Pandémia COVID-19 mala významný dopad na životný štýl detí, pričom mnohé z nich sa menej hýbali a viac prejedali. Tento článok poskytuje rady a odporúčania, ako naučiť deti jesť zeleninu, vybudovať u nich vzťah k zdravým potravinám, variť zdravšie a chutnejšie a zároveň predchádzať detskej obezite.
Zmeny v stravovaní detí počas pandémie
Počas pandémie si mnohí tínedžeri zvykli na domácu stravu a väčšie porcie. Rodičia často nestíhali variť každý deň, a tak deťom objednávali pizzu alebo iné jedlo z reštaurácie. Deti si tak zvykli na dospelácke porcie a roztiahli si žalúdky. Alarmujúci nárast obezity u detí spôsobila pandemická situácia, ale celková mobilita detí sa znížila už aj predtým.
V školách mali deti často studenú stravu, ale mnohí rodičia, ktorí zostali s deťmi doma, začali variť a viac sa zamýšľať nad tým, čo jedia. Začali kváskovať, variť zdravšie jedlá, pestovať bylinky na balkóne a zapájať do varenia aj deti.
Vzor rodiča a stravovacie návyky
Rodič musí byť pre dieťa vzorom v stravovaní. Deti potrebujú vzory, aby vedeli, ako sa majú správať. Obezita dieťaťa je často vina rodiča, pretože deti zjedia to, čo im dáte na tanier. Rodičia učia deti, ako sa majú správať k jedlu. Je dôležité variť doma denne, používať veľa zeleniny a čo najmenej polotovarov a sladkostí.
Prevencia detskej obezity
Žiaden rodič nechce, aby jeho dieťa bolo obézne. Často je za tým nevedomosť rodičov, ktorí si ani nevšimnú, že ich deti pribrali. Rodičia by mali sledovať, ako sa ich dieťa stravuje a či výrazne nepriberá. Ak je dieťa obézne, má 80-percentné riziko byť obézne aj v dospelosti.
Prečítajte si tiež: Recept na kurací rezeň
Dôležité je, aby sa rodina aspoň raz za deň stretla pri stole. Rodičia by mali pritiahnuť do kuchyne aj svoje deti, aby chodili spolu na nákupy a naučili sa, že existujú rôzne druhy zeleniny. Keď sa deti začnú zaujímať o prípravu jedla, zistia, že jedlo aj inak chutí.
Ako na to, keď nemáme čas variť?
Ak nemáme čas variť, nemôžeme dieťaťu nechať voľnú ruku, aby si objednalo hranolčeky alebo pizzu. Môžeme si občas objednať pizzu, ale ako rodina - rozdeľme si ju a dajme si k nej aj veľký šalát. Malo by to byť o kompromise, nie o obmedzovaní. Môžeme si nastaviť rozumné pravidlá a postupne pridávať percento zdravých potravín na úkor tých nezdravých.
Ak niekto hovorí, že nemá čas variť, nie je to argument. Všetci máme rovnakých 24 hodín. Treba si nájsť čas na varenie, namiesto sledovania seriálov alebo pozerania sa z okna.
Revolúcia v školskom stravovaní
V školách by sa mali zlepšiť jedálne lístky a prezentácia jedla. Niekedy kuchárka naloží jedlo na tanier takým spôsobom, že ani nemáte chuť sa doň pustiť. Školy by sa mali zlepšovať a oslovovať odborníkov, aby im pomohli vylepšiť jedálne lístky v rámci noriem, ktoré musia dodržiavať.
Zeleninové šialenstvo v materských škôlkach
Projekt Zeleninové šialenstvo je určený pre materské škôlky. Práve v tomto veku sa totiž u detí buduje vzťah k potravinám. Dieťa má v materskej škole celoročný vzdelávací program o zelenine, to znamená, že sa každé dva týždne učí o inej zelenine - odkiaľ pochádza, ako sa pestuje, ako sa využíva. Deti si ju môžu nakresliť, môžu si z nej niečo urobiť alebo pripraviť nejaké jednoduché jedlo. Deti, ktoré sa so zeleninou zoznámia už v materskej škole, sú viac zvyknuté jesť ju aj v neskoršom veku.
Prečítajte si tiež: Príprava kuracieho steaku
Čo by deti mali mať na desiatu?
Namiesto chleba s šunkovou penou alebo pečeňovým syrom by deti mali mať na desiatu radšej chlieb s lúčinou, maslom alebo zeleninovou nátierkou. Vhodné sú aj smoothie, ovsené kaše a ovocné pyré.
Alternatívy cukru
V modernej výžive sa často snažíme nahradiť cukor nejakou „lepšou“ alternatívou. Veríme, že trstinový, kokosový či prírodné sladidlá pomôžu našej línii, znížia kalórie a zlepšia metabolizmus. Na prvý pohľad pôsobia odlišne - farbou, vôňou aj spôsobom, akým sa rozpúšťajú v jedle. No keď sa pozrieme na ich energetickú hodnotu a vplyv na metabolizmus, zistíme, že rozdiely sú minimálne. Biely cukor je najčistejšou formou sacharózy, trstinový cukor obsahuje melasu, ktorá mu dodáva farbu a jemnú chuť, no kaloricky je prakticky rovnaký. Kokosový cukor je lákavý svojou karamelovou arómou, no má nižšiu sladivosť, čiže ho často použijeme viac, než by sme chceli. Tvári sa ako “priateľskejšia” alternatíva, no hoci obsahuje stopové množstvá minerálov, je ich tak málo, že na zdravie nemajú merateľný význam. Preto sa neoplatí veriť mýtu, že tmavšie cukry sú automaticky zdravšie. V praxi platí, že najdôležitejšie je množstvo, nie typ.
Med má medzi sladidlami výnimočné postavenie - je prirodzený, spája sa s tradíciami aj liečiteľstvom a mnohí ho vnímajú ako zdravú náhradu cukru. Áno, obsahuje antioxidanty a má o niečo nižší glykemický index, ale jeho sladivosť je zároveň nižšia, takže ho ľudia často pridávajú viac. Energetická výhoda sa tak rýchlo stráca. Navyše, prospešné enzýmy a bioaktívne látky sú veľmi citlivé na teplo, takže ak med použijeme do horúceho čaju alebo do pečenia, väčšina pozitívnych účinkov sa stratí. Ostane nám len sladidlo s príjemnou vôňou a chuťou.
Dnešný trh ponúka množstvo nízkokalorických či nekalorických sladidiel, ktoré sľubujú možnosť užiť si sladkú chuť bez výčitiek. Erythritol je veľmi obľúbený, lebo má takmer nulové kalórie, neovplyvňuje hladinu cukru v krvi a pri pečení sa správa podobne ako cukor. Je však dôležité uvedomiť si, že patrí medzi polyoly, a tie môžu vo väčších dávkach spôsobiť nafukovanie, kŕče alebo preháňanie - najmä u ľudí s citlivejším trávením. Xylitol chutí podobne ako cukor a má asi 40 % jeho kalórií. Pomáha tiež predchádzať zubnému kazu, čo je jeho veľká výhoda. No nebezpečný je pre psy, preto ho treba skladovať opatrne. Stévia je prírodné sladidlo bez kalórií, extrémne sladké, no často s typickou horkastou dochuťou. Mnohým vyhovuje, iným vôbec nesedí.
Sladká chuť, nech už pochádza z cukru, medu či stévie, má na telo podobný účinok z pohľadu vnímania odmeny. Mozog ju interpretuje ako prísľub energie. Keď však energia nepríde - napríklad pri umelých alebo nekalorických sladidlách -, môže to narušiť reguláciu apetítu. Telo čaká na kalórie, ktoré neprídu, a tak môže zvýšiť pocit hladu alebo chuť na ďalšie sladké jedlá. Tento efekt sa neprejavuje rovnako u každého, ale existuje. Navyše, niektoré sladidlá menia rovnováhu črevného mikrobiómu. Keďže mikrobióm ovplyvňuje trávenie, imunitu aj náladu, je dôležité sledovať, ako vám konkrétne sladidlo sedí.
Prečítajte si tiež: Nutričné hodnoty mrazeného kuracieho rezňa
Sirupy vyzerajú atraktívne, sú husté, aromatické a pôsobia zdravšie než kryštálový cukor. Realita je však často iná. Mnohé sirupy obsahujú vysoké množstvo fruktózy, ktorá síce nezvyšuje glykémiu tak rýchlo ako glukóza, ale metabolizuje sa v pečeni. Pri vyššom príjme môže prispievať k stukovateniu pečene a narušeniu metabolizmu tukov. Preto nie je dobré považovať agáve či datľový sirup za “fit” alternatívu. Zaujímavou výnimkou je čakankový sirup, ktorý má približne polovičnú kalorickú hodnotu oproti cukru a obsahuje veľa inulínu - vlákniny, ktorá môže podporiť zdravý mikrobióm.
Každé sladidlo má svoje výhody aj nevýhody a to, čo sedí jednému človeku, nemusí vyhovovať inému. Najlepšie je to, ktoré vám chutí, nespôsobuje tráviace problémy a dokážete ho používať v primeranom množstve. Dôležitejšie než konkrétny typ sladidla je celkové množstvo sladkej chuti v strave. Najlepšou stratégiou je postupné znižovanie sladivosti jedál - časom sa chuťové poháriky prispôsobia a sladké jedlá nepotrebujú byť extrémne sladké. Pomáha tiež obmedziť sladené nápoje, aj tie s umelými sladidlami, sledovať reakcie vlastného trávenia, podporovať mikrobióm vlákninou, jesť dostatok prirodzene nespracovaných potravín a dbať na spánok aj celkový životný štýl. Sladidlá sú len jednou súčasťou skladačky, no prístup k sladkej chuti ako takej veľa napovie o našom metabolickom zdraví.