pretrvávajúci, chronický stav bez emocionálneho spúšťača.

Ako z toho von?

• Uvedomenie si tohto problému a chcieť pre seba zmenu.
• Psychoterapia: Najčastejšie sa používa kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), ktorá pomáha pacientom identifikovať a meniť negatívne myšlienky a správanie spojené s jedlom.
• Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže lekár navrhnúť užívanie liekov na zníženie symptómov depresie, úzkosti alebo na kontrolu chuti do jedla.
• Nutričná terapia: Spoluprácou s odborníkom na výživu môžeme dostať ideálny stravovací plán na mieru a naučiť sa zdravým stravovacím návykom.
• Podporné skupiny: Zapojením sa do podporných skupín alebo programov môžeme získať emocionálnu podporu a motiváciu.

Vplyv stravy na mentálne zdravie

Náš tanier môže ovplyvniť viac než len váhu či obvod pása. Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že nezdravé jedlo výrazne ovplyvňuje aj psychiku. Únava, úzkosti či depresie nemusia byť len následkom stresu, ale aj toho, čo denne konzumujeme.

Prečítajte si tiež: Fakty a mýty o sladkostiach a deťoch

Výskumy z posledných rokov jasne ukazujú, že to, čo si kladieme na tanier, môže ovplyvniť nielen naše fyzické, ale aj duševné zdravie. Vedci zistili, že stravovanie bohaté na priemyselne spracované potraviny, ako sú hotové jedlá, sladkosti či sladené nápoje, je spojené so zvýšeným výskytom depresií, úzkostí a dokonca aj predčasných úmrtí. Kanadská štúdia medzi tínedžermi priniesla znepokojivé výsledky. Nadmerná konzumácia sladených nápojov prispieva k nárastu symptómov úzkosti a depresie. Mnohé psychické poruchy súvisia aj s nedostatkom základných živín. Nízka hladina omega-3 mastných kyselín, vitamínov skupiny B, zinku či železa má negatívny dopad na reguláciu nálady a kognitívne funkcie.

Mozog a črevá: Komunikácia, ktorá ovplyvňuje náladu

Mozog a tráviaci trakt spolu neustále komunikujú. Kvalita stravy ovplyvňuje črevnú mikroflóru, ktorá má zásadný vplyv na tvorbu látok ako serotonín či dopamín, teda kľúčové neurotransmitery pri regulácii nálady. Nerovnováha baktérií v črevách môže viesť k zápalom, depresii i úzkosti.

Strava a psychické zdravie sú neoddeliteľne prepojené. Ak si zvolíme vedomé stravovanie plné výživných látok, môžeme nielen predchádzať psychickým ťažkostiam, ale aj zlepšiť celkovú kvalitu života. Naša strava má významný vplyv na to, ako sa cítime a správame. Zatiaľ čo niektoré potraviny pomáhajú zlepšiť náladu a dodávajú nám energiu, iné môžu zhoršovať naše psychické zdravie, ak ich do jedálnička nezaraďujeme dostatočne.

Potraviny, ktoré ovplyvňujú náladu a správanie

Nedávne štúdie naznačujú, že existuje spojenie medzi vyhýbaním sa určitým potravinám a zvýšenou agresivitou. Ak tieto tri jedlá pravidelne nekonzumuješ, môže sa to prejaviť nielen na tvojej nálade, ale aj na vzťahoch s ostatnými.

1. Ryby bohaté na omega-3 mastné kyseliny: Ryby, ako sú losos, tuniak alebo makrela, sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie mozgu a náladu. Omega-3 kyseliny podporujú produkciu serotonínu - hormónu, ktorý nám pomáha cítiť sa šťastne a pokojne. Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú ryby alebo doplnky stravy s omega-3, majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku depresie a agresívneho správania. Ak sa však týmto potravinám vyhýbaš, môže to viesť k zníženiu hladiny serotonínu, čo môže prispieť k vyššej podráždenosti a náchylnosti k agresii.
2. Komplexné sacharidy: Potraviny ako celozrnné produkty, ovsené vločky a hnedá ryža predstavujú dôležitý zdroj komplexných sacharidov. Tieto sacharidy zvyšujú produkciu serotonínu a pomáhajú udržať stabilnú hladinu cukru v krvi, čo zabezpečuje zachovanie dobrej nálady. Ak sa vyhýbaš komplexným sacharidom a nahrádzaš ich jednoduchými cukrami, môžeš zažívať náhle výkyvy cukru v krvi, ktoré môžu spôsobiť podráždenosť a zvýšenú náchylnosť k agresii. Stabilná hladina cukru v krvi je kľúčová pre zachovanie pokoja a zvládanie stresu.
3. Potraviny bohaté na tryptofán: Tryptofán je esenciálna aminokyselina, ktorá je základom pre tvorbu serotonínu. Nachádza sa v potravinách, ako sú morčacie mäso, mliečne výrobky, vajcia a orechy. Tryptofán pomáha udržiavať dobrú náladu a pomáha telu zvládať stres. Ak tieto potraviny chýbajú v tvojej strave, môže to viesť k poklesu serotonínu, čo zvyšuje riziko agresivity a depresie. Nedostatok tryptofánu môže mať negatívny vplyv na schopnosť regulovať emócie a správanie, čo sa môže prejaviť agresívnymi reakciami na stresové situácie.

Vyvážená strava plná živín, ktoré podporujú zdravie mozgu, je kľúčom k lepšiemu zvládaniu stresu a udržaniu emocionálnej rovnováhy.

Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie sladkostí

Vplyv stravy na deti

Deti majú nižšiu schopnosť ovládať svoje emócie a správanie a dokážu na každodenné situácie reagovať iba primerane svojim schopnostiam, vedomostiam a veku. Ich nervová sústava je ešte stále vo vývine. Môžeme od nich očakávať výbuchy zlosti, ktoré vzápätí vie vystriedať spokojný smiech, ktorým uvoľnili svoje nahromadené pocity. Odborníci však upozorňujú, že nielen vývinová fáza, ale aj nedostatočná výživa a nevhodná strava významne ovplyvňuje správanie a náladu detí.

Vysoký príjem cukru a umelých prísad v spracovaných potravinách negatívne vplýva na náladu detí. Deti sa nasýtia nutrične nedostatočných potravín a nemajú chuť a kapacitu prijímať výživovo hodnotné jedlo. Deti tak môžu byť síce najedené, ale zároveň byť podvyživené.

Bio stravovanie

Ak chceme získať z potravín viac ako len okamžité zasýtenie, je namieste hľadať lokálne potraviny od domácich chovateľov a pestovateľov. Čím reálnejšie potravina vyzerá a chutí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že do tela dostávame skutočné jedlo plné vitamínov. Bio kvalita nie je rozmar dnešnej doby, ale zahŕňa organické potraviny pestované v ekologickom poľnohospodárstve bez použitia chémie a živočíšne produkty zo zvierat odchovaných na krmive z ekologického hospodárstva, ktorým je poskytovaná adekvátna veterinárna starostlivosť. Jednotvárnosť stravy nie je nebezpečná, môže byť práveže vhodná, ak pokrýva dostatočný príjem všetkých dôležitých vitamínov.

Potraviny, ktoré môžu zhoršovať náladu detí

Najnovšie výskumy zdôrazňujú súvislosť medzi častými zmenami nálad u detí a potravinami, ktoré konzumujú.

• Cukor: Nadmerná konzumácia cukru vedie k prudkým výkyvom hladiny glukózy v krvi, čo sa prejavuje hyperaktivitou, podráždenosťou a problémami s koncentráciou.
• Umelé prísady, farbivá, konzervanty a dochucovadlá: Tieto látky môžu u detí vyvolať alergické reakcie, hyperaktivitu a poruchy správania. Zistilo sa, že prudké výbuchy hyperaktivity spôsobuje hlavne tartrazín (E 102), ktorý sa nachádza v potravinách zafarbených nažlto.
• Mlieko: V prípade intolerancie laktózy môže mlieko a mliečne výrobky spôsobovať nespokojnosť, podráždenosť až agresivitu. Deti sú tiež náchylnejšie na infekcie uší a nachladnutia. Kazeín, ktorý sa nachádza v mliečnych výrobkoch je pre ľudské telo ťažšie stráviteľný. Ak dieťa uprednostňuje pitie mlieka, je vhodné nájsť bio farmu, bez pridaných hormónov a antibiotík.
• Nezdravé tuky, fast food, biela múka a spracované potraviny: Deti, ktoré často konzumujú polotovary a fast food, si naň vybudujú nezdravú závislosť. Ich telo totiž po zjedení vysokokalorického jedla začne vylučovať dopamín, ktorý prináša človeku pocity zadosťučinenia, odmeny a spokojnosti. Je to pre ne jednoduchšia a rýchlejšia cesta k spokojnosti, ako keď sa majú zasýtiť zdravými potravinami. Rodičia by mali mať na pamäti, že všetky deti by sa prirodzene uchýlili len k nezdravým potravinám, polotovarom kvôli ich výraznej chuti, ak by sme im ich ponúkali. Rodičia sú zodpovední za to, akú kvalitnú stravu ponúkajú svojim deťom a aby udržali ich stravovacie návyky v rovnováhe. Nie je úplne nutné vyvarovať sa všetkých nezdravých potravín.

Praktické rady pre zdravé stravovanie detí

Rodičia, ktorí chcú pozitívne ovplyvniť správanie a náladu svojich detí, by mali dbať na nasledujúce zásady:

• Preferujte stravu, ktorá rovnomerne dodáva energiu: Jedlo má dve poslania. Poskytuje živiny, ktoré sú potrebné pre rast dieťaťa a tiež dodávajú energiu pre telesnú a duševnú činnosť. Strava by mala dodávať do organizmu komplexné sacharidy a bielkoviny. Takéto zloženie poskytuje detskému organizmu rovnomerný a celodenný prísun energie, zabraňuje únave, umožňuje stálu koncentráciu a deti sa tak cítia uvoľnene. Prevládať by tak mali hlavne celozrnné potraviny, potraviny s vysokým obsahom bielkovín, zelenina a ovocie. Ovocie by mali jesť hlavne v dopoludňajších hodinách.
• Deti by mali jesť predtým, ako budú vydávať energiu: Raňajky by mali poskytovať energiu na celý deň. Nestačí len obedovať a večerať. Ak sa dieťa aj naraňajkuje, má väčšiu šancu vyhnúť sa nadváhe. Potrava totiž prechádza priamo do krvného obehu, kde je veľmi potrebná. Večer, keď deti väčšinou len sedia alebo ležia, sa energia z potravy väčšinou ukladá len do tukových zásob. Deti môžu jesť rovnaké množstvo potravín, ale keď ich majú správne rozložené, nepriberajú. Ak deti nechcú raňajkovať, lebo necítia hlad, dávajte im menej jedla na večeru a postupne si na raňajky zvyknú.
• Vyhýbajte sa rýchlo sa spaľujúcim potravinám: Rafinovaný cukor a potraviny z neho majú nepriaznivý vplyv na správanie detí. Na veľa detí pôsobí tak, že majú prehnané množstvo energie po jeho bezprostrednom skonzumovaní. Niektoré deti môžu byť podráždené, hyperaktívne, nespokojné. Krvné testy ukazujú, že takýto typ energie rýchle dosahuje vrchol a hladina cukru v krvi potom klesá na predchádzajúcu úroveň, keď sa telo snaží s tým vyrovnať.
• Vyhýbajte sa chemickým prísadám, farbivám a konzervačným látkam: Počet alergií stále stúpa. V súčasnosti deti prehnane reagujú aj na prirodzenú stravu a nie to ešte na rôzne prísady. Citlivosť sa neustále zvyšuje, a to, čo niekedy bolo úplne neškodné, dnes na to deti reagujú precitlivene. Nedávajte deťom piť ani prifarbované sladké vody. Najlepšia je obyčajná filtrovaná voda, bylinkové čaje alebo ovocné šťavy.

Ak sa už vaše deti nezdravo stravujú, netrvajte na zdravej výžive hneď a rýchlo, pretože na takomto jedle sú aj emocionálne závislé.

Prepojenie čriev a mozgu: Druhý mozog v našom tele

Vedecké štúdie potvrdzujú, že črevá majú v porovnaní s inými orgánmi ľudského tela obzvlášť dôverný vzťah s mozgom. Nečudo, že za posledné roky sa často o tráviacej sústave hovorí ako o druhom mozgu. Napriek tomu, že oba orgány sú od seba pomerne vzdialené, komunikujú na vysokej úrovni. Je to preto, že mozog obsahuje približne 100 miliárd a črevá asi 500 miliónov neurónov (nervových buniek). Keď si uvedomíme, že srdce má iba 40 000 neurónov, je to skutočne pôsobivé. Takže komunikáciu medzi mozgom a črevami môžeme bez nadsadenia prirovnať informačnej superdiaľnici, cez ktorú neustále prúdi tok informácií tam aj späť.

Čo to znamená? Zjednodušene: to, čo sa deje vo vašom mozgu (ak ste napríklad šťastná, smutný, úzkostná alebo unavený), má vplyv na to, čo sa deje vo vašich črevách. Platí to aj opačne - čo sa deje vo vašich črevách, ovplyvňuje dianie vo vašom mozgu. Psychický stres, úzkosť, strach, hnev, ale aj fyzické podnety, ako je bolesť, ovplyvňujú fungovanie čriev. Tieto nervové signály môžu buď zvýšiť črevnú motilitu, čo môže viesť k hnačke, alebo spomalia vyprázdňovanie žalúdka, čo vedie k nevoľnosti. Komunikáciou medzi mozgom a trávením sú zapríčinené aj „motýle“ v bruchu, ktoré ste mohli zažiť pred pracovným pohovorom alebo prvým rande.

V procese spolupráce medzi mozgom a trávením zohrávajú mimoriadnu úlohu črevné baktérie. Zdravý črevný mikrobióm môže pozitívne ovplyvniť váš celkový zdravotný stav, ale tiež znížiť riziko depresií a podobne. Naopak, ak sa staráte o vlastné duševné zdravie, ventilujete negatívnu energiu, dobíjate sa pozitívnou, doprajete si oddych, poteší sa tomu aj vaše trávenie.

Zdraviu prospešná črevná mikroflóra tvorí množstvo látok nazývaných mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Tieto látky majú v tele viacero dôležitých funkcií, napríklad pôsobia ako neurotransmiter v dráhach bolesti v čreve. Niektoré črevné mikroorganizmy premieňajú tryptofán, aminokyselinu prítomnú v potravinách, na sérotonín.

Neexistuje žiadny spôsob, ako zistiť, či sú príznaky nejakého stavu čisto fyzické alebo či sú založené na psychickom zdraví. Pokiaľ ide o tráviace problémy, často sú kombináciou oboch faktorov. Niektoré príznaky však naznačujú, že problém je prevažne fyzický alebo „organický“. Niektorí ľudia majú skúsenosti s nepríjemnými príznakmi vždy, keď jedia istý druh jedla alebo musia jesť v spoločnosti či v nejakom prostredí, ktoré im nevyhovuje. Žiaľ, aj stres z jedla alebo samotnej konzumácie môže vyvolať nechutenstvo, hnačky či zhoršiť črevné problémy a tiež znásobiť sociálnu izoláciu.

Alebo tiež môžete mať obavy, že keď začnete jesť, prídu problémy, s akými ste už mali skúsenosti. O zdravie čriev sa môžete postarať viacerými spôsobmi - výberom stravy, dostatkom pohybu, obmedzením alkoholu, ale aj ventilovaním negatívnych emócií a zmiernením stresu.

Ako sa starať o zdravie čriev?

Zásadnými sú tieto úpravy:

• Stravovanie: Doprajte si veľa rastlinných potravín bohatých na vlákninu, ktorá vyživuje zdraviu prospešnú črevnú mikroflóru a má tiež priaznivý vplyv na duševné zdravie. Štúdia s názvom SMILES trial ukázala, že konzumácia stredomorskej stravy (o ktorej je známe, že obsahuje množstvo rastlinnej vlákniny a zdravé tuky) má pozitívny vplyv na duševné zdravie ľudí, ktorí trpeli chronickou depresiou a úzkosťou.
• Cvičenie: Pravidelné cvičenie 30 minút štyri až päťkrát týždenne podporuje zdravie čriev a psychiku.
• Alkohol: Negatívne ovplyvňuje črevný mikrobióm a zhoršuje úzkosti a depresívne stavy.
• Spánok: Dostatočný a kvalitný spánok je dôležitý pre celkové zdravie, vrátane zdravia čriev a psychiky.

Protizápalová diéta: Zmiernenie stresu a podpora kognitívnych funkcií

Zvýšená hladina stresu často vedie k problémom, ako je strata sústredenia, únava, mozgová hmla či podráždenosť, čo môže negatívne ovplyvniť pracovné prostredie a znížiť produktivitu. S narastajúcim povedomím o tom, ako zdravie ovplyvňuje výkonnosť a efektivitu v práci, sa čoraz viac pozornosti venuje tomu, ako môže životný štýl - najmä stravovanie - podporiť lepšie kognitívne funkcie a udržať vysokú úroveň energie.

Zavedenie protizápalovej stravy do denného režimu môže pomôcť zaneprázdneným profesionálom nielen zvládať negatívne dôsledky stresu, ale tiež maximalizovať ich výkon a pracovať efektívnejšie.

Protizápalová strava je založená na konzumácii prirodzených, minimálne spracovaných potravín, ktoré sú známe svojou schopnosťou zmierňovať chronický zápal v tele.

• Ovocie a zelenina: Obsahujú veľké množstvo antioxidantov a fytonutrientov, ktoré pomáhajú znižovať oxidačný stres a zmierňovať zápal.
• Zdravé tuky: Omega-3 mastné kyseliny, nachádzajúce sa v tučných rybách (napríklad losos), vlašských orechoch a ľanových semienkach, majú výrazné protizápalové účinky.

Sebaláska a trauma: Komplexný pohľad na naše JA

Ešte skôr, ako sa pozrieme bližšie na vplyv stravy na naše ja, rada by som sa v niekoľkých riadkoch venovala sebaláske a traume v súvislosti s komplexnosťou každého z nás.

Sebaláska je ako pevný základ, na ktorom staviame svoj život. Je to pocit prijatia a úcty k sebe samému, so všetkými silnými, ale aj slabými stránkami. Pokojne si ju môžeme predstaviť ako strom - korene sú naše vnútorné presvedčenia, kmeň symbolizuje sebaúctu a sebavedomie, konáre sú vzťahy s ostatnými a listy predstavujú emócie. Zdravá sebaláska je jednoducho o tom, že sa prijímame takí, akí sme. Sme k sebe súcitní, máme primerané sebavedomie, vieme si stanoviť zdravé hranice a staráme sa aj o svoju fyzickú a psychickú stránku. Ak nám chýba sebaláska, môžeme ju postupne nadobudnúť prostredníctvom starostlivosti o fyzické telo, srdce, myseľ i dušu. Ak sa staráme o svoje telo, pocítime to na fyzickej i psychickej úrovni. Zdravá strava, pravidelný pohyb a dostatok spánku nám prinášajú viac energie, zlepšujú náladu a posilňujú sebavedomie. Pokiaľ sa cítime dobre vo svojom tele, prirodzene sa máme radšej. Starostlivosť o svoje telo s láskou a rešpektom je predpokladom zdravej sebalásky. Myšlienky a presvedčenia o sebe samých ovplyvňujú našu sebalásku. Ak sa zameriavame na naše mínusy a kritizujeme sa, so sebaláskou to ide dolu vodou. Naopak, keď sa prijímame takí, akí sme, budujeme si zdravú sebalásku. V preprogramovaní našej podvedomej mysle nám môžu pomôcť vizualizácia, pozitívne afirmácie, hypnóza, vedené meditácie, journaling (denník o, myšlienkach, pocitoch a zážitkoch) či mindfulness (všímavosť a sústredenie sa na tu a teraz).

Ak sa naučíme poznávať a prijímať svoje emócie, prispieva to k budovaniu zdravšieho vzťahu k sebe samým. Je potrebné prijímať, spracovávať a asertívne vyjadrovať aj negatívne emócie. Duša je naším vnútorným kompasom. Bytie v súlade s našimi hodnotami a zmyslom života nám prináša naplnenie a spokojnosť. To má vplyv aj na sebalásku a pocit vlastnej hodnoty. Hľadanie zmyslu svojho života v súlade s našimi hodnotami, venovanie sa aktivitám, ktoré nás napĺňajú, a spájanie sa so svojím vnútorným ja a nasledovanie intuície sú tie správne kroky k zdravej sebaláske.

#