Úvod do problematiky
Vajíčko, zajac a kura predstavujú rôzne aspekty života a prírody. V tomto článku sa zameriame na prepelicu japonskú, jej chov a osobitosti, ktoré ju odlišujú od bežných kúr. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o nesúrodé témy, prepelica japonská spája v sebe všetky tieto elementy - znáša vajíčka, môže byť chovaná v rôznych podmienkach a patrí medzi hydinu, podobne ako kura.
Chov prepelice japonskej: Delikatesa na dosah ruky
Japonské prepelice sú malé, ale výkonné vtáky. Môžu sa chovať v záhrade, garáži, alebo pivnici, teda vo voliére aj v klietkach. Ak je to možné, uprednostníme chov vo voliére - je prirodzenejší, zdravší i ekologickejší. Chuťová kvalita vajíčok a mäsa prepelíc sa dá charakterizovať ako delikatesná. Mäso z pŕs prepelíc je rovnako tmavé ako zo stehienok.
Výživová hodnota prepeličích vajec
Aj výživná hodnota vajec je vysoká, obsahujú 13,1 % bielkovín, 11,2 % tuku. Z aminokyselín bielkoviny obsahujú vyššie percento metionínu, tryptofánu, leucínu i fenylalanínu, ďalej dostatok vápnika, fosforu, železa, ale aj vitamínov A, B1, B2 a dôležitú kyselinu nikotínovú (vitamín B3) regulujúcu cholesterol. Percentuálny pomer bielka a žĺtka je 65 : 35. Prepeličie vajíčka i mäso teda môžeme pretvoriť na tzv. funkčné potraviny - tie nevnášajú do našej stravy nič negatívne.
Správanie a chov prepelíc
Prepelice sú veľmi opatrné, plaché a krehké vtáky. Pri vyrušení prudko vyletujú nahor alebo sa rýchlo utekajú skryť, preto ich chytáme podberákom alebo len rukou zhora a jemne ich pridŕžame za beháky a krídla. Nikdy ich nechytáme za perie, lebo by nám zostal v ruke len chumáč a prepelice by utiekli. Kohútik prepelice je dlhý asi 180 mm, sliepočka je dlhšia, 190 až 200 mm. Líšia sa od seba krémovým sfarbením brady a hrdla. Typickým samičím znakom sú krémové prsia s drobnými sýtohnedými bodkami. Tieto prepelice žijú polygamne. Nie sú hlučné, len samce tokajú skoro ráno a večer, menej často cez deň, pričom kohútik krúži okolo sliepočky v akomsi svadobnom tanci. Mladé väčšinou nevysedia, iba ak v tých najlepších podmienkach vo voliére, preto musíme vajíčka nechať vyliahnuť v inkubátore alebo skúsime využiť náhradnú sliepočku liliputku. Kŕdlik pri chove prepelíc v klietkach zostavujeme v pomere 1 : 1 až 1 : 2 (samec : samice), v prípade voliérového chovu to môže byť aj 2 : 6.
Prečítajte si tiež: Umelecké návody na veľkonočné dekorácie
Podmienky chovu: Teplota, priestor a ochrana
Prepelice japonské sú teplomilné vtáky, ktorým by vo voliére nemala klesnúť teplota pod 18 °C. Priestor by mal byť chránený pred chladom, prievanom, ale najmä dažďom. Znesú síce i nižšiu teplotu, ale v suchu a bez prievanu, takže v zateplenej časti voliéry môžu aj prezimovať, len nebudú znášať vajíčka.
Klietkový chov
Ide o najmenej ekologický spôsob, ale čo sa týka klasickej úžitkovosti najefektívnejší. Tu totiž môžeme dobre regulovať všetky chovné parametre (teda teplotu, dĺžku osvetlenia) a vybrať pre ne tie najlepšie kŕmne zmesi i s automatizovaným kŕmením a napájaním. Klietky sú buď celokovové, alebo s drevenou kostrou obtiahnutou králičím pletivom. Aj ich dno by malo byť z pletiva s otvormi 1 × 1 cm, aby trus mohol voľne vypadávať do podloženého trusníka posypaného pilinami alebo hoblinami. Na jednu dospelú sliepočku nosného typu počítame pri výške klietky 30 cm s plochou dna asi 150 cm2, pri mäsovom type 250 cm2. Väčšinou sa chovajú nosnice bez kohútikov, nepotrebujú ich na znášanie konzumných vajec.
Voliérový chov
Ide o najprirodzenejší chov. Prepelice sa skôr držia pri zemi, takže 120-centimetrová výška voliéry by im mala stačiť. Súčasťou voliérového komplexu by mal byť aj krytý, zateplený, v lete bezprievanovo vetrateľný kurník s vhodnou podstielkou. Celá voliéra musí mať asi 50-centimetrové základy (klasické betónové, tehlové) či aspoň výbeh zaistený betónovými doskami alebo plechovými platňami proti podhrabaniu sa predátorov. Spodok oplotenia výbehu musí byť do výšky 50 cm od zeme z plného materiálu, teda z dosiek či plechu, aby tak chránil malé vtáčence pred prízemným prievanom a zároveň vytvoril aspoň malý tieň. Výbeh voliéry by mal byť zatrávnený a osadený niekoľkými nejedovatými kríkmi slúžiacimi na zatienenie aj ako úkryt. Dobré je, keď aj rodia jedlé plody. Musí tu byť aj pieskovisko, v ktorom sa prepelice radi váľajú, prípadne zobú hrubý piesok a kamienky. Dôležité sú aj automatické napájadlá a kŕmidlá. Kým sa kríky rozrastú, výbeh musíme aspoň sčasti zatieniť pred prudkým slnkom.
Kŕmenie prepelíc: Strava pre zdravie a produkciu
Prepelice znášajú vajíčka asi rok, potom začnú strácať perie. V prírode sa prepelice kŕmia zelenými rastlinami a ich semenami, bielkoviny získavajú hlavne z drobných živočíchov a chrobače. Vysoký podiel obilnín v kŕmnych zmesiach a nízky podiel zelených rastlín zvyšuje podiel nasýtených tukov a omega-6 mastných kyselín, ktoré sú pre nás nevhodné, lebo podporujú vznik zápalov v našom tele a tvoria sa na úkor omega-3 mastných kyselín, ktoré sú, naopak, protizápalové a majú ozdravné účinky. Aj pri klietkovom chove teda prepelice bohato kŕmime sekanými zelenými rastlinami.
Efektívnosť chovu prepelíc
Efektívnosť ich chovu je v porovnaní s inou hydinou veľmi vysoká:
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne vajíčko a autosedačku
- vysoká liahnutosť z vajíčok;
- ich vývoj je veľmi rýchly, pohlavne dospievajú v 5. až 6. týždni od vyliahnutia, keď sliepočky začínajú už niesť vajíčka;
- nosný typ začína znášať v 5. týždni svojho veku, za 10 mesiacov môže zniesť až 300 vajíčok s hmotnosťou 13 g; mäsový typ začína znášať v 6. týždni a za rovnaký čas znesie asi 250 vajíčok s hmotnosťou 16 g;
- zaujímavosťou je, že sliepočka prepelice je vždy väčšia ako kohútik - v prípade nosného typu má kohútik hmotnosť 220 g, sliepočka 260 g; pri mäsovom type váži kohútik 200 g, sliepočka 370 g;
- hoci sú prepelice podstatne menšie ako napríklad leghornky, predsa je hmotnosť prepeličích vajíčok asi 10 % z ich telesnej hmotnosti, zatiaľ čo pri sliepkach je to len 2,7 %;
- aj ekonomika kŕmenia je lepšia na strane prepelíc, keďže do začiatku znášky, teda do 6. týždňa, spotrebujú 600 g krmiva, čo je na deň 23 g, zatiaľ čo sliepka nosného plemena spotrebuje 9 kg krmiva, čo je 100 g na deň, a začína niesť vajíčka až po 20.
Výživa prepelíc: Čo im podávať?
Klasicky odporúčané dávky živín v znáškovom období prepelíc sú 25 až 32 % bielkovín, 60 až 70 % sacharidov, pričom je dôležitý i dobrý pomer rastlinných a živočíšnych bielkovín a tiež podiel minerálov, najmä vápnika, fosforu, mangánu, jódu a ďalších stopových prvkov i prírodných vitamínov, hlavne A, B a E. Najjednoduchšie je, ak používame hotové kŕmne zmesi pre bažanty, morky alebo pre nosnice, ktoré obohacujeme napučanými či naklíčenými obilninami, drvenou kukuricou, jačmeňom, hrachom, prosom, lúpaným ovsom, repkou, slnečnicou, konopným a ľanovým semenom (obsahujú omega-3 mastné kyseliny) či vaječnými škrupinami. Kým si prepelice zvyknú, treba granulované krmivo miešať so zrnom. Aby bolo krmivo pre hydinu chutnejšie a výživnejšie a aby sa aj dôležité, najmä v tuku rozpustné karotenoidy zo zeleného krmiva lepšie vstrebávali, do kŕmnych zmesí sa pridáva tuk. Pridaním tuku alebo i semien s vyšším obsahom omega-3 kyselín môžeme citeľne zvýšiť aj podiel týchto omega-3 kyselín vo vajíčkach a mäse prepelíc. Vhodný je ľanový olej, ale ešte lepšie sú ľanové semená - odrody ’Libra‘, ’Atalante‘ či ’Flanders‘ s nízkym obsahom kyseliny linolovej (omega-6; 115 g/kg) a vysokým obsahom kyseliny alfa-linolénovej (omega-3; 606 g/kg). Keďže pridané tuky ľahko oxidujú, je dôležité, aby kŕmna zmes obsahovala aj dostatok antioxidantov. Čím viac zelených rastlín prepelice skŕmia, tým majú ich vajíčka i mäso vyšší obsah omega-3 mastných kyselín. To môžeme zabezpečiť aj tzv.
Liahnutie prepelíc: Starostlivosť o budúcu generáciu
Pri prepeliciach japonských je úplne potlačená kvokavosť, takže o vyliahnutie mláďat sa musíme postarať sami - v inkubátore. Aj malé druhy sliepočiek sú ako náhradné kvočky vzhľadom na prepeličí drobizg obyčajne dosť veľké. Dĺžka inkubácie vajíčok je pri teplote 37,5 °C a vlhkosti 60 % 16 až 18 dní. Vajíčka sú uložené na stojato na špici. Denne ich obraciame, najlepšie je, keď ich v dlani krátko pováľame, aby nevychladli. Na 5. a 9. deň presvietením vajíčok zisťujeme vývoj zárodku, po 9. dni neplodné odstránime. Na 15. deň ich uložíme na ležato, zvýšime vlhkosť vzduchu napríklad zahmlievaním vlažnou vodou na 80 až 90 % a už sa ich až do vykľutia mláďat nedotýkame. V liahni necháme mláďatá dobre obschnúť a preložíme ich do vyhriatej odchovne, kde udržujeme potrebnú teplotu.
Odchov mláďat: Teplota a hygiena
Malé prepeličky sú veľmi citlivé na teplotné rozdiely, pretože spočiatku ešte nemajú vyvinutú termoreguláciu, preto treba udržiavať v odchovni takýto teplotný režim: 1. týždeň - 35 až 37 °C, 2. týždeň - 30 až 32 °C, 3. Teplotu obyčajne udržujeme infralampou s výkonom primeraným veľkosti odchovne a kontrolujeme ju teplomerom. Ako podstielka je vhodný obyčajný novinový papier posypaný hrubším pieskom. Jemný piesok nie je vhodný, lebo malé prepeličky ho zobú a uhynú.
#
Prečítajte si tiež: Ako vybrať autosedačku pre novorodenca