Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Sprevádzajú ho však aj pohanské zvyky vítania jari, oslavy hojnosti, úrody a zdravia. Na Slovensku sa tieto tradície prelínajú a vytvárajú jedinečnú atmosféru. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzerali a vyzerajú oslavy Veľkej noci v našich domácnostiach.
Od fašiangov k pôstu
Po Vianociach a Troch kráľoch nasledujú fašiangy, čas zábavy, karnevalov, plesov, svadieb a sprievodov. Po ich skončení prichádza 40-dňový pôst, ktorý má kresťanský pôvod a trvá už niekoľko storočí. Pôstne obdobie slúži na stíšenie, rozjímanie a prípravu na Veľkú noc.
Pôstne jedlá
Počas pôstu sa tradične obmedzuje konzumácia mäsa, pričom niektorí veriaci, najmä gréckokatolíci a pravoslávni, sa vzdávajú aj mlieka a syrov. Jedálniček pozostáva prevažne z cestovín, pirohov, hustých polievok a múčnych jedál. Chudobnejší mäso jedávali zvyčajne v nedeľu, aj to nie vždy. Pre bohatších bolo toto obdobie oddychom od mastných, výdatných jedál, teda očistou organizmu.
Mäso nahradili jedlá z obilnín, múky, zeleniny, strukovín, zemiakov, kapusty… Varili sa jednoduché kaše zo pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky, zemiakov, strukovín - bôbu, fazule, cíceru, hrachu, šošovice. Aby sa zabezpečila pestrosť na stole, do kaší sa pridávali ďalšie suroviny ako huby, ovocie, roztopené maslo aj oleje (ľanový, slnečnicový, konopný), opražená cibuľka. Pochúťkou boli aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.
V stredoslovenských obciach varili zemiakovo-múčnu kašu, na Dolnej Orave to bol tzv. papcúň, na Horehroní fučka, biela kuľaša chamuľa, podbíjanka, spolkiňa, na Liptove fučka a guľaša. Po prvej svetovej napríklad pribudli aj kaše z kukuričnej múky (po „oravsky“ kuľaša kukuričianka) a pšeničnej krupice (grís, gríska, grísna) dochucované rascou, alebo škoricou a medom, po druhej svetovej aj kaše z ryže.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutného kváskového chleba
Tradičnými boli aj kyslé polievky z múky, kyslej kapusty (kyseľ, rosoľanka, jucha, varjanka…), zemiakov, strukovín, chleba, tradičnú polievku volali demikát. Varieval sa aj „guláš, ktorý mäso nevidel“ - ako ho poznajú naše staré mamy a dedovia - tzv. slepý guláš. Gazdinky obľubovali aj polievky z koreňovej zeleniny, cibule, cesnaku a krúpkové so zeleninou (známe aj zo Záhoria).
Jedla sa aj žihľava, ďatelina a šťaveľ, obľúbené boli aj dedele. Nijako výnimočné neboli ani polievky z žihľavy, kyslej ďateliny, šťaveľa. Hovorievalo sa „polievka je grunt a mäso špunt, no cez pôst je to bez špuntu“. Po polievke sa jedávali varené, pečené, smažené múčne pokrmy, jedlá z rýb, vajec (ako kde), húb, zeleniny a kyslej kapusty.
Rezance („mrvance, melence, fliačky, slíže“) sa mastili olejom, maslom, posypali tvarohom, mletým makom, na juhu orechmi, slivkovým lekvárom, upraženou krupicou, postrúhaným oštiepkom, upraženou cibuľkou, dusenou kapustou atď. A obľúbené boli aj plnené (dokonca plnkou zo slimákov) pirohy „dedele, ľaľušky, perky, tašky“.
Prívarky a omáčky sa jedávali dokonca so zemiakmi, varenými vajíčkami, nákypmi, zeleninovými a strukovinovými rezňami a fašírkami. Keď sme spomínali slimáky - zbierali ich vinohradníci a kŕmili listami z repy, kalerábov, kapusty, kvaky. Slimačie vajíčka sa predávali ako vzácny kaviár (na bratislavských trhoch, hovoríme o medzivojnovom období). Obľúbené boli aj haringy (dovážané z Poľska). Okrem rýb sa dokonca podľa Zubercovej v 15.-16. storočí jedávali aj raky (nájdete ich aj vo veľkonočných rýmovačkách) z našich riek a potokov.
V druhú pôstnu nedeľu („Smrtná nedeľa, Čierna, Murienova alebo nedeľa Moreny“, v liptovských obciach „Šúľková“) sa jedávali DLHÉ šúľance - aby sa na poli urodili dlhé klasy.
Prečítajte si tiež: Rôzne druhy steakov a ich príprava
Veľkonočný týždeň a jeho zvyky
Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a vrcholí tzv. posvätným trojdním - Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou, ktoré vyvrcholí slávnosťou Vzkriesenia a Veľkonočnou nedeľou.
Zelený štvrtok
Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi v Jeruzaleme. Lámal chlieb a podával víno ako symbol svojho tela a krvi, čím ustanovil Eucharistiu. V kostoloch sa na Zelený štvrtok "zaväzujú zvony", ktoré podľa tradície odlietajú do Ríma. Namiesto nich sa používajú rapkáče, klopačky a klepadlá.
S týmto dňom sa viažu aj ďalšie ľudové zvyky a povery. Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami. Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany.
Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu. V povodí Bebravy sa vyskytoval sa aj zaujímavý zvyk, ktorého zmyslom bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Mládenci vybrali mravenisko a v nestreženej chvíli vysypali mravce do pitvora alebo aj do izby. Rovnako sa aj niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik.
Na Zelený štvrtok sa tradične konzumujú zelené jedlá, ako špenát, žihľava alebo šťaveľ, aby bol človek zdravý po celý rok. Opäť sa do polievok pripravovali rezance, ktoré mali byť podľa zvyku čo najširšie a najdlhšie. Mala sa tak zabezpečiť úroda dlhých a hrubých klasov na poliach. Tieto rezance sa podľa povery nesmeli posýpať makom, aby sa na zrne nespravila sneť. Husté zeleninové polievky pomáhali prekonať aj prísny piatkový pôst.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť chlieb, ktorý vydrží
Veľký piatok
Veľký piatok je dňom prísneho pôstu a spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Veriaci sa vyhýbajú mäsu a jedia striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pijú len vodu. Naši predkovia pripisovali tomuto dňu magickú silu.
Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda.
Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. Na Veľký piatok sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky.
Biela sobota
Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb a ďalšie slávnostné jedlá na nasledujúce sviatky. Hoci pôst pokračoval aj na Bielu sobotu, gazdiné už mali plné ruky práce. Pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky. Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú.
Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok. Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku. Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. V mnohých oblastiach na Slovensku bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari.
Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky. Posvätené jedlá sa dávali po príchode z kostola slávnostne na stôl a zasadlo sa k slávnostnému jedlu. Nič sa nesmelo zahodiť - buď sa zvyšky slávnostne hádzali do ohňa ako obeta alebo sa používali pri prvej orbe či sadení.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je dňom oslavy vzkriesenia Ježiša Krista. Po posvätení jedál v kostole sa rodina schádza pri slávnostnom obede. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom. Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren. „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je tradične sviatkom mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodia po šibačke a oblievačke. Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily.
Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili.
Mládenci, ktorí celú nedeľu strávili pletením a fintením korbáčov a plánovaním taktiky na pondelňajšiu šibačku či oblievačku dievčeniec, zvyčajne dostávali od milých nielen prekrásne zdobené, cifrované kraslice, ale aj nachystané pochúťky. Nesmela chýbať pálenka, hostilo sa šunkou, koláčmi, bohatší ponúkali klobásy, paštéty, mäsové a syrové rolády, cukrovinky. Okrem pálenky sa pripíjalo aj vínom, koňakmi. Čo mal kto k dispozícii, to sa vyčerpalo do dna.
Veľkonočné jedlá a ich symbolika
Na veľkonočnom stole nesmie chýbať údená šunka, klobásky, slaninka, syry, chren, cvikla, vajíčka a koláče. Každé z týchto jedál má svoju symboliku.
- Šunka: Symbolizuje telo Ježiša Krista.
- Vajíčka: Symbolizujú plodnosť, nový život a vzkriesenie. Mnohí verili, že konzumáciou vajec sa uchránia pred zlými duchmi. Prvé farby, ktorými sa vajíčka zdobili, boli červené, ako farba slnka. Ako prírodný materiál na farbenie škrupín sa používali šupy z cibule a odvar z trávy, neskôr sa pridávali náročnejšie techniky ako bolo oblepovanie kraslice slamou, batikovanie, či voskovanie.
- Klobásy: Symbolizujú korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista.
- Chren: Symbolizuje umučenie Ježiša Krista a má priaznivé účinky na trávenie.
- Sladké pečivo (koláče, mazance, paska): Symbolizuje slnko a nový život. V minulosti mal guľatý tvar a dávali sa doň aj zrnká obilia, neskôr bol zdobený rastlinným motívom. Ak poznáte tradičný biely koláč s výzdobou z cesta, vrkočom po obvode s malými guľkami - toto bolo a dodnes je symbolom tŕňovej koruny a klincov.
- Jahňacina/baranina: Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.
- Červené víno: Symbolizuje krv Ježiša Krista.
Regionálne špeciality
Okrem tradičných jedál sa v rôznych regiónoch Slovenska pripravujú aj špecifické veľkonočné pokrmy. Na východnom Slovensku je to "žolta hrudka", sirek z vajec a mlieka, a špeciálny obradový koláč - paska. Na Záhorí nesmú chýbať calty, vo Vajnoroch osúchy z kysnutého cesta so slaninou alebo údeným mäsom. V Bratislave sa tradične podávajú bratislavské rožky, štrúdle a zavináky.
Recepty na tradičné veľkonočné jedlá
Na záver vám prinášame niekoľko receptov na tradičné veľkonočné jedlá, ktoré si môžete pripraviť aj vy.
Veľkonočná plnka
Potrebujete:
- 500 g vareného údeného mäsa alebo šunky
- zvyšok pečeného hydinového mäsa
- 6 vajec
- 6 žemlí
- 2 lyžice masla
- mäsový alebo slepačí vývar
- mleté čierne korenie
- 2 lyžice pažítky
- lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy
- lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku)
- soľ a tuk na vymastenie pekáča
Postup:
- Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť.
- Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov.
- Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút.
- Plnku podávame s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.
Starodávna ryba
Potrebujete:
- 1 väčšia ryba
- biele víno podľa potreby
- 3 lyžice octu
- 2 jablká
- 1 cibuľa
- zázvor
- mleté čierne korenie
- soľ
- šafran
Postup:
- Rybu očistíme a umyjeme, jablká, cibuľu a zázvor ošúpeme a pokrájame na kúsky.
- Do rajnice vložíme rybu, zalejeme bielym vínom, do ktorého sme priliali ocot a dáme variť.
- Keď začne íno vrieť, pridáme pokrájané jablká, cibuľu, zázvor, dochutíme korením, soľou a šafranom a necháme povariť.
- Uvarenú rybu opatrne vyberieme, položíme na misu, omáčku scedíme a polejeme ňou rybu.
Veľkonočný syrek naslano
Potrebujete:
- 1 l mlieka
- 10 vajec
- 20 g soli
Postup:
- Mlieko osolíme, vajcia rozšľaháme metličkou.
- Do osoleného mlieka vlejeme vajcia a za stáleho miešania varíme na miernom ohni, kým sa masa nezrazí a neoddelí od tekutiny.
- Zmes precedíme cez textilný obrúsok, rožky obrúska tesne nad hrudkou zviažeme, zavesíme, necháme odkvapkať a vychladnutú hrudku nakrájame.
Veľkonočné mazance
Potrebujete:
- 1 kg múky
- soľ
- 250 g krupicového cukru
- postrúhaná kôra z 1 citróna
- 50 g droždia
- 500 ml vlažného mlieka
- 4 až 5 žĺtkov
- 250 g masla
- 100 g ošúpaných mandlí
- 100 g hrozienok
- maslo na potretie papiera na pečenie
- ošúpané posekané mandle na posypanie
- vajce na potretie
- 20 g práškového cukru na posypanie
Postup:
- Múku preosejeme, droždie rozdrobíme do mlieka, maslo rozopíme, mandle posekáme, hrozienka umyjeme a namočíme.
- Do múky pridáme soľ, cukor, citrónovú kôru, droždie v mlieku, žĺtky, maslo a vymiešame cesto, ktoré necháme v teple vykysnúť.
- Do vykysnutého cesta pridáme mandle, scedené hrozienka, premiesime a ešte necháme kysnúť.
- Z cesta vyformujeme dva guľaté bochníčky, preložíme ich na plech vystlaný papierom na pečenie a vymastený maslom a necháme hodinu kysnúť.
- Bochníčky narežeme ostrým nožom do tvaru kríža, potrieme rozšľahaným žĺtkom, posypeme mandľami a upečieme vo vyhriatej rúre.
- Upečené, trocha vychladnuté bochníčky posypeme cukrom.