Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov roka, hlboko zakoreneným v náboženských a kultúrnych tradíciách. Tento článok sa zameriava na objasnenie významu jednotlivých dní Veľkonočného týždňa, s dôrazom na pôstne obdobie, jeho pravidlá a zvyklosti, ktoré sa viažu k tomuto výnimočnému času.
Pôstne obdobie: Čas pokánia a prípravy
Pôstne obdobie, ktoré predchádza Veľkej noci, je časom sebareflexie, pokánia a duchovnej prípravy. Je to obdobie, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Aj Nový zákon často spomína pôst. Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom.
Historický vývoj pôstu
Sv. Epifanos a iný starokresťanský disciplinárny spis Apoštolské konštitúcie učia: „Pán nám prikázal postiť sa v stredy a piatky. Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V 3. storočí je zároveň aj najväčší rozkvet katechumenátu. Katechumeni boli tí, ktorí sa pripravovali na krst. Príprava zvyčajne trvala zvyčajne tri roky a zakončovala sa spolu so Štyridsiatnicou. Hlavnými aktmi tohto zakončenia boli: vybratie mena ohláseného na začiatku Štyridsiatnice, každodenné zriekanie sa zlého ducha počas celého pôstu, poučenie o pravdách viery a samotný krst na Veľkú sobotu. Tak tu vidíme, že hlavnou úlohou Veľkého pôstu v prvotnej Cirkvi bolo pripraviť katechumenov, t. j. Veľkú úlohu pri formovaní pôstu zohráva aj symbolika čísla 40. Číslo 40 má, podobne ako aj ďalšie čísla (3, 7, 9), symbolický význam už od najstarších biblických čias. 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona: „A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Prečo má Veľký pôst trvanie 40 dní?
Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov (nevynímajúc soboty a nedele) sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. Teda v piatok pred Lazárovou sobotou končí sa 40-denný pôst. Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: „Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré sa nám počas tohto týždňa dostali“ (porov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu sa počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor.
Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): „Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00), pričom prijímame len suchú stravu a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď smieme jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty“ (porov. Chron. Katech. Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: „Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie“ (porov. Epistolár, 1. II, 135. Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 - 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch“ (porov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca hranolkami
Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého (najmä od ťažkého hriechu) je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“ (porov. Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí - v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa „celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu“ (porov. Homília na Genezis VI, 6).
Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy: „V dávnych dobách mnohí kresťania prijímali sväté Tajomstvá (Kristovo telo a krv) bez patričnej prípravy a bez rozlišovania, najmä v deň ich ustanovenia (t. j. Svätý a veľký štvrtok). Vidiac veľkú škodu, ktorá plynie z nedbalého pristupovania k svätému prijímaniu, cirkevní Otcovia vyčlenili štyridsať dní (Veľkého pôstu) na modlitbu, počúvanie Božieho slova a účasť na bohoslužbách, aby sme po náležitom očistení srdca modlitbou, pôstom, almužnou, nočným bdením a spoveďou mohli s čistým svedomím pristúpiť k svätému prijímaniu čo najviac razy“ (porov. Duchovná obnova, a to praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: „Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti“ (porov. Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu (porov. sv.
Pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia! Pokánie nie je iba vymenovaním hriechov alebo uznaním viny, ale je to predovšetkým návratom k Otcovi, od ktorého sme hriechom odcudzení. Tento návrat však musí sprevádzať túžba vrátiť sa, znova získať to, čo som stratil - otcov dom a jeho prítomnosť. Cirkev nás postupne chce viesť po tejto ceste k Pasche nielen v čase pôstu a prípravy na Paschu ako sviatok, ale v oveľa väčšej miere nás sprevádza k osobnej Pasche každého jedného z nás. Odlúčenie od Boha, ktoré nastáva v hriechu, v naviazanosti na materiálne veci, na vášne atď., vovádza človeka do smútku, do žiaľu za stavom úplného naplnenia Kristovým duchom. Stavom, ktorý zodpovedá krstnej milosti, ktorú vyjadruje apoštol Pavol: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom […] Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 4.11). Ide teda o život v Kristovi. Neexistuje iná cesta, iba Ježiš Kristus. Ten, ktorý je Baránkom Božím, ktorý sa „láme a rozdeľuje. Láme sa a nedelí, ustavične sa požíva a prijímajúcich posväcuje“ (liturgia sv. Práve liturgia vo východnom obrade predstavuje slávnosť, Baránkovu hostinu. Liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. Eucharistia je stále tým istým príchodom a prítomnosťou, tou istou radosťou a „planutím sŕdc“, tým istým rozum prevyšujúcim a zároveň absolútnym poznaním, že vzkriesený Pán sa dáva poznať „v lámaní chleba“. A táto radosť bola taká veľká, že pre prvotnú Cirkev deň, keď sa konala eucharistia, nebol iba jedným z dní, ale bol Pánovým dňom - dňom mimo času, lebo v eucharistii sa Božie kráľovstvo „už dosahuje“.
Na Tajomnej večeri samotný Kristus povedal svojim učeníkom, že im prisľúbil nebeské Kráľovstvo, aby mohli „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve“. Prítomnosťou vzkrieseného Krista, ktorý vystúpil na nebo a sedí po pravici Otca, Eucharistia je účasťou na nebeskom Kráľovstve, ktoré je radosťou a pokojom v Svätom Duchu. Prijímanie je „pokrmom nesmrteľnosti“, „nebeským chlebom“ a pristúpenie k Svätému stolu je skutočným vystúpením na nebo. Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní. Význam tohto pravidla bol natoľko zabudnutý, že v mnohých farnostiach, zvlášť v tých, ktoré boli vystavené na dlhý čas západnému a latinskému vplyvu, sa toto pravidlo nedodržuje a podľa čisto latinského zvyku sa v priebehu celého Veľkého pôstu konajú denne sväté liturgie. Ale aj tam, kde sa toto pravidlo dodržuje, niet často snahy preniknúť za formálne stotožnenie sa s predpismi a pochopiť ich duchovný význam, hlbokú logiku Veľkého pôstu.
Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi - nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. K pochopeniu tejto praxe je potrebné nájsť hĺbku a zmysel eucharistického slávenia vo východnom obrade. Vo východnej tradícii, ktorá sa v tomto odlišuje od eucharistickej teológie a praxe západného obradu, si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. V prvom rade je to tajomstvo Kristovho príchodu a Jeho prítomnosti medzi svojimi učeníkmi. Je to skutočne príchod a prítomnosť Krista v Eucharistii, ktoré sú pre Cirkev „dôkazom“ Jeho vzkriesenia. Je to radosť a planutie sŕdc, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, kde sa im Kristus odhalil v lámaní chleba. Miesto, lepšie povedané domov pre Cirkev je na nebesiach. Teraz je ľahšie porozumieť, prečo je eucharistické slávenie nezlučiteľné s postením, pretože postenie je hlavným zobrazením tej Cirkvi, ktorá stále putuje, ktorá je ešte len na svojej ceste do nebeského Kráľovstva. Sám Kristus na výčitku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedá takto: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť“ (Mk 2, 19). Cirkev oslávená už má účasť na večnej svadobnej hostine, kde ženíchom je Baránok - Kristus a nevestou Cirkev. Táto nezmerateľná láska je dokonalým a intímnym spojením, v ktorom Kristus - ženích sa dáva svojej neveste Cirkvi. Dáva sa celý a dáva všetko. „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko“ (liturgia sv.
Prečítajte si tiež: Tipy na varenie strukovín
Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. Aliturgickosť však neznamená, že v chráme sa nič nekoná. To by bolo úplným nepochopením tejto praxe.
Popolcová streda
Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou. Je jedným z tých dní, ktoré nie sú prikázanými, ale svojou dôležitosťou pozývajú k účasti každého, komu je to čo i len trochu možné. Obrad poznačenia popolom je naozaj pre každého, nikto sa nemôže cítiť byť z neho vylúčený. Hlavná odpoveď je ukrytá v čítaniach Popolcovej stredy. Treba si ich prísť v prvom rade vypočuť, nielen prečítať kdesi na internete. Lebo keď sa Božie slovo ohlasuje, nadobúda silu Ježišovho evanjelia pre každého z nás. Ešte jedna skutočnosť je z tohto slávenia dôležitá: takéto slovo zatúžime aj uskutočňovať. To však nemôže byť len našou snahou. Na Popolcovú stredu je povinná zdržanlivosť od mäsa a prísny pôst. Zdržiavanie sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili 14. rok života. Prísny pôst - spočívajúci v tom, že sa najeme iba trikrát, z toho len raz dosýta - zaväzuje všetkých plnoletých (teda od 18. roku) až do začatia 60.
Vážne chorí, ale napr. aj diabetici alebo tehotné ženy tento pôst (iba troch pokrmov za deň) nemusia zachovávať, čiže môžu jesť podľa potreby viackrát. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod. Aj človek na cestách má zachovať pôstnu disciplínu pre tento deň. Hoci pre iné dni pokánia, ako sú napríklad piatky, je možné využiť zoširoka aj iné spôsoby pokánia, predsa dva dni v roku - Popolcová streda a Veľký piatok - sú v tomto výnimočné a je správne ich prežiť aj formou prísneho pôstu.
Veľkonočný týždeň: Cesta k zmŕtvychvstaniu
Veľkonočný týždeň, známy aj ako Svätý týždeň, je obdobím, kedy si kresťania pripomínajú posledné dni Ježišovho života na zemi. Každý deň tohto týždňa má svoj špecifický význam a tradície.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa svoj názov získala na základe kvetov, palmových ratolestí, ktorými ľud vítal Ježiša pri jeho príchode do Jeruzalema. U nás boli nahradené bahniatkami, ktoré po vysvätení kňazom získajú moc ochrániť náš dom pred chorobami a inými negatívnymi vplyvmi. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, nakoľko verili, že im to prinesie zdravie a vezme so sebou všetky choroby. Domácnosti by mali byť upratané, má vládnuť pokoj medzi ľuďmi.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu chutného leča
Modrý pondelok
Modrý pondelok sa v Biblii konkrétne nespomína, ale považuje sa za posledný fašiangový deň. Svoj názov získal na základe látky, ktorou sa zdobili kostoly. Modrá farba je taktiež symbolom pokoja a pokánia, preto sa v tento deň ľudia zdržali hlučných činností a venovali sa rozjímaniu.
Šedivý utorok
Šedivý utorok mohol v minulosti niesť aj názov Žltý utorok. Záviselo to od počasia, ktoré v ten deň bolo. Ak bolo krásne slnečné počasie, deň sa nazval Žltý utorok, ak bolo sychravo hovorilo sa o Šedivom. Tento deň ženy využívali na veľké upratovanie a ometanie pavučín, ktorých farba sa spájala s týmto dňom.
Škaredá streda
Škaredá streda je deň, ktorý sa spája so zradou Judáša Iškariotského, ktorý Ježiša zradil za 30 strieborných. Tento deň symbolizuje smútok a zradu, čo sa odzrkadľuje aj v názve „škaredá streda“. Tradícia hovorí, že kto sa v tento deň mračí, bude sa mračiť celý rok. Naopak je to skvelá príležitosť šíriť láskavosť, pretože milý úmev môže zmeniť viac, ako si myslíme. Škaredou stredou sa končí štyridsaťdňový pôst.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je deň, ktorý pripomína Poslednú večeru Ježiša s jeho učeníkmi. V tento deň je zvykom jesť zelené jedlá, ako žihľavu, špenát alebo pažítku, ktoré symbolizujú nový život a očistu. Aspoň jedno jedlo by malo byť zelenej farby. Väčšinou to boli jednoduché pokrmy zo žihľavy alebo neskôr i zo špenátu.
Zeleným štvrtok až do Bielej soboty začína obdobie, kedy v kostoloch stíchnu zvony a nahradia ich tradičné rapkáče. Ľudia verili, že by zvony mohli vyrušiť duše mŕtvych pri ich návrate. V tento deň sa piekli judáše, koláče zo zapletaného kysnutého cesta, ktoré mali pripomínať povraz, na ktorom sa Judáš obesil. Judáše sa jedávali potreté medom. Medovo chutil aj keltýš - lahôdka pôstneho obdobia.
Veľký piatok
Veľký piatok je najväčším dňom utrpenia - deň, keď Ježiš bol ukrižovaný. Tento deň je spojený so spomienkou na jeho obetu, ktorá mala vykúpiť svet. V tento deň sa zvyčajne dodržiava pôst, mlčanie a rozjímanie. V ľudovej tradícii sa hovorí, že tento deň má zvláštnu silu - zem sa otvára a voda má liečivú moc. V tento deň sa nepodávajú žiadne mastné ani mäsitá jedlá.
Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda.
Biela sobota
Biela sobota je dňom očakávania na Ježišovo zmŕtvychvstanie. V minulosti sa v tento deň svätili pokrmy, zakladali ohne a pripravovali sa na príchod veľkonočnej radosti. Symbolika bielej farby nás pozýva na nový začiatok a očistu. Je to čas pripraviť sa na radosť, ktorá príde s Veľkonočnou nedeľou. Gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb. Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je najvýznamnejším dňom celého Veľkonočného týždňa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to deň radosti, osláv a zjednotenia, kedy si veriaci pripomínajú víťazstvo života nad smrťou. Zvykom tohto dňa je prinášanie jedla na posvätenie - najmä mazanec, pečeného barančeka a iné tradičné pokrmy. Dajte návšteve kúsok z požehnaného jedla. Keď si vraj časť z neho dajú na pole, do studne či záhrady, zaistia si tak dobrú úrodu aj kvalitnú vodu. Veľkú symboliku má aj spoločné jedenie vajíčka.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je známy aj ako „červený“ a je spojený s oblievačkou a šibačkou, čo sú symboly zdravia a plodnosti. Chlapci oblievajú dievčatá vodou alebo ich vyšľahajú korbáčom, za čo im dievčatá dávajú maľované vajíčka. Voda symbolizuje očistu, krásu a zdravie, preto ženy, ktoré boli na Veľkonočný pondelok obliate studenou vodou, budú celý rok zdravé a svieže.
Pôvod a význam Veľkej Noci
Termín veľkonočných sviatkov sa každý rok mení. Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Podľa svedectva apoštolov totiž v tento deň vstal Ježiš Kristus z mŕtvych.
Veľká noc je silne prepojená so starými, ešte predkresťanskými tradíciami. Zatiaľ čo Slovania oslavovali príchod jari, teda prebúdzanie sa zeme a tešili sa novému začiatku, tak naopak v dnešnej dobe vnímame tieto dni ako čas utrpenia, smrti a znovu vzkriesenia Ježiša Krista.
Veľkonočné tradície vo svete
Naprieč celým svetom sú tradície spojené s Veľkou nocou veľmi podobné, niekedy až rovnaké.
- Francúzsko: Vo Francúzsku sa hovorí, že bez vidličky ani na krok! Tento zvyk pochádza z obdobia vlády Napoleona, ktorý putoval so svojím vojskom cez Francúzsko.
- Rakúsko: Má vo zvyku pálenie ohňov a preskakovanie nad nimi.
- Švajčiarsko: Ukrývanie čokoládových vajíčok po dome a záhrade je zvyklosťou u Švajčiarov.
- Ukrajina a Maďarsko: Pre Ukrajinu, ale i Maďarsko sú typické podobné tradície ako sú tie na Slovensku. Tieto národy majú veľmi veľa spoločného, teda môžeme povedať, že vychádzajú z rovnakého prameňa.
- Česko: V Česku sú podobné tradície ako u nás na Slovensku. Zaujímavosťou je zvyk piecť Judášov z kysnutého cesta.
- Austrália: Zaujímavosťou Austrálie je to, že majú veľkonočného Bilbyho a nie zajaca ako iné národy. Je to vačkovec, ktorý je v krajine zákonom chránený. Preto si tento sviatok veľmi vážia.
Tradičné veľkonočné jedlá
Varená šunka, údené klobásky, domáca slaninka, chren, vajíčka či koláčiky. To je sviatočné menu, ktoré sa počas Veľkej noci objavuje v každej domácnosti. Medzi jedlá, ktoré sa často ukladajú do košíka patria vajcia, šunka, klobása, chlieb, syr, čerstvé zelené výhonky, horčica a korenie.
- Šunka: Neodmysliteľná súčasť veľkonočnej nedeľnej tabule.
- Hrudka: Je to druh syra, ktorý sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Robí sa na sladko alebo na slano, niekto pridáva aj pažítku.
- Klobása: Na Veľkonočnú nedeľu sa často podávajú rôzne druhy klobás, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny.
- Vajcia: Symbolizujú nový život a obnovu.
- Mazanec: K Vianociam patrí vianočka, k Veľkej noci mazanec.
- Paska: Veľkonočná paska, alebo pascha je pečivo, ktoré už neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Tradičný obradový koláč je najviac rozšírený na východe Slovenska.
Symboly Veľkej Noci
- Baránok: Pripisujeme mu nevinnosť, ale i boj so zlom. Je to typický symbol Veľkej noci.
- Sviečka: Symbol vnútorného svetla človeka, nádeje, ale i večného, teda posmrtného života. V ľudových poverách sa sviečka spája s trvaním života, teda jeho dĺžkou. Má očistnú a ochrannú moc.
- Oheň: Jedným zo základných elementov prírody, predstaviteľom, či nosičom energie, sily a odhodlania. Symbol víťazstva nad temnotou a smrťou.
- Voda: Taktiež jedným zo štyroch základných živlov prírody.
- Zajačik: Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti.
- Kríž: Tento symbol je veľmi starý, poznali ho už staroveké národy. Symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského.
- Bahniatka: Vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari už po stáročia. Tento symbol bol zaužívaný hlavne u slovanských a európskych národov. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti.
- Vajíčka: Sú bežne dostupnými potravinami, pričom z ich škrupín sa na jar vyrábajú rôzne okrasné kraslice.